Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-30-2018.pdf
PDF · 130.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6P/30/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: K. S., K.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, dieťa rodičov matky: A. Z., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XXX, XXX XX I., zastúpená Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca a otca: J. X. S., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XXX, XXX XX I., prechodne bytom S. X, XXX XX I., t. č. bytom V. Q. XX, XXX XX I., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Maloleté dieťa: K. S., K.. XX.XX.XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Otec maloletého dieťaťa je povinný počnúc od 15.05.2018 prispievať na výživu maloletého dieťaťa: K. S., K.. XX.XX.XXXX, mesačne vo výške 160,- Eur, pričom zročné výživné za dobu od 15.05.2018 do konca mesiaca január 2019 vo výške 450,- Eur je otec povinný zaplatiť matke maloletého dieťaťa v mesačných splátkach vo výške 40,- Eur splatných spolu s bežným výživným, bežné výživné počnúc od mesiaca február 2019 je otec povinný platiť matke maloletého dieťaťa vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje.
Otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom: K. S., K.. XX.XX.XXXX:
- každý párny víkend v kalendárnom roku od piatku od 17.00 hod. do nedele do 19.00 hod.,
- každú stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod.,
- v mesiaci júl v každom kalendárnom roku od 01.07. do 07.07. a od 15.07. do 22.07. a v mesiaci august v každom kalendárnom roku od 01.08. do 07.08. a od 15.08. do 22.08., vždy v dobe od prvého dňa určeného obdobia od 09.00 hod. do posledného dňa určeného obdobia do 19.00 hod.,
- počas Vianočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku od 24.12. od 09.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod.,
- počas Novoročných sviatkov v párnom kalendárnom roku od 31.12. od 09.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 19.00 hod.,
- počas jarných školských prázdnin v párnom kalendárnom roku od prvého dňa školských prázdnin od 09.00 hod. do posledného dňa školských prázdnin do 19.00 hod.,
- počas Veľkonočných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa školských prázdnin od 09.00 hod. do posledného dňa školských prázdnin do 19.00 hod., pričom otec si maloleté dieťa vždy prevezme v určený čas a dieťa v určený čas odovzdá v byte Z. Z. K. T.. Q. XX, I.Ľ..
Otec je povinný zaplatiť matke náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Matka maloletého dieťaťa sa návrhom podaným dňa 15.05.2018 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k ich maloletému dieťaťu. Návrh odôvodnila tým, že bývala spoločne s otcom maloletého dieťaťa v jej rodinnom dome č. súp. XXX v meste I. aj s ich spoločným dieťaťom K. S., K.. XX.XX.XXXX, po dobu približne 10 rokov až do vykázania otca maloletého dieťaťa so spoločnej domácnosti dňa 29.04.2018 pre jeho agresívne správanie voči matke maloletého dieťaťa. Po opakovaných fyzických útokoch otca maloletého dieťaťa voči matke podala matka na otca trestné oznámenie na OO PZ SR Tornaľa, po týchto udalostiach už matka dieťaťa nemieni obnoviť s otcom dieťaťa vzájomné spolužitie. Neodkladným opatrením Okresného súdu Revúca č.k. 8C/18/2018-31 zo dňa 09.05.2018 bolo otcovi maloletého dieťaťa uložené, aby dočasne do skončenia konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu nevstupoval do rodinného domu matky, zakázal otcovi priblížiť sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 20 m a matke bola uložená povinnosť podať návrh vo veci samej o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Matka dieťaťa preto navrhla zveriť dieťa do svojej osobnej starostlivosti, otca zaviazať platením výživného vo výške 160,- Eur mesačne a právo otca stretávať sa s maloletým dieťaťom neupraviť.
2.Otec sa k riadne doručenému návrhu matky písomne nevyjadril, na poslednom pojednávaní vo veci sformuloval svoje stanovisko tak, že predovšetkým navrhuje dohodu, aby obaja rodičia mali dieťa v spoločnej striedavej starostlivosti napr. každý po dobu jedného týždňa, ohľadom inej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa s matkou dohodnúť nechcel. So zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky nesúhlasil pre jej údajné nemorálne správanie a navrhoval zveriť dieťa do jeho osobnej starostlivosti s určením vyživovacej povinnosti matky vo výške 100,- Eur.
3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: doklady o výške nákladov matky a ostatné dôkazy predložené matkou č. l. 4-44, lustrácie v Registri obyvateľov č. l. 46-47, lustrácie v Sociálnej poisťovni č. l. 48-49, potvrdenie úradu práce č. l. 64 a nasl., správa kolízneho opatrovníka č. l. 78, správa kolízneho opatrovníka č. l. 111, správa zo psychologických konzultácií č. l. 113, výpis z účtu č. l. 138, doklad o platbe č. l. 140, dohoda o platení výživného č. l. 141, daňové priznanie č. l. 159, a výsluchom matky. Na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím k vyjadreniam účastníkov konania v ich písomných podaniach a na pojednávaní, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
4.Matka a otec žili spolu ako druh a družka, z ich vzťahu pochádza jedno maloleté dieťa: K. S., K.. XX.XX.XXXX. Matka a otec vzájomné spolužitie ukončili v mesiaci apríl 2018 po v dlhšom časovom období opakovaných fyzických útokoch otca voči matke maloletého dieťaťa, na ktorom základe bol otec maloletého dieťaťa dňa 29.04.2018 vykázaný zo spoločnej domácnosti. Uznesením Okresného súdu Revúca č.k. 8C/18/2018-31 zo dňa 09.05.2018 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým otcovi maloletého dieťaťa bolo uložené, aby dočasne do skončenia konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu nevstupoval do rodinného domu matky, súd zakázal otcovi priblížiť sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 20 m a matke bola uložená povinnosť podať návrh vo veci samej o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na otca maloletého dieťaťa obžalobu pre skutky spáchané otcom dieťaťa voči matke v dňoch 10.08.2017, 01.04.2018, 27.04.2018 a 29.04.2018, ktorými otec dieťaťa matke dieťaťa ako svojej blízkej osobe (družke) spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, kvalifikované ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Konanie vo veci je vedené Okresným súdom Revúca pod sp. zn. 2T/190/2018, ku dňu rozhodnutia súdu v tejto veci ešte nebolo skončené.
5.Matka dieťaťa vykonáva podnikateľskú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe živnostenského oprávnenia prevádzkuje v prístavbe rodinného domu predajňu s rozličným tovarom. Hospodárskym výsledkom jej podnikania je účtovná strata, napriek tomu dosahuje z podnikania určitý príjem spravidla v sume okolo 700 - 1000 Eur mesačne. Okrem toho matka poberá aj prídavok na maloleté dieťa vo výške 23,68 Eur mesačne (od 01.01.2018 vo výške 24,34 Eur mesačne). Výdavky matky predstavujú náklady na bývanie v rodinnom dome, ktorý je spolu s ďalšími nehnuteľnosťami vo výlučnom vlastníctve matky, vo výške 177,- Eur mesačne (energie, SIPO) a ďalšie výdavky vo
výške 190,50 Eur ročne (daň z nehnuteľností, poplatok za komunálny odpad, poistenie), platí si životné poistenie 60,07 Eur mesačne, spláca niekoľko úverov mesačnými splátkami po 74,43 Eur, 87,37 Eur a 170,- Eur, a platí aj poistenie osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Golf vo výške 105,- Eur ročne.
6.Maloletý K. S., K.. XX.XX.XXXX navštevuje materskú škôlku s vyučovacím jazykom maďarským, slovenský jazyk neovláda, plánovaný nástup dieťaťa do základnej školy od septembra 2018 bol po dohode rodičov o rok odložený. Maloletý K. je zdravý, s maloletým dieťaťom má matka popri bežných výdavkoch na stravu, oblečenie a hygienu, výdavky už len na škôlku spolu 42,- Eur mesačne (strava 27,- Eur a poplatky za ZRPŠ 10,- Eur a triedny fond 5,- Eur). Od začatia konania najskôr dobrovoľne a neskôr na základe uznesenia o neodkladnom opatrení vyhlásenom na pojednávaní vo veci dňa 01.06.2018 otec prispieval na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,- Eur mesačne a v januári 2019 zaplatil matke dieťaťa výživné v sume 160,- Eur.
