Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/296/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobkyne: R.. S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX J. nad G., právne zastúpenej: Advokátska kancelária, Mgr. Drahoslav Potoček, Čajakova 5, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1/ BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, 2/ verita, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 35 940 875, 3/ F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX K., v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Konanie voči žalovanej v 3/ rade zastavuje.

II. Žalobu voči žalovaným v 1/ a 2/ rade zamieta.

II. Žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 22.05.2014 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného v 1/, 2/ a 3/ rade na zaplatenie sumy 2.492,02 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že na Okresnom súde Trebišov prebiehalo konanie pod sp. zn. 14C/244/2012 vo veci žalobkyne proti žalovanej v 3/ rade o vydanie bezdôvodného obohatenia 2.492,02 Eur s príslušenstvom. Predmetná vec v uvedenom konaní bola ukončená rozhodnutím súdu dňa 11.06.2013 tak, že súd návrh žalobkyne zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.07.2013. Z uvedeného súdneho konania boli nesporné skutočností a to, že žalobkyňa uhradila dňa 28.05.2012 v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v B. banke, a.s. sumu 2.492,02 Eur. Táto suma bola uhradená za žalovanú v 3/ rade ako dlžníčku z titulu plnenia na zmluvu č. 1396088808, pričom žalobkyňa nemala povinnosť a nebol žiadny právny dôvod na to, aby bola povinná uhradiť sumu 2.492,02 Eur, pretože medzi žalovaným v 1/ rade a poštovou bankou, ktorá ako veriteľ dlžníčky Azenaty Hadnagyíkovej - žalovanej v 3/ rade postúpila pohľadávku 3.533,72 Eur na žalovaného v 1/ rade PRO CIVITAS, s.r.o., neexistovala žiadna písomná dohoda, na základe ktorej by žalobkyni vznikla povinnosť plniť za žalovanú v 3/ rade. Toto všetko vyššie uvedené bolo preukázané súdnym dokazovaním a súd dospel k záveru, že žalobkyňa neprevzala dlh v zmysle § 531 za svoju sestru žalovanú v 3/ rade ani nepristúpila k záväzku v zmysle § 533 OZ. Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že žalobkyňa bez právneho dôvodu uhradila sumu 2.492,02 Eur na účet Advokátskej kancelárie Máčaj a Novák, s.r.o., vedený v Poštovej banka, a.s., právne zastupujúcej obchodnú spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o., - žalovaného v 1/ rade, v súčasnosti vystupujúcej pod obchodným menom: verita, s.r.o..

2. Vo veci samej tejto žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia ide o tieto skutočnosti: V období mesiaca december 2011 telefonicky volali domov do rodičovského domu k žalobkyni zo spoločnosti

vymáhania pohľadávok INVEST-KAPITAL, a.s. Bratislava z popradského pracoviska na telefónne číslo žalobkyne. S matkou žalobkyne rozprávala z uvedenej spoločnosti pani Dominikova a p. Tótovská a žiadali si k telefónu sestru žalobkyne - žalovanú v 3/ rade. Matka žalobkyne odpovedala, že táto tu nebýva, kedy sa matka žalobkyne dozvedela, že žalovaná v 3/ rade má dlžoby v Poštovej banke a v SLSP. Žalobkyna ako dcéra Estery Tóthovej st. sa pokúšala cez e-mail domáhať vysvetlenia ako je možné splácať dlhy, keď dostala odpoveď zo spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o.. Matka splácala dlhy žalovanej v 3/ rade z úspor, ktoré mala odložené na pohrebné výdavky. Spolu takto uhradila za žalovanú v 3/ rade sumu 3.772,43 Eur. Vzhľadom k tomu, že bolo potrebné uhradiť celý dlh, žalobkyňa sa rozhodla, že vyberie pôžičku a ostávajúcu dlžnú sumu 2.492,02 Eur uhradila na účet, ktorý jej bol poskytnutý od kompetentnej osoby zastupujúcej spoločnosť na vymáhanie pohľadávok. Žalobkyňa trikrát písomne vyzvala žalovanú v 3/ rade, aby jej vrátila peniaze 2.492,02 Eur, ktoré za ňu zaplatila, táto tak doposiaľ neurobila.

3. Žalobkyňa predložila k žalobe listinné dôkazy a to rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 14C/244/2012, príkaz na úhradu zo dňa 28.05.2012, poštové poukážky a potvrdenie o hotovostnom vklade na sumu 500 Eur.

4. Žalovaná v 3/ rade k žalobe uviedla, že ona od žalobkyne nikdy nepýtala peniaze. Nevie čo viedlo žalobkyňu, že sa rozhodla peniaze za ňu vyplatiť. Ona ju k ničomu nenútila.

5. Žalovaný v 1/ rade zastúpený v konaní žalovaným v 2/ rade k žalobnému návrhu uviedol, že žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadne relevantné dôvody a nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktoré predpokladá ust. § 451 ods. 2 OZ. Žalobkyňa sama v žalobnom návrhu uviedla, že dobrovoľne za sestru uhradila dlh voči žalovanému v 1/ rade, ktorý vznikol na základe právneho dôvodu - zmluvy o úvere č. 2511873106 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného v 1/ rade a žalovanou v 3/ rade ako dlžníčkou. Svedčí o tom aj dôkaz predložený žalobkyňou a to platobný príkaz zo dňa 28.05.2012. Navrhol žalobu proti žalovanému v 1/ a 2/ rade zamietnuť.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

7. Žalobkyňa podala žalobu tak, ako je to popísané v bode 1., 2. tohto odôvodnenia.

8. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že úprava Civilného sporového poriadku účinná od 1.7.2016 sa použije na všetky konania, a to i konania začaté pred týmto dňom.

10. Žalované strany pred súdom zotrvali na svojich písomných vyjadreniach doručených do spisu.

11. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 14C/244/2012 súd zistil, že žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 15.11.2012 žiadala súd, aby zaviazal žalovanú Azenatu Hadnagyíkovú (v tomto konaní žalovaná v 3/ rade) na zaplatenie sumy 2.492,02 Eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 05.10.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Rozsudkom vyhláseným v konaní sp. zn. 14C/244/2012 súd zamietol žalobu žalobkyne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.07.2013.

12. Z príkazu na úhradu zo dňa 28.05.2012 SLSP a.s. súd zistil, že žalobkyňa uhradila sumu 2.492,02 Eur v prospech účtu 4445044450/6500.

13. Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

14. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

15. Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ, Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

17. Podľa ust. § 531 ods. 1,2,3 OZ, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. 2) Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. 3) Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.

18. Podľa ust. § 533 OZ, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

19. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zák. č. 160/2015 Z. z. (ďalej len - skúmanie procesných podmienok, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

20. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

21. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

22. Súd z úradnej moci skúma a v priebehu konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať. Medzi tzv. negatívne procesné podmienky konania patrí aj prekážka rozsúdenej veci (prekážka res iudicata). V prípade prekážky rozsúdenej veci sa jedná o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a súd musí konanie o veci zastaviť. Splnenie podmienok konania a ich nedostatky súd skúma z úradnej moci. Pri skúmaní tejto procesnej podmienky súd venuje pozornosť zisteniu, či konaniu nepredchádza konanie o tej istej veci. Pojem ,,tá istá vec“, sa vzťahuje tak na účastníkov konania ako aj na skutkovú a právnu totožnosť nároku ( právnej veci ), ktorý ( á ) je predmetom konania. Prekážka rozsúdenej veci nie je daná len v prípade, ak v novom konaní síce ide o ten istý právny vzťah medzi tými istými účastníkmi konania, avšak novo uplatnený nárok sa opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného konania ( R 39/1988 ).

23. V tomto prípade je nutné konštatovať, že nárok, ktorý je predmetom tohto konania vo vzťahu k žalovanej v 3/ rade sa týka tých istých strán, rozšírených iba o žalovaných v 1/ a 2/ rade, a je totožný s nárokom, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté vo veci pred Okresným súdom Trebišov, sp. zn. 14C/244/2012.

24. Podľa § 230 ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

25. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v tomto konaní sa žalobkyňa domáha vo vzťahu k žalovanej v 3/ rade nároku, o ktorom už súd právoplatne rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/244/2012. Keďže nedostatok podmienky konania spočívajúci v existencii prekážky rozsúdenej veci (res iudicata) patrí medzi neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, pre ktorú nie je možné v tomto konaní pokračovať, lebo o tej istej veci bolo už právoplatne rozhodnuté, súd rozhodol o zastavení konania v zmysle § 161 ods. 2 v spojení s ust. § 230 vo vzťahu k žalovanej v 3/ rade tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.

26. Vo vzťahu k žalovanému v 1/ a 2/ rade súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadne dôvody a ani nepredložila žiadne dôkazy, ktoré predpokladá ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V žalobnom návrhu žalobkyňa sama uviedla, že dobrovoľne plnila namiesto žalovanej v 3/ rade v prospech právneho predchodcu žalovaného v 1/ rade a teda dobrovoľne uhradila dlh žalovanej v 3/ rade voči žalovanému v 1/ rade, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalovanou v 3/ rade a právnym predchodcom žalovaného v 1/ rade. Vo vzťahu k žalovanému v 1/ a 2/ rade žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno,

neuviedla, z čoho vyvodila pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade, ktorý je právnym zástupcom žalovaného v 1/ rade.

27. Žalovaný v 1/ a 2/ rade namietali svoju pasívnu legitimáciu v tomto konaní. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je vlastnou súčasťou každého súdneho konania. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadne zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (Najvyšší súd SR, sp. zn. 6Cdo 214/2011. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 454 súd dospel k záveru, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti je výlučne žalovaná v 3/ rade, vo vzťahu ku ktorej súd konanie z dôvodu res iudicata (odsek 25 odôvodnenia) konanie zastavil. Nevyhnutným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 454 je, že medzi tým, kto plnil za dlžníka jeho veriteľovi a tým, komu sa plnilo (t. j. veriteľovi) bolo zrejmé, že je plnené za iného, t. j. za dlžníka, ktorému vzniká bezdôvodné obohatenie tým, že plnením zaňho na splnenie jeho dlhu poskytol niekto iný, jeho dlh zanikol splnením (§599 OZ, Fekete, I.: 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurkódex 2011, str. 1231). Žalobkyňa v žalobe uviedla, že si bola vedomá, že uhrádza záväzok žalovanej v 3/ rade.

28. Na rozdiel od skutkových podstát zodpovednosti podľa § 451 ods. 2 má v prípade skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 454 právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia ten, kto plnil za iného od toho, za koho plnil, a nie od toho komu plnil.

29. Poukazujúc na vyššie uvedené a citovaného zákonné ustanovenia, súd žalobu voči žalovaným v 1/ a 2/ rade zamietol.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, nárok na náhradu trov konania vznikol žalovaným, ako úspešnej strane v konaní, preto súd rozhodol, že žalovaní v 1/ až 3/ rade majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni. V súlade s § 262 ods. 1 súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Rozsudok bol vypracovaný v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 .

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.