Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-693-2015.pdf
PDF · 121.53 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/693/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcov v 1. rade: EU - CapitalManagement a. s. v likvidácii, so sídlom Bratislava, IČO: 45 327 084 (predtým Lawyer Partners, a. s. so sídlom Prievozská 37, Bratislava, IČO: 35 944 471), v 2. rade: Lawyers Group s. r. o. so sídlom Prievozská 37, Bratislava, IČO: 46 524 185, oboch zastúpených Fridrich Palko s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.05.2015, č. k. 19C/124/2010 - 385, takto
rozhodol:
Odvolací súd pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalobcu v 1. rade spoločnosťou EU - CapitalManagement a. s. v likvidácii, so sídlom Bratislava, IČO: 45 327 084. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody vzniknutej mu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Považská Bystrica neprijatím elektronického podania žalobcu v 1. rade na DVD nosiči podpísaného zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 24.07.2006, obsahom ktorého bolo celkom 500 návrhov na začatie konania vo veci neuhradených koncesionárskych poplatkov a ktoré neboli riadne zaevidované ako návrh na začatie konania, v rozpore s v tom čase aktuálnym znením § 42 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby a zastavení konania v sume 644 452,77 eur uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 09.11.2012, domáhal náhrady majetkovej škody v sume 3 786,76 eur predstavujúcej súčet istín tvoriacich sumu koncesionárskych poplatkov, zo sumy 12 872 933,68 eur ako poplatkov z omeškania, ktoré by si mohol uplatniť voči dlžníkom, ale v dôsledku zmeny legislatívy, ktorá nastala po vrátení DVD nosičov okresným súdom si ich už nemohol uplatniť, sumy 32 596,43 eur titulom nákladov spojených s uplatnením istiny a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 330 000 eur. Uznesením zo dňa 28.01.2013 pripustil do konania vstup žalobcu v 2. rade na základe návrhu žalobcu v 1. rade, ktorý odôvodnil uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2012 so spoločnosťou Lawyer Group s. r. o., ktorej predmetom bola pohľadávka na náhradu škody spočívajúcej v istine, poplatku z omeškania a nákladov spojených s uplatnením istiny s tým, že žalobca v 1. rade si naďalej ponechal pohľadávku titulom náhrady nemajetkovej ujmy v sume 330 000 eur. V konaní bolo nesporné, že DVD nosič obsahujúci podania z 24.07.2006 bol žalobcovi v 1. rade okresným súdom obratom listom zo dňa 27.07.2006 vrátený ako neprijatý z dôvodu, že predmetné podanie okresný súd nepovažuje za podanie v zmysle § 42 ods. 1 O.s.p. Ústavný súd SR nálezom sp. zn. II ÚS/146/08 - 84 zo dňa 24.06.2008 rozhodol, že bolo porušené základné právo žalobcu v 1. rade podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Považská Bystrica neprijatím jeho podania z 24.07.2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom a prikázal Okresnému súdu Považská Bystrica konať vo veci tohto podania z 24.07.2006 podľa príslušných ustanovení OSP. Po doručení uvedeného nálezu Okresný súd Považská Bystrica vyzval listom zo dňa 27.08.2008 žalobcu v 1. rade o zaslanie podania z 24.07.2006 urobeného elektronickou formou, žalobca v 1. rade však listom zo dňa 12.09.2008 oznámil súdu, že DVD nosič nie je možné z ich strany predložiť, pretože mu bolo Ústavným súdom oznámené, že DVD nosič bude možné vydať až po skončení justičných prázdnin. Následne listom zo dňa 20.10.2008 žalobca v 1. rade oznámil Okresnému súdu Považská Bystrica, že predmetný DVD nosič bude v záujme ochrany procesných práv predložený Európskemu súdu pre ľudské práva ako dôkaz, nakoľko Ústavný súd nevyhovel sťažovateľovi v časti návrhu vzneseného na základe čl. 27 ods. 3 Ústavy SR. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 4 ods. 1, § 9 ods. 1, § 17 ods. 1 , § 19 ods. 1,3 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 415 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná, keď pre uplatnenie nároku na náhradu škody bol rozhodný jednak nález Ústavného súdu sp. zn. IIÚS/146/08 - 84, ktorý bol vydaný dňom 24.06.2008 a nesprávny úradný postup okresného súdu spočívajúci v jeho nečinnosti, keď elektronické podania, ktoré mal zaevidovať ku dňu 24.07.2006, bol technicky schopný zaevidovať ich až dňa 27.08.2008 a týmto momentom došlo k ohraničeniu (ukončeniu) nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Považská Bystrica a žalobcovi začala plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorá by skončila dňa 27.08.2011, avšak nárok si uplatnil žalobou na súde 14.07.2010, teda včas. Nálezom Ústavného súdu sp. zn. II ÚS/146/08 - 84 zo dňa 24.06.2008 mal za preukázaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Považská Bystrica, ktorý, ako bolo konštatované, trval až do 27.08.2008. K žalobcami uplatnenej majetkovej škode uviedol, že po skončení nečinnosti Okresného súdu Považská Bystrica za jej vznik musí niesť zodpovednosť žalobca, nakoľko napriek výzve súdu zo dňa 27.08.2008 mu DVD nosič obsahujúci 500 žalôb, na základe ktorých si škodu uplatňuje, Okresnému súdu Považská Bystrica nepredložil. Úradný záznam zo dňa 26.03.2008, na ktorý v tejto súvislosti žalobca v 1. rade poukázal, sa týka Okresného súdu v Čadci, nie Okresného súdu v Považská Bystrici, ktorého nesprávny úradný postup sa v tomto konaní prejednáva, a preto absentuje jasná príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodu a nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Považská Bystrica. Uviedol, že žalobca konal v rozpore s § 415 a § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka a svojím následným postupom sám žalobca ignoroval nález Ústavného súdu a prípadná škoda mu vzniknutá už bola spôsobená výlučne jeho následnou nečinnosťou spočívajúcou v neposkytnutí súčinnosti okresnému súdu, a preto s poukazom na § 441 Občianskeho zákonníka túto musí znášať sám. Žalobcom uplatnenú majetkovú škodu v sume 3 786,76 eur považoval za nepreukázanú, keď žalobca vychádzal z domnienky, resp. hypotézy, tzv. 100% úspešnosti vo všetkých 500 uplatnených nárokov na zaplatenie koncesionárskych poplatkov, a to nielen vo vzťahu k rozhodovacej činnosti súdu, ale aj so zohľadnením tzv. 100% úspešnosti pri ich prípadnom vymáhaní, pričom z úradnej činnosti je známe, že mnoho z podaných žalôb boli odmietnuté, konania boli zastavené pre späťvzatie alebo pre neodstrániteľnú prekážku konania, keď označenie žalovaných bolo bez diakritiky, mnohé žaloby boli zamietnuté pre nedostatok vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej. Nemôže ísť preto o skutočnú škodu chápanú ako zmenšenie majetku poškodeného, ani o tzv. inú škodu, t. j. ušlý zisk. K uplatnenej škode spočívajúcej z poplatkov z omeškania, ktoré by si žalobca mohol uplatniť voči dlžníkom v celkovej sume 12 872 933,68 eur v zmysle zákona č. 212/1995 Z. z., ale v dôsledku zmeny legislatívy si ich už nemohol súdnou cestou uplatniť, konštatoval, že zákon č. 96/2006 Z. z., ktorým bol novelizovaný § 9 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a ktorým bol inštitút poplatkov z omeškania nahradený inštitútom klasických úrokov z omeškania a ktorým bol v § 10b daný tzv. "generálny pardon" bol prijatý dňa 02.02.2006, účinnosť nadobudol dňom jeho vyhlásenia, a teda v období niekoľko mesiacov pred podaním elektronického návrhu na Okresný súd Považská Bystrica (24.07.2006). Preto uplatnená škoda nie je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Považská Bystrica, ale v súvislosti so zmenou legislatívy. Škodu v sume 32 596,43 eur uplatnenú titulom náhrady nákladov spojených uplatnením istiny 4 616,94 eur, najmä zaplatených trov advokáta JUDr. Pavelku v zmysle mandátnej zmluvy posúdil ako nepodloženú a bez akéhokoľvek súvisu s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Považská Bystrica, keď uvedenú sumu posúdil ako zjavne neprimeranú k výške uplatnenej istiny a obsah uzatvorenej mandátnej zmluvy za poskytovanie právnej pomoci zo dňa 20.09.2005 ako značne nevýhodný, keď žalobca sa zaviazal uhradiť hromadné a vo svojej podstate identické úkony právnej pomoci bez zohľadnenia hľadiska prípadnej úspešnosti a ak túto sumu advokátovi uhradil, predstavuje to len ním dobrovoľne prijaté podnikateľské riziko. Poukázal aj na to, že trovy právneho zastúpenia mohli byť predmetom náhrady trov konania, ak by žalobca riadne doručil DVD nosič Okresnému súdu Považská Bystrica a tomuto by umožnil vo veciach konať v zmysle príkazu Ústavného súdu vysloveného v náleze. Tvrdenie žalobcu o premlčaní uplatnených nárokov zo dňa 24.07.2006 podaných na DVD nosiči posúdil ako právne nepodložené s odôvodnením, že k premlčaniu nárokov uplatnených elektronickým podaním zo dňa 24.07.2006 nemohlo dôjsť, pretože toto podanie malo byť podľa príkazu Ústavného súdu zapísané s účinkami ku dňu doručenia pôvodného podania, t. j. ku dňu 24.07.2006 a v tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/455/2013, v ktorom Najvyšší súd vyslovil vetu, že "naplnenie príkazu daného ústavným súdom okresnému súdu opätovne sa zaoberať podaním žalobcu a vo vzťahu k nemu postupovať podľa príslušných ustanovení O.s.p. sa týkal podania doručeného na DVD nosiči 24. júla 2006, pričom naplnenie tohto príkazu z povahy veci vyžadovalo, aby žalobca znova predložil okresnému súdu toto podanie (keďže pôvodné DVD nosiče jej boli vrátené), čo znamená, že žalobcu zaťažovala povinnosť opätovne doručiť okresnému súdu podanie pôvodne doručené". Žalobcovia však v prejednávanej veci súdu nepreukázali, že tak urobili. Najvyšší súd záverom v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že "nemožnosť predložiť pôvodné dokumenty nespôsobili súdy, ako sa to snažil interpretovať žalobca, pričom Ústavný súd SR, ani európsky súd netrvali na tom, aby žalobca priložil k sťažnosti originály dokumentov, resp. DVD nosiče, ale naopak, práve vo formulári sťažnosti podávanej na európsky súd sa výslovne uvádza, že sa nemajú predkladať originály dokumentov na účely individuálnej sťažnosti. Ak žalobca napriek tejto inštrukcii predložil DVD nosiče a ich vrátenie nežiadal, sám spôsobil, že nedokázal predložiť podania pôvodne doručené okresnému súdu z roku 2006. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil ako irelevantný žalobcom predložený znalecký posudok č. 01/2009. Sumu 330 000 eur uplatnenú titulom náhrady nemajetkovej ujmy žalobca v 1. rade určil ako súčin sumy 660 eur za každý jednotlivý právny prípad obsiahnutý na odmietnutom DVD nosiči krát 500 prípadov, avšak neprodukoval žiadny dôkaz preukazujúci oprávnenosť uplatneného nároku. Tento nárok odôvodnil len všeobecne tým, že bolo ťažké počúvať vyjadrenia klientov, ktorí im povedali, že ich IT riešenie nie je možné aplikovať v súdnom systéme SR, čo je však bez právnej relevancie. Žalobcom tvrdené poškodenie dobrého mena nebolo v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu, ale so samotným vymáhaním postúpených pohľadávok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov. Dospel k záveru, že konštatovanie porušenia práva je dostatočným zadosťučinením pre žalobcu a s poukazom na zistenú nečinnosť žalobcu spočívajúcu v neposkytnutí súčinnosti okresnému súdu by priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch bolo v rozpore s dobrými mravmi. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že si trovy konania neuplatnil a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobcovia v 1. a 2. rade, žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a žiadali priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Namietali, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd nesprávne aplikoval právnu normu a jej obsah zle interpretoval, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iní dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali vznik škody na základe nevykonania nimi navrhnutého dokazovania, keď neoboznámil sa s obsahom predloženého dátového nosiča, ktorý obsahoval komplexnú identifikáciu pohľadávok žalobcu, uplatnených žalobami spracovanými v elektronickej forme, ako aj komplexné údaje o pohľadávkach žalobcu, ktoré vznikli z titulu nezaplatenia dlžných koncesionárskych poplatkov, t. j. údaje o legislatívne definovaných poplatkoch z omeškania, ktorých úhrada bola trvalo zmarená nelegálnym postupom súdov. Dátový nosič je tak dôkazom, ktorý potvrdzuje výšku uplatňovanej materiálnej škody a legitimizuje žalobcom vznesené nároky. Namietal, že pokyn Ústavného súdu SR, ktorým prikázal Okresnému súdu Považská Bystrica postupovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, čo podľa odôvodnenia nálezu má znamenať, že právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, je v praxi nevykonateľný a objektívne nerealizovateľný. Predložil dôkazy o tom, že vplyvom technologických a právnych limitov súdy nie sú schopné "vrátiť späť čas" a vykonať vo vzťahu k elektronicky spracovaným návrhom procedúru prijatia podania tak, aby nedošlo k vytvoreniu prekážky premlčania. Svedčí o tom množstvo vykonaných registrácií, napr. na Okresnom súde Čadca, ktoré sa vždy vzťahujú ku konkrétnemu dňu načítania návrhu elektronickou podateľňou. Podľa § 79 ods. 1 OSP konanie začína na návrh a s ohľadom na čas začína prijatím podania na základe uskutočnenej zákonom definovanej procedúry v zmysle § 129 - 139 Vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy, ktorá procedúra je ukončená vypracovaním potvrdenia o prijatí podania, ktoré okrem iného obsahu spisovú značku pridelenú aplikáciou a nemožno teda stotožňovať deň doručenia návrhu s okamihom podania. V danom prípade žiaden z doručovaných návrhov nebol prijatým podaním, pretože súd neuskutočnil procedúru prijatia návrhu v zmysle platnej procesnej úpravy, návrhy neboli spracované aplikáciou a vo vzťahu k nim neboli spracované potvrdenia o prijatí podania, veciam neboli pridelené spisové značky a nedošlo teda k okamihu podania návrhov na súd s platným právnym účinkom začatia konania. Okresný súd nie je schopný legálne - v režime Občianskeho súdneho poriadku prijať žalobné návrhy žalobcu k 24.07.2006 a začať tak konanie so spätným časovým posunom, nedovoľuje to systém elektronickej podateľne. Vzhľadom na zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon), nemôže súd konať na základe súdneho rozhodnutia spôsobom, ktorý zákon neustanovuje. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie ústavného súdu, obsahujúce záver stanovujúci zachovanie právnych účinkov podania k 24.07.2006 v konfrontácii s reálnymi možnosťami všeobecných súdov (faktickými aj právnymi), nezbavilo žalobcu rizika premlčania jeho majetkových práv. Postoj zákonných sudcov k otázke uplatnenia práva na súde (§ 112 Občianskeho zákonníka) je nepredvídateľný, a to aj vo vzťahu k ustanoveniu § 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z. z., z ktorého vyplýva, že právny názor ústavného súdu v danom prípade pre súdy nie je právne záväzný. Poukázal aj na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinného od 01.05.2014, vzťahujúce sa na súdne konania žalobcu voči jednotlivým dlžníkom, ktorého aplikáciou ako nezvratný dôsledok nastane premlčanie. Na preukázanie výšky škody navrhol doplnenie dokazovania ustanovením znaleckého ústavu: Ekonomická univerzita v Bratislave, Dolnozemská cesta 1, Bratislava pre odbor Ekonómia a manažment, odvetvie: Kontroling, a to na zodpovedanie odbornej otázky, ktorou je určenie tzv. všeobecnej hodnoty pohľadávok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov a ich príslušenstva, pričom súčasťou spracovania znaleckého posudku bude určenie metódy pre výpočet koeficientu vymožiteľnosti a jeho následné aplikovanie na okolností prípadu. Poukázal na to, že návrhmi na začatie konania, ktoré doručil na okresný súd, nežiadal