Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/31/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. O. H., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko ako matka, dieťa rodičov: matka H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX/XX, XXX XX D. Y., právne zast. Mgr. Andrea Legényová, advokátka, AK so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, otec N. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, právne zast. Pisár & partners - advokáti, s. r. o., so sídlom P. Rádayho 8, 984 01 Lučenec, v mene ktorej koná ako konateľ a advokát JUDr. Stanislav Pisár, za účasti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, ako kolízneho opatrovníka dieťaťa, o návrhu matky dieťaťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu a o vzájomnom návrhu otca dieťaťa na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/31/2018 - 159 zo dňa 19. 07. 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/31/2018 - 159 zo dňa 19. 07. 2018 p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Veľký Krtíš, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom vo výroku I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletého dieťaťa zo sumy 100,- Eur mesačne, počnúc dňom 12. 02. 2018 na sumu 110,- Eur mesačne so splatnosťou výživného vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa. Výrokom II. nedoplatok na výživnom za obdobie od 12. 02. 2018 do 19. 07. 2018 v sume 60,- Eur uložil otcovi splatiť v dvoch mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, a to pod hrozbou straty výhody splátok. Výrokom III. vzájomný návrh otca dieťaťa na zníženie jeho vyživovacej povinnosti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že nepochybne od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v roku 2011 došlo na strane dieťaťa k zmene pomerov, dieťa začalo navštevovať základnú školu. V čase posledného rozhodovania bol maloletý v útlom veku, nemal dovŕšené štyri mesiace života, teraz je žiakom základnej školy. V tejto súvislosti nepochybne vzrástol celkový vývoj životných nákladov, tento nárast znášajú obaja rodičia dieťaťa, pričom matka dieťaťa si plní vyživovaciu povinnosť aj výkonom osobnej starostlivosti, okrem toho zabezpečuje nevyhnutné potreby dieťaťa z príjmu, ktorý má obmedzený a ktorý je jej jediným zdrojom. Pokiaľ sa otec dieťaťa obhajoval tým, že je vo finančnej situácii, ktorá mu nedovoľuje plniť si vyživovaciu povinnosť ani vo výške, ktorá mu doteraz bola určená, pričom poukázal aj na zmenu na svojej strane, keďže sa oženil a zo vzťahu sa dňa 20. 09. 2017 sa narodila jeho dcéra S. T. X., súd prvej inštancie konštatoval, že aj napriek tomuto je v možnostiach a schopnostiach otca vzhľadom na to, že je kvalifikovaný, zdravý a vo veku, v ktorom si môže vlastnými schopnosťami zabezpečiť dostatočný príjem na to, aby mohol plniť vyživovaciu povinnosť v miere zodpovedajúcej nielen jeho schopnostiam a možnostiam, ale aj

potrebám maloletých detí. Na jeho argumentáciu založenú na tom, že spoločnosť, ktorej je majiteľom a konateľom, nie je finančne zisková, a nakoľko je samostatne zárobkovo činnou osobou, nemôže mu byť poskytnutá žiadna dávka v hmotnej núdzi, neprihliadol a vyhodnotil jeho obranu ako účelovú v snahe vyhýbať sa plneniu vyživovacej povinnosti v primeranej výške. Súd dospel k záveru, že je dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletého, nie však vo výške, ktorú matka požadovala, a to vzhľadom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca dieťaťa. Zvýšil preto vyživovaciu povinnosť otca o 10,- Eur mesačne, vzájomný návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na minimálnu zákonnú výšku, zamietol. Tento považoval za absolútne nedôvodný. Vzhľadom na skutočnosť, že za obdobie od 12. 02. 2018 do 19. 07. 2018 (to znamená za obdobie, kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného do rozhodnutia súdu prvej inštancie) vznikol otcovi nedoplatok na výživnom v sume 60,- Eur (za 6 mesiacov po 10,- Eur zvýšenia výživného), umožnil otcovi splatiť nedoplatok v dvoch mesačných splátkach po 30,- Eur tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku (II.) a vysvetlené zároveň v odseku 25 napadnutého rozsudku. Rozhodnutie o náhrade trov konania bolo odôvodnené ustanovením § 52 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec maloletého v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Rozsudok okresného súdu považuje za nesprávny z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ako aj § 62 ods. 1 CMP. Poukázal na svoju súčasnú situáciu, keď býva v nájme so svojou manželkou a 10-mesačným maloletým dieťaťom, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť, nájom hradí manželka, a to vo výške 250,- Eur mesačne. Aj keď je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti NOVUM s. r. o., so sídlom vo Fiľakove, táto už nevykonáva žiadne práce, ani neposkytuje žiadne služby. Spoločnosť bude vymazaná z obchodného registra, pretože v súčasnosti už nemá ani sídlo. Z daňového priznania je zrejmé, že zisky spoločnosti boli stále nižšie a v súčasnosti už nevykazuje zisky žiadne, čo zistil aj súd po predložení daňového priznania. Otec si ani v súčasnosti neplní vyživovaciu povinnosť v celej výške a pravidelne, pretože nemá žiadny príjem, čo uviedol aj súd v odôvodnení predmetného rozsudku. Nie je schopný z dôvodu jeho zlých majetkových pomerov túto vyživovaciu povinnosť plniť, čo však súd nevzal do úvahy. Podľa odvolateľa mal súd prihliadnuť na najlepší záujem maloletého dieťaťa a určiť otcovi výživné v takej výške, ktorú je schopný si plniť, aby tak bolo zabezpečené právo dieťaťa na vyživovaciu povinnosť v plnej miere. Na preukázateľne zlú životnú situáciu otca však súd neprihliadol a napriek jeho neschopnosti výživné zvýšil. Otec v súčasnosti nemá žiadne príjmy, iba náklady. Snaží sa privyrobiť si krátkodobými príjmami, z čoho však má príjem iba minimálny. Chod jeho súčasnej domácnosti zabezpečuje manželka. Od posledného rozhodnutia o výživnom sa pomery otca podstatne zmenili, preto aj navrhol zníženie jeho vyživovacej povinnosti, žiadnu z otcom tvrdených a preukazovaných skutočností však súd nebral do úvahy. Opätovne poukázal na skutočnosť že matka nepredložila ňou tvrdené náklady na maloleté dieťa, preto nie je zrejmé, z akého dôvodu má náklady na lekára a lieky vo výške 70,- Eur mesačne, keďže maloletý je zdravý a rovnako na oblečenie pre dieťa vo výške 50,- Eur mesačne, ktoré považuje za nepravdivé a nepravdepodobné. Naviac, matka žije s maloletým v spoločnej domácnosti s jej partnerom, s ktorým má maloleté dieťa, o ktorom sa sama vyjadrila, že sa o nich finančne stará. Ani túto skutočnosť súd nebral do úvahy. Poukázal tiež na skutočnosť, že matka je zo zákona povinná podieľať sa na výživnom minimálne sumou 30 % zo sumy životného minima. Naviac, z dokazovania je zjavné, že otcova životná úroveň je podstatne nižšia ako matky, a preto považuje návrh otca za zníženie vyživovacej povinnosti za dôvodný. Domáha sa zmeny napadnutého rozsudku tak, že vyživovacia povinnosť otca bude znížená zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 30,- Eur mesačne, eventuálne sa domáha zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie.

3. Matka maloletého zastúpená právnou zástupkyňou v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca maloletého uviedla, že z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu otca, nevyplynula jeho neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosti, ale skôr jeho nevôľa a nezáujem plniť si vyživovaciu povinnosť. Uviedla, že je pravdou, že si otec svoju vyživovaciu povinnosť neplní v určeným termínoch, zatiaľ však vždy dlžné výživné pod nátlakom trestného oznámenia a exekúcie doplatil. Nie je teda pravdou, že by si svoju vyživovaciu povinnosť doteraz neplnil, aj keď ju neplní včas. Pokiaľ ide o neúspešné podnikanie otca maloletého, upozorňuje, že dlhy spoločnosti sú dlhmi tejto spoločnosti a nie otca maloletého a sám by mal zvážiť, či má takéto podnikanie zmysel. K tvrdeniu o platení nájomného vo výške 250,- Eur matka uviedla, že predložená nájomná zmluva je už neplatná, neobstojí argumentácia s odkazom na § 676 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), nakoľko tento sa podľa § 710 ods. 2 na nájom bytu nevzťahuje. K uvádzaným výdavkom otca na internet a mobilný telefón (25,- Eur, resp. 40,- Eur mesačne)

uvádza, že z tohto jednoznačne vyplýva, že finančná situácia nie je taká žalostná ako sám tvrdí, keď platí poplatky za služby vo výrazne nadpriemernej výške. Sám otec uvádza mesačné výdavky na druhé ním vyživované dieťa v predškolskom veku vo výške 100,- až 150,- Eur mesačne. Pritom maloletý W. O. je už školák, a preto zvýšenie vyživovacej povinnosti na 110,- Eur je plne primerané a odôvodnené aj s poukazom na rastúce životné náklady. To, že maloletý nežije so svojím biologickým otcom, neznamená, že by mal mať nižšiu životnú úroveň ako jeho nevlastný súrodenec. Preto, ak je otec schopný vynaložiť na dieťa, s ktorým žije, mesačne 150,- Eur, musí byť schopný prispievať na výživu maloletého W. O. 110,- Eur mesačne. Naviac, matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť starostlivosťou o maloletého, tomuto musí nahrádzať aj druhého rodiča, pretože otec o neho nejaví žiadny záujem a neudržiava s ním styk. Matka navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žiada, aby súd uložil otcovi povinnosť nahradiť jej trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

4. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky označil matkino vyjadrenie za účelové. Za nepravdivé označil, že otec výživné pod tlakom exekúcie a trestného stíhania vždy doplatil. Matka aj na pojednávaní uviedla a aj v súčasnosti jej dlží na výživnom, nedoplatil ešte ani dlh v exekučnom konaní v celku, čo je zrejmé z listinných dôkazov. Otec nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v miere, ako mu určil súd, a to vzhľadom na skutočnosti preukázané v predmetnom konaní. Práve z dôvodov, že podnikanie nevykazovalo žiadne zisky, čoho dôkazom sú daňové priznania, otec chce túto spoločnosť zrušiť. Pokiaľ ide o nájomné vo výške 250,- Eur, označuje vyjadrenie matky v tomto smere za nepodstatný argument, pretože vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletého nemá žiadne príjmy, všetky výdavky, teda aj nájomné, hradí jeho manželka. Otec musel v súčasnosti všetky svoje výdavky obmedziť na minimum vzhľadom na svoju zlú finančnú situáciu, v ktorej sa ocitol. Uvádza, že si v regióne hľadá prácu za mzdu, ktorá by bola adekvátna pre riadnu starostlivosť o rodinu, čo však je veľmi ťažké. Z konania pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že u otca sa natoľko zmenili pomery, že nie je v súčasnosti schopný plniť určenú vyživovaciu povinnosť. Nie je spravodlivé požadovať od otca plnenie vyživovacej povinnosti v takej miere a za spravodlivé požaduje, aby bola určená vyživovacia povinnosť, ktorú bude môcť reálne plniť a nebude vystavený neustálemu riziku trestného stíhania, prípadne exekučného konania.

5. Matka maloletého sa k vyjadreniu otca opätovne vyjadrila, jeho argumentáciu považuje za účelovú. Upozorňuje na skutočnosť, že napriek tvrdeniu o stratovosti podnikania, toto ešte stále nezrušil. Pritom však dodáva, že zisk nie je objektívnym ukazovateľom hospodárskej situácie podniku. Opätovne sa vyjadruje k zmluve o nájme bytu a k výške platieb za mobilný telefón a internet, že tieto možno zistiť buď zo zápisnice o pojednávaní, a pokiaľ táto nebola nadiktovaná, tak zo zvukového záznamu z pojednávania. Matka navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

6. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, , preskúmal vec v súlade s ustanovením § 65 a § 66 Zákona č. 161/2015 Z. z. (CMP), bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario. Rozsudok okresného súdu ako vecne s právny s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 potvrdil, konštatujúc zároveň správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

8. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 2 CSP, rozhodnutie odôvodnil dostatočne jasne a zrozumiteľne. Odvolaním napadnutý rozsudok zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu, ktorý vyplýva z vykonaných dôkazov, súd prvej inštancie starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil. Rozsudok je odôvodnený v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Preto sa odvolací súd s presvedčivým odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

10. Odvolací súd k dôvodom odvolania uvádza, že tieto nie sú schopné privodiť zmenu napadnutého rozsudku, ani jeho zrušenie. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti ani okolnosti, ktoré by pri svojom rozhodovaní nezohľadnil súd prvej inštancie. Otec v odvolaní predovšetkým zdôrazňuje svoju zlú finančnú situáciu, tvrdí, že nemá žiadny príjem, je voči nemu vedených niekoľko exekučných konaní, podnikateľskú činnosť končí a zamestnaný nie je, podľa svojho tvrdenia si privyrába iba brigádnicky. Naviac, poukázal na zmenu svojich pomerov tým, že sa oženil a pribudla mu vyživovacia povinnosť na maloletú dcéru.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade súdneho rozhodovania o určení výživného, resp. o určení zvýšeného výživného súd posudzuje vec podľa Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, konkrétne podľa ust. § 62 a § 78. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 4 tohto ustanovenia súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Zároveň podľa odseku 5 má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, a to bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo mimo manželstva. Vznik tejto zákonnej vyživovacej povinnosti je daný objektívnou právnou skutočnosťou - narodením dieťaťa, zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov neznamená mechanickú rovnosť, vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Odvolací súd upozorňuje, že na tieto skutočnosti sa prihliada nielen z hľadiska reálne preukazovaných skutočností, vychádza sa aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75 Zákona o rodine), to znamená, že súd skúma, či sa povinný rodič nevzdá bezdôvodne napríklad výhodnejšieho zamestnania, zárobku, nejakého majetkového prospechu, resp. či na seba neberie neprimerané riziká. Pod možnosťou a schopnosťou povinného rodiča potom treba rozumieť jeho schopnosti vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, vzdelanie, získané pracovné zručnosti a schopnosti, takže v tomto prípade treba uviesť, že otec maloletej, ktorý je mladý človek (narodený v roku 1984) ani netvrdil, ani nepreukazoval žiadne znevýhodnenie na svojej strane, ktoré by mu bránilo uplatniť svoje možnosti a schopnosti tak, aby dokázal finančne zabezpečiť svoje maloleté deti a tiež seba. Len jeho tvrdenie, že sa nachádza v zlej finančnej situácii, že mu podnikanie nevychádza a že si hľadá prácu, kde zarobí dostatok financií pre to, aby mohol riadne zabezpečiť rodinu, nemôžu byť dôvodom pre to, aby tieto ním tvrdené a preukazované skutočnosti (hoci hľadanie si práce nie je preukazované žiadnym spôsobom) mali byť zohľadnené v prospech otca a v neprospech maloletého dieťaťa.

13. Odvolací súd považuje za rozhodujúce, že na strane maloletého dieťaťa došlo k zásadnej zmene pomerov, ktorou je už samotný vek maloletého dieťaťa, keď naposledy bolo výživné určované pred viac ako 7 rokmi, čo samo osebe už predpokladá nárast životných nákladov, a teda nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča. Pokiaľ aj otec preukázal, že aj na jeho strane došlo k podstatnej zmene, ktorou je narodenie ďalšieho maloletého dieťaťa, odvolací súd síce súhlasí s tým, že je to taká zmena, ktorá je významná a zohľadniteľná, avšak túto skutočnosť súd prvej inštancie zobral do úvahy tým, že vyživovaciu povinnosť napriek tak dlhej dobe, ktorá prešla od poslednej úpravy výživného, zvýšil len o 10,- Eur. Ďalšie dôvody uvádzané otcom pre nevyhovenie návrhu matky na zvýšenie výživného, resp. pre vyhovenie vzájomnému návrhu otca na zníženie výživného, sú neakceptovateľné, uvádzané a preukazované množstvo exekúcií na strane otca nemôže byť dôvodom na jeho zbavenie zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, rovnako správne súd prvej inštancie nezohľadnil ani jeho argumentáciu o jeho neziskovom podnikaní tak, ako to súd prvej inštancie odôvodnil v odseku 23 napadnutého rozsudku.

14. Pokiaľ v odvolaní otec vytýka nepreukázanie nákladov na maloletého a na zákonnú povinnosť matky podieľať sa na výživnom minimálne sumou 30 % zo sumy životného minima, odvolací súd uvádza, že súdom priznaná suma výživného 110,- Eur mesačne po zvýšení o 10,- Eur mesačne je na maloleté dieťa vo veku viac ako 8 rokov štandardná, v žiadnom prípade nie je neprimerane vysoká. Pokiaľ otec poukazuje na vyživovaciu povinnosť matky, odkazuje odvolací súd na ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V tomto prípade treba konštatovať, že všetku osobnú starostlivosť maloletému poskytuje matka, takže jej vyživovacia povinnosť je konzumovaná touto

osobnou starostlivosťou. Naviac, bez akýchkoľvek pochybností aj matka z vlastných zdrojov poskytuje maloletému starostlivosť aj finančne. Ak otec v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa žije v spoločnej domácnosti s partnerom, pričom matka mala uviesť, že sa o nich finančne stará a vytýka súdu, že túto skutočnosť nevzal do úvahy, odvolací súd uvádza, že partner matky maloletého dieťaťa nemá voči maloletému W. O. vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ sa aj o maloletého finančne stará, je to len v prospech maloletého dieťaťa a vo fungujúcej domácnosti ide o úplne prirodzenú vec. Nemôže to však znamenať, že by mal partner matky dieťaťa preberať vyživovaciu povinnosť biologického otca dieťaťa. Preto táto odvolacia námietka je úplne irelevantná.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolanie otca s návrhom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti je nedôvodné, ním uvádzané dôvody pre navrhovaný postup považuje odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za neprijateľné, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny a správne odôvodnený s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 52 CMP, to znamená, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Matka síce navrhla priznať jej náhradu trov právneho zastúpenia (podala teda návrh v súlade s § 57 , odvolací súd však nezistil dôvod postupovať podľa § 55 CMP, podľa ktorého môže súd náhradu trov konania priznať, pokiaľ je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, keď nezistil žiadne takéto konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie tohto mimoriadneho spôsobu rozhodnutia o trovách konania v mimosporovej veci.

17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .