Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-133-2018.pdf
PDF · 73.9 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/133/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. januára 2019 prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom v trestnej veci obžalovaného
B. A.,
nar. X.XX.XXXX v L., trvale bydliskom L., T. č. XXX/X, t.č. M.R.F. XXX/X, L.,
ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 15T/31/2018 zo dňa 14. augusta 2018 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/31/2018 zo dňa 14.08.2018 bol obžalovaný B. A. podľa § 285 písm. b/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sp. zn. Pv 270/18/3304-33 zo dňa 3.7.2018, ktorá mu kládla za vinu spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že: v presne nezistenom čase od roku 2009 do 5.4.2018 v L. na T. ulici v rodinnom dome číslo XXX/X ako manžel poškodenej L. A., po tejto opakovane kričal, pričom ju ponižoval a urážal tým, že jej vulgárne nadával, nazýval ju neschopnou chuderou, vyhrážal sa jej, že keby bola chlap tak ju zbije, z čoho prežívala stavy zvýšeného stresového zaťaženia, pocity strachu, obáv z jeho správania, v dôsledku čoho vyhľadala odbornú lekársku pomoc a pomoc polície, pretože skutok nie je trestným činom.
Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho napadla odvolaním prokurátorka. V písomných dôvodoch uviedla, že dokazovaním bolo preukázané, že skutok sa stal a napĺňa všetky znaky žalovaného trestného činu. V dôsledku zlého zaobchádzania zo strany obžalovaného, trvajúceho niekoľko rokov, poškodená začala navštevovať psychiatričku. Svedkovia sa vyjadrili k spolužitiu oboch, kde dochádzalo k hádkam, ktoré sa stupňovali. Znalkyňa v posudku konštatuje, že poškodená sa cíti subjektívne týranou osobou. Na hlavnom pojednávaní znalkyňa uviedla, že u poškodenej nezistila konfabulatórne tendencie. Nemožno opomenúť závery znalca na obžalovaného, že tento trpí závislosťou od kanabinoidov a abúzom alkoholu, má rysy hraničnej poruchy osobnosti. Poškodená označila konanie obžalovaného ako také, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život. Hoci jej nebol diagnostikovaný syndróm týranej osoby, pociťovala konanie obžalovaného ako agresívne a stupňujúce sa. Navrhla preto rozsudok zrušiť a rozhodnúť o vine obžalovaného podľa obžaloby, a uloženie
obžalovanému nepodmienečného trestu odňatia slobody a ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou.
Obžalovaný sa vyjadril k odvolaniu prokurátorky tak, že sa s týmito jej tvrdeniami nemôže stotožniť. Je mu ľúto, že sa rozpadol jeho vzťah s poškodenou, v žiadnom prípade však ich problémy nedosahovali intenzitu naplnenia znakov trestného činu. U poškodenej nie sú prítomné žiadne znaky týranej osoby, konanie obžalovaného pociťovala ako príkorie subjektívne, bola emočne preťažená a to spôsobilo jej hypersenzitívne vnímanie stresových situácii. S rozsudkom sa stotožňuje a navrhuje odvolanie prokurátorky zamietnuť.
Súd prvého stupňa rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr.por. Vo svojom rozhodnutí skonštatoval výrazný podiel poškodenej na konfliktnom spolužití s obžalovaným. Zdôraznil, že poškodená /podľa vyjadrení znalkyne z odboru psychológia/ nikdy nestratila kompetencie aktívne riešiť problematické spolužitie s obžalovaným. Mohla teda manžela kedykoľvek opustiť. V ich vzťahu však vulgarizmy /kladené za vinu obžalovanému/ nepoužíval len on, ale i samotná poškodená.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry na odvolaní podriadenej prokurátorky zotrval a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Obžalovaný uviedol, že s poškodenou je rozvedený, starajú sa spoločne o maloleté dieťa, vychádzajú normálne, žijú oddelene. Má aj testy od lekárky, že neužíva žiadne omamné látky. Navrhol odvolanie prokurátorky zamietnuť.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por., a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na základe takéhoto preskúmania napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Zo spisového materiálu predovšetkým vyplynul dlhodobo konfliktný manželský vzťah medzi obžalovaným a poškodenou, ktorú skutočnosť ani sám obžalovaný, či poškodená nenamietali . Tento konfliktný vzťah bol preukázaný aj svedeckými výpoveďami svedkov. Obava poškodenej z konania obžalovaného mala vyplynúť z toho, že v dôsledku konania obžalovaného, ktorý jej mal nadávať prežívala stres a vyhľadala odbornú lekársku pomoc. S poukazom na ostatné vo veci vykonané dôkazy, či už znalecké dokazovanie ohľadom poškodenej, či výpovede svedkov, je aj podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná pochybnosť, či je skutok trestným činom, ako to správne skonštatoval okresný súd.
Dôveryhodnosť výpovede poškodenej bola pritom aj priamo pred súdom spochybnená, keď najskôr uviedla, že nemala mimomanželský pomer, potom sexuálny pomer s iným mužom počas manželstva priznala. Zo znaleckého posudku navyše vyplynulo, že poškodená nezapadá do vzorca týranej osoby, neboli u nej zistené ani syndróm týranej osoby, ale ani vzorec naučenej bezmocnosti, typický pre obete týrania. Hoci poškodená navštevovala psychiatričku v roku 2017, keď malo jej prežívanie príkoria spôsobeného obžalovaným vrcholiť, avšak práve v tom čase sa rozhodla mať pomer s iným mužom. Podľa vyjadrení jej ošetrujúcej lekárky pomoc poškodená vyhľadala najmä pre stratu zamestnania a s tým súvisiace problémy, a hoci udávala aj problémové manželské spolužitie, k zlepšeniu jej stavu došlo po nájdení si práce. Vykonaným dokazovaním nebolo teda preukázané, že by u nej vzniknuté psychické problémy boli spôsobené práve konaním obžalovaného.
Krajský súd ďalej k odvolacím námietkam prokurátorky uvádza, že samotné konfliktné spolužitie manželov je nepostačujúce na naplnenie znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu , najmä ak pôvodcami konfliktov boli obaja manželia v rovnocennom postavení. Týranie je zlé zaobchádzanie , ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré týraná osoba pociťuje ako ťažké príkorie a to pre jeho krutosť , bezohľadnosť alebo bolestivosť . Produkovanými dôkazmi uvedené u poškodenej zistené nebolo.
Poškodená na jednej strane uvádzala, že sa cítila konaním obžalovaného ohrozená. Zároveň však tvrdila, že si v manželstve z dôvodu nezhôd s manželom žila svoj vlastný život, venovala sa
svojim koníčkom, cestovala za sestrou do zahraničia, chodila s kamarátkami, dokonca nadviazala aj mimomanželský vzťah. Otázne zostáva prečo konfliktné spolužitie s manželom neriešila ukončením manželstva, hoci jeho chovanie subjektívne pociťovala ako týranie, keď podľa znalkyne nikdy nestratila kompetencie na to, aby uvedenú situáciu aktívne riešila a zvládala.
V znaleckom posudku vypracovanom znalcom na poškodenú je uvedené, že poškodená citlivejšie vníma. Reaguje na stresové situácie zvýšenou úzkostlivosťou. Pri dezorganizácii, na ktorú má osobnostné predpoklady reaguje podráždene, popudlivo, podlieha stresovému zaťaženiu. Vzťahy vníma menej realisticky, rozplývajú sa vo fantáziách. Má zvýšenú senzitivitu v prežívaní, najmä v interpersonálnych vzťahoch, kde reaguje úzkostne, čo však je na podklade jej sociálnej nezrelosti.
Nemožno teda skonštatovať, že poškodená /ako jediný priamy svedok/ usvedčila obžalovaného zo žalovaného trestného činu . Na jednej strane neboli u nej skonštatované znaky typické pre týrané osoby a na strane druhej , aby bolo možné výpovede poškodenej brať za absolútne vierohodné, bolo potrebné, aby neboli ničím spochybnené, a aby boli podporené ďalšími relevantnými dôkazmi, ktoré však v tomto prípade absentovali.
S poukazom na znalecký posudok znalkyne z odboru psychológia vypracovaný na poškodenú sa v prípade tohto skutku javí byť dôkazná situácia nepostačujúca na vyvodenie jednoznačného záveru o tom, že obžalovaný naplnil znaky žalovaného trestného činu . Tento znalecký posudok sa dokonca v mnohom javí byť v súlade s tvrdeniami obžalovaného. Závery znaleckého posudku ohľadom osoby poškodenej korešpondujú s tým, ako obžalovaný popísal jej správanie v ich každodennom spolužití. Menej realistické vnímanie vzťahov poškodenou , či jej zvýšená senzitivita v prežívaní nemôžu byť pripisované obžalovanému na vrub nakoľko ide o jej osobnostnú výbavu.
Zo správ vypracovaných na obžalovaného na druhej strane vyplynulo, že tento je nekonfliktnou osobou, veľmi pozitívne hodnotenou aj v zamestnaní, kde si svoje úlohy plní zodpovedne a k spokojnosti nadriadených. Z výpovedí svedkov vyplynulo , že sa príkladne staral aj o maloleté dieťa.
Zohľadniac pochybnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, správne prvostupňový súd rozhodol o oslobodení obžalovaného zo skutku kladeného mu za vinu obžalobou. Na naplnenie všetkých zákonných znakov zločinu podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr.zák. obžalovaným neboli produkované dostatočné dôkazy.
Odvolací súd s ohľadom na uvedené skutočnosti považoval odvolanie prokurátorky za nedôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr.por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.