Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa C. L., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka - C. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L., S. XX/XX, toho času bytom L., D. J. X, právne zastúpená AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom Martin, Ambra Pietra 10645/17; otec - Ing. L. L., nar. X.X.XXXX, bytom L. S. XX/XX, právne zastúpený advokátkou Mgr. Ivetou Žerebákovou, so sídlom D., A. Q. XXXX/XX, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu - o nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -108 zo dňa 25. októbra 2021 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca, podaný na tamojší súd dňa 9.7.2021, na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej C.. V zmysle § 26 zákona o rodine sa zameral na zmenu pomerov od posledného rozhodovania súdu (rozsudok právoplatný dňa 13.4.2021). Konštatoval, že „súdu sa nepodarilo preukázať“ otcom tvrdené vyjadrenie maloletej, že chce byť u neho rovnako ako u matky; prípadne, že „chce byť u neho viac času“. Za najobjektívnejšie v tomto smere považoval vyjadrenie samotného dieťaťa, ktoré bez prítomnosti rodičov prezentovalo svoj názor pred kolíznym opatrovníkom. 2. Okresný súd uviedol, že sa podrobne zaoberal aj ostatnými vyjadreniami otca, ktoré by mohli odôvodňovať zmenu predošlého rozhodnutia; teda tým, že maloletá C. má u otca zázemie, dôverne pozná byt, v ktorom otec žije a že matka menila v poslednom období dva krát bydlisko. Uzavrel, že tieto argumenty neobstoja, lebo i otec sa sám vyjadril, že hľadá „nové bývanie“ a matka zmenila bydlisko v najlepšom záujme dieťaťa, keď sa presťahovala bližšie ku škole, ktorú maloletá C. navštevuje. Ide pritom o školu, s ktorou matka pôvodne nesúhlasila, ale ustúpila otcovi. Okresný súd doplnil, že „ostatné pomery“ týkajúce sa práce rodičov, prípadne iných rozhodných skutočností zostali nezmenené. 3. Celkovo uzavrel, že neboli zistené žiadne zmeny pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu pôvodného rozhodnutia súdu. Všetky tvrdenia otca „tu boli aj v čase posledného rozhodnutia“, dokonca bola nastolená aj otázka návštevy základnej školy maloletou. Na záver okresný súd poznamenal, „že by nič nebránilo k zmene rozhodnutia uplynutím krátkej doby od posledného rozhodnutia súdu, avšak je zrejmé, že pokiaľ uplynie dlhší čas, dá sa predpokladať zmena pomerov skôr, ako tomu bude pokiaľ sa podá návrh necelé tri mesiace od právoplatnosti posledného rozhodnutia“. O trovách konania rozhodol v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že návrhu na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov bude vyhovené v zmysle návrhu otca, alebo jeho zrušenia a vrátenia vecí na nové konanie. Poukazoval na imperatív najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý dokáže striedavá osobná starostlivosť rodičov naplniť lepšie ako osobná starostlivosť len jedného z rodičov. Uviedol, že maloletá C. už v pôvodnom konaní sa vyjadrila, že chce byť u oboch rodičov a len pre nesúhlas matky uzatvorili rodičia o jej zverení do osobnej starostlivosti matky. Otec tvrdil, že po uzatvorení predmetnej dohody sa výkon rodičovských práv zastabilizoval, dieťa si zvyklo, že rodičia nemajú spoločnú domácnosť a opakovane sa vyjadrilo, že chce byť u otca viac. 5. Okresný súd sa však pridržiaval len stanoviska matky. Odvolateľ zároveň namietal, že vyjadrenie dieťaťa „pred kuratelou“ nie je jeho skutočným názorom; dieťaťa bolo buď manipulované, ale nepochopilo otázku. Otec pripomenul, že nebol prítomný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny za účelom výsluchu maloletej. Bol presvedčený, že postoj štátnych inštitúcií - teda aj kolízneho opatrovníka

- k nariadeniu striedavej osobnej starostlivosti má byť opačný, t.j., že majú podporovať jej nariadenie. 6. Uviedol, že nenariadením striedavej osobnej starostlivosti je potierané jeho právo vychovávať vlastnú dcéru, hoci má na to lepšie materiálne a bytové podmienky a súčasne sa tým redukuje jeho postavenie len na pozíciu „víkendového rodiča“; čím dôjde aj k deformácii vo vzťahu rodič - dieťa. Zopakoval, že to bol on, kto bojoval za to, aby maloletá C. navštevovala lepšiu základnú školu. Práve fakt, že matka sa s dcérou presťahovala do jej blízkosti, je dôvodom na zmenu osobnej starostlivosti. Odvolateľ mal za to, že krátkosť času od predchádzajúceho rozhodnutia nie je objektívnym a ani zákonným dôvodom na nevyhovenie jeho návrhu. 7. Otec nesúhlasil ani so zamietnutím návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, keďže o tak „vážnej otázke, ako je výchova maloletého dieťaťa“, nie je možné rozhodnúť bez takejto formy dokazovania. Vyslovil, že „v systéme ochrany rodiny je prvoradým cieľom obnoviť prirodzené rodinné prostredie maloletého dieťaťa“ a nie otcovi vytýkať, že chce kúpiť nový (väčší) byt. Doplnil, že na rozdiel od matky je schopný do budúcna zabezpečiť lepšie materiálne podmienky pre maloletú. 8. Kolízny opatrovník „trval na potvrdení“ rozsudku okresného súdu. 9. Rovnako matka žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že bývanie u jej matky v U. bolo len prechodné v období po odsťahovaní sa od otca maloletej. Nakoľko podľa rozhodnutia súdu začala maloletá C. navštevovať základnú školu na W. ulici v L., presťahovala sa s dcérou do blízkosti tejto školy. Dotknutá zmena bydliska bola rozhodne v najlepšom záujme dieťaťa. 10. Matka konštatovala, že maloletá si pomaly zvyká na zmeny, ktoré sa udiali v jej živote (odsťahovanie zo spoločnej domácnosti rodičov, nástup do základnej školy, rozsah stretnutí s otcom) a ďalšia zmena, spočívajúca v inom spôsobe stretávania, by bola pre ňu zaťažujúca. V súvislosti s vypočutím dcéry kolíznym opatrovníkom matka doplnila, že toto sa vykonalo bez prítomnosti oboch rodičov; navyše kolízny opatrovník presadzuje záujmy dieťaťa, a nie je „rozhodcom“ medzi rodičmi. Navyše, maloletá bola pred kolíznym opatrovníkom v poslednom roku vypočúvaná opakovane. 11. Matka zdôraznila, že pred žiadnymi inými osobami (ako otcom) sa maloletá nezmienila, že by chcela byť s otcom vo väčšom rozsahu. Mala za to, že otec dieťaťu podsúva jeho názory a snaží sa ho manipulovať. Zopakovala, že v predchádzajúcom konaní o úprave rodičovských práv a povinností rodičia uzavreli riadnu dohodu, nešlo o ústupok alebo kompromis zo strany otca. Od uzavretia danej dohody až doteraz sa pomery podstatne nezmenili. Matka vyslovila domnienku, že otec sa nevie zmieriť s tým, že od neho odišla a vyvoláva úplne zbytočné konflikty.

