Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sa/4/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobcu: J. H., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX/XX, XXX XX J., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa (rozhodujúc generálnym riaditeľom), Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.03.2021, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 20.11.2020, č. XXX XXX XXXX X bola postupom podľa ust. a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 20.10.2020. V jeho odôvodnení sa po citácii zákonných ustanovení a uvádza, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice z 27. októbra 2020 žalobca nie je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z odôvodnenia rozhodnutia taktiež vyplýva, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 27. októbra 2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný podľa

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (žalovaný) dňa 25.03.2021 (č. rozhodnutia XXX XXX XXXX X) a ktorým odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 20.11.2020, č. XXX XXX XXXX X.

3. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalovaný po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. novembra 2020 a priloženej spisovej dokumentácie účastníka konania/žalobcu, dospel k záveru o správnosti postupu Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení žalovaný poukázal citáciou na ust. a uviedol, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania,

z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Žalovaný taktiež citoval ust. až 9 , na čo nadviazal tým, že na základe podaného odvolania bol žalobcov zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 28. decembra 2020, pričom tento zotrval na pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu žalobcu a z tohto dôvodu preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 12. februára 2021 s nasledovným záverom: žalobca je liečený ortopédom a reumatológom pre bolesti v driekovej oblasti chrbtice. Realizované MRI vyšetrenie chrbtice dokumentuje degeneratívne zmeny. RTG rúk verifikuje len počínajúcu artrózu IP skĺbení (kĺby medzi článkami prstov). Absolvoval rehabilitácie. Posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberá chorobnými zmenami dokumentovanými klinickou medicínou, pričom však zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih a to z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Samotné röntgenologicky, či inými zobrazovacími metódami zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. V objektívnom klinickom náleze je prítomné mierne funkčné postihnutie chrbtice, bez porúch citlivosti, nález na rukách je bez známok artritídy (bez zápalu kĺbov), bez deformít, hybnosť v kolenách a členkoch je voľná, flexia (ohnutie) v bedrových kĺboch je 110 stupňov, bez obmedzenia hybnosti. Reumatológ jednoznačne vylučuje zápalové ochorenie v zmysle spondylartritídy a psoriatickej artritídy. Liečený je iba ambulantne, bez nutnosti hospitalizačného preliečenia. Účastník konania/žalobca je liečený imunológom pre stredne ťažkú perzistujúcu prieduškovú astmu a chronickú nádchu. Spirometrické vyšetrenie však dokumentuje len počínajúcu obštrukčnú ventilačnú poruchu v dýchacích cestách. Sporadicky je vyšetrený kožným lekárom pre psoriázu. Psoriatické ložiská sú lokalizované len vo vlasatej časti hlavy, na lakťoch a predlaktiach. Liečený je lokálnymi preparátmi, ide o ohraničené prejavy ochorenia, ktoré sú pri liečbe stabilizované. Účastník konania/žalobca bol vyšetrený psychiatrom. V objektívnom náleze je orientovaný správne, kontakt je dobrý, odpovedá po ľahkej latencii, ale adekvátne, nálada je dobrá, prítomná je len ľahká kognitívna porucha, osobnosť je pasívna, bez psychotických príznakov, prítomné sú len ľahké osobnostné zmeny na organickom podklade. Psychologické vyšetrenie dokumentuje, že ide o osobnosť s ľahkými zmenami centrálneho nervového systému na organickom podklade, intelekt IQ je 110 (pásmo priemeru), pamäťový výkon MQ je 86 (pásmo prechodu medzi normou a subnormou). Osobnosť je bez štruktúrovaných záujmov, v živote je pasívny, až odovzdaný. Záujem o psychoterapiu neprejavuje. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu účastníka konania/žalobcu je jeho rozhodujúcim zdravotným postihnutím, bolesť chrbta na podklade degeneratívnych zmien na chrbtici, ktorú posudkový lekár sociálneho poistenia zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho sklbenia, blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. Stredná hodnota percentuálneho rozpätia je stanovená vzhľadom na mierne funkčné postihnutie, bez známok dráždenia nervov a svalov, bez porúch citlivosti. Iné zdravotné postihnutia žalobcu zdôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaný uvádza, že v odvolacom konaní bolo lekárskou správou z reumatologického vyšetrenia, ARTROMAC n. o. Košice zo dňa 30. mája 2019, lekárskou správou z ortopedického vyšetrenia, ORTO - Via spol. s r.o. Košice zo dňa 6. septembra 2019, lekárskou správou z imunoalergologického vyšetrenia, STALERG, s.r.o. Košice zo dňa 25. septembra 2019, lekárskymi správami z rehabilitačných vyšetrení, SV+SC s.r.o., Poliklinika Východ Košice zo dňa 1. októbra 2019 a zo dňa 13. novembra 2019, lekárskymi správami z kožných vyšetrení, Poliklinika Východ Košice zo dňa 18. júna 2019 a zo dňa 4. decembra 2019, lekárskou správou z psychologického vyšetrenia, LUMEDIX s.r.o. Košice zo dňa 14. januára 2020, lekárskou správou z psychiatrického vyšetrenia, Frenia s.r.o. Košice zo dňa 27. januára 2020 a lekárskou správou z interného vyšetrenia, LUMEDIC s.r.o. Košice zo dňa 12. decembra 2019 preukázané, že rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania/žalobcu, ktorým je bolesť chrbta, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho sklbenla blokády stavcov),

slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % (z percentuálneho rozpätia 20 % až 35 %). Za iné zdravotné postihnutia účastníka konania/žalobcu, ktorými sú stredne ťažká perzistujúca bronchiálna astma, chronická nádcha, psoriasis vulgaris, ľahká kognitívna porucha, posudkový lekár sociálneho poistenia priznal zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa v znení o 10 %. Celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ustálil žalovaný u žalobcu na hodnote 35 % a konštatoval, že žalobca nie je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V závere odôvodnenia rozhodnutia žalovaný podotýka, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania/žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, tieto sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Účastník konania/žalobca v rámci odvolacieho konania nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu.

II. Priebeh správneho súdneho konania

4. Proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.03.2021, ktorým ako už bolo vyššie spomenuté, sa odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietlo a potvrdilo sa rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 20.11.2020, č. XXX XXX XXXX X, podal žalobca na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu a ňou sa domáhal zrušenia oboch týchto rozhodnutí a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

5. V správnej žalobe opisuje výsledky predchádzajúcich posudzovaní jeho zdravotného stavu, kedy podľa odborného posudku o invalidite z 2. júna 2014 bola u neho ako rozhodujúce zdravotné postihnutie diagnostikovaná stredne ťažká perzistujúca bronchiálna astma, na základe čoho bola u neho ustálená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 35 %. Následne podľa odborného posudku o invalidite z 25. mája 2015 bola u neho ako rozhodujúce zdravotné postihnutie diagnostikovaná bolesť chrbta - dorzalgia, na základe čoho bola u neho ustálená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 25 % a súčasne ako iné zdravotné postihnutie astma, na základe čoho bola takto stanovená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %. Podľa odborného posudku o invalidite z 5. júna 2017 bola u neho ako rozhodujúce zdravotné postihnutie diagnostikovaná bolesť chrbta, na základe čoho bola u neho ustálená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 25 % a súčasne ako iné zdravotné postihnutie stredne ťažká astma bronchiale, na základe čoho bola táto percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %. Podľa odborného posudku o invalidite z 20. novembra 2018 bolo u neho rozhodujúce zdravotné postihnutie, diagnostikovaná bolesť chrbta - dorzalgia, na základe čoho bola ustálená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 35 %. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že stredne ťažká perzistujúca bronchiálna astma ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bola u neho diagnostikovaná už 2. júna 2014, na základe čoho bola u neho aj ustálená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 35 % a aj napriek tomu, že toto ochorenie je u neho trvalé a jeho stav pokiaľ ide o astmu sa nijako nezlepšil, naposledy mu bolo odborným lekárskym posudkom z 12. februára 2021 pre stredne ťažkú perzistujúcu bronchiálnu astmu priznané iba percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Žalobca taktiež podotýka, že rovnako pre bolesť chrbta bola u neho už 20. novembra 2018 ustálená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 35 % a napriek tomu, že toto ochorenie je u neho trvalé (diagnostikované bolo už 25. mája 2015 a následne aj 5. júna 2017) a jeho stav pokiaľ ide o bolesť chrbta sa nijako nezlepšil, odborným lekárskym posudkom z 12. februára 2021 mu bola za toto ochorenie ustálená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť iba o 25 %. Žalobca zároveň upozorňuje, že rozhodnutím Mesta Košice číslo: MK/ A/2019/11859 z 26.04.2019 bol uznaný za občana odkázaného na sociálnu službu - opatrovateľskú službu v rozsahu 2 až 4 hodín denne a rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice číslo: KEl/OPHNNVŠSD_13/SOC/2020/32328-76 z 30.11.2020 bolo ukončené poskytovanie preddavku na pomoc v hmotnej núdzi a súčasne priznané poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi od 01.11.2020

mesačne v sume 66,30 Eur. Na základe opísaných skutočností žalobca uzavrel, že zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na riadne posúdenie veci a v ostatnom je skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, v rozpore s administratívnymi spismi, dôsledkom čoho žalovaný vec aj nesprávne právne posúdil, keď jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietol. Sociálna poisťovňa v rámci odôvodnenia svojich rozhodnutí nijako nevysvetlila z akých dôvodov ustálila za tie isté ochorenia (bolesť chrbta a astma) najprv (skôr) mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 35 % a následne po uplynutí relatívne krátkeho časového obdobia už len o 25 %, resp. 10 %. Jej rozhodnutia sú preto pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.

6. K správnej žalobe zaujal stanovisko žalovaný a vo svojom vyjadrení datovanom ku dňu 30.06.2021 uviedol, že zdravotný stav žalobcu bol dňa 2. júna 2014 posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice. Podľa zdravotnej dokumentácie absolvoval žalobca v januári 2014 a vo februári 2014 pľúcne vyšetrenia a v máji 2013, v januári 2014 a v apríli 2014 imunoalergologické vyšetrenia pre prieduškovú astmu. Spirometrické vyšetrenie (ventilometrické vyšetrenie), ktoré je objektívnym vyšetrením presne určujúcim hodnotu ventilačných parametrov dokumentovalo stredne ťažkú obštrukčnú ventilačnú poruchu. Astma bola hodnotená ako nedostatočne kontrolovaná, so sezónnym zhoršením. V rámci tejto žiadosti o invalidný dôchodok doložil žalobca jedno rehabilitačné vyšetrenie z decembra 2013 kde sa driekovo-krížová chrbtica rozvíja primerane, napínacie manévre sú negatívne. Ortopédom bol žalobca vyšetrený v decembri 2013 a v januári 2014, kde je popisovaná iba poklopová citlivosť chrbtice, postoj a chôdza v norme, hybnosť v bedrových kĺboch bez obmedzenia, hybnosť v členkoch citlivá iba v krajných polohách. Bolesť chrbta bola svojím charakterom a dĺžkou liečby posudkovo nevýznamná. Na základe toho bola preto za rozhodujúce zdravotné postihnutie (podľa charakteru a klinického priebehu ochorenia) určená pravidelne liečená (a to pľúcnym lekárom aj imunoalergológom) priedušková astma so stredne ťažkou obštrukčnou ventilačnou poruchou, ktorá bola zaradená do kapitoly VIII - choroby dýchacej sústavy, oddiel B - choroby dolných ciest dýchacích, položka 3 - bronchiálna astma, písmeno c) - stredne ťažká perzistujúca astma, prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Zdravotný stav žalobcu bol dňa 25. mája 2015 opäť posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice vzhľadom k jeho novej žiadosti o invalidný dôchodok. Žalobca bol v liečbe pre bolesti chrbtice, kde okrem rehabilitácie a vyšetrenia u ortopéda (august 2014, apríl 2015) absolvoval v októbri 2014 a v apríli 2015 aj neurologické vyšetrenia. Neurológ v objektívnom náleze dokumentoval neprítomnosť porúch citlivosti, neprítomnosť motorického deficitu, neprítomnosť slabosti svalového korzetu, kinetika v krčnej oblasti bola voľná, chôdza je samostatná, bez parézy. K posúdeniu zdravotného stavu doložil žalobca iba jedno imunoalergologické vyšetrenie zo dňa 13. apríla 2015. Astma je pri liečbe stabilizovaná. Dobrú stabilizáciu dokumentuje aj to, že už v priebehu roku 2015 nebolo nutné žiadne vyšetrenie u pľúcneho lekára, zároveň v roku 2015 absolvoval žalobca len jedno imunoalergologické vyšetrenie. Spirometrické vyšetrenie pri liečbe verifikuje ľahkú až stredne ťažkú ventilačnú poruchu, to znamená, že jednoznačne bolo potvrdené, že spirometrické parametre sa zlepšili a preto bola za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu určená bolesť chrbta s miernym funkčným postihnutím, pri zaradení podľa prílohy č. 4 v znení neskorších predpisov do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho sklbenia, blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, s mierou pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (20 % až 35 %). Stredná hodnota percentuálneho rozpätia 25 % bola stanovená vzhľadom na neprítomnosť porúch citlivosti, neprítomnosť slabosti svalového korzetu, neprítomnosť motorického deficitu so samostatnou chôdzou. Pre prieduškovú astmu bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 % (maximum podľa zákona), nakoľko u prieduškovej astmy bolo podľa spirometrického vyšetrenia vykázané zlepšenie pľúcnych parametrov. Zdravotný stav žalobcu bol dňa 5. júna 2017 opäť posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice vzhľadom k jeho novej žiadosti o invalidný dôchodok. Účastník konania absolvoval v priebehu roku 2016 a 2017 reumatologické vyšetrenia pre bolesti chrbtice. Z objektívneho klinického nálezu vyplýva, že kĺby sú bez známok zápalu, rotácie v krčnej chrbtici viaznu iba v krajných polohách, ľahko redukované sú úklony v driekovej časti chrbtice, Schoberová distancia, ktorou sa posudzuje dynamika driekovej chrbtice je 5 cm, čo je norma. V neurologických vyšetreniach z roku 2016 je šija voľná, šľachovo-okosticové reflexy sú výbavné, nie sú prítomné poruchy