7.Otec dieťaťa bol v roku 2018 zamestnaný v spoločnostiach FP PERSONAL, s. r. o. a Zeba Industriem u. Pers., GmbH., pre ktoré pracoval v oblasti kovovýroby prevažne v Rakúsku a Nemecku, kde dosahoval príjem vo výške 1200 - 2000 Eur prípadne aj viac mesačne. Výdavky mal otec na cestovanie do práce 500-600 Eur mesačne, ubytovanie pri práci v zahraničí mal väčšinou zabezpečené zadarmo, asi dvakrát sa stalo, že zaplatil 400,- Eur za ubytovanie. Do práce cestoval vlastným autom zn. Volkswagen Transporter, u ktorého náklady na servis sú ročne asi 1.000,- Eur. Úvery otec nemá žiadne a okrem auta a staršieho rodinného domu v I. K. T. S. X, otec žiadny majetok väčšej hodnoty nevlastní. Vyživovaciu povinnosť má otec okrem maloletého K. aj k poslednému maloletému synovi G. z predchádzajúceho vzťahu, ktorú si otec plní vo výške 11.000,- Ft mesačne. Staršiemu už plnoletému synovi I. otec prispieva dobrovoľne mesačne sumou vo výške 20.000,- Ft a okrem toho aj nepravidelne ďalšími platbami v rôznej výške naposledy 30.000,- Ft. Okrem toho má otec už len bežné výdavky. Na poslednom pojednávaní vo veci už otec uviedol, že tento pracovný pomer zanechal, aby sa mohol venovať príprave na pojednávania v tejto veci a v konaní v trestnej veci, ktoré súbežne prebieha. Živí sa menšími prácami, napríklad ako šofér, a takto zarobí asi 300,- Eur mesačne. Prakticky na každé pojednávanie vo veci prišiel otec dieťaťa s tým, že zmenil miesto pobytu. Pôvodne otec dieťaťa býval u svojej novej partnerky F. Y. B. I. V. Q. XX a uvádzal, že vlastné bývanie si chce zabezpečiť v staršom dvojizbovom rodinnom dome na ulici S. X B. I., ktorý však vyžaduje rekonštrukciu. Šetrením kolízneho opatrovníka na tomto mieste bolo zistené, že v dome netečie voda a nejde elektrina, v dome sú naskladané veci tak, že dom slúži skôr na účely skladu ako na bývanie, okolie domu nie je upravené. Na ďalšom pojednávaní vo veci otec uvádzal, že býva u svojej ďalšej družky B. S. B. Q. S. v dvojizbovom byte, tento vzťah však otec podľa svojho neskoršieho písomného vyjadrenia údajne iba predstieral. Na posledné pojednávanie vo veci prišiel otec s tým, že znovu býva v rodinnom dome u F. Y. B. I., V. Q. XX, a tu bude aj naďalej bývať a tráviť čas so svojím synom, ktorému tu zariaďuje samostatnú izbu. Matka súhlasila, aby otec so synom bývali u F. Y..
8.Obaja rodičia aj s maloletým dieťaťom absolvovali psychologické konzultácie u psychologičky referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Revúca, výsledkom ktorých je písomná správa psychologičky zo dňa 01.08.2018, podľa ktorej otec dieťaťa bol vo vzťahu dominantnejší, matku dieťaťa neustále, takmer všetkom detailne kontroloval a degradoval jej rodičovské a materské kompetencie. Po tom, čo ho matka dieťaťa podviedla s iným mužom, podsúva otec dieťaťa svojmu okoliu jeho vlastnú kvalifikáciu správania matky ako nemorálneho s negatívnym vplyvom na dieťa, ktorému sa práve otec dieťaťa snaží zabrániť. Svoje agresívne správanie voči matke dieťaťa, ktoré je predmetom trestného stíhania, však otec popiera, resp. bagatelizuje. U matky dieťaťa boli psychologičkou verbálne aj neverbálne zistené príznaky posttraumatického stresu, otec dieťaťa ju mal počas spolužitia verbálne ponižovať a vystavovať svojmu agresívnemu správaniu. Maloletý K. citlivo vníma konflikt medzi rodičmi, v kontakte s matkou je bezprostredný a spokojný, aj matka k nemu pristupuje citlivo a empaticky, ich vzájomný vzťah je naplnený pozitívnymi emóciami. Pozitívne citové väzby boli zistené aj vo vzájomnom vzťahu medzi otcom a dieťaťom. Otec dieťa negatívne ovplyvňuje v neprospech matky, čo vedie k devalvácii matky a idealizácii otca maloletým dieťaťom, ktoré kopíruje postoje otca, ku ktorému má dieťa prirodzene silnú citovú väzbu. Dieťa má k obom svojim rodičom rovnako pozitívny vzťah, takisto aj matka a otec k dieťaťu. Obaja rodičia sú schopní poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Vzhľadom k zisteným prejavom násilia zo strany otca voči matke a ovplyvňovania dieťaťa otcom v neprospech matky psychologička ako vhodnejšie riešenie odporučila ponechať dieťa v starostlivosti matky s určením styku otca s maloletým dieťaťom.
9.Kolízny opatrovník na základe vykonaného šetrenia pomerov maloletého dieťaťa v domácnosti matky nezistil v starostlivosti matky žiadne nedostatky a navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať platením výživného vo výške 160,- Eur mesačne a upraviť právo otca stretávať sa s dieťaťom tak, že sa budú stretávať každý druhý víkend od soboty od 09:00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každú stredu od 16:00 bod. do 19:00 hod. Ďalšiu úpravu styku navrhoval kolízny opatrovník uskutočniť až potom, keď si otec vytvorí pre dieťa stabilné výchovné prostredie.
10.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
11.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, preto je podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností rozhodnutím súdu, keďže rodičia sa o výkone týchto práv nedohodli. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec spochybňuje spôsobilosť matky postarať sa riadne o maloleté dieťa, pričom však takáto skutočnosť preukázaná nebola. Otcovi na matke prekáža najmä to, že nadviazala novú známosť, resp. že ho podviedla, pričom toto konanie matky označuje ako nemorálne. Otec sám však len počas priebehu konania mal dve rôzne partnerky (pričom dodatočne uviedol, že vzťah s jednou z nich údajne iba predstieral). Počas spolužitia s matkou sa otec dieťaťa voči matke dopúšťal ponižujúceho správania a fyzických útokov, niektoré konkrétne skutky otca voči matke kvalifikované ako zločin týrania blízkej a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) ods. 3 písm. d) Trestného zákona sú predmetom doteraz neskončeného konania vedeného Okresným súdom Revúca pod sp. zn. 2T/190/2018. Za tohto stavu skutočnosť, že matka dieťaťa hľadala únik z pre ňu viac neakceptovateľného vzťahu s otcom dieťaťa vo vzťahu s iným mužom, nemožno hodnotiť ako nemorálne správanie, ale je to skôr len prirodzený následok nevyváženého vzťahu matky s otcom dieťaťa.
12.Podľa otcom síce spochybňovaných, z pohľadu súdu však aj vlastnými skutkovými zisteniami verifikovaných záverov, vyšetrenia psychologičkou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Revúca bolo zistené, že maloletý K. má pozitívny vzťah k obom svojim rodičom, rovnako ako aj obaja rodičia k svojmu dieťaťu. Obaja rodičia sú schopní poskytnúť svojmu dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Postavu otca si však dieťa idealizuje a podlieha vplyvu negatívnych postojov otca voči matke, ktoré dieťa preberá. Preto, aj pre prechádzajúce násilné správanie otca voči matke, je z pohľadu súdu vhodnejšie ponechať dieťa v starostlivosti matky. Matka dieťa voči otcovi negatívne neovplyvňuje aj napriek predneseným obavám otca z možného odcudzenia maloletého dieťaťa od otca v prípade ponechania dieťaťa v starostlivosti matky. Maloleté dieťa sa pritom nachádza vo faktickej starostlivosti matky už od konca apríla 2018, kedy rodičia dieťaťa ukončili spolužitie, pričom od tej doby aj napriek obmedzenému styku otca s dieťaťom v rozsahu vymedzenom neodkladnými opatreniami k žiadnemu odcudzeniu dieťaťa voči otcovi nedošlo. Práve naopak matka vzťah dieťaťa k jeho otcovi podporuje, dieťa si preto voči otcovi zachováva silný citový vzťah, čo vyplýva z toho, že syn sa na stretnutie s otcom teší, rád sa s otcom stretáva a podľa vyjadrenia otca aj dieťa má záujem o stretávanie s otcom v širšom rozsahu ako tomu bolo doteraz. Uvedené obavy otca teda nie sú na mieste, no na druhej strane zo správania a postojov otca voči matke dieťaťa počas ich spolužitia a v priebehu konania vyplýva, že otec by voči matke rovnako nepostupoval v prípade, ak by dieťa bolo zverené do jeho osobnej starostlivosti. Pri pretrvávajúcom negatívnom postoji otca k matke hrozí v prípade zverenia dieťaťa otcovi práve odcudzenie dieťaťa od matky. V tomto prípade teda negatívny vplyv otca na vzťah dieťaťa k druhému rodičovi (matke) je potrebné vyvážiť zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, pretože hlavným záujmom