Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoCsp/1/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX., XXX XX K. t.č. X., proti žalovanému: PAMI MONT, so sídlom Mlynská 6, 082 21 Veľký Šariš, IČO 44 682 964, o neúplnom podaní, o zaplatenie sumy 1.850 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. -35 zo dňa 23.02.2021 jednohlasne takto

rozhodol:

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením vo výroku I. odmietol podanie žalobcu vo veci samej doručené tamojšiemu súdu dňa 12.08.2020 a vo výroku II. vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na to, že podanie žalobcu, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu žalobou, neobsahuje všetky predpísané zákonné náležitosti, vyzval žalobcu, aby svoju žalobu doplnil, čo však žalobca ani po predĺžení lehoty o 30 dní nesplnil, preto rozhodol v zmysle ust. až 3 (ďalej len ,P“) tak, že podanie žalobcu doručené súdu dňa 12.08.2020 odmietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že Centrum právnej pomoci mu oznámilo listom zo dňa 31.03.2021,že nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci. Oznámil, že sa bude v tomto konaní zastupovať sám. V prílohe doplnil svoje podanie zo dňa 12.8.2020 o konkrétne skutkové okolnosti.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s a , bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

5. Podľa , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

6. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

7. Podľa až 3 , ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie

doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 12.08.2020 na súde prvej inštancie podanie označené ako žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.850 eur s príslušenstvom.

9. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie posúdil predmetné podanie žalobcu ako neobsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti a preto uznesením č. k. -5 zo dňa 18.09.2020 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia svoje podanie doručené súdu dňa 12.08.2020 doplnil tak, aby z podania bolo zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje s uvedenými žalobnými dôvodmi, predložil opravené a doplnené podanie s potrebným počtom rovnopisov a prílohami. Vyzval žalobcu, že doplnenie je potrebné vyhotoviť vo vzťahu k žalovanému, uviesť presné označenie žalovaného, IČO, sídlo, kto koná za spoločnosť, o akú spoločnosť ide, doplnil podanie voči ktorému smeruje, čoho sa týka, čo ním sleduje, tak aby spĺňalo všeobecné náležitosti podania, uviedol označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočnosti, označil dôkazy na ich preukázanie a žalobný návrh, pripojil dôkazy, vyhotovil kópie podania, dôkazov a pod. tak, aby ich bolo možné doručiť žalovanému. V zmysle poučil žalobcu, že ak ten v tejto lehote podanie nedoplní alebo neopraví, pripadne ho opraví tak, že z neho nebude zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, na také podanie súd nebude prihliadať a žalobu zamietne.

10. Na výzvu súdu prvej inštancie žalobca reagoval podaním doručeným súdu dňa 14.10.2020, v ktorom požiadal súd prvej inštancie o predĺženie lehoty na doplnenie žaloby do 05.11.2020 z dôvodu, že písal na Centrum právnej pomoci o pridelenie advokáta v tomto konaní. Súd prvej inštancie súhlasil s predĺžením lehoty na doplnenie podania. Následne súd prvej inštancie z odpovede Centra právnej pomoci zo dňa 23.12.2020 zistil, že Centrum právnej pomoci neeviduje žiadnu žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci. Následné napadnutým uznesením odmietol podanie žalobcu doručené tamojšiemu súdu dňa 12.08.2020.

11. Žaloba musí obsahovať všeobecné náležitosti podania v zmysle v spojení s osobitnými náležitosťami uvedenými v . To znamená, že musí obsahovať, ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Okrem toho je potrebné, aby boli označené sporové strany, pravdivo a úplne opísané rozhodné skutočnosti, označené dôkazy na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Žaloba je procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu. To znamená, že za žalobný nárok, teda predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby.

12. Vo vzťahu k odmietnutiu podania je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o doplnenie odstránenie vád žaloby, Ústavný súd SR už judikoval, že výklad a používanie v tom čase účinného a (obdobne teraz účinného ) musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov (strán sporu) na súdnu ochranu podľa . Všeobecný súd musí tieto ustanovenia vykladať a používať v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania (civilne sporového konania) a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov (strán sporu), ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade sústavnými princípmi spravodlivého procesu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. februára 2003; nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. septembra 2008).

13. „Prvoradou úlohou všeobecných súdov a zmyslom občianskeho súdneho konania je nachádzanie (hľadanie) hmotného práva a spravodlivé riešenie sporov medzi účastníkmi. S touto požiadavkou sa žalobca obracia na súd s návrhom na začatie konania (žalobou), a to isté od súdu očakáva aj strana žalovaná [porov. a 3 (ďalej aj ,,OSP“) a ]. Opakom hľadania spravodlivosti býva prepiaty formalizmus, keď súd vyloží a použije procesné predpisy - avšak v rozpore s ich zmyslom a účelom ? tak, aby sa meritórnemu posúdeniu veci vyhol. V uvedených súvislostiach ústavný súd opakuje, že v zmysle v spojení s