priznanie nárokov na poplatky z omeškania, ale len výlučne samotné koncesionárske poplatky, a to vzhľadom na to, že vtedy platná právna úprava to neumožňovala. S poukazom na § 8 a § 9 zákona č. 212/1995, upravujúce zákonom stanovený postup, ktorý musí predchádzať uplatneniu nároku na poplatky z omeškania pred súdom, namietal, že neprijatím návrhov Okresným súdom Považská Bystrica, ktorými uplatnil práva na úhradu koncesionárskych poplatkov, došlo k pretrhnutiu postupu, ktorý je nevyhnutný pre vznik oprávnenia na ďalšie vymáhanie poplatkov z omeškania, teda príslušenstva koncesionárskych poplatkov. Bez uplatnenie práva na úhradu koncesionárskych poplatkov na príslušnom súde nie je možné pristúpiť k vymáhaniu príslušenstva, a preto v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom okresného súdu došlo k zániku práva na vymáhanie príslušenstva koncesionárskych poplatkov. Definitívnym zánikom tohto príslušenstva bolo jednak plynutie času, keď sa jednotlivé nároky premlčali, ako aj v dôsledku tzv. generálnych pardonov, ktoré boli do právneho poriadku zavedené zákonom č. 96/2006 Z. z. a zákonom č. 309/2007 Z. z. Namietal aj nesprávne vyhodnotenie ním predloženého znaleckého posudku súdom prvej inštancie, keď ho posúdil ako irelevantný a namietal, že o skutočnostiach v ňom obsiahnutých súd nie je kompetentný si vytvoriť vlastný úsudok, nakoľko sa týkajú špecifík technologického riešenia duplikácie DVD nosiča. Rozhodnutie súdu o nepriznaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je podľa jeho názoru založené na nesprávnom predpoklade, ktorým je, že reparácia negatívneho stavu nastala výrokom Ústavného súdu o porušení základných práv a vydaním príkazu priznať účinky podania návrhu a začatie konania spätne ku dňu 24.07.2006. Tento predpoklad je nesprávny, pretože príkaz Ústavného súdu je v praxi nerealizovateľný a jeho účinky nenastali. Nesúhlasil tiež s námietkou res iudicatae vznesenou žalovaným, keď podľa jeho názoru v konaní nenastali také skutočnosti, ktoré by bránili súdu priznať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti poukázal na odlišnosť primeraného finančného zadosťučinenia podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR a odškodnenia nahradením nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. 3. Žalovaný sa v odvolacom konaní nevyjadril. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy, spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Považská Bystrica, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že žalobca v konaní nepreukázal reálnu majetkovú a nemajetkovú ujmu a príčinnú súvislosť medzi špecifikovaným nesprávnym úradným postupom okresného súdu a uplatnenou škodou, pričom vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a tiež § 415 Občianskeho zákonníka a tiež svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe nevyhovel, aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. 6. Predmetom konania bol žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Považská Bystrica, neprijatím elektronického podania pôvodného žalobcu v 1. rade na DVD nosiči podpísaného zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 24.07.2006, ktoré obsahovalo celkom 500 žalôb vo veci neuhradených koncesionárskych poplatkov a nebolo riadne zaevidované ako žaloby, ale DVD nosič obsahujúci tieto podania bol pôvodnému žalobcovi v 1. rade Okresným súdom Považská Bystrica vrátený listom zo dňa 27.07.2006 ako neprijatý. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3 786,76 eur ako súčtu istín, ktoré boli uvedené v žalobách, sumy 12 872 933,68 eur predstavujúcej poplatky z omeškania, ktoré by si mohol uplatniť voči dlžníkom, sumy 32 596,43 eur predstavujúcu náklady spojené s uplatnením istiny a sumy 330 000 eur titulom nemajetkovej ujmy 7. V priebehu odvolacieho konania spoločnosť Lawyer Partners a. s. so sídlom Prievozská 37, Bratislava, IČO 35 944 471, ktorá bola žalobcom v 1. rade, zanikla v dôsledku zlúčenia výmazom z Obchodného registra dňa 06.02.2018 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť EU - CapitalManagement a. s. v likvidácii so sídlom Bratislava, IČO 45 327 084, a preto odvolací súd podľa § 64 CSP rozhodol, že pokračuje v konaní s touto spoločnosťou ako s právnym nástupcom žalobcu v 1. rade. 8. Základnými zákonom stanovenými predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., je existencia nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím a škodou. Tieto predpoklady zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené súčasne. Uhrádza sa v zásade skutočná škoda a ušlý zisk v zmysle § 17 ods. 1 citovaného zákona a ustanovenie § 17 ods. 2 citovaného zákona priznáva poškodeným, ktorým vznikla ujma nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že samotné konštatovanie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu a jednak, že nie je možné túto vzniknutú ujmu uspokojiť inak, čo môže byť napr. formou verejného ospravedlnenia, uverejnením rozsudku v znení jeho odôvodnenia a pod. 9. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne postupoval, keď skúmal splnenie vyššie uvedených zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, náhrady ktorej sa žalobca v konaní domáha, a odvolací súd sa stotožnil s jeho záverom, že nálezom Ústavného súd SR sp. zn. II ÚS/146/08 - 84 zo dňa 24.06.2008; ktorým ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo žalobcu v 1. rade podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Považská Bystrica neprijatím jej podania z 24.07.2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom; bol preukázaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Považská Bystrica, avšak žalobca nepreukázal vznik škody a nemajetkovej ujmy v uplatnenej výške a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Považská Bystrica, spočívajúcim v neprijatí predmetného podania pôvodného žalobcu v 1. rade a vznikom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. 10. Vzťahom príčinnej súvislosti sa v právnej teórii označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťahom príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pričom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R21/1992); príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (R7/1979). 11. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spojený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo - bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. 12. Žalobca vyčíslil ním tvrdenú škodu ako súčet istín uplatnených titulom koncesionárskych poplatkov v žalobách obsiahnutých na DVD nosiči neprijatom Okresným súdom Považská Bystrica dňa 24.07.2006, súčet poplatkov z omeškania, ktoré by si mohol uplatniť voči dlžníkom, náklady spojené s uplatnením istiny v sume 32 596,43 eur a nemajetkovú ujmu uplatnenú v sume 330 000 eur vyčíslil tak, že za každú zo žalôb, ktorých bolo spolu 500 na DVD nosiči, žiada priznať 660 eur, ktorá suma má podľa jeho názoru kompenzovať každé porušenie práva na prístup k súdu. Žalobca však žiadnym spôsobom takto vyčíslenú škodu a nemajetkovú ujmu nepreukázal a nedôvodne namieta, že ním predložený dátový nosič, s obsahom ktorého sa súd prvej inštancie neoboznámil, je dôkazom ktorý potvrdzuje výšku uplatňovanej materiálnej škody a legitimizuje ním vznesené nároky, keď tento dátový nosič podľa jeho tvrdení obsahuje komplexnú identifikáciu jeho pohľadávok a komplexné údaje o týchto pohľadávkach, ktoré vznikli z titulu nezaplatenia dlžných koncesionárskych poplatkov. Samotná identifikácia pohľadávky nie je dôkazom o jej existencii a teda predmetný dátový nosič obsahujúci identifikáciu pohľadávok žalobcu, vzniknutých mu z titulu nezaplatenia koncesionárskych poplatkov nepreukazuje, že žalobcovi skutočne vznikla aj škoda vo výške rovnajúcej sa výške všetkých týchto pohľadávok, a to v príčinnej súvislosti s ním namietaným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Považská Bystrica. Nesporné je, že Ústavný súd SR v uvedenom náleze prikázal Okresnému súdu Považská Bystrica konať vo veci podania zo dňa 24.07.2006 podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý postup vyžadoval opätovné predloženie pôvodného podania žalobcom Okresnému súdu Považská Bystrica, pričom v tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/455/2013, avšak žalobca predmetný pôvodný DVD nosič, napriek uvedenému príkazu ústavného súdu SR a výzve Okresného súdu Považská Bystrica na zaslanie tohto podania , nepredložil, a teda sám nepostupoval v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka tak, aby ku škodám na majetku nedochádzalo. Vzhľadom na uvedené odvolací súd posúdil ako nedôvodné jeho námietky týkajúce sa nerealizovateľnosti a nevykonateľnosti predmetného príkazu Ústavného súdu, pretože tieto skutočnosti by boli relevantné len v prípade, ak by žalobca v 1. rade v zmysle príkazu ústavného súdu aj postupoval a napriek tomu by svoje pohľadávky voči dlžníkom z dôvodu ich premlčania v období trvania nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Považská Bystrica nevymohol. Pre posúdenie existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Považská Bystrica a vznikom žalobcom tvrdenej škody, či už materiálnej alebo nemateriálnej ujmy, je rozhodujúca priamosť a bezprostrednosť pôsobenia konkrétnej príčiny, v danom prípade neprijatia elektronického podania žalobcu na DVD nosiči súdom dňa 24.07.2006, na konkrétny následok, ktorý je v danom prípade neuspokojenie žalobcom tvrdených pohľadávok titulom zaplatenia koncesionárskych poplatkov a poplatkov z omeškania. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že samotné neprijatie jeho podania súdom dňa 24.07.2006 by bolo výlučnou príčinou neuspokojenia vyčíslených pohľadávok, a preto správne súd prvej inštancie; aj s prihliadnutím na poznatky súdov z ich rozhodovacej činnosti v iných konaniach žalobcu v 1. rade, v ktorých mnohé žaloby boli zamietnuté z iných dôvodov ako premlčania, alebo skončili zastavením konania; konštatoval, že žalobca vyčíslil škodu len hypotetickú, keď vychádzal z domnienky 100% úspešnosti vo všetkých súdnych konania a aj zo 100% úspešnosti vymáhania ním špecifikovaných pohľadávok, avšak nepreukázal skutočne reálne vzniknutú škodu a jej výšku výlučne v dôsledku neprijatia jeho predmetného podania Okresným súdom Považská Bystrica dňa 24.07.2006. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že žalobcom navrhnuté znalecké dokazovanie nie je spôsobilé žalobcom tvrdenú škodu preukázať v skutočnej výške, keď podľa návrhu žalobcu by malo toto znalecké dokazovanie vychádzať len z metódy pre výpočet koeficientu vymožiteľnosti, ktorá by mala byť súčasťou spracovania znaleckého posudku, a teda nie zo skutočnej vymožiteľnosti, resp. z presných a konkrétnych dôvodov nevymožiteľnosti predmetných pohľadávok. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 330 000 eur, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade je konštatovanie porušenia práva dostatočným zadosťučinením pre žalobcov. Nesprávny úradný postup Okresného súdu Považská Bystrica nemožno považovať bez ďalšieho za konanie, v dôsledku ktorého by žalobcom prináležal peňažný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ale zaťažuje ich ako poškodených dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní vzniku konkrétnych nepriaznivých následkov nesprávneho úradného postupu, ku ktorým došlo poškodením dobrého mena, a to v značnej miere. V konaní však neboli preukázané konkrétne nepriaznivé následky, ich rozsah a intenzita, vzhľadom na ktoré by samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným zadosťučinením a nemajetkovú ujmu by nebolo možné uspokojiť inak. 13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu trovy v odvolacom konaní nevznikli. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).