citlivosti, nie je prítomný motorický deficit, chôdza je samostatná, nie je prítomná slabosť svalového korzetu. EEG vyšetrenie bolo v norme. Gamagrafické vyšetrenie skeletu s veku primeraným nálezom. Imunoalergologické vyšetrenia doložené k posúdeniu zdravotného stavu sú zo dňa 16. marca 2016, zo dňa 4. novembra 2016 a zo dňa 19. apríla 2017. Pri liečbe imunoalergológ konštatuje, že astmatické ťažkosti sú zmiernené, stav je stabilizovaný. Na spirometrickom vyšetrení je už len ľahká, dokonca pri kontrolnom vyšetrení iba incipientná (počínajúca) obštrukčná ventilačná porucha. Pľúcne vyšetrenia zo dňa 4. augusta 2016 a zo dňa 11. augusta 2016 dokumentujú spirometrické parametre v medziach normy. Spirometrické parametre sa zlepšili a preto bola za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu opäť určená bolesť chrbta s miernym funkčným postihnutím, naďalej bez poruchy citlivosti, bez slabosti svalového korzetu, bez motorického deficitu so samostatnou chôdzou, čo zodpovedá strednej hodnote percentuálneho rozpätia 25 % pri zaradení do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b) - s miernym funkčným postihnutím (20 % až 35 %), prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov. Pri tejto žiadosti o invalidný dôchodok doložil žalobca psychiatrické vyšetrenie zo dňa 12. októbra 2016 a psychologické vyšetrenie zo dňa 4. októbra 2016, vyšetrený bol pre sociálne účely. Stav bol uzavretý ako ľahká kognitívna porucha. V objektívnom psychiatrickom vyšetrení bol orientovaný správne, verbálny kontakt bol dobrý, nálada euthýmna (v norme, dobrá), iba subjektívne udával ťažkosti s pamäťou. Vzhľadom ku klinickému stavu psychiatrom nebola stanovená žiadna liečba. V psychologickom vyšetrení pamäťový výkon MO=74 (pásmo subnormy). Bol poučený o možnosti systematickej terapie. Pre prieduškovú astmu so zlepšenými ventilometrickými parametrami a ľahkú kognitívnu poruchu bola u žalobcu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o maximálnu možnú mieru 10 %. Zdravotný stav žalobcu bol dňa 20. novembra 2018 opäť posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice vzhľadom k novej žiadosti o invalidný dôchodok. Žalobca sa liečil naďalej u reumatológa, ortopéda pre bolesti chrbtice. V objektívnom klinickom náleze sú kĺby bez známok zápalu, rotácie v krčnej chrbtici viaznu iba v krajných polohách, ľahko redukované sú úklony v driekovej časti chrbtice. V neurologických vyšetreniach z roku 2018 je šija voľná, šľachovo- okosticové reflexy sú výbavné, nie sú prítomné poruchy citlivosti, napínacie manévre negatívne, chôdza je bez paretických prejavov. Ortopedické vyšetrenie verifikuje postoj a chôdzu v norme, poklopovo citlivú chrbticu, napínacie manévre sú negatívne. K tomuto posúdeniu zdravotného stavu doložil žalobca iba jedno imunoalergologické vyšetrenie zo dňa 19. júla 2018, kde spirometrické vyšetrenie bolo v norme (bez obštrukčnej ventilačnej poruchy). Po dvoch rokoch bez nutnosti liečby či pravidelných vyšetrení u psychiatra, bez absolvovanej psychoterapie doložil k posúdeniu zdravotného stavu jedno psychiatrické vyšetrenie zo dňa 4. júna 2018 a jedno psychologické vyšetrenie zo dňa 31. júla 2018, kde pamäťový výkon bol už zlepšený na hodnotu MO 83. Celkovo boli bolesti chrbtice posudkovým lekárom sociálneho poistenia zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b) - s miernym funkčným postihnutím, prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, určená bola horná hranica percentuálneho rozpätia 35 %, pričom posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie podotkol, že skôr bolo prihliadané na pravidelnú liečbu bolestí chrbtice u neurológa, ortopéda aj reumatológa. Pre iné zdravotné postihnutia, a to prieduškovú astmu bez ventilačnej poruchy (s jedným imunoalergologickým vyšetrením za rok) a ľahkú kognitívnu poruchu so zlepšenou hodnotou MO, už nebola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená. Zdravotný stav žalobcu bol dňa 27. októbra 2020 posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice vzhľadom k novej žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok. Dňa 12. februára 2021 na základe konania o odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 20. novembra 2020 z dôvodu neuznania invalidity, bol zdravotný stav žalobcu posúdený aj posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie kedy na základe doloženej zdravotnej dokumentácie bolo zistené, že žalobca absolvoval od posledného posúdenia zdravotného stavu iba sporadické vyšetrenia, a to ortopedické vyšetrenie dňa 6. septembra 2019 (posledné vyšetrenie u ortopéda 21. mája 2018) a vyšetrenie u reumatológa zo dňa 30. mája 2019 (posledné vyšetrenie 3. mája 2018). V priebehu rokov 2019 a 2020 nebol vôbec vyšetrený a liečený neurológom. V objektívnych klinických nálezoch (ortopedickom a reumatologickom) je prítomné mierne funkčné postihnutie chrbtice, bez porúch citlivosti, bez slabosti svalového korzetu, bez motorického deficitu, nález na rukách je bez známok artritídy (bez zápalu kĺbov), bez deformít, hybnosť v kolenách a členkoch je voľná, flexia (ohnutie) v bedrových kĺboch je 110 stupňov, bez obmedzenia hybnosti. Reumatológ jednoznačne vylúčil zápalové ochorenie v zmysle spondylartritídy a psoriatickej artritídy. Zároveň je uvedené, že ďalšie reumatologické vyšetrenia, či dispenzár u reumatológa už nie je potrebný

(na dané vyhodnotenie stavu bolo pri posúdení zdravotného stavu prihliadané). Zároveň pri celkovom posúdení bolo zhodnocované aj to, že zdravotný a klinický stav si nikdy za celé obdobie liečby od roku 2013 nevyžiadal žiadne hospitalizačné preliečenie (na neurologickom, ortopedickom, či rehabilitačnom oddelení), čo by v prípade dekompenzácie stavu, či vážnejšieho postihnutia, vážnejších bolestí chrbtice bolo nutné. Žalobca nebol nikdy vyšetrený ani neurochirurgom. Žalobca bol podľa doloženej zdravotnej dokumentácie vyšetrený dňa 25. septembra 2019 imunoalergológom pre prieduškovú astmu a chronickú nádchu. Spirometrické vyšetrenie však dokumentuje len incipientnú obštrukčnú ventilačnú poruchu v dýchacích cestách. Stav je dobre kompenzovaný liečbou. Taktiež nikdy nedošlo k dekompenzácii s nutnosťou hospitalizačného preliečenia, či sanatórnej liečby. Posledné imunoalergologické vyšetrenie podľa dokumentácie absolvoval ešte dňa 19. júla 2018 (asi pred rokom). Vyšetrenia sú sporadické, čo potvrdzuje kompenzovanosť stavu. Kožným lekárom je žalobca liečený pre psoriázu. Psoriatické ložiská sú lokalizované len vo vlasatej časti hlavy, na lakťoch a predlaktiach. Liečený je lokálnymi preparátmi, ide o ohraničené prejavy ochorenia, ktoré sú pri liečbe stabilizované. Žalobca bol dňa 27. januára 2020 vyšetrený psychiatrom. V objektívnom náleze je orientovaný správne, kontakt je dobrý, odpovedá po ľahkej latencii, ale adekvátne, nálada je dobrá, prítomná je len ľahká kognitívna porucha, osobnosť je pasívna, bez psychotických príznakov, prítomné sú len ľahké osobnostné zmeny na organickom podklade. Psychologické vyšetrenie dokumentuje, že ide o osobnosť s ľahkými zmenami centrálneho nervového systému na organickom podklade, intelekt IQ je 110 (pásmo priemeru), pamäťový výkon MQ je 86 (pásmo prechodu medzi normou a subnormou). Osobnosť je bez štruktúrovaných záujmov, v živote je pasívny, až odovzdaný. Utieka sa do samoty a jednak do vyfabrikovaných plánov, čo by v budúcnosti chcel (súdiť sa s inštitúciami a pod). Opakovane mu bola ponúkaná psychoterapia, o ktorú neprejavil žiaden záujem. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu žalobcu je u tohto ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určená bolesť chrbta s miernym funkčným postihnutím, ktorú posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b) - s miernym funkčným postihnutím, prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. Stredná hodnota percentuálneho rozpätia je stanovená vzhľadom na mierne funkčné postihnutie, bez porúch citlivosti, bez porúch svalového korzetu, bez motorického deficitu so samostatnou chôdzou, ako aj so zhodnotením, že vyšetrenia sú sporadické, nie je už liečený neurológom, bola už ukončená aj liečba reumatológom. Zároveň je prihliadané aj na to, že pre bolesti chrbtice si stav nikdy nevyžiadal hospitalizačné preliečenie, čo je pri dlhodobých bolestiach a ťažkostiach samozrejmé. Na záver svojho vyjadrenia žalovaný zhrnul, že po opakovanom podrobnom preštudovaní celej posudkovej spisovej dokumentácie a to všetkých absolvovaných odborných lekárskych vyšetrení, posudkový lekár sociálneho poistenia skonštatoval, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu nespĺňa posudkové kritériá pre uznanie invalidity. K námietke žalobcu, že rozhodnutím mesta Košice č. MK/A/2019/11859 zo dňa 26. apríla 2019 bol uznaný za občana odkázaného na sociálnu službu - opatrovateľskú službu v rozsahu 2 až 4 hodín denne, žalovaný uvádza, že uvedené rozhodnutie nie je z posudkového hľadiska rozhodujúce. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol posúdený správne sú nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v odvolacom konaní. K veci je potrebné tiež uviesť, že žalovaný svoje rozhodnutie náležite odôvodnil s uvedením konkrétnych ustanovení zákona, na základe ktorých rozhodoval, uviedol, čo bolo podkladom pre jeho rozhodnutie a z akých podkladov a lekárskych správ pri rozhodovaní vychádzal.

7. Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe reagoval obsiahlym spôsobom žalobca, podaním doručeným správnemu súdu dňa 03.08.2021, kde opísal svoje zdravotné problémy, pričom ich doplnil o výsledky konzultácií týkajúcich sa týchto jeho zdravotných problémov, ako aj nie celkom zrozumiteľným komentárom, ktorý sa jeho zdravotného stavu netýkal. Súčasťou jeho vyjadrenia boli aj viaceré lekárske správy z vyšetrení, ako aj návštev pohotovostnej služby, ktoré žalobca absolvoval v rokoch 2016, 2017 a 2020 a tiež kópie odborných lekárskych posudkov o invalidite, ďalej rozhodnutia Sociálnej poisťovne, posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 31.01.2014, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 15.10.2018, lekársky posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 10.10.2018, rozhodnutie mesta Košice zo dňa 26.04.2019 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 30.11.2020.

8. Sudca Krajského súdu v Košiciach, ako vecne a miestne príslušného správneho súdu, v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci (ust. § 23 ods. 2, písm. b/, § 199 až § 205 Správneho súdneho

poriadku) preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.03.2021, podrobne sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu žalovaného, mapujúceho priebeh správneho konania a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom podľa ust. , a ust. a , veta prvá a dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby a preto potrebe jej zamietnutia.

9. Vzhľadom k faktu, že žalobca v správnej žalobe a tiež neskôr v podaní doručenom správnemu súdu dňa 14.02.2021, ako reakcii na výzvu tohto súdu uviedol, že na prejednaní veci na pojednávaní trvá, správny súd v zmysle znenia ust. , , nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 28.02.2022, so začiatkom o 13.00 hod. Na tomto pojednávaní žalobca zároveň doplnil, že bol stále diskriminovaný, úradom práce aj inými úradmi a to z dôvodu, že je róm. Zároveň zopakoval, že pokiaľ ide o určenie miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, táto bola posudkovými lekármi sociálneho poistenia určená nasledovne: „prvýkrát mi dali 35% astma, 0% chrbát, potom 25% chrbát, 10% astma, potom 35% a 0% astma a naposledy je 25% chrbát a 10% astma.“ Z vyjadrenia zástupkyne žalovaného prednesenom na tomto pojednávaní vyplynulo, že „posudkový lekár podľa predložených lekárskych nálezov vždy posudzuje, na ktorú diagnózu je najvyšší možný počet bodov zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a k tomu sa potom prihliada na ďalšie vyšetrenia a môže sa pridať max. 10% k posudkovému záveru. Keďže žalobca v niektorých rokoch preukazoval vyšetrenia z pľúcneho lekárstva, ktorými preukazoval nejaký stupeň zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ostatné nálezy neboli také podstatné, tak sa prihliadalo na nálezy z pľúcneho lekárstva. V ďalších rokoch preukazoval vyšetrenia z ortopédie alebo neurológie a z pľúcneho lekárstva mal lekárske nálezy, ktoré preukazovali zlepšenie zdravotného stavu, tak posudkový lekár sa priklonil ku skúmaniu alebo posúdeniu alebo určeniu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe závažnejších lekárskych ochorení, ktoré v tom čase klient preukazoval, keďže nemal iné lekárske nálezy“. V zmysle záverečného návrhu zástupkyňa žalovaného uviedla, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 20.11.2020, ako aj z 25.03.2021 považuje za správne a žiada, aby Krajský súd žalobu zamietol. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo zápisnice o tomto pojednávaní vyhotovenej dňa 28.02.2022.

10. Podľa ust. § 3 ods. 5, veta prvá Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

11. Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

12. Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

13. Podľa ust. , (o sociálnom poistení), má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

14. Podľa ust. , a , veta prvá , je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

15. Podľa ust. , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

16. Podľa ust. a , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

17. Podľa , , lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

18. Podľa ust. , organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

19. Podľa ust. , a Z. z, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

20. Žalobcova argumentácia spočíva v jeho nesúhlase s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenou u neho posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne ústredie v odbornom lekárskom posudku zo dňa 12.02.2021 opätovne na hodnote 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou napriek tomu, že za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie (bolesť chrbta s podielom miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25%), ako aj ďalšie zdravotné postihnutie (astma s podielom miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 10%) mu pri predchádzajúcich posudzovaniach jeho zdravotného stavu bola priznaná väčšia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (u obidvoch ochorení v rozsahu 35%), pričom jeho zdravotný stav, pokiaľ ide o tieto ochorenia, sa u neho nezlepšil.

21. Lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva v zmysle citovaného ust. posudkový lekár Sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z toho teda vyplýva, že pre uznanie invalidity sa vyžaduje nielen dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu, ale súčasne tento dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav musí zapríčiňovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu nad 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z kompletného administratívneho spisu, ktorý v tejto veci predložil správnemu súdu žalovaný vyplýva, že na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok spísanej dňa 20.10.2020 bol jeho zdravotný stav posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 27.10.2020 a jeho odborný posudok o invalidite ako súčasť lekárskej správy z toho istého dňa bol podkladom rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 20.11.2020, ktorým bola vyššie uvedená žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietnutá. Keďže žalobca toto zamietnutie napadol odvolaním, bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 28.12.2020 a vzhľadom k tomu, že tento sa

stotožnil so závermi odborného posudku o invalidite zo dňa 27.10.2020, následne aj posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 12.02.2021. Posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice a Sociálnej poisťovne, ústredie zhodne dospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu sú podľa doložených lekárskych nálezov „choroby podporného a pohybového aparátu“, ktorému so zaradením do kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písmeno b/ prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, v rámci percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 20% do 35%, priradili hodnotu 25%, pričom túto zvýšili o ďalších 10% vzhľadom na žalobcove ďalšie zdravotné postihnutia.

22. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že posudzovanie miery funkčnej poruchy je odbornou otázkou a preto aj rozhodnutie správneho súdu vzhľadom na absenciu jeho odbornej/medicínskej spôsobilosti, závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Inými slovami povedané, správny súd si nemôže o tejto odbornej otázke vytvoriť vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu, posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 27.10.2020 a Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12.02.2021, tieto podmienky spĺňajú. Z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii žalobcu a súčasne obsiahnutých v spomínaných posudkoch nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zakladali vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ako aj Sociálnej poisťovne ústredie vychádzali pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu dňa 27.10.2020, 28.12.2020 a dňa 12.02.2021 z tých istých lekárskych správ predložených žalobcom (reumatologické vyšetrenie ARTROMAC zo dňa 30.05.2019, ortopedické vyšetrenie ORTO- Via zo dňa 06.09.2019, imunoalergické vyšetrenie STALERG zo dňa 25.09.2019, rehabilitačné vyšetrenie SV+SC zo dňa 01.10.2019 a 13.11.2019, kožné vyšetrenie Poliklinika Východ Košice zo dňa 18.06.2019 a 04.12.2019, psychologické vyšetrenie LUMEDIX zo dňa 14.01.2020 a psychiatrické vyšetrenie Frenia zo dňa 27.01.2020) a na základe klinických nálezov v nich uvedených, potom posúdili mieru funkčného postihu u žalobcu z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a túto stanovili na hodnote 35%. V čase od spísania žiadosti o invalidný dôchodok (20.10.2020) až do posudzovania zdravotného stavu dňa 12.02.2021, neposkytol žalobca žiadne lekárske správy o absolvovaní odborných vyšetrení, ktoré by u neho odôvodňovali vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, než stanovených 35%. Podľa správneho súdu teda žalobca nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo väčšej miere, ako bolo stanovené posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Ak posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dospel pri hodnotení zdravotného stavu žalobcu dňa 27.10.2020 k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je u tohto vertebroalgický syndróm driekovej chrbtice so zaradením medzi „choroby podporného a pohybového aparátu“, kapitola XV, oddiel E, položka 3, písmeno b/ prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov a tomuto priradil 25 percentnú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v zákonom stanovenej škále od 20% do 35 %, odôvodnil to absenciou nervového a svalového dráždenia pri tomto žalobcovom postihnutí. K rovnakému záveru potom dospel v odvolacom správnom konaní aj posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne ústredie dňa 12.02.2021, pričom žalovaný v rozhodnutí, ktorého rozhodujúcim podkladom bol práve posudok zo dňa 12.02.2021 a ktoré žalobca napadol správnou žalobou vysvetlil, že stredná hodnota percentuálneho rozpätia (25%) je u tohto rozhodujúceho zdravotného postihnutia stanovená vzhľadom na mierne funkčné postihnutie, bez známok dráždenia nervov a svalov, bez porúch citlivosti. Posudkoví lekári sociálneho poistenia, Sociálna poisťovňa, pobočka Košice a Sociálna poisťovňa, ústredie sa zhodli aj na percentuálnom navýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou u žalobcu o 10% za iné jeho zdravotné postihnutia (stredne ťažká perzistujúca bronchiálna astma, chronická nádcha, psoriasis vulgaris, ľahká kognitívna porucha), pričom pokiaľ ide o žalobcom uvádzané ťažkosti vyvolávané u neho astmou, žalovaný vyššie uvedené navýšenie o 10% zahŕňajúce aj astmu odôvodnil v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí tým, že spirometrické vyšetrenie dokumentuje len počiatočnú obštrukčnú ventilačnú poruchu v dýchacích cestách a potvrdil tak závery posudkového lekára sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 27.10.2020, že astma nemala v čase posudzovania zdravotného stavu u žalobcu takú intenzitu, ktorá by ovplyvňovala funkčný stav jeho organizmu o viac

ako určených 10%. Vo vzťahu k žalobcovým zdravotným postihnutiam posudkoví lekári sociálneho poistenia taktiež uviedli, že objektívne nálezy špecialistov sú dlhodobo nezmenené.

23. Na základe týchto skutočností preto správny súd dospel k názoru, že posudkoví lekári sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočka Košice a Sociálnej poisťovne ústredie vo vyššie uvedených odborných lekárskych posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobcu a predložené odborné lekárske nálezy, ktoré v týchto posudkoch riadne vyhodnotili. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Pre posúdenie invalidity je rozhodujúci zdravotný stav v čase jeho posudzovania posudkovým lekárom sociálneho poistenia a preto nebolo povinnosťou žalovaného zaoberať sa v odôvodnení jeho rozhodnutia mierou poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá mu bola priznaná pri predchádzajúcich posudzovaniach jeho zdravotného stavu v súvislosti s jeho predchádzajúcimi žiadosťami o invalidný dôchodok. K poznámke žalobcu, že bol rozhodnutím mesta Košice zo dňa 26.04.2019 uznaný za občana odkázaného na opatrovateľskú službu, správny súd podotýka, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 20.10.2020 požiadal o invalidný dôchodok, ktorého jednou z podmienok priznania je uznanie žiadateľa invalidným. Posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu občana a jeho dopadu na pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, teda posudzovanie invalidity občana vykonáva výlučne posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia, tak ako to bolo aj v tomto prípade.

24. Správny súd po preskúmaní postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného, ktoré žalobca napadol správnou žalobou dospel k záveru, že jeho žaloba nie je dôvodná a preto ju v zmysle znenia ust. zamietol.

25. O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. a tak, že žalobcovi z dôvodu neúspechu v konaní nemožno náhradu trov konania priznať a žalovanému žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Krajský súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná

právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.