Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-12-2024.pdf
PDF · 85.75 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/12/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.05.2024, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 6PP/32/2023 zo dňa 20.03.2024, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku zamietol žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom B. X, C., t. č. ÚVV a ÚVTOS Prešov, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/75/2017 zo dňa 16.08.2017 vo výmere 10 (desať) mesiacov a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1T/53/2011 zo dňa 29.05.2017 vo výmere 10 (desať) rokov.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí podal odsúdený sťažnosť, ktorú dodatočne písomne odôvodnil. V dôvodoch sťažnosti uviedol, že splnil všetky podmienky podmienečného prepustenia, súd mu vyčíta vždy len minulosť, pričom najdlhší trest odňatia slobody, čo mal, bol vo výmere 22 mesiacov. Tento trest ho prinútil zmeniť sa, nakoľko je vo výkone trestu odňatia slobody 7 rokov. Prehodnotil svoje ciele, pretože už aj roky pribúdajú. Chcel by sa už usadiť a viesť riadny život, z toho dôvodu by chcel dostať šancu. Keď vykoná celý trest, bude mať tesne pred 50. rokom života, potom uplatnenie na trhu práce je horšie, až skoro nemožné. CRA systém, ktorý majú v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, vždy pozerá na minulosť, pritom sa má posudzovať správanie odsúdeného v konkrétnom treste. Začal vykonávať trest odňatia slobody v strednom stupni stráženia. Postupne sa prepracoval až do minimálneho stupňa stráženia a jeho diferenciačná skupina je „B“. Pracovne je zaradený a jeho pracovná morálka je kladne hodnotená, pritom mu súd prvého stupňa vyčíta, že to robí účelovo, aby si prilepšil. Odsúdený ďalej v sťažnosti uviedol, že to nie je pravda a robí to preto, aby sa čo najviac začlenil do spoločnosti a získal pracovné návyky. Pokiaľ ide o sociálne zázemie, ktoré mu súd vyčíta, odsúdený uviedol, že jeho sestre nerobí dobre, keď jej volá z výkonu trestu odňatia slobody a bývalá priateľka sa s ním rozišla, lebo dostal 10 rokov basu. Súd nemôže hovoriť o tom, len na základe slabého kontaktu, že sa nezačlení do spoločnosti a nepovedie riadny život, pretože každý si zaslúži druhú šancu. Z uvedených dôvodov odsúdený žiadal, aby odvolací súd jeho žiadosti vyhovel, je ochotný prijať akékoľvek obmedzenia a akékoľvek podmienky, aby dokázal, že povedie riadny život.
Na základe riadne a včas podanej sťažnosti preskúmal krajský súd ako súd sťažnostný, v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému
sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzalo a dospel k nasledovným záverom.
Súd prvého stupňa uznesením sp. zn. 6PP/32/2023 zo dňa 04.12.2023 zamietol návrh odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/75/2017 zo dňa 16.08.2017 vo výmere 10 (desať) mesiacov a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1T/53/2011 zo dňa 29.05.2017 vo výmere 10 (desať) rokov. Následne krajský súd na základe podanej sťažnosti odsúdeným A. B., uznesením sp. zn. 3Tos/3/2024 zo dňa 30.01.2024 zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa s tým, že bolo potrebné vo veci doplniť dokazovanie výsluchom zástupcu ÚVV a ÚVTOS Prešov, ako aj odsúdeného.
Na verejnom zasadnutí dňa 20.03.2024 súd prvého stupňa doplnil dokazovanie výsluchom zástupcu ÚVV a ÚVTOS Prešov a odsúdeného A. B..
Tak, ako to konštatuje súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia, z obsahu spisu je zrejmé, že odsúdený A. B. vykonáva úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1T/53/2011 zo dňa 29.05.2017, právoplatného dňa 30.09.2017, ktorým bol uznaný vinným v bode 1./ rozsudku zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 a/ Tr. zákona a v bode 2./ rozsudku z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pre výkon ktorého bol odsúdený zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Uvedených skutkov sa dopustil v podstate na tom skutkovom základe, že
1./ dňa 01.03.2011 spolu s obž. D. E. v čase okolo 18.44 - 18.54 hod. v Bratislave na železničnej stanici Hlavná stanica v pristavenom vlaku vošli do kupé, v ktorom sedel poškodený E. B. , obžalovaný E. vytiahol železnú tyčku a zaháňal sa ňou na poškodeného, kričiac na neho, či ho má zabiť, aby mu dal peniaze a telefón, lebo ho inak zabije, aj obvinený B. od neho žiadal peniaze a telefón a vulgárne mu pritom nadávali, nato obvinený E. vytrhol poškodenému z ruky mobilný telefón a obvinený B. mu odcudzil z peňaženky, ktorú v strachu o svoj život vytiahol z vrecka mince v hodnote 2,50 eur, v bode 2./ na tom skutkovom základe, že
- bez vážneho dôvodu nenastúpil v stanovenej lehote výkon trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/22/2011. Okresný súd Bratislava I za to uložil obžalovanému A. B. trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň súd zrušil výrok o treste, ktorý bol odsúdenému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/424/2012 zo dňa 20.09.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo, stratili podklad. Do trestu odňatia slobody súd odsúdenému započítal väzbu od 03.03.2011 do 15.03.2011, ako aj výkon trestu odňatia slobody vo veci Okresného súd Bratislava II sp. zn. 0T/424/2012 zo dňa 20.09.2012, a to od 18.09.2012 do 18.09.2013.
