Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-306-2017.pdf
PDF · 79.94 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/306/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, pr. zast. Mgr. Miroslav Vilím, advokát, so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 4, XXX XX Y., v konaní o zaplatenie 142,66 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 142,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy istiny od 19.09.2015 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 04.12.2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 142,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy istiny od 19.09.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná podpísala návrh na uzavretie poistnej zmluvy, ktorý bol žalobcom akceptovaný vydaním poistky č. 110/218403-0. Tým bola platne uzatvorená poistná zmluva, predmetom ktorej bolo investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok. V návrhu na uzavretie poistnej zmluvy si žalobca so žalovanou dohodli začiatok poistenia 0:00 hod. dňa 01.05.2015 s mesačným poistným obdobím a s minimálnou splátkou poistného vo výške 40 eur. Žalovaná uhradila poistné od začiatku poistenia dňa 01.05.2015 do 31.05.2015. Nasledujúce poistné žalovaná neuhradila. Výzvou zo dňa 11.08.2015 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžného poistného, ktoré žalovaná dlhovala v čase vystavenia výzvy na úhradu dlžného poistného. Poistná zmluva zanikla dňa 18.09.2015 z dôvodu nezaplatenia poistného v zákonom stanovenej lehote. Žalobca v tomto konaní žiada zaplatenie poistného za obdobie od 01.06.2015 do 18.09.2015. Dlžná suma bola vypočítaná ako súčet 3 mesačných splátok vo výške 40 eur, ktoré neboli uhradené za obdobie od 01.06.2015 do 18.09.2015 (3 x 40 eur = 120 eur) a pomerného poistného za obdobie od 01.09.2015 do 18.09.2015, t.j. 17 dní (mesačné poistné 40 eur / 30 dní x 17 dní = 22,66 eur). Celková suma dlžného poistného predstavuje 120 eur. Žalobca si touto žalobou uplatňuje nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia, t.j. odo dňa 19.09.2015.
2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) nevyjadrila.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, len na základe listinných dôkazov predložených stranami v súlade s § 297 CSP, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 22.01.2019.
4. Z listinných dôkazov bol zistený tento skutkový stav: Dňa 27.04.2015 žalovaná podpísala návrh na uzavretie poistnej zmluvy, ktorý bol žalobcom akceptovaný vydaním poistky č. 110/218403-0. Tým bola platne uzatvorená poistná zmluva, predmetom ktorej bolo investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok so začiatkom poistenia dňa 01.05.2015 o 0,00 hod. na dobu 36 rokov, s mesačným poistným vo výške 40 eur. Žalovaná uhradila poistné od začiatku poistenia dňa 01.05.2015 do 31.05.2015. Nasledujúce poistné žalovaná neuhradila. Poistná zmluva zanikla dňa 18.09.2015 z dôvodu nezaplatenia poistného v zákonom stanovenej lehote. Žalobca si v konaní uplatnil zaplatenie poistného za obdobie od 01.06.2015 do 18.09.2015 vo výške 142,66 eur.
5. Podľa § 788 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
6. Podľa § 795 ods. 1 OZ, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
7. Podľa § 796 ods. 1, 2 OZ, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.
8. Podľa § 801 ods. 2 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
9. Podľa § 803 ods. 1 OZ, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
10. Podľa čl. 2 ods. 11 VPP, poistné obdobie je časť doby, dohodnutá v poistnej zmluve, za ktorú sa platí minimálne poistné. Prvé poistné obdobie je časť poistnej doby od začiatku poistenia do konca prebiehajúceho kalendárneho mesiaca, za ktorú sa platí dohodnuté minimálne poistné.
11. Podľa čl. 2 ods. 9 VPP dohodnuté minimálne poistné je najnižšia suma poistného, ktorú musí mať poistník zaplatený za každé poistné obdobie.
12. Zánik poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného predstavuje špeciálny, sankčný spôsob zániku poistnoprávneho vzťahu, poistná zmluva zaniká v dôsledku toho, že si poistený nesplnil jednu zo svojich základných povinností platiť poistné.
13. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 27.04.2015 uzatvorili žalobca ako poisťovateľ a žalovaná ako poistník a poistený poistnú zmluvu prijatím návrhu na uzavretie poistnej zmluvy , ktorý bol žalobcom akceptovaný vydaním poistky č. 110/218403-0, predmetom ktorej bolo investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok. Žalovaná zaplatil len poistné za obdobie od 01.05.2015 do 31.05.2015. Žalovaná si nesplnila svoju povinnosť a nezaplatila žalobcovi poistné ani na základe jeho výzvy zo dňa 11.08.2015, poistenie preto zaniklo v súlade s § 801 ods. 2 OZ dňom 18.09.2015. Žalobca podľa § 803 ods. 1 OZ má nárok na zaplatenie poistného za dobu do zániku poistenia, ktoré poistné v danom prípade predstavuje 142,66 eur. Keďže žalovaná dlžnú sumu dobrovoľne neuhradila, súd žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie istiny v sume 142,66 eur.
14. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
15. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak vzťah vznikol po 1.2.2013.
17. Žalovaná sa s peňažným plnením dostala do omeškania, súd priznal žalobcovi zákonný ročný úrok z omeškania, určený zo žalovanej istiny odo dňa nasledujúceho po dni zániku poistného vzťahu do zaplatenia, t.j. od 19.09.2015.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd rozhodol, že má nárok na náhradu 100% trov konania proti žalovanej. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.