Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/96/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31335004, proti žalovaným: 1/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, K., 2/ Ing. L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, K. 3/ S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, o zaplatenie sumy 12.660,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 27. septembra 2017 č.k. 5C/224/2014-69 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/, 2/ a 3/ sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil konanie o zaplatenie istiny 600,88 eur, vo výroku II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III. žalovaným 1/, 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP, § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 546, § 548, § 48 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 451 ods. 2, § 457 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podaním zo dňa 18.06.2015 doručeným súdu dňa 23.06.2015 a následne podaním zo dňa 21.06.2017 doručeným súdu dňa 26.06.2017, zobral žalobca žalobu v časti istiny 600,88 eur späť, čo odôvodnil tým, že po podaní žaloby vykonali žalovaní na účet žalobcu úhrady v celkovej výške 600,88 eur. Žaloba bola vzatá späť sčasti pred začatím pojednávania, súhlas žalovaných s takýmto späťvzatím nebol potrebný, preto súd konanie v časti istiny 600,88 eur zastavil až v rozhodnutí vo veci samej (výrok I.). Z formy a obsahu zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je zrejmé, že a jedná o tzv. “formulárovú” zmluvu, ktorej predtlač formulára mal právny predchodca žalobcu už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaných, pričom dlžníci alebo ručiteľ obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Na odstúpenie od zmluvy a na posúdenie následkov tohto právneho úkonu je potrebné aplikovať ustanovenia § 48 ods. 2 Obč. zákonníka, pričom právnym následkom je povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 . V zmluve sú účinky odstúpenia od zmluvy uvedené v čl. VII., kde si účastníci dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy a v takomto prípade sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII zmluvy. V tomto článku však nie je konkretizované čo sa má považovať za poplatky a v tejto časti možno považovať zmluvu za neurčitú a tým aj neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Podľa citovaného ustanovenia totiž právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Zároveň je potrebné upozorniť na to, že aj v prípade konkretizácie poplatkov, ktoré spotrebiteľ má zaplatiť pri odstúpení od zmluvy, by bola takáto zmluvná úprava nevýhodnejšia pre spotrebiteľa, bola by totiž v rozpore s už citovaným ustanovením § 48 ods. 2 OZ, keďže by zaväzovala spotrebiteľa nad rámec povinností po zániku zmluvy ex tunc. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvných podmienok by boli nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, preto sa jedná o rozpor so zákonom, t.j. § 54 ods. 1 v spojení s § 39 a takéto zmluvné dojednanie je preto neplatné. Na základe citovaných ustanovení vzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške dlhu z úverovej zmluvy tak, ako ho žalobca vyčíslil ku dňu 14.02.2012 vo výške 9872,72 eur. Bolo preukázané, že žalobca od spornej úverovej zmluvy účinne odstúpil a tým zanikol právny dôvod. Odstúpením od zmluvy vzniká právny stav ako keby záväzok z úverovej zmluvy nikdy nevznikol a poskytnuté plnenie sa stáva plnením bez právneho dôvodu ( § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Každý účastník zrušenej zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa tejto zmluvy dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka ). Pohľadávka vyčíslená ku dňu 14.02.2012 predstavovala sumu 9872,72 eur a bola voči žalovaným splatná. Skutočnosť, že žalovaný 1/ a 2/ sa na úkor žalobcu po zrušení spornej zmluvy obohatili, žalobca vedel už dňa 18.02.2012. Dňa 17.02.2012 žalobca vedel, že si nárok z úverovej zmluvy môže na súde uplatniť aj voči ručiteľovi - žalovanému 3/. Dvojročná premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia voči dlžníkom - žalovaným 1/ a 2/ uplynula dňa 18.02.2014. Žalobca svoj nárok voči žalovaným však uplatnil až dňa 27.08.2014, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Pokiaľ súd konštatoval, že došlo k premlčaniu hlavného záväzku zo spornej úverovej zmluvy, t.j. istiny nevrátenej časti úveru, došlo aj k premlčaniu nárokov na zaplatenie úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, ktoré sú príslušenstvom pohľadávky. Odstúpením od spornej úverovej zmluvy vzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré však bolo premlčané a preto súd jeho návrhu, ktorým žiadal zaviazať žalovaných zaplatiť sumu 12.301,64 eur s príslušenstvom nevyhovel a žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a procesne úspešnejším žalovaným 1/ 2/ a 3/ (v rozsahu 90,54 %) vzhľadom na to, že boli v konaní neaktívni, trovy konania si neuplatnili, žiadne trovy nevznikli a ani im žiadne z obsahu spisu nevyplývajú súd prvej inštancie rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj v závislom výroku zmenil a priznal žalobcovi sumu 12.301,64 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. Občianskeho zákonníka, nakoľko v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, zmluva o úvere je absolútny obchod a je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako lex generalis. Žalobca nevidí dôvod, prečo by sa mali prednostne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na právnu úpravu odstúpenia od zmluvy, keď ako lex specialis túto právnu úpravu obsahuje a komplexne upravuje, vrátane inštitútu odstúpenia od zmluvy. V danom prípade využil inštitút, ktorý upravuje platný právny predpis - . Daný inštitút nezrušuje zmluvu s účinkami ex tune, ale ex nunc. Zo strany žalobcu nešlo o žiadnu svojvôľu smerujúcu k zhoršeniu postavenia žalovaných, ale len o využite inštitútu odstúpenia od zmluvy, ktorý upravuje , ktorý ako jediný právny predpis upravuje zmluvu o úvere. Žalobca má rovnako za to, že na následne posudzovanie premlčania záväzkového vzťahu sa malo aplikovať kogentné ustanovenie § 396 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba 4 roky. Žalobca by na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 27.03.2013, spis. zn. 6MCdo/4/2012. Žalobca ďalej uviedol, že doterajšia právna úprava jasne neustanovovala, že ustanovenia Občianskeho zákonníka, upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy vylučujú použitie ustanovení Obchodného zákonníka. Uvedené je jednoznačne zrejmé z novely Občianskeho zákonníka

- zákon č. 102/2014 Z.z. (čl. II) v spojitosti so zákonom č. 151/2014 Z.z. Uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka nadobudlo účinnosť' až 01.04.2015. Nakoľko v uvedenej novele absentujú intertemporálne ustanovenia, ktoré by riešili časovú úpravu uvedenej novely, žalobca má za to, že nie je možné predmetnú právnu úpravu použiť spätne. Právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 2015 sa budú naďalej posudzovať podľa dovtedy platných predpisov. Žalobca má za to, že táto novela zaviedla nové pravidlo aplikácie občianskeho práva a uvedené potvrdzuje aj posunutie účinnosti tejto novely, nakoľko zákonodarca potreboval poskytnúť dlhší čas na prijatie tejto zmeny. Žalobcovi sa zdá neprípustné, aby tým, že si riadne uplatnil zákonom mu priznané právo (§ 506 Obchodného zákonníka) sa dostal do horšieho postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy, a žalovaní ako tí, ktorí porušili svoje povinnosti získali výhodnejšie postavenie a nemuseli žalobcovi vrátiť' peňažné prostriedky, ktoré im žalobca poskytol v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, rozsudok zo dňa 19.04.2017, spis. zn. 23Co/179/2016, kde súd uviedol, že odstúpenie od zmluvy s účinkami ex nunc nie je v rozpore ani s ust, § 48 OZ. Z ust. § 48 ods. 1 OZ. Vzhľadom na uvedené, žalobca má za to, že okresný súd pri rozhodovaní nepostupoval správne a žalobca bol takýmto postupom okresného súdu značne znevýhodnený a dotknutý na svojich právach. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, žalobca žiada, aby mu tieto boli priznané v rozsahu 100 %. Žalobca si rovnako uplatňuje trovy odvolacieho konania a žiada, aby mu tieto boli priznané v rozsahu 100 %.

5. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( § 127 a § 365 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/ a h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom zamietajúcom výroku a v závislom výroku o náhrade trov konania vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie vedenom pod sp. zn. 5C/219/2014 je návrh žalobcu, ktorým sa domáha od žalovaných 1/, 2/ a 3/ zaplatenia sumy 12.660,78 eur, spolu s úrokom vo výške 8,19 % p.a. zo sumy 9.058,25 eur od 01.08.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 9.934,54 eur od 01.08.2014 do zaplatenia.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá (v časti istiny 12.301,64 eur spolu s úrokom vo výške 8,19 % ročne zo sumy 9.058,25 eur od 01.08.2014 do 16.10.2014; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.825,75 eur od 01.08.2014 do 16.10.2014; úrokom vo výške 8,19 % ročne zo sumy 8.987,57 eur od 17.10.2014 do 16.03.2015; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.755,07 eur od 17.10.2014 do 16.03.2015; úrokom vo výške 8,19 % ročne zo sumy 8.945,89 eur od 17.03.2015 do 15.04.2015; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.713,39 eur od 17.03.2015 do 15.04.2015; úrokom vo výške 8,19 % ročne zo sumy 8.904,21 eur od 16.04.2015 do 15.05.2015; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.671,71 eur od 16.04.2015 do 15.05.2015; úrokom vo výške 8,19 % ročne zo sumy 8.862,53 eur od 16.05.2015 do 15.06.2015; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.630,03 eur od 16.05.2015 do 15.06.2015; úrokom vo výške 8,19 % ročne zo sumy 8.820,85 eur od 16.06.2015 do 15.07.2015; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.588,35 eur od 16.06.2015 do 15.07.2015; úrokom vo výške 8,19 % ročne zo sumy 8.779,17 eur od 16.07.2015 do 17.08.2015; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.546,67 eur od 16.07.2015 do 17.08.2015; úrokom vo výške 8,19 % ročne zo sumy 8.737,49 eur od 18.08.2015 do 16.09.2015; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.504,99 eur od 18.08.2015 do 16.09.2015; úrokom vo výške 8,19 % ročne zo sumy 8.695,81 eur od 17.09.2015 do 16.11.2015; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.463,31 eur od 17.09.2015 do 16.11.2015; úrokom vo výške 8,19 % ročne zo sumy 8.654,13 eur od 17.11.2015 do 15.01.2016; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.421,63 eur od 17.11.2015 do 15.01.2016; úrokom vo výške 8,19 % ročne zo sumy 8.612,45 eur od 16.01.2016 do 15.02.2016; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.379,95 eur od 16.01.2016 do 15.02.2016; úrokom vo výške 8,19 % ročne zo sumy 8.570,77 eur od 16.02.2016 do 15.03.2016; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.338,27 eur od 16.02.2016 do 15.03.2016; úrokom vo výške 8,19 % ročne zo sumy 8.529,09 eur od 16.03.2016 do 15.04.2016; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.296,59 eur od 16.03.2016 do 15.04.2016; úrokom vo výške 8,19 % ročne zo sumy 8.487,41 eur od 16.04.2016 do 16.05.2016; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.254,91 eur od 16.04.2016 do 16.05.2016; úrokom vo výške 8,19 % ročne zo sumy 8.466,63 eur od 17.05.2016 do 15.06.2016; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.234,13 eur od 17.05.2016 do 15.06.2016; úrokom vo výške 8,19 % ročne zo sumy 8.445,85 eur od 16.06.2016 do 15.08.2016; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.213,35 eur od 16.06.2016 do 15.08.2016; úrokom vo výške 8,19 % ročne zo sumy 8.425,07 eur od 16.08.2016 do 16.12.2016; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.192,57 eur od 16.08.2016 do 16.12.2016; úrokom vo výške 8,19 % ročne zo sumy 8.383,39 eur od 17.12.2016 do 16.01.2017; úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.150,89 eur od 17.12.2016 do 16.01.2017; úrokom vo výške 8,19 % ročne zo sumy 8.341,71 eur od 17.01.2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.109,21 eur od 17.01.2017 do zaplatenia) a v závislom výroku o náhrade trov konania.

9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

10. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovanými dňa 20.9.2007 bol ukončený odstúpením od zmluvy ku dňu 18.02.2012. Sporným zostalo, či v dôsledku tohto odstúpenia došlo v zmysle ust. § 48 k zrušeniu zmluvy od začiatku (ex tunc) alebo až posledným dňom mesiaca, v ktorom bolo odstúpenie doručené účastníkovi, tak ako argumentuje žalobca poukazujúc na odchylnú zmluvnú úpravu vo VOP.

12. Žalobca predovšetkým namieta odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v súvislosti s právnym posúdením veci, keďže sa domáha aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka a namieta aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka a spotrebiteľského práva vôbec. Pri predmetom spore pri prejednaní odvolania žalobcu bolo preto zásadným vyporiadať sa s námietkami žalobcu v súvislosti s aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka zameraných na ochranu spotrebiteľa alebo v zmysle odvolania žalobcu aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

13. Spotrebiteľské zmluvy predstavujú osobitný typ zmlúv v ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho o aký typ zmluvy ide. Pojem spotrebiteľská zmluva bol do nášho právneho poriadku zavedený už Zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľov.

14. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Najdôležitejším kritériom na posúdenie, či v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu alebo nie, je kritérium zmluvných strán a ich podnikateľskej činnosti, ktorú charakteristiku spĺňa i sporná zmluva účastníkov. Úprava v Občianskom zákonníku je chápaná ako všeobecná úprava spotrebiteľských zmlúv a na určité druhy spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje aj ďalšia podrobnejšia a špecifickejšia úprava ustanovená v iných právnych predpisoch.

17. Je nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 52 Občianskeho zákonníka. Keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil (§ 53 ods.1,2,3 Občianskeho zákonníka). Oprávnený je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keď vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a je i veriteľom v zmysle § 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že povinný pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom i v zmysle § 3 zák. č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou o úvere sa zaviazal poskytnúť oprávnený ako dodávateľ povinnému ako spotrebiteľovi dočasné peňažné prostriedky vo forme úveru, ktorého účelom bola modernizácia a obnova bytu, rodinného domu, bytového domu a povinný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z., keď zároveň nebolo preukázané, že by zmluva uzavretá medzi účastníkmi bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., nie je vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona.

18. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovanými zmluvou o úvere zo dňa 20.09.2007, od ktorej sa uplatnený nárok žalobcu odvíja, je nutné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Z predloženej zmluvy o úvere je zrejmé, že sa v predmetnej veci jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 2 a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou úpravou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Žalobca vystupoval a konal ako dodávateľ, lebo poskytoval služby, ktoré má v obchodnom registri zapísané ako predmet činnosti, čo je skutočne známa z údajov verejne dostupných v obchodnom registri (T. ). Žalovaní v zmluvnom vzťahu vystupovali ako spotrebitelia, lebo konali pre svoju osobnú potrebu, opak preukázaný nebol a ani zo zmluvy nevyplýva. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou revolvingového úveru. V súhrne tohto je potom zrejmé, že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zákonnými ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ale aj zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010 vzhľadom na prechodné ust. § 879l Obč. zák. a skutočnosť, že žalobca si nárok uplatnil na súde dňa 27.8.2014 t.j. až po dátume 01.03.2010.

19. S poukazom na to, aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na to, že ide o zmluvu spadajúcu pod režim Zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať podľa citovaného zákona, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka, a to i v otázke odstúpenie žalobcu od predmetnej zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu), v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ; osobitosť spotrebiteľských zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu

- spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri poskytovaní služieb. Na to, aby zmluva bola označená za „spotrebiteľskú“, musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie - spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom.

20. Po zhrnutí týchto všetkých skutočností možno dospieť k záveru, že predmetná zmluva je vzhľadom na svoju povahu a postavenie zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou, ktorá musí byť v súlade s ustanoveniami § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Uvedená právna úprava na ktorú poukázal aj súd prvej inštancie dopadá aj na právny vzťah účastníkov a dáva mu charakter vzťahu spotrebiteľského na ktorý je dôvodné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka zamerané na ochranu spotrebiteľa a také ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.

21. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami ex tunc § 48 ods. 2 a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka).

22. Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tung postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. V prejednávanej veci nebola sporná skutočnosť, že žalobca odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v zmysle článku VI a VII z dôvodu porušenia povinností žalovaných, ktorí sa dostali do omeškania s viac ako dvoma vkladmi na účte stavebného sporenia po dobu dlhšiu ako dva mesiace.

23. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc) § 48 ods. 2 O.z.) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy ktoré zachovávajú právo na plnenie príslušenstva pohľadávky aj napriek zrušeniu zmluvy s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzku spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Je potrebné si všímať aj to, že je to práve dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a rozhodol sa využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúcie súkromného práva ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu uzavretia. Preto práva a povinnosti zo zmlúv ktoré sú koncipované nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kontexte sú neplatné pre rozpor so zákonom (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

24. Je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, že na otázku odstúpenia žalobcu od predmetnej zmluvy je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

25. Medzi stranami boli v zmluve o úvere, resp. vo VOP dohodnuté odchylne právne následky odstúpenia od zmluvy ako sú upravené v § 48 ods. 2 a § 457 a to v čl. VII. VOP, čo znamená, že takéto zmluvné dojednanie sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a preto s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka dojednanie v tomto bode je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú.

26. Vzhľadom na to, že došlo k odstúpeniu od zmluvy a k jej zrušeniu od počiatku, plnenie, ktoré majú žalovaní vrátiť, možno priznať iba z titulu bezdôvodného obohatenia, tak ako správne uzavrel súd prvej inštancie. V prípade premlčania povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie je potrebné aplikovať § 107 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, a teda posúdiť 2-ročnú subjektívnu a 3-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Žalobný návrh bol na súd podaný až dňa 27.08.2014, teda po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 18.02.2014, a preto bolo potrebné ho z dôvodu premlčania, ako nedôvodný zamietnuť, tak ako to správne uzavrel súd prvej inštancie.

27. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na odchylnú zmluvnú úpravu vo VOP, v zmysle ktorej odstúpením od zmluvy nedochádza k zrušeniu zmluvy už od začiatku (ex tunc), ale až posledným dňom mesiaca, v ktorom bolo odstúpenie doručené účastníkovi, na takúto zmluvnú úpravu nebolo možné prihliadnuť v dôsledku nevyhnutnosti aplikácie ustanovenia § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, a preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej zákonnej právnej úpravy. Preto je neprípustné a v rozpore so základnými princípmi ochrany spotrebiteľa, aby bolo pre spotrebiteľa záväzné zmluvné dojednanie, odchylné od zákonnej úpravy, ktoré je pre neho nevýhodnejšie. V danom prípade teda nemohlo platne dôjsť k odchýleniu sa od zákonnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy v podobe zrušenia zmluvy od počiatku v zmysle § 48 tak, že by sa okamih účinkov zrušenia zmluvy posunul až na čas doručenia odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane, nakoľko takáto zmluvná úprava je pre žalovaného ako spotrebiteľa nevýhodnejšia, a to práve v súvislosti s otázkou premlčania.

28. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd sa nemohol stotožniť s odvolacími námietkami žalobcu, poukazujúcimi na účinky odstúpenia od zmluvy, a s tým spojenú rozhodovaciu činnosť označených súdov. Podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky nie je daná viazanosť právnym názorom vysloveným skorším rozhodnutím súdu, naviac žalobca odkazoval výlučne na rozhodnutia súdov prvej inštancie. V zmysle záverov ústavnoprávnej judikatúry však Ústavný súd akceptuje práve teleologický výklad právnej normy, ako aj interpretačný postup všeobecných súdov, ktorý je spôsobilý v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zisťovaní jej obsahu, účelu a zmyslu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 650/2013). Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie je daná tiež povinnosť eurokonformného výkladu národného práva, so zachovávaním nepriameho účinku jednotlivých smerníc (pri naplnení cieľov vysokej ochrany spotrebiteľa garantovaných komunitárnym právom). Preto vo svetle eurokonformného výkladu dotknutých právnych noriem nebolo možné sa so žalobcom uvádzanými rozhodnutiami na podporu jeho tvrdení (v danom prípade) stotožniť.

29. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

30. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, vrátane vecne správneho výroku o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny v napadnutej časti potvrdil.

31. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

32. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1/, 2/ a 3/ vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. Z dôvodu, že žalovaní ale preukázateľne a účelne nevynaložili žiadne výdavky v súvislosti s týmto konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .