Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/163/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobkyne: Y. B., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom N.. B.. Š.Y. XXX, XXX XX Š. - C., občan SR, proti žalovanému: B. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. X, XXX XX L., občan SR, o zaplatenie sumy 2.690,00 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.690,-- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.690,-- € od 11. 10. 2016 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 26. 07. 2016 žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 2.690,-- € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 08. 09. 2014 uzavrela so žalovaným Zmluvu o pôžičke formou notárskej zápisnice, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá bezúročná pôžička 3.100,-- €. Pôžička bola žalovanému vyplatená v hotovosti pred podpisom zmluvy. Žalovaný ako dlžník dlh vo výške 3.100,-- € uznal, čo potvrdil podpisom pred notárom. Podľa notárskej zápisnice sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutú pôžičku v mesačných splátkach po 120,-- € mesačne od 10. 09. 2014 do 10. 09. 2016, vždy k 10-temu dňu v mesiaci, posledná splátka vo výške 100,-- € bola splatná 10. 10. 2016. Žalovaný na pôžičke uhradil 3x sumu 120,-- € v mesiaci september, október a november 2014, vo februári 2015 zaplatil 50,-- €, t. j. celkom 410,-- €. Zvyšok dlhu činí 2.690,-- €. Listom zo dňa 24. 03. 2015 žalobkyňa žalovaného vyzvala na úhradu dlhu 2.690,-- €. Výzvu mohol prevziať jeho brat ako splnomocnená osoba. Medzi tým sa so žalovaným rozprávala ústne a ten jej oznámil, že nemá voči nej žiaden dlh a nie je ochotný ho splácať. Keďže sa žalovaný od 11. 02. 2014 dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobkyňa si v súlade s Nariadením vlády č. 87/1995 a § 517 ods.2 uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok, naposledy od splátky splatnej 10. 07. 2016, t. j. od 11. 07. 2016. Podaním doručené súdu dňa 02. 11. 2016 na výzvu súdu spresnila, že úroky z omeškania si uplatňovala v súlade s Obchodným zákonníkom a Nariadením vlády č. 21/2013 Z. z. Uviedla, že ak ňou uplatnený úrok z omeškania je nepredmetný, požiadala, aby súd rozhodol, aká percentuálna výška sadzby bude vyplatená. Písomným podaním doručené súdu dňa 13. 04. 2018 žalobkyňa upravila svoj návrh a žiadala priznať úrok podľa predpisov civilného práva vo výške 5 % ročne zo sumy 2.690,-- € odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky, t. j. od 11. 10. 2016.

2. Súd doručoval žalovanému žalobu spolu s uznesením súdu zo dňa 16. 11. 2016, v ktorom bol vyzvaný na vyjadrenie k žalobe a to na adresu na území Anglicka, ktorú označila žalobkyňa ako doručovaciu adresu. Na základe jej informácií sa žalovaný dlhodobo pracovne zdržiaval v Anglicku na uvedenej

adrese, na územie Slovenska chodil nepravidelne. Doklad o doručení súdnej zásielky na území Anglicka sa opakovane ani prostredníctvom reklamácie nepodarilo zabezpečiť, podľa poslednej doručenky (čl. 53) mala byť súdna zásielka so žalobou, spresnením žaloby a uznesením súdu doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 12. 07. 2017. Na pojednávaní dňa 15. 01. 2019 žalovaný poprel, že by bol na území Anglicka prevzal nejakú zásielku, poprel, že podpis na predmetnej doručenke je jeho a predložil svoj občiansky preukaz na preukázanie svojho vlastnoručného podpisu. Keďže preverenie žalovaným tvrdených okolností preberania súdnej zásielky v Anglicku prostredníctvom dotazovania doručovateľa na území Anglicka by bolo spojené s neprimeranými nákladmi a neprimeraným časom, súd uvedenú okolnosť vyhodnotil na prospech žalovaného tak, že nemá za preukázané doručenie žaloby, doplnenia žaloby a predmetného uznesenia súdu, preto na pojednávaní priamo boli tieto listiny žalovanému doručené, t. j. dňa 15. 01. 2019. Následné doplnenie - čiastočné späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania, bolo žalovanému doručené do vlastných rúk na adrese trvalého bydliska na území SR dňa 17. 10. 2018 (čl. 81). Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka, oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci stav veci.

4. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 2.690,-- € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 11. 10. 2016 do zaplatenia.

5. Žalovaný na pojednávaní nesúhlasil s podanou žalobou, tvrdil, že dlh uhradil osobne k rukám v hotovosti žalobkyni. Uviedol, že mal o tom aj písomný doklad, ktorý však už toho času k dispozícii nemá, pretože sa opakovane sťahoval. Dlh uhradil ešte koncom roku 2014 alebo začiatkom roku 2015, na vrátenie peňazí si zobral pôžičku od kamaráta, ktorý je v zahraničí. Pri vyplatení peňazí bola osobne prítomná aj jeho priateľka, ktorú navrhol vypočuť ako svedka. Ďalej navrhol prípadne vypočuť aj jej sestru, ktorá mu poskytla finančné prostriedky, prípadne zabezpečí doklad od nej o poskytnutí pôžičky. Žalovaný uviedol, že osobne telefonoval žalobkyni, dohodli si stretnutie na námestí v Š., v mieste jej trvalého bydliska a to konkrétne na parkovisku, kde jej finančné prostriedky odovzdal. Žalobkyňa tieto tvrdenia poprela, zotrvala na tom, že žalovaný jej zaplatil len čiastku 410,-- € a preto trvala na podanej žalobe.

6. Súd len uvádza, že nevykonal dôkaz - výsluch sporových strán, nakoľko tento dôkaz žiadna sporová strana nenavrhla a súd sám takýto dôkaz vykonať nemôže (§ 185 ods.2 C. s. p.).

7. Svedkyňa N. R. pred súdom vypovedala, že je blízkou priateľkou žalovaného. Uviedla, že o predmetnej pôžičke sa rozprávali so svojim priateľom, k tomu ako došlo k tejto pôžičke sa vyjadriť nevedela, bola to jeho minulosť, ktorú ona neriešila. Vedela však, že dlžoba bola cca 2.800,-- €. Po rozhovore sa dohodli, že oslovia jej sestru za účelom pôžičky, ktorá mala financie. Sestra svedkyne poskytla pôžičku 2.800,-- €, k čomu žalovaný aj podpisoval papier, ktorý zostal sestre. Podpis nebol notársky overený, pretože boli v príbuzenskom vzťahu a so sestrou má dobrý vzťah. Sestra pracuje v Rakúsku a na Slovensko chodí len nepravidelne. Dohodli sa, že peniaze jej vrátia, keď budú mať. Pamätala si, že niekedy začiatkom roku 2015 žalovaný telefonoval so žalobkyňou a dohodli si stretnutie. Ona osobne pri tom telefonáte nebola, oznámil jej to žalovaný. Išli spoločne autom do Š., kde boli na námestí. Ona zostala sedieť v aute, žalovaný vystúpil pred auto, na to prišla žalobkyňa. Svedkyňa potvrdila, že žalobkyňu tam osobne videla, videla ako sa spolu rozprávali a žalovaný jej podal obálku. Žalobkyňa na kapote auta podpísala výdavkový doklad, ktorý osobne zakupovala svedkyňa v papiernictve. Žalovaný potom nastúpil do auta, tento doklad nechal v aute, neskôr ho už svedkyňa nevidela. Vie len, že tento doklad sa stratil, pretože následne sa sťahovali, išli do zahraničia, potom sa sťahovali späť do bytu a následne do rodinného domu. Pamätala si, že žalobkyňa ešte zasielala žalovanému list, v ktorom žiadala vrátenie peňazí a on jej odpísal v tom význame, že pôžičku už vyplatil. Následne s priateľom šli do zahraničia, bolo to v rokoch 2016 alebo 2017, boli tam jeden rok a domov chodili len nepravidelne na dovolenku. Po návrate zo zahraničia splatili pôžičku sestre. Svedkyňa priamo na pojednávaní potvrdila, že sa v danom prípade jednalo o osobu žalobkyne, pamätala si ju do tváre, bola si tým istá. Žalobkyňa k výpovedi svedkyne poprela jej tvrdenia. Uviedla, že by nesúhlasila so stretnutím na námestí a s prevzatím takejto finančnej hotovosti, ktorú by bolo potrebné prerátať na verejnosti. Námestie je ďaleko od jej domova a dovtedy, ak malo dôjsť k nejakému stretnutiu so žalovaným za účelom vrátenia peňazí, vždy to bolo v jej práci. Pokiaľ by mala prevziať takúto finančnú hotovosť, určite by trvala na tom, aby sa to spísalo, aby boli krytí obaja. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že ak by si bola vedomá podpisu dokladu o vrátení peňazí

žalovanému, určite by nepodávala žalobu na súd. Žalovaný zotrval na svojom tvrdení a poukázal na to, že aj pokiaľ nosil žalobkyni peniaze do práce, nič nepodpisovali.

8. Podľa odpisu Notárskej zápisnice č. N 224/2014, Nz 3266/2014, bola táto spísaná dňa 08. 09. 2014 na notárskom úrade so sídlom v Š. - C. u notára K.. K. N.. Notárka potvrdila, že sa pred ňu dostavili žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník a požiadali o spísanie notárskej zápisnice a to Zmluvu o pôžičke. Predmetom zmluvy bola pôžička žalovaného ako dlžníka, podľa ktorej dňa 07. 09. 2014 si od žalobkyne bezúročne požičal sumu 3.100,-- €. Žalovaný ako dlžník vyhlásil, že svoj dlh čo do základu aj výšky uznáva. Zaviazal sa požičané prostriedky uhradiť formou mesačných splátok po 120,-- € od 10. 09. 2014 do 10. 09. 2016, vždy k 10-temu dňu v mesiaci a poslednú splátku 100,-- € do 10. 10. 2016. Odpis notárskej zápisnice bol vyhotovený tri krát, každej zo strán bolo jedno vyhotovenie odovzdané a jeden krát bolo uložené do archívu notárskych zápisníc.

9. Výzvou zo dňa 24. 03. 2015 adresovala žalobkyňa žalovanému výzvu na úhrady dlhu 2.690,-- €, z toho 430,-- € po splatnosti podľa notárskej zápisnice. Keďže porušil dohodu o splátkach, žiadala ho o zaplatenie dlhu do 15-tich dní. Inak pristúpi k vymáhaniu dlhu súdnou cestou. K výzve žalovaný uviedol, že mu bola doručená, avšak na ňu písomne reagoval tak, že si nie je vedomý žiadneho ďalšieho dlhu voči žalobkyni. Žalobkyňa potvrdila, že takúto odpoveď jej žalovaný doručil.

10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10.1. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

10.2. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10.3. Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10.4. Výška úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky za obdobie od 16. 03 2016 je 0,00%.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne bola podaná dôvodne. Predmetom konania bol nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 2.690,-- € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 11. 10. 2016 do zaplatenia. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe požadovala vyšší úrok od splatnosti jednotlivých splátok, podaním doručené súdu 13. 04. 2018 upravila príslušenstvo pohľadávky, súd túto úpravu hodnotil ako čiastočné späťvzatia žaloby v časti príslušenstva. S poukazom na to, že súd mal preukázané doručenie žaloby až na pojednávaní dňa 15. 01. 2019, súd o čiastočnom späťvzatí žaloby nerozhodoval postupom podľa § 145 ods.3 C. s. p. a konal o zvyšku nároku žalobkyne bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Vykonaným dokazovaním súd konštatuje, že medzi sporovými stranami nebolo sporné to, že žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičku vo výške 3.100,-- €, o čom bola spísaná zmluva formou notárskej zápisnice zo dňa 08. 09. 2014. Rovnako nebolo sporné,

že sa jednalo o bezúročnú pôžičku, a že sa žalovaný ju zaviazal uhradiť v splátkach vo výške a lehotách splatnosti podľa písomnej zmluvy. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný uhradil tri splátky po 120,-- € za september, október, november 2014, a že vo februári 2015 zaplatil sumu 50,-- €, t. j. nebolo sporné, že na pôžičke žalovaný zaplatil 410,-- €. Sporné zostalo to, či žalovaný zvyšok dlhu zaplatil, pretože žalovaný tvrdil, že zvyšok dlhu zaplatil osobne k rukám žalobkyne. Žalobkyňa toto tvrdenie poprela. Súd hneď na začiatku uvádza, že čo sa týkalo zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami, tento sa riadil Občianskym zákonníkom (§ 657 Zmluvou o pôžičke). Pokiaľ si v pôžičke strany dojednali plnenie v splátkach, mohla žalobkyňa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len v tom prípade, ak by to bolo medzi stranami dohodnuté. Žiadnu takúto dohodu žalobkyňa netvrdila, ani nebola preukázaná, preto súd konštatuje, že pokiaľ žalobkyňa už v marci 2015 vyzývala žalovaného na vrátenie celej pôžičky, nekonala tak oprávnene. Rovnako v čase podania žaloby dňa 26. 07. 2016 nemohla žiadať o vrátenie celej pôžičky, nakoľko dlh nebol splatný. V priebehu konania však došlo k splatnosti aj poslednej splátky a to dňom 10. 10. 2016, takže v čase rozhodovania súdu sa celý dlh stal splatným. Súd je povinný vychádzať zo stavu preukázaného v čase rozhodovania súdu (§ 217 ods.1 C. s. p.), súd tak konštatuje, že žalobkyňa požadovala splatný dlh. Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia uvádzal svedeckú výpoveď svojej priateľky. Poukázal aj na to, že o tejto skutočnosti mal doklad, avšak v čase rozhodnutia súdu ho nemal k dispozícii, uvádzal, že je stratený. Žalobkyňa tvrdenia žalovaného o vrátení pôžičky v celom rozsahu poprela, uviedla, že pokiaľ by si bola vedomá toho, že podpísala žalovanému vrátenie pôžičky, nebola by podala žalobu na súd. Súd konštatuje, že hoci tvrdenia žalovaného potvrdzovala svedkyňa, jednalo sa však o jeho blízku priateľku, preto jej výpoveď môže byť ovplyvnená blízkym priateľským vzťahom so žalovaným, čím jej výpoveď súd hodnotí ako nižšej hodnovernosti. Výpoveď svedkyne spochybňuje aj skutočnosť, že svedkyňa s istotou tvrdila, že opoznala osobu žalobkyne, hoci ju videla len jeden krát, pri ňou popísanom stretnutí ju videla len v krátkosti a s odstupom času takmer štyroch rokov, čo taktiež znižuje hodnovernosť jej tvrdenia. Rovnako vzal súd do úvahy aj tvrdenie žalobkyne, že ak by si bola vedomá podpisu dokladu o vrátení finančných prostriedkov, určite by nepodávala žalobu na súd. Všetky tieto skutočnosti viedli súd k záveru, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o úhrade zostatku dlhu, to znamená, neuniesol dôkazné bremeno v konaní o zániku dlhu zaplatením. Preto súd nárok žalobkyne považoval za preukázaný a zaviazal žalovaného titulom vrátenia pôžičky - zaplatiť žalobkyni zvyšok dlhu vo výške 2.690,-- €. Keďže je žalovaný v omeškaní s vrátením celého dlhu odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky, t. j. od 11. 10. 2016, súd priznal žalobkyni aj príslušenstvo pohľadávky, t. j. úrok z omeškania, ktorý bol uplatnený v súlade s predpismi civilného práva. Celý dlh bude žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 232 ods.3 C. s. p.).

12. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p. a priznal žalobkyni ako úspešnej strane sporu plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.