Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12Co-37-2018.pdf
PDF · 82.96 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/37/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: De vries Justitia s.r.o., so sídlom Vyšehradská 1349/2, 128 00 Praha, Česká republika, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. K. studni XXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie sumy 329,65 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9Csp/157/2016-34 zo dňa 04.04.2017 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia nedoplatku titulom zmluvy o úvere uzatvorenej prostredníctvom elektronických prostriedkov. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná ako dlžník požiadala dňa 13.08.2015 o poskytnutie úveru prostredníctvom prevádzkovateľa internetového portálu www.finzo.sk, spoločnosti FINZO OÜ, pričom predpokladom poskytnutia úveru bola jej registrácia na adrese internetového prevádzkovateľa FINZO, za účelom zriadenia užívateľského účtu, v ktorom žalovaná uviedla svoje identifikačné údaje spolu s číslom účtu, na ktorý žiadala prostriedky poukázať. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 400 eur, z čoho uhradila len 70,35 eura a jej dlh teda predstavuje 329,65 eura. Veriteľom v danom právnom vzťahu nie je prevádzkovateľ, ale investor, teda občan, ktorý zaslal finančné prostriedky na účet prevádzkovateľa, a odoslal prostredníctvom portálu ponuku úveru, ktorý bol následne poskytnutý, pričom v mene investora a na jeho účet koná prevádzkovateľ podľa podmienok internetového portálu a jeden úver môže byť poskytnutý prostredníctvom viacerých investorov - občanov. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.02.2016 bola pohľadávka veriteľov
- investorov - v zastúpení prevádzkovateľa FINZO OÜ postúpená na žalobcu. V žalobe ďalej uviedol, že nejde o spotrebiteľský vzťah, pretože veriteľom nie je právnická osoba, ani fyzická osoba, ale bežní občania, ktorí sa zaregistrovali na portál prevádzkovateľa s cieľom poskytnúť úver iným občanom.
2. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil nepreukázaním aktívnej legitimácie žalobcu, na ktorého mala byť pohľadávka postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.02.2016. Pohľadávku mali postúpiť investori zastúpení prevádzkovateľom portálu FINZO OÜ na základe splnomocnenia od investora a dlžníka v súlade s bodom XII. Podmienok používania internetového portálu www.finzo.sk. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno na okolnosť, kto poskytol pôžičku, teda kto bol investorom, a či investori písomne splnomocnili prevádzkovateľa portálu na uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky v ich mene. Rozhodnutie vo veci súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 31 ods. 4, § 40 ods. 3, 4, § 40 ods. 3, 4, § 46 ods. 2 a § 524 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania
súd oprel o ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s tým, že žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto jej ich náhradu nepriznal.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Odvolanie zdôvodnil tým, že súd nezohľadnil skutočnosť, že žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky z účtu žalobcu na účet, ktorý si žalovaná zvolila, pričom žalovaná túto skutočnosť nepoprela. Žalovaná nenamietala spôsob uzatvorenia zmluvy, jej platnosť, ani aktívnu legitimáciu žalobcu, a túto on preukázal zmluvou o postúpení pohľadávky, v ktorej boli uvedení aj pôvodní veritelia. Skutočnosti, ktoré súd považoval za nepreukázané, bolo možné vyhodnotiť ako preukázané logicky na seba nadväzujúcou sériou nepriamych dôkazov, ktoré boli priložené k žalobe. Súd vyhodnotil zmluvu o úvere ako neplatnú pre nedostatok písomnej formy, no podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka je písomná forma zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Súd však spôsob uzavretia zmluvy o úvere nijakým spôsobom neskúmal, pričom písomná forma zachovaná bola a jednoznačne je možné určiť osobu, ktorá úkon urobila na základe nezameniteľných identifikačných údajov. Zmluva bola uzatvorená podľa zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Jednoznačne tiež preukázal, že právny predchodca poskytol finančné prostriedky žalovanej, a teda mohol previesť pohľadávku vo výške 364,21 eura bez ohľadu na pôvodných investorov. Namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, keďže bez akéhokoľvek vyjadrenia žalovanej nahradil jej procesnú činnosť pri posúdení právneho a aj skutkového stavu.
4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie a na dôvažok dodáva nasledovné:
6. Súd prvej inštancie zamietol žalobu pre nepreukázanie aktívnej legitimácie žalobcu v spore. Nemal totiž za preukázané, kto poskytol finančné prostriedky žalovanej ako investor a či práve tento investor písomne splnomocnil prevádzkovateľa portálu na uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky v jeho mene. Podľa názoru žalobcu sa súd podľa § 151 ods. 1 CSP vôbec nemal zaoberať jeho aktívnou legitimáciou, lebo žalovaná skutočnosti ním uvádzané v žalobe vôbec nepoprela.
7. Pod pojmom aktívna legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd skúma vecnú legitimáciu žalobcu vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.06. 2010 sp. zn. 2Cdo/205/2009). Podľa záveru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval správne, keď skúmal, či žalobca je nositeľom uplatneného práva, a v tejto súvislosti neobstojí námietka žalobcu o porušení procesného predpisu v ustanovení § 151 ods. 1 CSP.
8. Žalobca si daný hmotnoprávny nárok odvodil od svojho právneho predchodcu, ktorý mu mal pohľadávku postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.02.2016. Právne nástupníctvo je jedným z predpokladov, ktorý musí byť splnený pri preukazovaní aktívnej legitimácie žalobcu so súčasným splnením ďalšej podmienky, a to že tento právny predchodca mal skutočne také hmotnoprávne postavenie, z ktorého konkrétnemu subjektu, v tomto prípade žalobcovi, vyplýva právo uplatňovať si hmotnoprávny nárok. V predmetnej veci túto skutočnosť však žalobca nepreukázal. Z bodu 1. zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že postupcami malo byť 13 fyzických osôb, ktoré boli zastúpené spoločnosťou „Finzo OU so sídlom Posti tn 30, Haapsalu city, Lääne county, 90504, Estónsko, registrovanej v obchodnom registri Tartu Súd pod č. 12781600 konajúcou prostredníctvom Stanislava Merca na základe plných mocí, ktoré sú prílohou tejto zmluvy“. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že k zmluve neboli doložené žiadne plné moci, ktoré by preukazovali oprávnenie pre uvedenú spoločnosť
Finzo OU k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky. Rovnako nebolo v konaní preukázané, že finančné prostriedky boli žalovanej poskytnuté práve týmito 13-imi fyzickými osobami, ktoré sú uvedené v zmluve o postúpení pohľadávky ako postupcovia.
9. Navyše odvolací súd aj tvrdenia žalobcu o tom, kto poskytol finančné prostriedky, zhodnotil ako zmätočné, a to z dôvodu, že v čl. II. druhého odseku odvolania žalobca uviedol, že „žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky z účtu žalobcu na účet, ktorý si žalovaný zvolil“. V rozpore s týmto tvrdením však vyznieva jeho vyjadrenie v čl. III. odvolania v prvom odseku o tom, že „právny predchodca žalovaného (správne žalobcu) poskytol finančné prostriedky žalovanému, a teda mohol previesť pohľadávku vo výške 364,21 € bez ohľadu na pôvodných investorov“. Opak však žalobca tvrdil v žalobe, kde uviedol, že „veriteľom v danom právnom vzťahu nie je prevádzkovateľ, ktorý peňažné prostriedky neposkytuje, ale investor, teda občan, ktorý zaslal finančné prostriedky na účet prevádzkovateľa...“. Zo samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky pritom vyplýva, že úver vo výške 400 eur poskytli žalovanej 13-ti postupcovia (investori - fyzické osoby), ktorí mali splnomocniť spoločnosť Finzo OU na postúpenie ich pohľadávky voči žalovanej na žalobcu. Tieto ustanovenia zmluvy vyvracajú tvrdenie žalobcu, že jeho právny predchodca mohol previesť pohľadávku bez ohľadu na pôvodných investorov, keďže práve on poskytol žalovanej finančné prostriedky. V tomto smere bolo potrebné si ujasniť, kto vlastne bol právnym predchodcom žalobcu. Žalobca sa zrejme mylne domnieva, že jeho právnym predchodcom bol Finzo OU ako prevádzkovateľ účtu, z ktorého boli žalovanej poukázané finančné prostriedky. Podľa obsahu spisu právnym predchodcom žalobcu boli v skutočnosti investori, ktorí potom svoju pohľadávku mali postúpiť na žalobcu a prevádzkovateľ Finzo OU mal v ich mene na základe plnej moci len konať a pohľadávku postúpiť. Takéto splnomocnenie smerujúce k postúpeniu pohľadávky investorov voči žalovanej na žalobcu však žalobca nepreukázal.
10. Nevyjasnené zostali aj tvrdenia žalobcu o vzťahu, ktorý vznikol poskytnutím finančných prostriedkov žalovanej. V žalobe žalobca vylúčil spotrebiteľský vzťah, keďže veriteľom boli „bežní občania a nie právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ“. V odvolaní však už zrejme s cieľom obhájiť absenciu písomnej formy pri uzatvorení zmluvy poukázal na zákon č. 266/2005 Z. z. ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, podľa ktorého mala byť zmluva uzatvorená. Tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku (§ 1).
11. Tvrdenia žalobcu si navzájom odporujú vo viacerých skutočnostiach, avšak bez ohľadu na to bolo možné konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa jeho aktívnej legitimácie v spore, čo je základom pre ďalšie skúmanie jeho hmotnoprávneho nároku a pokračovanie v spore. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval námietky žalobcu vznesené v odvolaní za neopodstatnené a nedôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutí, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. K námietke žalobcu, že súd nad rámec dokazovania obstaral dôkaz - oznámenie banky o tom, že žalovaná nie je vlastníčkou účtu, na ktorý boli zaslané finančné prostriedky
- odvolací súd uvádza, že takýto dôkaz sa v súdnom spise nenachádza a súd prvej inštancie ani vo svojom odôvodnení rozsudku takéto skutočnosti netvrdil.
12. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania by mala úspešná žalovaná nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže jej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP), že sa jej nárok na ich náhradu nepriznáva.
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).