Okrem tohto trestu odsúdený vykonáva aj trest odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/75/2017 zo dňa 16.08.2017, ktorým bol uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa dopustil v podstate na tom skutkovom základe, že
- 08.06.2017 v čase okolo 15.00 hod. na predajnej ploche v predajni Billa na ulici Saratovská v Bratislave po tom, ako ho pracovník SBS obvinil z krádeže tomu vykrikoval, že ho počká vonku a tam ho dobije a zabije, následne po vyjdení z predajne fyzicky napadol iného pracovníka, najprv ho sotil a potom na zemi počas súboja päsťou udrel poškodeného do pravého spánku, následkom čoho poškodený upadol do bezvedomia, poškodený pritom utrpel pomliaždenie hlavy a podvrtnutie krčnej chrbtice s dĺžkou liečenia 5 dní. Zato mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, pre výkon trestu odsúdeného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Nt/59/2022 zo dňa 25.11.2022 rozhodol tento súd o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody tak, že tohto pre ďalší výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Ako to už krajský súd konštatoval aj v predchádzajúcom uznesení pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, prvostupňový súd správne skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky, ktoré zákon v ustanovení § 66 ods. 1 Tr. zákona vyžaduje.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 3 Tr. zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.
Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Odsúdený po formálnej stránke splnil všetky podmienky, ktoré zákon ukladá pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keď vykonal potrebnú časť trestu odňatia slobody ku dňu 26.6.2023. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, a to preukázanie polepšenia odsúdeného, vykonané dokazovanie musí jednoznačne a bez pochybností viesť k záveru, že sa odsúdený svojím správaním a plnením povinností skutočne polepšil a už doteraz vykonaný trest odňatia slobody bude postačujúci pre naplnenie účelu trestu, ktorým je najmä prevýchova odsúdeného tak, aby viedol riadny život a jeho ďalší výkon trestu preto už nie je potrebný. Odsúdený teda musí plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu odňatia slobody v podstate preukázať, že v jeho prípade je odpykanie aj kratšej, než pôvodne uloženej doby trestu postačujúce a účel trestu bol v jeho prípade dosiahnutý.
To, či sa odsúdený polepšil (čo je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti), je možné zisťovať prakticky len z jeho vonkajších prejavov a jeho správania, teda z toho, ako si vo výkone trestu plnil svoje povinnosti a aké bolo jeho celkové správanie, vrátane jeho postoja k trestnej činnosti, za ktorú mu bol uložený trest, ktorý vykonáva. To je zistiteľné okrem prejavov odsúdeného predovšetkým z hodnotenia ústavu na výkon trestu, v ktorom odsúdený trest vykonáva.
Okresný súd, rešpektujúc právny názor krajského súdu, doplnil na verejnom zasadnutí dňa 20.03.2024 dokazovanie výsluchom zástupcu ÚVV a ÚVTOS Prešov, ako aj odsúdeného. Zástupca ÚVV a ÚVTOS Prešov uviedol, že k záveru o nepriaznivej resocializačnej prognóze a vysokom riziku recidívy u odsúdeného dospeli po vyplnení elektronického dotazníka recidívy trestnej činnosti, na ktorom pracujú pedagóg odsúdeného, sociálny pracovník ústavu, psychológ ústavu a skupina preventívno- bezpečnostnej služby, pričom každý z nich vyplnil vopred dané skutočnosti o odsúdenom, program následne spracoval zadané poznatky a vyhodnotil riziko recidívy trestnej činnosti, ktoré u odsúdeného vyšlo vysoké. U odsúdeného sa zohľadňuje recidíva, celková vyrovnanosť v priebehu výkonu trestu odňatia slobody z dlhodobého hľadiska a všeobecné poznatky o odsúdenom, o jeho správaní a prístupe k povinnostiam. Výkon trestu odňatia slobody u odsúdeného bol kolísavý, riziko recidívy je u neho pomerne vysoké, rovnako aj recidíva trestnej činnosti. Z aktuálneho hodnotenia odsúdeného vypracovaného ÚVV a ÚVTOS Prešov (zo dňa 07.03.2024) plynie, že odsúdený bol vo výkone trestu štyrikrát disciplinárne odmenený (06.03.2019, 15.01.2021, 14.10.2022 a 10.10.2023), disciplinárne potrestaný nebol, boli však zistené negatívne poznatky, ale aj kladné zápisy.
Odsúdený pri svojom výsluchu na okresnom súde uviedol, že udržiava kontakt s bývalou priateľkou, ktorej raz za dva-tri mesiace napíše, vo výkone trestu ho nenavštevuje nikto, lebo je to 400 km, v prípade prepustenia na slobodu by pracoval v Partizánskom v spoločnosti Baku Produkt, alebo na družstve, v priebehu dvoch týždňov by si našiel prácu. Po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody by sa zdržiaval v B., kde má trvalé bydlisko. Žiadny doklad však súdu o týchto skutočnostiach, teda o budúcom pobyte alebo prísľube práce, nepredložil.
Aj keď podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je mimoriadnym inštitútom, ktorý by súd mal aplikovať len výnimočne, na podmienečné prepustenie odsúdený nemá automatický nárok, ale súd ho môže použiť len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Pokiaľ teda súd, na základe vykonaného dokazovania, nedospeje k bezpečnému záveru, že odsúdený sa polepšil, nemôže odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť. K splneniu materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, podľa názoru krajského súdu, teda dôjde až vtedy, keď odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody dobre správa, pretože si uvedomuje nesprávnosť svojho doterajšieho konania spočívajúceho v páchaní trestnej činnosti, je odhodlaný viacej takto nekonať a aktívne prejavuje snahu po náprave, objektivizovanú najmä disciplinárnymi odmenami. Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, aj krajský súd dospel k záveru, že odsúdený celkom jednoznačne nepreukázal, že už doterajší výkon trestu ho prevychoval takým spôsobom, že napriek tomu, že bol vo výkone trestu odňatia slobody po dobu viac ako 7 rokov, získal štyri disciplinárne odmeny, podľa hodnotenia ÚVV a ÚVTOS však jeho správanie malo kolísavý charakter, keď došlo u neho v piatich prípadoch k menej závažným porušeniam ústavného poriadku. Z uvedeného potom plynie, že okresný súd nehodnotil len minulosť odsúdeného, ale aj jeho správanie počas výkonu trestu odňatia slobody, z výkonu ktorého žiadal byť podmienečne prepustený. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Prešov v hodnotení uviedol, že resocializačná prognóza jeho nápravy je nepriaznivá a riziko recidívy je vysoké. Vzhľadom na nevyrovnaný priebeh výkonu trestu odňatia slobody, kedy sa v periódach striedali obdobia, kedy si odsúdený plnil povinnosti s obdobiami, kedy zo strany odsúdeného dochádzalo k porušovaniu interných noriem a vysokú recidívu v minulosti, ústav konštatoval, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a neodporúčal jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Krajský súd konštatuje, že okresný súd pri posudzovaní podmienok na podmienečné prepustenie neprihliadal len predchádzajúce odsúdenia (v prípade odsúdeného B. ide o desať záznamov v odpise registra trestov, z toho v siedmich prípadoch mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody). Na druhej strane však o osobe odsúdeného svedčí aj jeho minulosť a nie je možné neprihliadať aj na túto skutočnosť, keďže v osobe odsúdeného nejde o páchateľa, ktorý by bol vo výkone trestu prvýkrát, či druhýkrát, prípadne tretíkrát. Navyše za situácie, že vykonáva tresty za štyri skutky, z toho v dvoch prípadoch išlo o pomerne násilné trestné činy, v jednom prípade o zločin. Pred výkonom trestu odsúdený nepracoval, býval v rôznych opustených chatách v Bratislave, ako to plynie aj zo spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/75/2017, spolu so skutočnosťou že odsúdený má minimálny kontakt s príbuznými, potom aj krajský súd dospel k záveru, že aj keď u odsúdeného došlo aj k určitej pozitívnej zmene, nie je nateraz jednoznačne preukázané, že odsúdený sa naozaj už doterajším výkonom trestu odňatia slobody polepšil, a preto jeho ďalší výkon už nie je potrebný. Naopak, je potrebné na neho ešte ďalej vplývať, aby sa v budúcnosti nedostával do rozporu so zákonom, aby viedol riadny život. A predovšetkým je potrebné, aby odsúdený vykonával trest vyrovnane.
Z uvedených dôvodov preto krajský súd, nezistiac dôvody pre zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia, toto považoval za zákonné a vecne správne, preto sťažnosť odsúdeného A. B. postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol ako nedôvodnú.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.