Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34C-105-2015.pdf
PDF · 128.44 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/105/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Nemešovou v právnom spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému v 1. rade: G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., v 2. rade: G. , nar. X.XX.XXXX, bytom D., v spore o zaplatenie 28.367,88 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 15.993,67 Eur spolu s úrokom vo výške 1.903,45 Eur a s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 15.993,67 Eur odo dňa 16.4.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou na Okresný súd Košice I dňa 17.2.2015 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných k povinnosti zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 28.367,88 Eur s 7,23 % úrokom ročne zo sumy 15.993,67 Eur odo dňa 16.4.2014 do zaplatenia a s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 22.550,08 Eur odo dňa 16.4.2014 do zaplatenia. Zároveň žiadal súd, aby zaviazal žalovaných k povinnosti nahradiť mu trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a v trovách právneho zastúpenia.
2. Žalobca odôvodnil žalobu najmä tými skutočnosťami, že dňa 22.5.2009 uzatvoril so žalovanými Zmluvu o poskytnutí úveru č. 104127. Predmetom zmluvy bol jeho záväzok poskytnúť za splnenia dohodnutých podmienok peňažné prostriedky na čerpanie do výšky úverového limitu dohodnutého zmluvnými stranami na sumu 70.000,- Eur. Žalovaní boli oprávnení úver čerpať najneskôr do 15.12.2009. Úver bol poskytnutý na kúpu nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXXX, vedeného Okresným úradom Košice (Správa katastra Košice), okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, k.ú. W. a to bytu číslo XX., XX. poschodie bytového domu so súpisným číslom XXXX, vchod U., Y. a prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1476/100000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, stavba postavená na parcele CKN č. XXXX/XX. Žalovaní sa zároveň v súlade s čl. VI bod 1 a bod 2 zmluvy zaviazali splatiť úver najneskôr do 28 rokov od termínu jeho dočerpania, a to v pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 417.- Eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci. V zmysle čl. III bod 1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že poskytnutý úver sa úročí úrokovou sadzbou vo výške 5,69 % p.a., ktorá je platná pokiaľ nedôjde k jej zmene v súlade s ustanoveniami čl. III zmluvy.
V zmysle čl. III bod 3 zmluvy bola výška úrokovej sadzby zmenená na 7,23 % p.a., ktorá je platná do dnešného dňa. Strany sporu dňa 22.5.2009 zároveň uzatvorili Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. 104127/Zal/1, na základe ktorej došlo k zriadeniu záložného práva na nehnuteľností v jeho prospech na zabezpečenie všetkých jeho pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy, podľa špecifikácie v čl. III bod 1 záložnej zmluvy. Žalovaní nedodržali platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazali v zmluve, v dôsledku čoho v súlade s čl. IX bod 8 zmluvy určil predčasnú splatnosť úveru poskytnutého na základe zmluvy. V nadväznosti bol v súlade s ustanoveniami čl. VI bod 2 písmeno b) záložnej zmluvy uskutočnený výkon záložného práva dražbou konanou dňa 24.2.2014 v súlade s ustanoveniami zákona 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Dražbou bol dosiahnutý výťažok z predaja nehnuteľností vo výške 60.900,- Eur, ktorý bol poukázaný na náklady dražby vo výške 2.518,- Eur, na pohľadávku prednostného záložného veriteľa dražby vo výške 6.175,64 Eur a na uspokojenie jeho nárokov zo zmluvy vo výške 52.206,36 Eur. Poskytol dohodnutý úver a v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny zo strany žalovaných evidoval ku dňu 15.4.2014 voči žalovaným pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy spolu vo výške 28.367,887 Eur, ktorú predstavuje istina vo výške 15.993,67 Eur, riadny úrok vo výške 6.541,46 Eur vyčíslený ku dňu 15.4.2014, úrok z omeškania vo výške 5.817,80 Eur vyčíslený ku dňu 15.4.2014, neuhradené poplatky vo výške 14,95 Eur. V zmysle čl. III bod 1 v spojení s bodom 3 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že poskytnutý úver sa úročí úrokovou sadzbou vo výške 7,23 % p.a. V zmysle čl. IX bod 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak si žalovaní nesplnia svoje povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zmluvy tým, že úver nie je riadne a včas splácaný, patrí mu úrok z omeškania z dlžnej sumy. Vzhľadom na uvedené má nárok úročiť nesplatenú istinu úveru po termíne splatnosti úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve, t.j. úrokovou sadzbou vo výške 7,23 % p.a. popri úročení sadzbou úroku z omeškania vo výške 8,75 % p.a. a ďalšie záväzky súvisiace so zmluvou (kapitalizované úroky, nie úroky z omeškania, poplatky) úročiť sadzbou úroku z omeškania vo výške 8,75 % p.a..
