Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27P-53-2018.pdf
PDF · 87.36 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/53/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. T., nar. XX.X.XXXX, bytom G. W., zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: C. Q.R., nar. XX.X.XXXX, bytom V. a F. T., nar. XX.X.XXXX, bytom T., t.č. Ú. E. Ú. N., o návrhu navrhovateľky: R. Q., nar. X.X.XXXX, bytom T. F. XX, Q., o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
II. Navrhovateľka je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o zverené maloleté dieťa. Je oprávnená zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Je povinná raz ročne do 31.12. bežného roka podať súdu správu o nakladaní s majetkom maloletého. Po zániku náhradnej osobnej starostlivosti je povinná najneskôr do dvoch mesiacov predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku maloletého.
III. Rodičia sú povinní platiť výživné na maloleté dieťa každý sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
IV. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 27P/64/2016-77 zo dňa 8.3.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k. 23CoP/35/2018-128 zo dňa 17.9.2018 v časti výroku o výživnom a zverení.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala dňa 26.9.2018 návrh na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti.
2. Matke bol návrh doručený podľa § 106 ods. 3 CSP, nakoľko má hlásený pobyt bezdomovca a jej aktuálnu adresu sa súdu nepodarilo zistiť. K návrhu sa nevyjadrila. Otec sa nachádza vo väzbe. S podaným návrhom súhlasil a ponechať výživné v doterajšej výške.
3. Opatrovník odporučil návrhu vyhovieť, nakoľko v starostlivosti navrhovateľky neboli zistené žiadne nedostatky a maloletý aj podľa šetrenia v škole sa od príchodu do jej domácnosti zlepšil.
4. Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Maloletý je vnukom navrhovateľky, ktorá je jeho starou matkou z matkinej strany. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 27P/64/2016-77 zo dňa 8.3.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k. 23CoP/35/2018-128 zo dňa 17.9.2018 bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne. Otec bol v tom čase vo väzbe a predtým vo výkone trestu odňatia slobody. Prevažnú časť života maloletého bol vo výkone trestu alebo vo väzbe. Matka bola dobrovoľne nezamestnaná, nemala žiadny príjem okrem rodinných prídavkov.
6. Maloletý sa v domácnosti navrhovateľky nachádza od 21.9.2018, kedy matku s dieťaťom vyhodili z predchádzajúceho podnájmu a nemali kam ísť. Navrhovateľka s maloletým býva u svojho priateľa, s ktorým plánuje uzavrieť manželstvo. Je zamestnaná, na výživu dieťaťa jej matka neprispieva žiadnou čiastkou, i keď ho navštívila asi 10x. Záujem o starostlivosť o syna neprejavuje. Opätovne má nového priateľa. Kde však býva, navrhovateľka nevie. Z lustrácie Sociálnej poisťovne súd zistil, že matka bola zamestnaná len raz a zo správy od zamestnávateľa súd zistil, že bola zamestnaná na dohodu dva mesiace a dosiahla čistú mzdu 8,- € mesačne.
7. Otec maloletého je naďalej vo väzbe. Má okrem maloletého i vyživovaciu povinnosť k synovi, ktorý má 7 rokov a býva so svojou matkou. Výživné na neho nie je určené súdom.
8. Maloletý W. je žiakom 2. triedy základnej školy. Navrhovateľka mesačne platí obedy 24,- €, školský klub 13,- €. Je zdravý a ostatné výdavky má primerané svojmu veku.
9. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Podľa ustanovenia § 45 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. Podľa ustanovenia § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Podľa ustanovenia § 45 ods. 4 a 5 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Podľa ustanovenia § 33 ods. 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí o ustanovení majetkového opatrovníka podľa odseku 1 súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude opatrovník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je majetkový opatrovník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa. Podľa ustanovenia § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné
poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Podľa ustanovenia § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sa aj na starostlivosť rodičov o spoločnú domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov - otca i matky. Zároveň je však potrebné podotknúť, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť. V prípade, že obaja rodičia alebo jeden z nich sa správa neprimerane a nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je dôvodné, ak sa dieťa zverí aj do starostlivosti inej osoby, v prvom rade blízkej osoby, čoho cieľom je ušetriť dieťa negatívneho vplyvu stresujúceho prostredia.
11. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje jeho záujem, ktorý je prvoradým hľadiskom. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. V danom prípade je v záujme dieťaťa zachovať existujúci stav nariadený neodkladným opatrením.
12. Zverenie maloletého dieťaťa do výchovy iného občana než rodiča je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov; musí byť vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zaistiť riadnu výchovu dieťaťa (porovnaj R 64/1968).
13. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa zveriť ho do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je jeho blízkou príbuznou - starou matkou, nakoľko ani jeden z rodičov nemá vytvorené podmienky na starostlivosť o maloleté dieťa. Otec je opakovane vo väzbe a matka býva po podnájmoch, nepracuje a to už dlhodobo. Syna síce sporadicky navštevuje, ale na jeho výživu neprispieva. V starostlivosti navrhovateľky neboli zistené žiadne nedostatky, maloletý u nej prospieva a je v jeho záujme vytvoriť mu stabilné a podnetné prostredie. Súd zároveň určil rozsah práv a povinností navrhovateľky voči maloletému a tiež jej uložil povinnosť podávať súdu správy o nakladaní s jeho majetkom.
14. Súd určil povinnosť rodičom platiť výživné od právoplatnosti rozsudku a to vo výške 30 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu, t. j. aktuálne vo výške 28,08 € mesačne, nakoľko v
predchádzajúcom období boli nezamestnaní, otec je vo väzbe. Pričom otec má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom.
15. Týmto rozhodnutím súd zmenil pôvodný rozsudok o náhradnej osobnej starostlivosti v časti určenia výživného.
16. Podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanoveniach § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, okrem osôb ktoré sa tohto práva vzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).