obligatórnou náležitosťou návrhu na začatie konania je okrem iných nielen presné, určité a zrozumiteľné označenie, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha (petit), ale aj opísanie, akej veci sa návrh týka, resp. opísanie rozhodujúcich skutočností, o ktoré sa tento návrh na rozhodnutie opiera (odôvodnenie petitu), ktorých opísanie je prejavom tzv. povinnosti tvrdenia, teda povinnosti substancovať (vytvoriť materiálny základ) svoje skutkové tvrdenia tak, aby na ich základe mohol súd rozhodnúť. Inými slovami, tak ako všeobecný súd nie je spôsobilý konať a rozhodnúť o podaní, z ktorého nevyplýva návrh na rozhodnutie (absencia petitu), rovnako nie je spôsobilý rozhodovať ani o navrhovanom petite, ak nie je náležite odôvodnený (absencia odôvodnenia), ktoré zložky návrhu, t. j. petit aj jeho odôvodnenie, je nevyhnutné vnímať a posudzovať v ich vzájomnom súzvuku a jednote ako zložky jednoliateho celku (návrhu na začatie konania). Vzhľadom na uvedené tak vyvstáva požiadavka, aby všeobecný súd pri posudzovaní náležitostí podania nepristupoval k jeho hodnoteniu iba otrocky formalisticky z hľadiska výpočtu a kontroly jednotlivých jeho formálnych náležitostí (označenie súdu, označenie účastníkov konania, petit, odôvodnenie, označenie dôkazov, dátum, podpis s pod.), ale aby ich splnenie posudzoval s prihliadnutím na znenie podania ako celku, ktorého jednotlivé elementy sa navzájom dopĺňajú (napr. ak je označenie sídla odporcu uvedené iba v odôvodnení podania, nie však aj v jeho záhlaví, súd nebude vyzývať účastníka pod hrozbou nekonania o jeho podaní na odstránenie tohto, z hľadiska štruktúry podania formálneho nedostatku, pozn.). Avšak v prípade zistenia súdu o nejasnosti, neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti podania, prípadne niektorej jeho zložky v kontexte celého podania, súd vyzve navrhovateľa, aby tieto nedostatky doplnil alebo opravil s poučením, že v prípade neodstránenia týchto nedostatkov, kvôli ktorým nebude môcť pokračovať v konaní o podaní, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, takéto podanie odmietne“. (nález Ústavného súdu -29 zo dňa 07. októbra 2015).

14. Ako predtým , aj teraz umožňujú odmietnuť podanie, ktoré by mohlo byť svojim obsahom žalobou, len vtedy, ak pre nedostatky nemožno v konaní pokračovať. V danej veci podľa názoru odvolacieho súdu o takýto prípad nejde. Žalobca svoje podanie označil ako žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.850 eur s prísl., resp. žiadal o vydanie platobného rozkazu na sumu 1.850 eur spolu s 8 % -ným úrokom z omeškania. Žalobca je označený identifikačnými údajmi ako fyzická osoba, žalovaným je právnická osoba spoločnosť PAMI MONT, s.r.o. so sídlom Mlynská 6, 082 21 Veľký Šariš. Bezdôvodné obohatenie žiada vydať na základe uzatvorenej zmluvy o reklame medzi žalovaným a JM DEMOLEX bežecký klub Bardejov, za ktorý konal žalobca.

15. Bolo by príliš formalistické a v rozpore s ústavným právom na súdnu ochranu, ak by súd odmietol podanie a nezačal vo veci konať napriek tomu, že na základe podaného návrhu vie, o čom má konať a rozhodovať, i keď návrh neobsahuje rozsiahle opísanie rozhodujúcich skutočností do posledných detailov. Takýmto postupom by bol strane zamedzený prístup k spravodlivosti a bolo by jej odňaté jej ústavné právo na súdnu ochranu.

16. Súd by mal skúmať žalobu len po stránke formálnej, t.j. či obsahuje predpísané náležitosti, nie aj správnosť ich obsahu, teda či je skutkový stav dostatočne presne a jasne opísaný, či sú označené a predložené dostatočné dôkazy a pod. Tieto veci sú predmetom konania vo veci samej, pričom neunesenie dôkazného bremena má za následok neúspech v spore.

17. Povinnosťou súdu je v každom jednotlivom prípade urobiť všetko pre jeho spravodlivé riešenie, aj keď okolnosti každého jednotlivého prípadu môžu byť komplikované a atypické. Primárnym hodnotovým činiteľom v procese aplikácie práva súdom musí byť spravodlivosť. Ide o princíp, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Výsledkom takejto aplikácie práva súdom musí byť rozhodnutie, ktoré nie je len zákonné, ale aj spravodlivé. Opačný záver by znamenal porušenie zákazu denegatio iustitiae, ktorý je obsahom ústavného práva každého sa domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa článku 46 ods. 1 SR.

18. Právo na prístup k súdu môže na druhej strane podliehať rôznym procesnoprávnym obmedzeniam a formalitám (ako napríklad legislatívne upravenie náležitostí žaloby), avšak iba pri zachovaní jeho podstaty a pri rešpektovaní primeranosti obmedzenia, aby nedošlo k odopretiu práva na prístup k súdu do takej miery, že by bol narušený jeho účel. Okrem uvedených kritérií je nevyhnutné, aby konkrétne

obmedzenie sledovalo legitímny cieľ, t.j. aby nebolo svojvoľné (rozsudok ESĽP vo veci Ashingdane proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 28.05.1985).

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v zmysle ust. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Bude úlohou súdu prvej inštancie v konaní o podanej žalobe pokračovať a vo veci rozhodnúť.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).