Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Co-10-2018.pdf
PDF · 128.52 KB
Case nature
Subarea
14Co/10/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla v právnej veci žalobcu: H. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H., D. T. XXX/XX, zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Alenou Gregorovou, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Horná 54 proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, o určenie, že spotrebiteľská zmluva o úvere č. 600400896 zo dňa 08.11.2011 je bezúročná a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno číslo konania 3C/60/2014-226 zo dňa 25.10.2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Brezno číslo konania 3C/60/2014-226 zo dňa z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel a určil, že Zmluva o úvere č. 600400896 zo dňa 08.11.2011 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov (výrok I.), výrokom II. rozsudku rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania a vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a výrokom III. súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Brezno súdny poplatok za návrh v sume 99,50 eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa po pripustení zmeny žalobného návrhu domáhal v predmetnom spore určenia, že Zmluva o úvere č. 600400896 zo dňa 08.11.2011, uzatvorená medzi ním a žalovaným, je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a neobsahuje zákonné náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie konštatoval predošlú genézu sporu a uviedol, že vo veci prv rozhodol rozsudkom č.k. 3C/60/2014 - 106 zo dňa 25.02.2015 tak, že určil, že Zmluva o úvere č. 600400896 zo dňa 08.11.2011 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 14Co/434/2015 - 159 zo dňa 24.08.2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uložil okresnému súdu v ďalšom konaní náležite zistiť existenciu rozhodcovského konania a vysporiadať sa so vznesenou námietkou res iudicata zo strany žalovaného. V prípade, že vo veci z úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania bolo vedené rozhodcovské konanie a vo veci bol vydaný rozhodcovský rozsudok, okresný súd mal povinnosť zistiť, či tento rozhodcovský rozsudok je právoplatný, či žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a len následne mal súd posúdiť existenciu naliehavého právneho záujmu spotrebiteľa na určení, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu je bezúročná a
bez poplatkov, vysporiadať sa aj s námietkou existencie veci rozsúdenej, pričom v ďalšom konaní bol povinný okresný súd venovať pozornosť aj vysporiadaniu sa so spotrebiteľským charakterom zmluvy, keď odvolací súd prisvedčiť námietke žalovaného, že aj v tomto smere rozsudok okresného súdu je nedostatočne odôvodnený a trpí vadou nepreskúmateľnosti. V nadväznosti na zrušenie rozhodnutia vo veci samej a vrátenie veci súd prvej inštancie potom po doplnení dokazovania vec opätovne právne posúdil a konštatoval, že mal listinne preukázané, že dňa 08.11.2011 žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere č. 600400896, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi sumu vo výške 700,- eur s tým, že žalobca sa zaviazal žalovanému vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 540,-eur, t.j. celkove sa zaviazal vrátiť sumu 1.240,-eur v 10 mesačných splátkach po 124,-eur počnúc dňom 16.12.2011. RPMN nebola v zmluve uvedená, pričom zmluva o úvere obsahuje zaškrtnutie účelu poskytnutia úveru na výkon zamestnania žalobcu. Žalobca toho istého dňa podpísal aj Dodatok k Zmluve o úvere zo dňa 08.11.2011, v ktorom vyhlásil, že finančné prostriedky použije na úhradu nákladov na školenie a rekvalifikáciu. Toho istého dňa žalobca za účelom zabezpečenia úveru vystavil v prospech žalovaného zmenku na sumu 985,97 Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 02.06.2013. Súčasne medzi stranami sporu bola dňa 08.11.2011 k Zmluve o úvere č. 600400896 uzatvorená aj Rozhodcovská zmluva. V spore zo Zmluvy o úvere č. 600400896 iniciovanom zo strany žalovaného rozhodol dňa 20.02.2014 Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, rozhodcovským rozsudkom sp.zn. SR 08609/13; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.04.2014 a vykonateľnosť dňa 10.04.2014. Rozhodcovským rozsudkom bola žalobcovi v postavení žalovaného uložená povinnosť zaplatiť žalovanému ako žalobcovi sumu 985,97 eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 985,97 eur od 02.06.2013 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 985,97 eur od 17.07.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 272,49 eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 120,-eur za stanovených podmienok. Súd mal taktiež preukázané, že žalobca sa zrušenia vydaného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08609/13 nedomáhal. V odôvodnení rozsudku sa súd v prvom rade zaoberal žalovaným vznesenou námietkou prekážky právoplatne rozsúdenej veci (res iudicata) na tom skutkovom základe, že o spore z predmetnej zmluvy o úvere už rozhodoval rozhodcovský súd, a to rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 08609/13 zo dňa 20.02.2014. Vykonaným dokazovaním považoval súd za preukázané, že rozhodcovské konanie v spore z napadnutej zmluvy o úvere skutočne prebehlo pred Stálym rozhodcovským súdom, pričom žalobca sa prebiehajúceho rozhodcovského konania zúčastnil a žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku následne nepodal. Rozhodcovský rozsudok tak nadobudol právoplatnosť. Zároveň však súd dopytom na žalovaného a preverením súdneho registra tamojšieho súdu zistil, že hoci žalobca si neplnil povinnosť uloženú rozhodcovským rozsudkom, žalovaný do 31.03.2015 neinicioval exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku a rozhodcovský rozsudok tak stratil záväznosť (prestal účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať) a na jeho podklade už nemôže byť exekúcia vedená. V nadväznosti na uvedené potom rozhodcovský rozsudok nemohol v danej veci založiť prekážku rozsúdenej veci, nakoľko sa jedná o nulitný právny úkon, ktorým už strany sporu nie sú viazané, a teda ani žalovaný si voči žalobcovi nemôže na jeho základe vynútiť plnenie. Zároveň súd poukázal na to, že rozhodcovským rozsudkom bolo rozhodované o nároku žalovaného zo zmenky, ktorou bol zabezpečený úver z napadnutej zmluvy o úvere a teda rozhodcovský súd neposudzoval samotnú zmluvu o úvere z hľadiska dodržania ustanovení vzťahujúcich sa k ochrane spotrebiteľa a k spotrebiteľským zmluvám. K námietke žalobcu ohľadom neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorou bola založená právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor zo Zmluvy o úvere č. 600400896 súd uviedol, že túto považoval za platne dojednanú, pretože rozhodcovská zmluva bola samostatným dokumentom, svedčiacim o samostatnom právnom úkone, ktorý bol urobený síce v súvislosti s uzavretou úverovou zmluvou z rovnakého dňa, avšak svojím obsahom nepodmieňovala vznik právneho vzťahu zo zmluvy o úvere. Z dokazovania v súdnom konaní ani nevyplynulo, že by žalobca bol nejakým spôsobom na podpísanie rozhodcovskej zmluvy vedený, prinútený, prípadne že by poskytnutie úveru bolo podmieňované uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by sami o sebe spôsobovali jej neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, keď zmluvným stranám v prípade sporu z úverovej zmluvy dávala na výber medzi rozhodcovským súdom alebo príslušným súdom Slovenskej republiky podľa príslušného právneho predpisu. Vznesenú námietku res iudicata tak súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Následne sa súd venoval posúdeniu naliehavosti právneho záujmu spotrebiteľa - žalobcu na požadovanom určení a s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP mal súd za to, že naliehavý právny záujem
je daný priamo zákonom, podľa ktorého má každý spotrebiteľ právo domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom. Súčasne súd poukázal na to, že požadovaným určením sa odstráni spornosť nárokov medzi sporovými stranami, nakoľko bolo preukázané, že žalobca uhradil celú istinu poskytnutého úveru a teda voči žalovanému už nemá povinnosť zaplatiť úroky a poplatky. Žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Súd teda pristúpil k posúdeniu samotnej zmluvy o úvere a právne ju kvalifikoval ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súčasne súd dospel i k záveru, že zmluva o úvere je aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom sa v dôvodoch rozsudku súd vysporiadal aj s deklarovaným účelom poskytnutia úveru na výkon „zamestnania“ a zdôvodnil, prečo ho nepovažoval pri právnom posúdení zmluvy o úvere za právne relevantný a označil postup veriteľa za nekalú obchodnú praktiku a deklarovaný účel poskytnutia úveru za nepravdivý, sledujúci len snahu veriteľa o vyňatie posudzovaného zmluvného vzťahu spod právneho režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Následne potom súd uviedol, že preskúmaním napadnutej zmluvy z pohľadu dodržania zákonnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z.z. zistil, že zjavne neobsahuje údaj o RPMN a ani ďalšie údaje vyžadované týmto zákonom a s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. súd konštatoval, že poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V nadväznosti na uvedené potom súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý mal vo veci plný úspech, má voči žalovanému nárok náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súčasne súd poznamenal, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP) v nadväznosti na ich vyčíslenie žalobcom. Výrokom III. súd uložil žalovaného zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 99,50 eur, keďže žalobca je od poplatkovej povinnosti oslobodený v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) a ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
2. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý označil rozsudok za nedostatočne odôvodnený, súd sa podľa jeho názoru nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Rozsudok okresného súdu považuje za nepreskúmateľný, pretože súd je povinný v rozhodnutí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec správne posúdil. Ďalšie dôvody odvolania sa týkali samotného právneho posúdenia zmluvy o úvere, pričom žalovaný opakovane zdôrazňuje, že túto zmluvu nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože v zmluve je výslovne uvedený účel poskytnutia úveru a to na výkon zamestnania a dlžník je tak vyňatý spod statusu spotrebiteľa. Žalovaný zdôraznil, že žalobca prehlásenie, že finančné prostriedku sú mu poskytnuté na výkon zamestnania, vlastnoručne podpísal, pričom tento prejav vôle je zrozumiteľne, určito a jasne uvedený hneď vedľa podpisu dlžníka. Žalovaný poukázal na prostriedky procesného útoku, ktoré jasne preukázal a to prehlásením žalobcu, pričom žalobca ako prostriedok procesnej obrany žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil skutočnosti preukázané žalovaným. Žalovaný sa tak dovoláva ustanovenia § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný sa v žiadnom prípade nestotožňuje a rázne odmieta tvrdenia, že účelovo obchádza ustanovenia chrániace spotrebiteľov využívaním formálneho účelu. Žalobca svojim prejavom vôle ovplyvňoval obsah zmluvy a mal možnosť slobodnej voľby aj ohľadom uvedenia účelu, na ktorý použil finančné prostriedky. Žalobca si zobral predmetný úver na účel zamestnania a dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel žalobca finančné prostriedky naozaj použil. Žalovaný nenesie povinnosť preukázať, či naozaj klient použil prostriedky na daný účel, čo je nemysliteľné pri množstve uzatváraných zmlúv o úvere. Klient sa zaväzuje svojím podpisom, že prostriedky budú použité na poskytnutý účel. Žalobca pri uzatváraní zmluvy dobrovoľne vyznačil účel použitia finančných prostriedkov. Skutočnosť, že žalobca dodatočne došiel k záveru, že je pre neho zmluva subjektívne nevýhodná, nemôže byť na ujmu žalovaného, ktorý konal v dobrej viere, že žalobca mal úmysel použiť finančné prostriedky na účel zamestnania. Navyše dňa 8. 11. 2011 bol podpísaný aj Dodatok k zmluve, v ktorom dlžník prehlásil, že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky vo výške 700 eur použije na náklady na školenie a rekvalifikáciu. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že samotnému uzavretiu zmluvy predchádzalo vypísanie žiadosti o úver zo dňa 8. 11. 2011, pričom žalobca aj v tejto žiadosti podpísal, že žiada finančné prostriedky na výkon zamestnania. Predmetnú zmluvu preto treba posudzovať v zmysle ustanovenia
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V ďalšom texte odvolania žalovaný uvádza dôvody týkajúce sa stanovenej maximálne prípustnej výšky úrokov za poskytnuté peňažné prostriedky, nakoľko však tieto dôvody sa netýkajú odvolaním napadnutého rozsudku, odvolací súd ich bližšie a konkrétne neuvádza. Žalovaný s odbornou starostlivosťou s prihliadnutím na dobu, výšku úveru a príjem spotrebiteľa a účel poskytnutého úveru uzatvoril zmluvu o úvere a oboznámil žalobcu s jednotlivými ustanoveniami. Nakoľko však dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávny a je teda bezpredmetné skúmať, či zmluva o úvere obsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V prípade postavenia žalovaného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Na podporu svojho stanoviska žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov v skutkovo a právne obdobných veciach a zdôraznil, že hoci súd zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, neuviedol však ani jediné tvrdenie, z akého dôvodu takto posúdil zmluvu napriek tomu, že dlžník jasne uviedol, že ide o úver vzatý za účelom zamestnania. Žalovaný taktiež namietal aj v odvolacom konaní, zhodne so svojimi procesnými vyjadreniami v priebehu celého sporu, neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú predstavuje existencia veci rozhodnutej, na ktorú je súd povinný prihliadnuť počas ktorejkoľvek časti konania. O platnosti jednotlivých častí Zmluvy o úvere číslo 600400896 (teda aj to, či zmluva je bezúročná a bez poplatkov alebo nie) už bolo rozhodnuté dňa 20. 2. 2014 Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave pod sp. zn. SR 08609/13, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Odvolateľ s poukazom na ustanovenie § 161 a § 230 CSP argumentuje, že ak sa v konaní vyskytnú neodstrániteľné nedostatky konania, súd nemôže vo veci konať a rozhodnúť, ale musí konanie zastaviť a to v akomkoľvek štádiu konania. Podľa názoru žalovaného v danej veci ide o prekážku rozsúdenej veci, pretože ten istý predmet konania je daný vtedy, ak vyplýva z rovnakého skutku a zároveň sa týka tých istých osôb, pričom nie je rozhodujúce, či rovnaké osoby majú rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie, teda či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný má v novom spore postavenie žalobcu. Z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná, aj v tomto prípade res iudicata naďalej existuje. V danom konaní preto žalovaný zdôrazňuje, že procesné podmienky neboli splnené a konanie vykazuje zásadné nedostatky, pritom ide neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a súd bol povinný konanie zastaviť. Vzhľadom na uvedené potom žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil a ďalšie konanie a priznal mu trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, v spojení s ustanovením § 161 ods. 1, § 230 a § 378 ods. 1 CSP zrušil a podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 391 ods. 1 konanie zastavil.
5. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
6. Podľa ustanovenia § 161 ods. 2 Civilného sporového konania, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Podľa ustanovenia § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
8. V nadväznosti na uvedené, podľa ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, upravujúceho účinky rozhodcovského rozsudku, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.
9. Predpokladom toho, aby konanie mohlo začať, riadne prebehnúť a súd mohol vydať meritórne rozhodnutie, je splnenie všetkých procesných podmienok vyžadovaných zákonom. Medzi základné
procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ex offo a to v každom štádiu konania, je skutočnosť, či tu nie je daná prekážka res iudicata - veci právoplatne rozhodnutej, ktorá bráni tomu, aby prebiehalo súdne konanie v tej istej veci, o ktorej už bolo súdom (resp. iným príslušným orgánom) právoplatne rozhodnuté. Prekážka res iudicata je daná, ak na súde inom príslušnom orgáne) už v čase podania návrhu bolo skôr prejednané a právoplatne rozhodnuté konanie v totožnej veci, teda veci, ktorá má rovnakých účastníkov konania, rovnaký predmet konania a sú tu dané rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa návrh odvodzuje. O tie isté strany ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti strán sporu a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne. Res iudicata je procesnou prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná. Neodstrániteľné nedostatky konania majú ten procesný dôsledok na postup súdu, že súd nemôže pokračovať v konaní a je povinný konanie podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP zastaviť.
10. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný počas konania namietal, že v danej veci existuje prekážka rei iuducatae, pretože o nároku vyplývajúceho z danej zmluvy o úvere už bolo rozhodnuté právoplatne rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08609/13 zo dňa 20.02.2014. Táto skutočnosť bola opakovane a viackrát v priebehu konania žalovaným uvádzaná, ako aj listinne zdokladovaná - predložením predmetného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., Bratislava spisovej značky: SR 08609/13 zo dňa 20.02.2014. Pokiaľ súd prvej inštancie už prv o žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 3C/60/2014 - 106 zo dňa 25.02.2015 a žalobe vyhovel a určil, že Zmluva o úvere č. 600400896 zo dňa 08.11.2011 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, v odôvodnení svojho rozsudku sa eventuálnou existenciou prekážky res iudicata, napriek výslovnej námietke zo strany žalovaného, nijako nezaoberal a vo veci meritórne rozhodol bez toho, aby sa vysporiadal s námietkou žalovaného o existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Bol to aj hlavný dôvod, pre ktorý Krajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolania žalovaného uznesením č.k. 14Co/434/2015 - 159 zo dňa 24.08.2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uložil okresnému súdu sa v ďalšom konaní náležite zaoberať existenciou rozhodcovského konania, pretože pokiaľ bolo z obsahu spisu zrejmé, že súd žiadal rozhodcovský súd o doloženie rozhodcovského rozsudku, mal vyčkať na správu, respektíve spis od rozhodcovského súdu, preveriť si, či bol vo veci vydaný rozsudok a ak áno, mal preskúmať tento rozhodcovský rozsudok, keďže takýmto spôsobom okresný súd začal viesť dokazovanie. Okresný súd sa nevysporiadal s procesnou obranou žalovaného v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, pričom však existenciu rozhodcovského konania a prekážku res iudicata je súd povinný skúmať aj ex offo. Odvolací súd preto usmernil súd prvej inštancie v ďalšom postupe tak, že v prípade, ak bude mať preukázané, že vo veci zo Zmluvy o úvere č. 600400896 zo dňa 08. 11. 2011 uzavretej medzi stranami sporu, bolo vedené rozhodcovské konanie a vo veci bol vydaný rozhodcovský rozsudok, okresný súd zistí, či tento rozhodcovský rozsudok je právoplatný, či žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a posúdi tak námietku res iudicata a len následne môže posúdiť existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania je bezúročná a bez poplatkov.
11. Oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie mal od príslušného rozhodcovského súdu k dispozícii v elektronickej forme na CD nosiči, ako aj v listinnej podobe (č.l. 115-138 spisu) spis rozhodcovského konania sp. zn. SP 08609/13. V novom rozsudku č.k. 3C/60/2014-226 zo dňa 25.10.2017 sa súd prvej inštancie síce správne v prvom rade zaoberal dôvodnosťou námietky res iudicata, avšak pokiaľ ju vyhodnotil ako nedôvodnú, odvolací súd konštatuje nesprávnosť právnych záverov, ku ktorým súd dospel a ktoré potom aj mali za následok nezákonnosť celého rozhodnutia súdu, pretože pokiaľ je vo veci daná prekážka res iudicata, ide o neodstrániteľnú prekážku postupu súdu a takýto nedostatok podmienky konania bránil súdu vo veci rozhodnúť a súd bol povinný konanie zastaviť.
12. Súd prvej inštancie sa síce v odsekoch 24. a 25. zaoberal prekážkou právoplatne rozsúdenej veci (res iudicata), avšak vyhodnotil ju ako nedôvodnú, napriek tomu, že konštatoval, že o nároku zo Zmluvy o úvere č. 600400896 zo dňa 08.11.2011 už rozhodoval rozhodcovský súd, a to Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 08609/13 zo dňa 20.02.2014. Vykonaným dokazovaním považoval súd za preukázané, že rozhodcovské konanie v spore z napadnutej zmluvy
o úvere skutočne prebehlo pred Stálym rozhodcovským súdom, pričom žalobca (v procesnom postavení žalovaného) sa prebiehajúceho rozhodcovského konania zúčastnil, avšak žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku následne nepodal. Rozhodcovský rozsudok tak nadobudol právoplatnosť. Zároveň však súd lustráciou zistil, že hoci žalobca si neplnil povinnosť uloženú rozhodcovským rozsudkom, žalovaný do 31.03.2015 neinicioval exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozsudku a v zmysle ustanovenia § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku rozhodcovský rozsudok stratil záväznosť (prestal účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať) a na jeho podklade už nemôže byť exekúcia vedená. V nadväznosti na uvedené potom podľa názoru súdu prvej inštancie rozhodcovský rozsudok nemohol v danej veci založiť prekážku rozsúdenej veci, nakoľko sa jedná o nulitný právny úkon, ktorým už strany sporu nie sú viazané a teda ani žalovaný si voči žalobcovi nemôže na jeho základe vynútiť plnenie. Zároveň súd poukázal na to, že rozhodcovským rozsudkom bolo rozhodované o nároku žalovaného zo zmenky, ktorou bol zabezpečený úver z napadnutej zmluvy o úvere a teda rozhodcovský súd neposudzoval samotnú zmluvu o úvere z hľadiska dodržania ustanovení vzťahujúcich sa k ochrane spotrebiteľa a k spotrebiteľským zmluvám. Odvolací súd sa však s takýmto právnym názorom nestotožňuje.
13. Podľa § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
14. Pokiaľ súd prvej inštancie z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyvodil nulitnosť právneho úkonu (rozhodcovského rozsudku), je takýto jeho záver nepreskúmateľný, pretože z tohto zákonného ustanovenia tento záver nevyplýva. V dôsledku tohto ustanovenia rozhodcovský rozsudok vydaný pred 1. januárom 2015 nezanikol, nebol zrušený, nestal sa ex lege nulitným právnym aktom, nezanikla ani jeho právoplatnosť a uvedenou právnou úpravou nebol anulovaný, pretože z predmetného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva len tá skutočnosť, že dňom 1. apríla 2015 nie je vykonateľným exekučným titulom, pokiaľ do 31. 3. 2015 nebol podaný návrh na jeho vykonanie. Nemožno preto prisvedčiť záveru, že už len z tejto skutočnosti a s poukazom na uvedené zákonné ustanovenie Exekučného poriadku rozhodcovský rozsudok nemohol v danej veci založiť prekážku rozsúdenej veci, nakoľko sa jedná o nulitný právny akt.
15. Rovnako neobstojí ani záver súdu o neexistencie prekážky res iudicata z dôvodu, že rozhodcovským rozsudkom bolo rozhodované o nároku žalovaného zo zmenky, ktorou bol zabezpečený úver z napadnutej zmluvy o úvere a teda rozhodcovský súd neposudzoval samotnú zmluvu o úvere z hľadiska dodržania ustanovení vzťahujúcich sa k ochrane spotrebiteľa a k spotrebiteľským zmluvám. Z obsahu konkrétneho rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08609/13 zo dňa 20.02.2014 mal odvolací súd preukázané, že rozhodcovský súd aj napriek tomu, že rozhodoval o nároku z predloženej zmenky, avšak v odseku 24. svojho rozsudku sa dostatočne podrobne zaoberal aj posudzovaním kauzálneho vzťahu - zmluvy o úvere z hľadiska naplnenia zákonných požiadaviek vyplývajúcich z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj Občianskeho zákonníka. Odvolací súd pritom osobitne zdôrazňuje, že aj v prípade zistenia nesprávnosti právnych záverov a úvah obsiahnutých v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, ani táto okolnosť nespôsobuje neplatnosť a neexistenciu, teda nulitnosť rozhodcovského rozsudku, pokiaľ nebol žiadnym zákonným spôsobom vyhlásený za neplatný, zrušený na základe žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku (žalobca takúto žalobu nepodal) a ani iná okolnosť vyplývajúca zo zákona nemá za následok ex lege absolútnu neplatnosť rozhodcovského rozsudku.
16. Odvolací súd súčasne ako zásadnú skutočnosť konštatuje, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vecne správne vysporiadal s platnosťou rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila legitimitu rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Námietku žalobcu ohľadom neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorou bola založená právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor zo Zmluvy o úvere č. 600400896, súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako neopodstatnenú s tým, že túto považoval za platne dojednanú. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci bola uzatvorená samostatná rozhodcovská zmluva osobitne podpísaná žalobcom, ako spotrebiteľom. Po oboznámení sa s obsahom predloženej Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 08.11.2011 odvolací súd
konštatuje, že rozhodcovská zmluva, zakladajúca legitimitu pre exekučný titul v danej exekučnej veci, nebola zakomponovaná ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy, resp. Všeobecných obchodných podmienok, nakoľko bola zmluvnými stranami uzatvorená osobitne, na samostatnej listine. Táto listina navyše je aj označená výrazne ako ROZHODCOVSKÁ ZMLUVA, takže už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť spotrebiteľovi aj pri bežnej obozretnosti zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože nebola len včlenená do iných zmluvných ustanovení, respektíve všeobecných obchodných podmienok, s obsahom ktorých by splývala. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu spotrebiteľovi, rozhodcovská zmluva bola uzatvorená ku konkrétnemu číslu zmluvy o úvere uzatvorenej toho istého dňa medzi oprávneným a povinným, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná spotrebiteľom. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy potom nemožno mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne so spotrebiteľom dojednané, pretože celkom zjavne spotrebiteľ mal možnosť osobitne túto zmluvu neprijať a nepodpísať. Zo znenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že nevyplýva v prípade takejto voľby a rozhodnutia spotrebiteľa žiadna konzekvencia majúca vplyv na dojednaný úverový vzťah. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy navyše vyplýva vyhlásenie dlžníka, osobitne zakomponované v závere rozhodcovskej zmluvy, že „s uzatvorením tejto zmluvy súhlasí. Vyhlasuje, že bol pred uzatvorením tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy“. Zásadné je aj to, že v čl. I bod. 2., ako aj v čl. II bode 1. rozhodcovskej zmluvy sú zakomponované základné zásady a špecifiká rozhodcovského konania, ktoré slúžia k zvýšeniu právneho povedomia spotrebiteľa a rozhodne majú za následok posilnenie právnej ochrany spotrebiteľa. Taktiež odvolací súd konštatuje, že v čl. II bode 1. rozhodcovskej zmluvy aj napriek jej charakteru je upravená právomoc rozhodcovského súdu alternatívne, nie ako výlučná, ale daná na výber a to a) na konanie pred rozhodcovským súdom, alebo po b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky podľa príslušných právnych predpisov (s odkazom na v tej dobe platný a účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Taktiež v čl. II bode 2. rozhodcovskej zmluvy je obsiahnuté poučenie pre spotrebiteľa o skutočnosti, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z predmetného vzťahu vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ bolo preukázané, že mal žalobca, ako spotrebiteľ, skutočnú, reálnu možnosť odmietnuť a vylúčiť rozhodcovskú zmluvu tým, že by k jej obsahu nepristúpil a jej obsah nepodpísal, pretože nebola súčasťou hlavného zmluvného vzťahu, ale osobitným právnym úkonom, s poučením o zásadách a charaktere rozhodcovského konania, potom nemožno konštatovať, že rozhodcovská zmluva v takejto podobe nebola so spotrebiteľom dojednaná individuálne. Spotrebiteľ má síce nárok na osobitnú právnu ochranu, avšak ani táto nemôže nadobudnúť bezmedzný charakter až do takej miery, že by úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľa úplne jemu náležiacej miery nevyhnutnej obozretnosti a zodpovednosti za právne úkony, ktoré osobitne verifikoval svojim podpisom a ku ktorým pristúpil a zasahovať tak do zmluvnej voľnosti účastníka zmluvného vzťahu. Odvolací súd zastáva názor, že jednak z označenia a aj koncipovania osobitne vyhotovenej rozhodcovskej zmluvy s poučením o charaktere rozhodcovského konania muselo byť aj bežnému spotrebiteľovi s úplne bežným právnym povedomím zrejmé, aký právny úkon podpisuje. Je pritom nutné vychádzať z platnej právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, ktorá nevylučovala ani v čase uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy aj so spotrebiteľom, za predpokladu, ak takéto zmluvné dojednanie bolo so spotrebiteľom individuálne dojednané. Možno potom vyvodiť záver, že rozhodcovský súd konal a rozhodoval v danej veci legitímne a mal na konanie právomoc vyplývajúcu z ustanovenia § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
17. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., so sídlom 841 04 Bratislava, Karloveské rameno 8, IČO : 35 922 761 spisovej značky : SR 08609/13 zo dňa 20.02.2014 a konštatuje, že tento právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu zakladá v danej veci, vzhľadom na predmet konania a strany sporu, prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Právny základ, z ktorého rozhodcovský súd vychádzal a plnenie rozhodcovským rozsudkom priznal, vychádzal zo zmluvy o úvere č. 600400896 zo dňa 08.11.2011 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, pričom - zohľadniac aj právny názor, vyslovený okrem iného aj v uznesení NS SR č. 3 Cdo 42/2006, právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej vo vzťahu k žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka, či tu právny vzťah je, alebo nie je (resp. či tu právo je, alebo nie je), bola (musela byť) posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho vzťahu alebo práva. Tým,
že rozhodcovský súd právoplatne rozhodol rozsudkom na plnenie, súd je povinný vychádzať z premisy, že rozhodcovský súd musel (mal) posúdiť aj platnosť zmluvy o úvere a zmluvných dojednaní v nej obsiahnutých, vrátane vysporiadania sa s jej eventuálnou bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, ktorej určenia sa v tomto súdnom spore žalobca dovoláva. Ako už odvolací súd vyššie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, z obsahu rozhodcovského rozsudku vyplýva, že v odseku 24. odôvodnenia sa zaoberal aj eventuálnym spotrebiteľským charakterom posudzovanej zmluvy o úvere z hľadiska aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ani prípadný záver o nesprávnom právnom posúdení veci rozhodcovským súdom a nesprávnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu nemá vplyv na konštatovanie, že ide o prekážku res iudicata, pretože vecnej nesprávnosti rozhodcovského rozsudku sa mal možnosť žalobca, v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného, dovolať v rámci prípustných zákonných prostriedkov podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, o ktorej možnosti boli v poučení predmetného rozhodcovského rozsudku účastníci rozhodcovského konania riadne a zákonne poučení, s uvedením zákonnej lehoty, v ktorej je potrebné žalobu na všeobecný súd podať. Súd mal listinne v konaní preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi do vlastných rúk doručený dňa 07.03.2014, ktorého zákonnosť a vecnú nesprávnosť žiadnym zákonným spôsobom nenamietal. Vychádzajúc potom z ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, upravujúceho účinky rozhodcovského rozsudku, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., so sídlom 841 04 Bratislava, Karloveské rameno 8, IČO : 35 922 761 spisovej značky : SR 08609/13 zo dňa 20.02.2014 nadobudol právoplatnosť dňom 07.04.2014 a vykonateľnosť dňom 10.04.2014.
18. Pokiaľ sa tak žalobca opätovne domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere č. 600400896 zo dňa 08.11.2011 a to za tých istých skutkových okolností, na podklade ktorých už bolo rozhodcovským súdom právoplatne rozhodnuté a pri totožnosti strán sporu, pričom opačné procesné postavenie nemá vplyv, súd nemohol už opakovane o merite veci rozhodovať, po konštatovaní neodstrániteľnej prekážky, ktorá bráni v konaní pokračovať a o žalobe rozhodnúť, mal konanie zastaviť.
19. V čase podania žaloby na Okresnom súde Brezno už bola daná prekážka res iudicata - veci právoplatne rozhodnutej, na ktorú je povinný súd prihliadať aj ex offo a to v každom štádiu konania, preto odvolací súd rozsudok okresného podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, v spojení s ustanovením § 161 ods. 1, § 230 a § 378 ods. 1 CSP zrušil a podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 391 ods. 1 konanie zastavil.
20. O nároku na náhradu trov zastaveného konania (prvoinštančného aj odvolacieho) odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa zásady zodpovednosti strany sporu v konaní v prípade zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP) a vyslovil, že žalobca, ktorý z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).