dieťaťa, na ktorý musí brať súd zreteľ v prvom rade, je zachovanie a rozvíjanie rovnocenného vzťahu dieťaťa k obom rodičom. Nedostatky v starostlivosti o dieťa zo strany matky pritom zistené neboli žiadne, ako to vyplýva aj zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov v domácnosti matky. Tvrdenie otca prezentované na prvom pojednávaní, že matka dieťa aj fyzicky trestá nebolo preukázané. Rovnako neboli preukázané ani ďalšie tvrdenia otca prezentované vo vzťahu k matke ohľadom jej údajného nemorálneho správania, ktoré by mohlo mať negatívny vplyv na maloleté dieťa. Pokiaľ matka dieťaťa otca podviedla s iným mužom, resp. sa snaží nadviazať nový vzťah, takúto skutočnosť nemožno hodnotiť ako dôvod, pre ktorý by malo byť dieťa zverené do starostlivosti otca, keďže aj otec dieťaťa má už ďalšiu partnerku. Preto z týchto dôvodov súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky.
13.Otcom navrhovaná striedavá osobná starostlivosť o dieťa v tomto prípade nie je vhodným riešením už z dôvodu, že hoci pre rozhodnutie súdu vo veci je podstatným stav ku dňu rozhodnutia vo veci, ale úprava práv a povinností rodičov k dieťaťu bude pôsobiť predovšetkým do budúcnosti. Tu už od septembra 2019 maloletý K. pravdepodobne nastúpi do základnej školy, kedy bude pre maloleté dieťa a úspešné napredovanie jeho výchovnovzdelávacieho procesu potrebné zabezpečiť pevný režim a stabilné výchovné prostredie. Striedavá osobná starostlivosť pritom ani vo všeobecnosti nie je vhodným riešením úpravy práv a povinností rodičov k ich maloletému dieťaťu tam, kde rodičia pre vzájomné antagonistické postoje (v tomto prípade najmä otec) nie sú schopní zabezpečiť nekonfliktný priebeh spoločnej starostlivosti o dieťa.
14.Vyšetrením psychologičky Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Revúca bolo zistené, že maloleté dieťa má k obom svojim rodičom rovnaký pozitívny vzťah, má rád otca aj matku, a rovnako aj obaja rodičia majú pozitívny vzťah k svojmu dieťaťu a obaja sú schopní rovnako svoje dieťa vychovávať. Preto nebolo dôvodné, aby súd maloleté dieťa v jeho nízkom veku zaťažoval výsluchom na súde. Rovnako nebolo potrebné dopĺňať dokazovanie vo veci vykonaním znaleckého dokazovania, keďže všetky potrebné skutočnosti z hľadiska vzťahu dieťaťa k jeho rodičom a rodičovskej kompetencie oboch rodičov boli z vykonaného dokazovania nepochybne preukázané. Nariadenie znaleckého dokazovania vo veci nebolo v tomto prípade potrebné a pre rozhodnutie postačilo v zmysle § 206 CSP aj vyjadrenie uvedenej psychologičky ako odborne spôsobilej osoby, ktorej odbornosť je súdu známa z jeho úradnej činnosti, a o správnosti záverov ktorej súd nemá dôvod pochybovať, a to ani na základe otcom uvádzaných skutočností (údajné nevhodné oblečenie a pod.), ktoré s odbornosťou psychologičky nesúvisia. Otcom navrhované znalecké dokazovanie za tohto stavu by preto súd vykonal iba na náklady otca, t. j. len v
prípade, ak by otec zaplatil určený preddavok na náklady znaleckého dokazovania, ktoré s ohľadom na potrebu tlmočenia medzi znalkyňou a otcom ako aj dieťaťom boli by vyššie ako v iných podobných prípadoch. Otec určený preddavok na náklady znaleckého dokazovania nezaplatil a súd nevidel žiadny dôvod pre vykonanie znaleckého dokazovania bez návrhu. Z rovnakého dôvodu nadbytočnosti súd nevykonal ani otcom navrhovaný ďalší dôkaz vyjadrením učiteliek, ktoré pracujú v škôlke, do ktorej chodí maloleté dieťa, či otec je osobou vhodnou vychovávať svoje dieťa a či by otcovi malo byť bránené vídavať svoje dieťa. Spôsobilosť otca vychovávať dieťa nebola v konaní spochybnená, možno ju tak považovať na nespornú, pričom bola preukázaná aj podanou správou psychologičky. Otcovi doteraz nič nebránilo vídať svoje dieťa, neodkladnými opatreniami určený rozsah práva otca stretávať sa s dieťaťom bol vymedzený v nevyhnutnom rozsahu dočasne do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktorým je toto právo otca upravené v štandardnom rozsahu.
15.Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča (otca) sú vo všeobecnosti rozhodujúce odôvodnené výdavky a potreby maloletého dieťaťa na strane jednej a osobné a majetkové pomery určujúce možnosti a schopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť na strane druhej, pričom platí aj pravidlo, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Z tohto hľadiska z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec dieťaťa v roku 2018 pracoval prevažne v Rakúsku a Nemecku, kde dosahoval príjem vo výške 1200 - 2000 Eur prípadne aj viac mesačne. Výdavky mal otec na cestovanie do práce 500-600 Eur mesačne, výdavky na servis auta 1.000,- Eur ročne, ubytovanie mal väčšinou zabezpečené zadarmo. Úvery otec nemá žiadne, a okrem auta a staršieho rodinného domu v I. K. T. S. X, otec žiadny majetok väčšej hodnoty nevlastní. Vyživovaciu povinnosť má otec okrem maloletého K. aj k poslednému maloletému synovi G. z predchádzajúceho vzťahu, ktorú si otec plní vo výške 11.000,- Ft mesačne. Okrem toho má otec už len bežné výdavky. V roku 2019 otec pôvodné zamestnanie zanechal z dôvodu, aby sa mohol venovať príprave na pojednávania, živí sa len menšími prácami, zarobí asi 300,- Eur mesačne. Táto zmena pracovného pomeru nebola vynútená objektívnymi okolnosťami, ale je dôsledkom slobodného rozhodnutia otca, ktorý sa takto vzdal výhodnejšieho príjmu (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Otcom uvedený dôvod potreby prípravy na súdne pojednávania konané v rozsahu 1-2 dni v priebehu dlhšieho časového obdobia nemožno hodnotiť ako dôležitý dôvod, navyše ak otec má možnosť nechať sa zastúpiť aj kvalifikovaným advokátom. Preto na zníženie príjmu otca v roku 2019 súd neprihliadal. Na dobrovoľné plnenia otca staršiemu už plnoletému synovi I. mesačne sumou vo výške 20.000,- Ft a okrem toho aj nepravidelné platby v rôznej výške ako dobrovoľne platené výživné nie je možné hľadieť ako na nevyhnutný výdavok otca, keďže zákonná vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Maloleté dieťa okrem bežných výdavkov na stravu, oblečenie a pod. má už len výdavky súvisiace so škôlkou vo výške 42,- Eur mesačne. Za tohto stavu, s ohľadom na výšku príjmu otca, ktorý je schopný objektívne dosiahnuť, keby pokračoval riadne vo výkone pôvodného zamestnania, ktorého sa vzdal bez dôležitého dôvodu, ako aj s ohľadom na zistené výdavky a náklady maloletého dieťaťa za primerané výživné súd považoval sumu 160,- Eur mesačne, pričom takto určené výživné vyjadruje aj podiel dieťaťa na životnej úrovni rodiča (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Bežné výživné v určenej výške je otec povinný platiť počnúc od mesiaca február 2019 vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine) a to matke maloletého dieťaťa. V súvislosti s určením výživného počnúc od podania návrhu, t.j. od 15.05.2018 (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine) vznikla otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné za dobu od začatia konania, keďže neodkladným opatrením len predbežne a dočasne určená, resp. otcom dobrovoľne plnená vyživovacia povinnosť nebola určená právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť splnil v dobe od 15.05.2018 do konca roka 2018 čiastočným plnením vo výške 100,- Eur mesačne a v januári 2019 matke zaplatil výživné už v určenej sume 160,- Eur. Otcovi tak vznikla povinnosť zaplatiť zročné výživné za polovicu mesiaca máj 2018 vo výške 30,- Eur a za mesiace jún - december 2018 mesačne vo výške 60,- Eur, t.j. spolu vo výške 450,- Eur, ktoré na základe návrhu otca so súhlasom matky sú zaviazal otca zaplatiť matke maloletého dieťaťa v mesačných splátkach vo výške 40,- Eur splatných spolu s bežným výživným. Výrok rozsudku o určení vyživovacej povinnosti otca je predbežne vykonateľný už jeho doručením (§ 44 CMP), t.j. bez ohľadu na prípadne podané odvolanie otca.
16.Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine je potrebné rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom a tiež je potrebné rešpektovať právo dieťaťa
na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a rešpektovať právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia Zákona o rodine, súd sa pri rozhodovaní o úprave práva otca stretávať sa s dieťaťom riadil princípom, že základným a najdôležitejším právom rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je právo stretávať sa so svojím dieťaťom, ako neoddeliteľná súčasť rodičovských práv, ako aj práv samotného dieťaťa. Vzájomný kontakt rodiča s maloletým dieťaťom je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa. Aby rodič mohol realizovať svoje práva a povinnosti vyplývajúce z jeho rodičovskej zodpovednosti, musí mať možnosť sa s dieťaťom stýkať a výchovne na dieťa pôsobiť. Ak nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti ... nie je - ani pri plnom rešpekte k právam samotných maloletých detí - zákonný a tým menej potom ústavnoprávny dôvod k tomu, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 125/1998 zo dňa 24.09.1998). Všeobecné súdy musia pri rozhodovaní o starostlivosti o maloleté deti vychádzať z predpokladu, že záujmom dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, ak je rozhodnutím súdu zverené dieťa do starostlivosti len jedného z rodičov, potom musí byť druhému rodičovi umožnené stýkať sa s dieťaťom v takej miere, aby postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti bol čo najviac naplnený a ak má byť upravené právo nerezidentného rodiča stretávať sa so svojim maloletým dieťaťom primerane, je nutné, aby rodič mal možnosť byť s dieťaťom aj počas Vianočných a Novoročných sviatkov (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 1921/17 zo dňa 21.11.2017). Tak ako základnou a najdôležitejšou povinnosťou rodiča je plnenie jeho zákonnej vyživovacej povinnosti, rovnako najzákladnejším a najdôležitejším právom rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je právo stretávať sa so svojím dieťaťom, ako neoddeliteľná súčasť rodičovských práv a aj samotných práv dieťaťa. Navyše kontakt rodiča s maloletým dieťaťom je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa. Obaja rodičia, a predovšetkým otec, si preto musia uvedomiť, že každý z nich má jedinečnú a nezastupiteľnú úlohu v živote dieťaťa a každý z nich je schopný dieťaťu poskytnúť určité hodnoty (rozsudok Obvodního soudu pro Prahu 5 sp. zn. 50P/336/2006 zo dňa 25.09.2006, publikovaný: Bulletin Advokacie č. 5/2007 s. 40).
17.Zo strany otca nebolo zistené žiadne správanie, ktoré by mohlo maloleté dieťa ohroziť, keď násilných skutkov sa v minulosti otec mal dopustiť výlučne voči matke maloletého dieťaťa. Nebola teda zistená žiadna skutočnosť, ktorá by bránila upraviť právo otca stretávať sa s dieťaťom v štandardnom rozsahu. Všeobecnými súdmi stanovovaným základným štandardným rozsahom práva rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, stretávať sa so svojim maloletým dieťaťom, je úprava tohto práva v rozsahu dvoch dní spravidla každý druhý víkend. Preto súd právo otca stretávať sa s maloletým dieťaťom: K. S., K.. XX.XX.XXXX, upravil tak, že sa budú stretávať každý párny víkend v kalendárnom roku od piatku od 17.00 hod. do nedele do 19.00 hod. Vzhľadom na dobrý vzťah otca a maloletého dieťaťa a obojstranný záujem tento vzťah udržiavať a rozvíjať, nie je dôvodné, aby sa otec so synom stretávali iba každý druhý víkend, ale častejšie a v širšom rozsahu. Preto súd upravil súd právo otca stretávať sa s dieťaťom aj v každú stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod., v mesiaci júl v každom kalendárnom roku od 01.07. do 07.07. a od 15.07. do 22.07. a v mesiaci august v každom kalendárnom roku od 01.08. do 07.08. a od 15.08. do 22.08., vždy v dobe od prvého dňa určeného obdobia od 09.00 hod. do posledného dňa určeného obdobia do 19.00 hod., počas Vianočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku od 24.12. od 09.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod., počas Novoročných sviatkov v párnom kalendárnom roku od 31.12. od 09.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 19.00 hod., počas jarných školských prázdnin v párnom kalendárnom roku od prvého dňa školských prázdnin od 09.00 hod. do posledného dňa školských prázdnin do 19.00 hod., a počas Veľkonočných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa školských prázdnin od 09.00 hod. do posledného dňa školských prázdnin do 19.00 hod. Matka s takto stanoveným rozsahom práva otca stretávať sa s dieťaťom prevažne súhlasila. S ohľadom na neodkladné opatrenie č.k. 8C/18/2018-31 zo dňa 09.05.2018, ktorým bol otcovi uložený zákaz priblížiť sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 20 m, súd určil, že otec si maloleté dieťa prevezme v určený čas a dieťa v určený čas odovzdá v byte Z. Z. (W. Q. P.) K. T.. Q. XX, I.. Ostatné obmedzenia práva otca stretávať sa s dieťaťom (počas vymedzeného času zdržiavať sa iba v meste I.Ľ., resp. prenocovať s dieťaťom v mieste bydliska dcéry otca S. S. B. R. K.), ktoré boli pôvodne súčasťou úpravy práva otca stretávať sa s dieťaťom podľa nariadených neodkladných opatrení, súd do rozhodnutia vo veci samej neprevzal z dôvodu, že naďalej by boli nedôvodným obmedzením práva otca určovať spôsob trávenia spoločného času so synom. Otec počas trištvrte roka prebiehajúceho konania nedokázal vytvoriť pre dieťa vlastné stabilné bývanie, kde by sa o dieťa mohol starať, pričom v priebehu konania otec menil miesto svojho pobytu tak často, že stratilo akýkoľvek význam vždy znovu prešetrovať
pomery otca v mieste jeho aktuálneho bydliska, ktoré navyše môže kedykoľvek znova zmeniť. Otec na poslednom pojednávaní vo veci uviedol, že naďalej bude bývať u svojej družky F. Y. v jej rodinnom dome v I. K. T. V. Q. XX, kde pomery matka pozná, ich kvalitu nespochybňuje a s bývaním svojho syna v týchto priestoroch súhlasí. Preto nebolo nevyhnutne potrebné osobitne preverovať podmienky aj v tomto mieste. Navyše s ohľadom na citlivý vzťah otca k jeho dieťaťu si ani len predstaviť nemožno, že by otec svoje dieťa ubytoval v nevyhovujúcich podmienkach. Výrok tohto rozsudku o práve otca stretávať sa s dieťaťom predbežne vykonateľný nie je, do právoplatnosti tohto rozsudku preto bude platiť úprava v zmysle posledného uznesenia súdu č.k. 6P/30/2018-145 zo dňa 05.11.2018, ktorým bolo právo otca stretávať sa s dieťaťom určené v rozsahu každý párny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod.
18.Na návrh matky súd rozhodol o povinnosti otca nahradiť matke trovy konania podľa § 55 CMP, podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Podaniu návrhu na začatie konania v tejto veci matkou predchádzalo protiprávne konanie otca voči matke dieťaťa, ktoré bolo dôvodom jeho vykázania zo spoločnej domácnosti, je predmetom doteraz neukončeného trestného konania a v podstate prinútilo matku vyhľadať odbornú pomoc advokáta, pričom matke povinnosť podať návrh v tejto veci bola uložená nariadeným neodkladným opatrením č.k. 8C/18/2018-31 zo dňa 09.05.2018. Dĺžka a priebeh tohto konania boli ovplyvnené najviac meniacimi sa procesnými postojmi a návrhmi otca maloletého dieťaťa. Preto je spravodlivé, aby otec matke nahradil trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením vyšší súdny úradník. Kolízny opatrovník si právo na náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Štátu v konaní vznikli, resp. ešte aj vzniknú trovy konania v súvislosti s tlmočením a prekladom listín do maďarského jazyka, tieto trovy podľa § 155 ods. 2 CSP znáša štát, preto v tomto rozsahu súd štátu právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.