Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Pc-23-2017.pdf
PDF · 83.05 KB
Case nature
Area
Subarea
16Pc/23/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci na návrh povinnej matky (navrhovateľky): A. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, I. proti plnoletej dcére (oprávnená): R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 7, I., o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľky A. C., nar. XX.XX.XXXX, voči oprávnenej plnoletej dcére R. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.11.2016, č.k. 44C/83/2016-87 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.05.2018, č.k. 8Co/228/2017-114, právoplatným 04.09.2018, odo dňa 02.10.2017.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania zo dňa 02.10.2017, doplneným dňa 21.12.2017 sa povinná matka domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti voči t.č. už plnoletej dcére (oprávnená), uloženej jej rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.11.2016, č. k. 44P/83/2016, z dôvodu, že dcéra sa po ukončení štúdia na strednej škole zamestnala, čím získala dostatočné predpoklady na získanie zamestnania, čo preukázala aj okamžitým nástupom do zamestnania.
2. Navrhovateľka na preukázanie svojich tvrdení súdu predložila Vysvedčenie o maturitnej skúške dcéry za šk. rok 2016/2017 z 24.005.2017 a Dodatok č. 1 z 04.10.2017 k Pracovnej zmluve podpísanej dňa 23.06.2017 medzi spoločnosťou Ariola, s.r.o. a oprávnenou dcérou.
3. Oprávnená, ktorej bol návrh s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou na vyjadrenie sa k návrhu v lehote 15 dní (§ 167 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) doručený dňa 26.07 2018, sa k veci nevyjadrila.
4. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 22.01.2019 v neprítomnosti účastníkov.
5. Navrhovateľka (povinná matka) svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila dňa 17.01.2019 a žiadala, aby súd vec prejednal a rozhodol bez jej prítomnosti.
6. Oprávnená plnoletá dcéra v písomnom podaní z 08.10.2018 (čl. 53) ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu, že je dlhodobo pracovne v zahraničí a uviedla, že súhlasí s návrhom a žiada vec prejednať a rozhodnúť aj v jej neprítomnosti.
7. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami (odsek 2 rozsudku), oboznámil sa s podstatným obsahom pripojeného spisu OS Bratislava III, sp. zn. 44C/83/2016, najmä rozsudkom OS Bratislava III z 23.11.2016, č.k. 44C/83/2016-87 a rozsudkom KS v Bratislave zo dňa 15.05.2018, č.k. 8Co/228/2017-114, právoplatným dňa 04.09.2018 a za nesporné mal nasledovné skutkové zistenia rozhodné pre posúdenie veci:
8. Vyživovacia povinnosť matky, voči v tom čase už plnoletej dcére R. bola upravená naposledy rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. č.k. 44C/83/2016-87 zo dňa 23.11.2016 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 15.05.2018, č.k. 8Co/228/2017, právoplatným dňa 04.09.2018, ktorým bola matke uložená povinnosť platiť výživné na plnoletú dcéru v sume 120 euro, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 11.04.2016, spolu so splátkami zročného výživného v sume 40 euro, vyčísleného za obdobie od 11.04.2016 do 23.11.2016 sumou 888 euro a vo zvyšku bol návrh oprávnenej, na určenie výživného mesačne v sume 250 euro, zamietnutý.
9. Plnoletá dcéra sa v písomnom vyjadrení zo dňa 08.10.2018 k návrhu vo veci samej nevyjadrila, iba uviedla, že so zrušením vyživovacej povinnosti súhlasí, pričom je v súčasnosti je dlhodobo pracovne v zahraničí, z ktorého dôvodu sa ani nemôže dostaviť na pojednávanie a žiadala konať v jej neprítomnosti.
10. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd vychádzal z ustanovení Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
14. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
16. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17. Podľa § 155 Civilného mimosporového poriadku, konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína na návrh.
18. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
19. Pojem výživné zákon výslovne nedefinuje a z literatúry a súdnej praxe sa má za výživné, vo všeobecnosti, komplexné zabezpečovanie potrieb medzi subjektmi rodinnoprávneho vzťahu, pričom rozsah vyživovacích povinností je daný možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného a odôvodenými potrebami oprávneného ( § 75 ods. 1 Zákona o rodine), vyjmúc vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom, kde je táto povinnosť zakotvená v minimálnom rozsahu 30% zo sumy životného minima, bez ohľadu na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinných rodičov dieťaťa (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine). Vyživovacia povinnosť vo vzťahu k deťom vzniká narodením dieťaťa a zaťažuje oboch rodičov (otca a matku), bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo nie. Zánik vyživovacej povinnosti je spájaný s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, teda z vlastných zdrojov uspokojovať svoje relevantné náklady. Táto schopnosť najčastejšie priamo súvisí so schopnosťou dieťaťa profesijne sa uplatniť, tzn. získať prácu a tým aj základný zdroj príjmov, potrebných pre zabezpečenie životných potrieb a nadväzuje na predchádzajúcu prípravu, ktorou ja štúdium. Aj keď zákon o rodine nedefinuje, kedy možno konštatovať, že dieťa je schopné sa samo živiť, práve pre širokú škálu možností, vo všeobecnosti je to najčastejšie doba bezprostredne po ukončení štúdia, ktorým sa dieťa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie. Potom k zrušeniu vyživovacej povinnosti rodičov dochádza v prípade plnoletého dieťaťa, keď zákonný dôvod - neschopnosť dieťaťa samo sa živiť, pominie a iba na návrh (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). V prípade zrušenia výživného ku dňu, kedy pominul zákonný dôvod pre jeho platenie, v prípade plnoletých detí, vzniká povinnosť vrátenia vyplateného výživného od zrušenia tejto povinnosti súdom. K zmene rozsudku, ktorým bola vyživovacia povinnosť upravená, je možné pristúpiť iba za predpokladu v konaní preukázanej podstatnej zmeny pomerov, či už na strane dieťaťa alebo rodiča, pričom pri plnoletých oprávnených deťoch možno rozhodnúť o zvýšení, znížení alebo zrušení vyživovacej povinnosti najskôr ku dňu začatia konania.
20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vyživovacia povinnosť povinnej matky voči plnoletej dcére R. trvala do ukončenia jej denného štúdia na Gymnáziu Antona Bernoláka v Senci v školskom roku 1016/2017, ktoré ukončila maturitnou skúškou dňa 24.05.2017, čím sa stala uplatniteľná na trhu práce, keď v ďalšom štúdiu na škole vyššieho stupňa už nepokračovala a zamestnala sa v pracovnom pomere na dobu neurčitú. To je predpoklad pre schopnosť plnoletého dieťaťa sa samostatne živiť a tým uspokojovať svoje relevantné životné potreby. Táto okolnosť vyplývala tak z predloženej listiny (Dodatku č. 1 z 04.10.2017 k Pracovnej zmluve z 23.06.2017 uzatvorenej plnoletou dcérou na dobu neurčitú so spoločnosťou Ariola, s.r.o. a oprávnenou dcérou ), ako aj z vyjadrenia plnoletej z 08.10.2018, že v súčasnosti je dlhodobo pracovne v zahraničí. Z uvedeného dôvodu nie je odkázaná na starostlivosť a výživu zo strany svojich rodičov, ktorých zákonná vyživovacia povinnosť k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Preto ku dňu rozhodovania súdu zanikol zákonný dôvod - neschopnosť dieťaťa si zabezpečiť výživu, čím zanikla aj zákonná vyživovacia povinnosť matky k plnoletému dieťaťu v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine.
21. Navrhovateľka v návrhu neuviedla časový údaj, od ktorého dňa žiada zrušenie svojej vyživovacej povinnosti voči k plnoletej dcére. Platí, že zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov a Zákon o rodine výslovne dobu, na ktorú možno vztiahnuť zmenu pomerov, neustanovuje. Z výkladu citovaných ustanovení § 77 a § 78 Zákona o rodine a ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti (pred podaním návrhu), posudzuje ku dňu začatia súdneho konania a najneskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu. Tzn. že zrušenie skôr súdom určenej povinnosti na platenie výživného vo vzťahu k plnoletému dieťaťu, je možné najskôr odo dňa podania návrhu a to na základe predchádzajúcej zmeny pomerov. K tomuto dňu súd skúma existenciu dôvodov pre navrhované zrušenie. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 02.10.2017, ku ktorému dňu existovali vyššie uvedené dôvody pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľky voči svojej plnoletej dcére a trvali aj v čase rozhodovania súdu, vyživovaciu povinnosť povinnej matky voči oprávnenej plnoletej dcére R., ktorá trvala po dobu gymnaziálneho štúdia a zanikla jeho ukončením, súd zrušil odo dňa podania žaloby, tzn. od 02.10.2017.
22. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).