3. V podaní doručenom súdu dňa 22.5.2015 žalobca na výzvu súdu uviedol, že suma 28.367,88 Eur pozostáva z položiek: istiny vo výške 15,993,67 Eur, riadneho úroku vo výške 6.541,46 Eur vyčísleného ku dňu 15.4.2014, úroku z omeškania vo výške 5.817,80 Eur vyčísleného ku dňu 15.4.2014, neuhradených poplatkov vo výške 14,95 Eur. Ďalej uviedol, že žalovaní v súlade s čl. VI bod 1 a bod 2 zmluvy sa zaviazali splatiť úver najneskôr do 28 rokov od termínu jeho dočerpania, a to v pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 417,- Eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci. Žalovaní boli teda povinní splácať splátky vo výške 417,- Eur od 22.5.2009 do 15.5.2037, žalovaní sa dostali do omeškania so splátkou dňa 16.9.2009 a to vo výške 416,47 Eur, a stanovil predčasnú splatnosť k 15.4.2013. Ku dňu 17.5.2015 eviduje nesplatenú istinu vo výške 15.993,67 Eur. Čo sa týka úroku vo výške 6.541,46 Eur uviedol, že výška úrokovej sadzby zmluvného úroku bola určená v súlade s čl. IV Zmluvy o úvere vo výške 5,69 % p.a., ktorá je platná pokiaľ nedôjde k jej zmene v súlade s ustanoveniami čl. III Zmluvy. Nesplatenú istinu sadzbou dohodnutého úroku úročil spôsobom 5,69 % ročne v období od 22.5.2009 do 15.5.2012 a 7,23 % ročne v období od 16.5.2012 do 15.4.2014. Úrok z omeškania vo výške 5.817,80 Eur vyčíslený ku dňu 15.4.2014 je určený v súlade s platnými právnymi predpismi a v zmysle čl. IX bod 4 zmluvy. Neuhradené poplatky vo výške 14,95 Eur predstavujú poplatok za správu úveru vo výške 2,99 Eur mesačne za obdobie od 18.12.2012 do 15.5.2013 (5 mesačných období). Výťažok z predaja dražby vo výške 52.206,36 Eur bol započítaný na istinu v období od 18.3.2014 do 15.4.2014.
4. V priebehu sporu vstúpil do platnosti nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný odo dňa 1.7.2016. Žalobu žalobca podal v čase platnosti predchádzajúceho procesného kódexu zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 31.6.2016.
5. Podľa ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa ust. § 470 ods. 3 Civilného sporového poriadku na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
8. Podľa ust. § 470 ods. 4 Civilného sporového poriadku konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
9. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd uvádza, že Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 1.7.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti.
10. Podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
11. Súd vykonal celý rad krokov smerujúcich k zisteniu pobytu žalovaného v 1. rade. Všetky dostupné lustrácie boli bez kladného výsledku. Súd požiadal o súčinnosť pri doručovaní žaloby aj príslušné Obvodné oddelenie Policajného zboru v Košiciach, ktorým bolo zistené, že žalovaný v 1. rade sa v mieste svojho trvalého pobytu nezdržiava. Z uvedenej adresy sa vrátila súdu zásielka nedoručená s oznámením príslušného poštového úradu, že adresát je neznámy. Následne súd postupom podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, ktoré bolo vyvesené/zverejnené dňa 3.1.2017 a zvesené dňa 2.2.2017.
12. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
13. Žalovaný v 1. rade sa pojednávania nezúčastnil, aj napriek skutočnosti že mu predvolanie na pojednávanie bolo doručené v súlade s ust. § 112 Civilného sporového poriadku.
14. Žalovaná v 2. rade sa k žalobe na základe výzvy súdu nevyjadrila, na pojednávaní dňa 25.10.2018 uviedla, že nerozumie sume, ktorú od nej žalobca požaduje. Zobrali jej byt, ktorý mal hodnotu minimálne 70.000,- Eur, zostala sama bez manžela s dvoma malými deťmi. Neplatnosť dražby nenamietala. Svoj záväzok zo zmluvy riadne plnila, aj keď oneskorene. Najprv platila 400,- Eur, potom 500,- Eur. Je zamestnaná ako učiteľka na základnej škole s príjmom 700,- Eur, stará sa o dve deti vo veku 12 a 14 rokov. So žalovaným v 1. rade nie je rozvedená, a ani nevie, kde sa žalovaný v 1. rade v súčasnosti nachádza. Na pojednávaní dňa 22.1.2019 opätovne uviedla, že nerozumie tomuto konaniu, predmetný byt bol predaný pod cenu.
15. Žalobca na pojednávaní dňa 25.10.2018 uviedol, že žalovaným poskytol úver vo výške 70.000,- Eur na základe zmluvy o úvere zo dňa 22.5.2009. Dňa 8.6.2009 došlo k čerpaniu úveru v celej výške. Keďže dochádzalo k omeškaniu splácania jednotlivých splátok pristúpil dňa 15.4.2013 k mimoriadnej splatnosti úveru. Úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, a preto pristúpil k výkonu tohto záložného práva, z čoho získal sumu 52.206,36 Eur. Po započítaní danej sumy zostal dlh žalovaných vo výške, ktorá vyplýva zo žaloby.
16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa Zmluvou o poskytnutí úveru zo dňa 22.5.2009, Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 22.5.2009, výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX, XXXXX,. oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 26.4.2013 a 29.4.2013, začatím výkonu záložného práva zo dňa 27.8.2013, notárskou zápisnicou, písomnou správou o výkone záložného práva zo dňa 15.4.2014, výpisom z účtu, všeobecnými obchodnými podmienkami a sadzobníkom ČSOB, prehľadom úrokových sadzieb ECB a zistil tento skutkový stav:
17. Zo zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. 104127 zo dňa 22.5.2009 (čl. 10 -12 spisu) vyplýva, strany sporu uzatvorili zmluvu podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe zmluvy poskytol žalobca žalovaným v 1. a 2. rade úver vo výške 70.000,- Eur na kúpu nehnuteľností, a to bytu č. XX, na XX. poschodí, vchod U. T., v bytovom dome súp. č. XXXX, na parc. X. a podielu 1476/100000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, všetko zapísaných na LV č. XXXXX. Úver bol úročený úrokovou sadzbou vo výške 5,69 % p.a., platnou do 15.5.2012 a následne si zmluvné