12. V následnej reakcii otec trval na podanom odvolaní, vrátane odvolacieho návrhu a súvisiacej argumentácie. Tvrdil, že matka v otázke nástupu maloletej do základnej školy zlyhala v plnení jej rodičovských povinností. Neobstojí ani argument o blízkosti školy k bydlisku matky, keďže škola, ktorú navrhovala matka a škola, ktorú dieťa aktuálne navštevuje, sú od terajšieho bydliska matky vzdialené rovnako. Nesúhlasil s tým, že k nariadeniu striedavej starostlivosti sa má pristupovať postupne - „nie je možné, aby si malo dieťa zvykať na svojho otca“. 13. Trval na tom, že v predchádzajúcom konaní o úprave rodičovských práv a povinností „kompromisne súhlasil“ s uzavretím rodičovskej dohody, čím mal zabezpečenú vykonateľnosť rozhodnutia hneď po vyhlásení rozsudku; znalecké dokazovanie v dotknutom konaní by prerušilo jeho styk s dcérou. Bral pritom ohľad aj na matku, ktorá v danom období sa liečila z psychických zdravotných problémov. Za právne irelevantne označil vyjadrenie matky, že znalecké dokazovanie by sa negatívne odrazilo na maloletej C., lebo je bežnou praxou, že súdy takéto dokazovanie nariaďujú.

14. K odvolacej replike otca sa matka a ani kolízny opatrovník už nevyjadrili.

15. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) napadnutý rozsudok podľa potvrdil.

16. V zmysle § 36 ods. 1 v spojení s § 26 zákona o rodine je možné zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv, ak sa zmenia pomery. Uvedené určujúce právne východisko v sebe zahŕňa (okrem iného) dva zásadné dôsledky. Prvým je nemeniteľnosť predchádzajúceho rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, ktorý dôsledok má základ v ústavnom princípe právnej istoty, a teda i vo viazanosti právoplatným rozhodnutím súdu. Súčasťou dotknutého dôsledku je neprípustnosť prieskumu, či prehodnocovania v neskoršom konaní predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, vrátane v danom období posudzovaných okolností. Druhým dôsledkom vyplývajúcim z označených zákonných ustanovení je podmienenie zmeny predošlého rozhodnutia preukázaním zmeny pomerov. Je nepochybné, že nepôjde o akúkoľvek zmenu, ale (práve) iba o zmenu podstatnú a závažnú v okolnostiach, ktoré tvorili skutkový základ predošlého rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností.

17. Z rozoberaných hľadísk sú nadväzne neopodstatnené odvolacie námietky otca, ktoré sa viažu k dôvodom a súvislostiam uzavretia rodičovskej dohody, ktorá bola schválená predchádzajúcim rozhodnutím - rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. -45 zo dňa 29.3.2021. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že neobstojí ani tvrdenie otca, že z dotknutou dohodou súhlasil iba preto, aby predmetný rozsudok bol hneď vykonateľný, lebo v prípade nariadenia znaleckého dokazovania (bez ohľadu na to, že vôbec nie je preukázané, či aspoň dostatočne konkrétne skutkovo tvrdené, že by k takémuto procesnému postupu v prípade neuzavretia/neschválenia rodičovskej dohody malo dôjsť) by nebol v kontakte s dcérou. Na dočasnú úpravu pomerov účastníkov počas konania - aj v prípade jeho faktického predĺženia z titulu nariadenia a vykonania znaleckého dokazovania - totiž slúži inštitút neodkladných opatrení, ktorého atribútom je predčasná/okamžitá vykonateľnosť; o uvedenej skutočnosti otec, ktorý bol právne zastúpený (zhodnou zástupkyňou ako v súdenej veci) nepochybne musel vedieť.

18. Za relevantnú zmenu pomerov v zmysle § 36 ods. 1 v spojení s § 26 zákona o rodine nemožno v konkrétnostiach súdenej veci považovať zmenu bydliska matky (spoločne s maloletou C. zverenou do jej osobnej starostlivosti) a už vôbec nie za zmenu takmer paušálne podmieňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, ako sa snaží tvrdiť odvolateľ. Zmena bydliska bola matkou riadne zdôvodnená, ktoré zdôvodnenie korešponduje aj s ostatnými preukázanými skutkovými okolnosťami. Otec nespochybňuje tvrdenie matky, že ide o bydlisko v blízkosti základnej školy, ktorú navštevuje maloletá. Skutočnosť, či aj predošlé bydlisko bolo rovnako vzdialené od predmetnej školy, nie je v tomto smere významné. Dôležité je, že sa jedná o bydlisko, ktoré umožňuje bezproblémovú dochádzku dieťaťa do školy, pričom s jeho pribúdajúcim vekom bude rovnako bezproblémová i samostatná (bez sprievodu) dochádzka maloletej do školy. 19. V otázke (svojho) bývania otec do určitej miery nekonzistentne až navzájom si odporujúco na jednej strane argumentuje, že maloletá C. v byte, v ktorom otec býva, pozná doslova „každý kút“, čo má predstavovať dôvod na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti a na strane druhej potvrdzuje, že má v úmysle zakúpiť nový (väčší) byt, čo má taktiež byť dôvodom pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Krajský súd dodáva, že otázka dôverného poznania bytu otca maloletou C. nie je zmenou okolností oproti predošlému rozhodovaniu.

20. Celkovo otec vo svojej (nielen odvolacej) argumentácii prehliada (nie je podstatné, či nevedome alebo účelovo), že prebiehajúce konanie je konaním o návrhu na zmenu rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, a teda, že jeho podstatou je vyhodnotenie, či došlo k relevantnej zmene pomerov; a ak áno, či ide o takú zmenu, ktorá odôvodňuje vyhovenie posudzovanému návrhu. Otec pomerne rozsiahlo poukazuje na širšie súvislosti inštitútu striedavej osobnej starostlivosti, ktorá argumentácia je vlastná „prvému“ rozhodovaniu o úprave rodičovských práv. Predmetom posúdenia v prejednávanom prípade nie je polemika o vhodnosti, či nevhodnosti osobnej striedavej starostlivosti (už vôbec nie vo všeobecnej rovine, na ktorú otec taktiež v nemalej miere poukazuje), ale - ako už bolo opakovane zdôraznené - vyhodnotenie tvrdenej zmeny pomerov.

21. V rámci všeobecnej argumentácie navyše otec doslova až podsúva niektoré svoje tvrdenia/ predstavy ako fakty, pričom ním prezentované zovšeobecnenia sú značne mylné. Podľa tvrdení otca v každom konaní o výchove maloletého dieťaťa, čo predstavuje „vážnu otázku“, je možné rozhodnúť

len „dostatočným preskúmaním aj formou znaleckého dokazovania“; inak ide o rozhodnutie v rozpore so zákonom. Je pritom bez akýchkoľvek pochybností, že v drvivej väčšine konaní starostlivosti súdu o maloleté deti súdy rozhodujú bez nariadenia a vykonania znaleckého dokazovania, ktorý postup je v plnej miere akceptovaný aj najvyššími súdnymi autoritami. 22. Potreba nariadenia znaleckého dokazovania je výsostne individuálna v každej jednotlivej veci a zákon () nepredpisuje žiadne (a to ani len demonštratívne) podmienky, za ktorých tak konajúci súd má alebo nemá učiniť. Preto tendenčne vyznieva argumentácia otca, že nemá oporu v zákone tvrdenie o tom, že znalecké dokazovanie by sa negatívne odrazilo na maloletom dieťati. „Oporu v zákone“ totiž nemá žiadna okolnosť, len všeobecné východisko - „ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa ...“ ( ).

23. Participačné práva maloletého dieťaťa v súdenej veci boli dostatočne rešpektované a zohľadnené vykonaním výsluchu maloletej C. bez prítomnosti rodičov prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Kolízny opatrovník v rámci vyjadrenia na pojednávaní dňa 25.10.2021 konkrétne ozrejmil ako predmetné vypočutie/pohovor s maloletým dieťaťom prebiehalo. Nielen z dotknutého vyjadrenia (vrátane následnej reakcie otca), ale ani z ďalších súvislostí v súdenej veci nevyplýva v danej spojitosti nič také, čo by opodstatnene podmieňovalo nutnosť využitia vedeckých poznatkov príslušných odborníkov/znalcov. Samotný nesúhlas otca s výsledkom pohovoru kolízneho opatrovníka s dieťaťom rozhodne nie je dôvodom, pre ktorý by bolo nutné nariadiť znalecké dokazovanie.

24. Určité prispôsobovanie prezentácie priebehu konania a obsahu napadnutého rozhodnutia otcom jeho odvolacej argumentácii je zrejmé i vo vzťahu k reakcii na záver okresného súdu týkajúci sa časového odstupu podania posudzovaného návrhu od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia. Okresný súd nevyslovil, že návrh otca (dokonca paušálne) zamietol pre krátkosť času, ktorý uplynul od právoplatnosti predošlého súdneho rozhodnutia. Preto je neopodstatnenou polemika odvolateľa, že takýto dôvod zamietnutia nie je zákonným dôvodom. Naopak, okresný súd v bode 20. svojho odôvodnenia nevylučuje zmenu (slovami „by nič nebránilo“) predošlého rozhodnutia aj po uplynutí krátkej doby od jeho právoplatnosti, len dopĺňa konštatovanie, že pri uplynutí dlhšieho obdobia (ako tri mesiace) možno skôr predpokladať relevantnú zmenu pomerov.

25. K celkovému obsahu odôvodnenia rozsudku okresného súdu je však nutné vysloviť zásadné výhrady. Odôvodnenie v bodoch 1. až 3. a 10. až 15. je niekoľkostranovým prepisom (až skopírovaním) vyjadrení jednotlivých účastníkov absolútne identickým s obsahom samotného spisu. Takýto doslovný prepis prednesov, resp. vyjadrení strán/účastníkov konania rozhodne nie je naplnením veta prvá . 26. Pokiaľ by mal zákonodarca uvedené v úmysle, stačilo by mu v legislatívnom texte konštatovať, že do odôvodnenia súd skopíruje všetky v priebehu konania prezentované prednesy a vyjadrenia strán, resp. účastníkov; čo však neučinil. V otázke náležitého odôvodnenia krajský súd odkazuje aj na tzv. Veľký komentár od autorov Števček, Ficová..., C.H.Beck, 2016, str. 815. 27. Rozhodujúca časť odôvodnenia napadnutého rozsudku - „súd jasne a výstižne vysvetlí...“ je naproti tomu výrazne stručnejšia - len body 19. a 20. na strane 16 rozhodnutia okresného súdu. Presvedčivosti posudzovaného rozhodnutia by určite prospelo, keby na úkor doslovného prepisu vyjadrení účastníkov (maximálne so zmenením tvaru slovies z prvej osoby do tretej osoby) okresný súd konkrétnejšie vysvetlil svoje východiská, úvahy a z nich rezultujúce závery.

28. Vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvorí jeden celok, a že vo svojich dôsledkoch možno napadnuté rozhodnutie vyhodnotiť ako vecne správne a v neposlednom rade tiež s poukazom na požiadavku osobitnej rýchlosti v súdnych konaniach vo veciach starostlivosti o maloleté deti, krajský súd pred eventualitou zrušenia rozsudku okresného súdu uprednostnil jeho potvrdenie s (čiastočne až širším) doplnením konkrétnych dôvodov v tomto (odvolacom) rozhodnutí.

29. Okresný súd vecne správne rozhodol i o trovách prvoinštančného konania, keďže v zmysle žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Súčasne v súdenej veci nie sú dané žiadne (zákonné alebo konkrétne skutkové) podmienky na iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania; ktoré konštatovanie sa v plnej miere vzťahuje i na odvolacie štádium konania. Preto krajský súd zhodným spôsobom (s odkazom na ) rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .