Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/151/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzko, konajúca na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47258713, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Y. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. A. XXX, o zaplatenie 2310,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21C/80/2016-55 zo dňa 24.07.2018 takto

rozhodol:

Zrušuje prvoinštančný rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1243,96 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1243,96 EUR od 01.02.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Stranám právo na náhradu trov konania nepriznáva.“ Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2, § 504, § 506 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 565, § 517 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. V odôvodnení uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere a zmluva o revolvingovom úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý vo výške 627,96 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami. Žalobca poskytol žalovanému taktiež revolvingový spotrebný úver vo výške úverového rámca 600 eur, výške úrokovej sadzby 26,28 %, RPMN 41,76 %. Výška mesačnej splátky bola stanovená na 57,40, v počte 12, celková čiastka na zaplatenie bola stanovená na 721,20 eur. Podľa tvrdení žalobcu žalovaný úver riadne a včas nesplácal a dostal sa do omeškania, vyčerpal celkovo 3580,77 a uhradil celkovo sumu 2336,81eur. Súčasťou splátky bol úrok, poplatok za správu revolvingového úveru a poistenie, pričom priamo v zmluve presné rozčlenenie splátky na jednotlivé položky nie je uvedené. Z dôvodu neplnenia si povinností zo strany žalovaného a to nesplácania dohodnutých mesačných splátok, žalobca vyhlásil ku dňu 01.02.2015 predčasnú splatnosť úveru. Súd mal tiež za preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu uhradil celkovo sumu 2336,81 eur. V zmluve o pôžičke absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

V zmluve absentuje aj ďalšia podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmluve o úvere bola úroková sadzba v danom prípade dohodnutá vo výške 26,28 % ročne. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov decembri 2010, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 11,10 %. Úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 02.12.2010 a žalobca ju vypovedal ku dňu 31.01.2015. Úroková sadzba predmetného úveru je tak viac ako 2,5-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere žalovaný čerpal sumu vo výške 3580,77 eur, žalovaný zaplatil sumu 2336,81 eur. Žalovaný je tak na istine úveru povinný zaplatiť ešte sumu 1243,96 eur, teda sumu, ktorá mu bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá. Súd v tejto časti uplatnený nárok považoval za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Tým, že žalovaný neuhradil dlžnú sumu riadne a včas, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Súd preto žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne z priznanej sumy 1243,96 eur, ktorého výška nie je v rozpore so zákonnou úpravou a to odo dňa nasledujúceho po vyhlásení splatnosti úveru. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

2. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V časti C1) úverovej zmluvy sú uvedené dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN, a to výška čerpania revolvingového úveru 600,00 Eur, výška mesačnej splátky 57,40 Eur, s poplatkom za správu úveru 2,70 Eur a splatenie revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach. Pre výpočet RPMN nebola zohľadnená suma určená na úhradu poistného, pretože poistenie nebolo podmienkou poskytnutia revolvingového úveru. Dlžník bol oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistením revolvingového úveru, a to aj pred poskytnutím tohto úveru. Žalovaný si pri uzatváraní úverovej zmluvy zvolil poistenie úveru, a to základný súbor poistenia s výškou poistného 3,33 % z mesačnej splátky, ako to vyplýva z bodu C1) úverovej zmluvy. To znamená, že súčasťou mesačnej splátky bol aj poplatok za poistenie vo výške 3,33 % z aktuálnej výšky mesačnej splátky. Z obsahu úverovej zmluvy nevyplýva, že by povinnou podmienkou poskytnutia úveru bolo uzavretie poistenia a zároveň žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by mu bolo poistenie zo strany žalobcu akýmkoľvek spôsobom nanútené ako podmienka poskytnutia úveru. Suma poplatkov za poistenie sa nemôže započítať do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, a to vzhľadom k tomu, že v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 ZoS sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov použijú celkové náklady definované v ustanovení § 2 písm. g) ZoS, podľa ktorého sa poistné do týchto nákladov nezapočítava. Úroková sadzba bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá vo výške 26,28 % ročne, ako to vyplýva aj zo základných podmienok zmluvy v bode C1) Úverovej zmluvy. Žalobca však úrokovú sadzbu znížil, pričom úroková sadzba vo výške 21,24 % ročne bola v danom čase a mieste uzatvárania úverového vzťahu s prihliadnutím na druh úveru, jeho výšku, dobu splatnosti a neexistujúce zabezpečenie obvyklá a primeraná. Úverová zmluva obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil vec na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu žalovanému v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí zmluvy vyžadovaných zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok len na zaplatenie istiny úveru. Súd prvej inštancie v bode 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere a zmluva o revolvingovom úvere, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami. Následne v bode 16. uviedol, že v zmluve o pôžičke absentuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z odôvodnenia tak nie je zrejmé, na ktorú zmluvu sa daný záver vzťahuje, odôvodnenie je zmätočné. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že v zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady pre výpočet RPMN, teda absentuje údaj podľa § 9 ods. písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie však nijako nešpecifikoval, ktoré konkrétne predpoklady pre výpočet RPMN považuje za absentujúce. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie považoval úrokovú sadzu vo výške 26,28 % ročne za nesúladnú s dobrými mravmi. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či súd skúmal, či úroková sadzba vo výške 26,28 % ročne, ktorá bola dojednaná v zmluve o revolvingovom úvere sa aj reálne počas zmluvného vzťahu uplatňovala. Žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že úrokovú sadzbu znížil na 21,24 % ročne. Aj v zmysle žalobného petitu si žalobca z nezaplatenej istiny úveru uplatňuje zmluvný úrok vo výške 21,24 %. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy SR, čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv). Tým odňal stranám sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu zodpovedajúcemu zrušeniu rozsudku a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust. § 220 ods. 2 CSP. Rozhodne tiež o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.