strany mohli dohodnúť novú výšku úrokovej sadzby postupom podľa čl. III bod 2,3,4 zmluvy o úvere. Ročná percentuálna miera nákladov za úver predstavovala 5,99 %, celkové náklady spojené s úverom predstavovali sumu 71.608,50 Eur, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bola 6,73%. Posledný možný termín čerpania úveru bol stanovený na 15.12.2009. Žalovaní v 1. a 2. rade mali úver splácať formou anuitných splátok úveru vždy k 15. dňu každého mesiaca vo výške 417,- Eur a celý úver mali splatiť najneskôr do 28 rokov od termínu jeho dočerpania. Podľa čl. IX bod 2 zmluvy o úvere žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali uhradiť banke najmä tieto poplatky v zmysle sadzobníka banky - poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za vedenie úveru, a ďalšie tam uvedené poplatky. Ďalej bola s poskytnutím úveru spojená úhrada nákladov, ktoré znáša dlžník v súvislosti so zabezpečením podkladov a dokumentácie potrebnej pre čerpanie úveru a splnenie podmienok tejto zmluvy, obchodných podmienok banky pre poskytovanie hypotekárnych a ďalších úverov, podmienok a s nimi súvisiacich dokumentov, napr. poistné z poistenia nehnuteľnosti, ku ktorej je zriadené záložné právo v prospech banky, poistné k svojmu životnému poisteniu, v prípade, že je tak dohodnuté v zmluve, poplatky spojené s podaním návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľnosti v prospech banky. V čl. IX bod 8 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že ak dlžník poruší svoje povinností dohodnuté zmluvou o úvere, podmienkami alebo súvisiacimi dokumentmi, banka môže v súlade s podmienkami od zmluvy odstúpiť, alebo požadovať okamžité splatenie istiny a príslušenstva. Dňa 22.5.2009 uzatvoril žalobca, ako záložný veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci a Z. ako záložca zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie W. a to byt č. XX., XX. p. vchod U., v bytovom dome súp. č. XXXX na parc. X. a podiel 1476/100000 na spoločných častiach a spoločných zariadenia domu za účelom zabezpečenia pohľadávky banky zo zmluvy o úvere.
18. Žalobca oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 26.4.2013 a listom zo dňa 29.4.2013 oznámil žalovaným v 1. a 2. rade, že pohľadávka z úveru sa stala dňom 15.4.2013 splatnou a vyzval žalovaných, aby dlžnú sumu vo výške 70.371,06 Eur zaplatili do 6.5.2013. Žalovaný v 1. rade si oznámenie neprevzal, zásielka sa vrátila žalobcovi s uvedením zásielka neprevzatá v odbernej lehote ( čl. 143 spisu) a žalovanej v 2. rade sa taktiež nepodarilo doručiť oznámenie o zosplatnení úveru, zásielka sa vrátila žalobcovi s uvedením adresát neznámy (čl. 144 spisu).
19. Keďže žalovaní v 1. a 2. rade dlžnú sumu neuhradili, žalobca pristúpil k výkonu záložného práva dražbou, čo žalovanej oznámil písomným oznámením zo dňa 27.8.2013. Žalovanej v 2. rade bolo oznámenie doručené dňa 4.9.2013 (čl. 23 spisu). Danú skutočnosť žalobca oznámil aj Územnému bytovému družstvu Hornád.
20. Z notárskej zápisnice zo dňa 24.2.2014, sp. zn. N 59/2014, Nz 7008/2014, NCRis 7144/2014 súd zistil, že dňa 24.2.2014 sa konala dražba bytu č. XX., nachádzajúceho sa na XX.. poschodí, v bytovom dome súp. č. XXXX., na U., vchod XX v Y., na parc. č. XXXX/XX a podielu 1476/100000 na spoločných častiach a spoločných zariadenia domu zapísaný na LV č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, katastrálne územie W.. Hodnota bytu bola stanovená znaleckým posudkom na sumu 70.900,- Eur a byt bol vydražený za sumu 60.900,- Eur.
21. Žalobca listom zo dňa 15.4.2014 zaslal žalovanému v 1. rade písomnú správu o výkone záložného práva v zmysle § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka, v ktorej mu uviedol, že byt bol vydražený Aukčnou spoločnosťou s.r.o. za cenu 60.900,- Eur. Po uspokojení nákladov dražby a odmeny dražobnej spoločnosti spolu vo výške 2.518,- Eur a po uspokojení pohľadávky bytového družstva vo výške 6.175,64 Eur bol na účet žalobcu poukázaný zostatok výťažku dražby vo výške 52.206,36 Eur. Daná suma bola prednostne zaúčtovaná na istinu úveru. Žalobca uviedol, že ku dňu 15.4.2014 eviduje voči žalovanému v 1. rade pohľadávku vo výške 28.367,88 Eur pozostávajúcu z istiny vo výške 15.993,67 Eur, zmluvných úrokov vo výške 6.541,46 Eur, poplatkov vo výške 14,95 Eur a úrokov z omeškania vo výške 5.817,80 Eur.
22. Podľa doloženého prehľadu splácania bola za obdobie 18.3.2014-15.4.2014 zaplatená splátka 52.206,36 Eur (výťažok z dražby), zostatok nezaplatenej istiny predstavuje čiastku 15.993,67 Eur, dlžný úrok 6.541,46 Eur, úrok z omeškania 5.817,80 Eur a neuhradené poplatky 14,95 Eur, t.j. dlžná suma je celkom 28.367,88 Eur.
23. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
24. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
25. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
28. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
29. Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
30. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
31. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
32. Podľa ustanovení § 502 ods. 1, § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
33. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
34. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch určuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to v ustanovení § 3 nariadenia.
36. Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
37. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 22.5.2009 uzavrel žalobca so žalovanými podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvu o poskytnutí úveru, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom hypotekárny úver v sume 70.000,- Eur na kúpu nehnuteľností, pričom žalovaní sa zaviazali čerpané prostriedky spolu s úrokmi v sadzbe 5,69 % ročne uhrádzať banke v dohodnutých mesačných splátkach 417,- Eur splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, s lehotou splatnosti 28 rokov od termínu dočerpania úveru. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaní v 1. a 2. rade obsah zmluvy a zmluvných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohli ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že banka vzorový text zmluvy, zmluvných podmienok používala vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Žalovaným v 1. a 2. rade poskytol finančné prostriedky veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti, bankového povolenia a žalovaní v 1. a 2. rade pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebitelia, čo vyplýva aj z ich označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu. Nejedná sa o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože za spotrebiteľský úver sa podľa § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. nepovažuje hypotekárny úver. Žalobca ako záložný veriteľ, žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci, a Z. ako záložca uzavreli dňa 22.5.2009 aj záložnú zmluvu, na základe ktorej bola pohľadávka banky zo zmluvy o úvere zabezpečená zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX katastrálne územie Letná. Keďže žalovaní neplatili splátky úveru riadne a včas, žalobca im listom zo dňa 26.4.2013 a 29.4.2013 oznámil, že dlh sa stal splatným v celom rozsahu dňa 15.4.2013 a zároveň ich vyzval na úhradu dlžnej sumy do 6.5.2013. Žalovaní v 1. a 2. rade do daného termínu dlžnú sumu neuhradili, preto bol žalobca nútený pristúpiť k výkonu záložného práva dražbou podľa ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. Danú skutočnosť oznámil žalobcovi v 1. rade listom zo dňa 27.8.2013. Byt č. XX, . nachádzajúci sa na XX. p. v bytovom dome súp. č. XXXX, na U., vchod XX v Y., na parc. č. XXXX/XX a podiel 1476/100000 na spoločných častiach a spoločných zariadenia domu zapísaný na LV č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, katastrálne územie W. bol vydražený dňa 24.2.2014 Aukčnou spoločnosťou s.r.o. za cenu 60.900,- Eur. Po uspokojení nákladov dražby a pohľadávky bytového družstva bola na účet žalobcu poukázaná suma 52.206,36 Eur. Nezaplatená istina úveru ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva predstavovala sumu 68.200,03 Eur, po odrátaní sumy získanej z dražby 52.206,36 Eur má žalobca nárok na vrátenie sumy 15.993,67 Eur. Z toho dôvodu súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 15.993,67 Eur.
39. Žalobca úver zosplatnil ku dňu 15.4.2013 po tom, ako žalovaní boli v omeškaní so splátkami úveru, a stanovil im lehotu na splatenie dlžného zostatku do 6.5.2013. Žalobca požadoval zaplatenie úroku vo výške 6.541,46 Eur, vyčísleného ku dňu 15.4.2014. Z prehľadovej tabuľky súd zistil, že žalovaní mali ku dňu zosplatnenia úveru žalobcovi uhradiť istinu 68.200,03 Eur a úrok vo výške 1.903,45 Eur. Vzhľadom na uvedené, mal súd za to, že žaloba žalobcu v časti úroku vo výške 1.903,45 je dôvodná, preto súd žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 1.903,45 Eur vypočítaný do zosplatnenia úveru, t.j. ku dňu 15.4.2013 a v prevyšujúcej časti úroku žalobu zamietol.
40. Pokiaľ ide o úrok z omeškania vo výške 5.817,80 Eur vyčíslený ku dňu 15.4.2014, súd v tejto časti žalobu zamietol. Žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru a podľa názoru súdu žalobcovi vypočítaný úrok z omeškania odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádzal z uznesenia ÚS IV 476/2012 z 18.09.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie
zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom odôvodnení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne odôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Navyše súd Slovenskej republiky považuje za potrebné dodať, že splácanie úveru v splátkach, na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Stav výhody splátok je obvyklý a teda justifikuje nárok dodávateľa na úroky, ako cenu dočasne „obetovaných“ peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde žalobcovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto zásadnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani nato, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd ďalej poukazuje na to, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru, tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením dlžnej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa §53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. č. 87/1995 Z. z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a subsidiárne ani testom § 53ods.4písm. k/ Občianskeho zákonníka (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obo 143/98, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 476/2012).
41. Súd žalobcovi nepriznal aj uplatnený nárok na zaplatenie poplatkov za správu úveru vo výške 14,95 Eur. V čl. VI bod 3 zmluvy o poskytnutí úveru je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli , že úhradu poplatkov je dlžník povinný platiť na účet banky. V danom prípade má súd za to, že sa jedná o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a ktorá je z tohto dôvodu v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd k takémuto záveru dospel na základe toho, že pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo
vlastnom záujme dodávateľa. To platí aj pri poplatku za správu úverového účtu, keď vedenie (správa) úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak slúži výhradne záujmom banky. Pri splácaní úveru banke slúži úverový účet v prvom rade účtovným, resp. zúčtovacím účelom banky, ktorá prostredníctvom svojho vnútorného vedenia účtov vo vlastnom záujme sleduje stav plnenia úverového vzťahu dlžníkom. Naproti tomu spotrebiteľ, ktorý si pravidelne plní svoju povinnosť splácať úver - dlh, nie je na vedenie osobitného účtu bankou, s cieľom mať o splácaní úveru prehľad, odkázaný. Z toho dôvodu súd žalobu v časti poplatkov za správu úveru vo výške 14,95 Eur zamietol.
42. Žalovaní v 1. a 2. rade sú v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania a to vo výške 8,75 % ročne zo sumy 15.993,67 Eur ako istiny od 16.4.2013, t.j. nasledujúci deň po zosplatnení úveru. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z.. Základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 16.4.2013 bola 0,75 % ročne; po zvýšení o osem percentuálnych bodov jej výška predstavuje 8 % ročne.
43. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Pri určovaní pomeru úspechu neúspechu strán v konaní súd vychádzal z uplatnenej istiny, t.j. zo sumy 15.993,67 Eur. Žalobca bol v konaní úspešný pokiaľ ide o istinu vo výške 15.993,67 Eur a neúspešný bol len v nepatrnej časti t.j. v časti úrokov a bankových poplatkov. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi prináleží náhrada trov konania vo výške 100 %, pričom konkrétna výška trov tohto konania bude predmetom samostatného rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).