Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_69Ek-920-2018.pdf
PDF · 108.38 KB
Case nature
Subarea
69Ek/920/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, konajúca konateľom JUDr. Tomášom Kušnírom, advokátom, proti povinnej J. Csonkovej, nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, o vymoženie 140,24,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/920/2018 zo dňa 22. októbra 2018, takto
rozhodol:
Sudca sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/920/2018 zo dňa 22. októbra 2018 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, podaného prostredníctvom právneho zástupcu, doručeného súdu dňa 16.6.2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn.: SRSAspA 02555/17, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadeným záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, IČO: 45 744 971, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, pred rozhodcom Mgr. Petrom Senovským, dňa 5.12.2017, ktorý podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudol právoplatnosť dňa 16.4.2018 a vykonateľnosť dňa 20.4.2018. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.6.2018 predložil súdu ako prílohy predmetný rozhodcovský rozsudok, zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatkov, všeobecné obchodné podmienky, zmluvu o postúpení pohľadávok a spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu.
2. Vyšší súdny úradník po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie, uznesením sp. zn. 69Ek/920/2018 zo dňa 22.10.2018, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) bod. 4 Exekučného poriadku a oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal.
3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že pri preskúmavaní návrhu na vykonanie exekúcie, v súlade s ustanovením §-u 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, preskúmaval okrem iného aj formálnu vykonateľnosť predloženého rozhodcovského rozsudku. Na tento účel dňa 18.6.2018 písomnou výzvou označenou ako „Žiadosť o zaslanie rozhodcovského spisu", požiadal rozhodcovský súd, ktorý vydal súdu predložený exekučný titul, o doručenie rozhodcovského spisu.
4. Dňa 8.8.2018 boli súdu doručené elektronické podania cez Ústredný portál verejnej správy od Zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul predložený exekučnému súdu v danej veci, obsahom ktorých bol elektronický rozhodcovský spis. Jeho súčasťou bol okrem iného rozhodcovský rozsudok (bez doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti v ňom uvedených) a elektronická doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. Zriaďovateľ rozhodcovského súdu zaslal exekučnému súdu aj svoje vyjadrenie k veci, v ktorom uviedol, že: „Na základe Vašej žiadosti Vám zasielame obsah
rozhodcovského spisu, ktorý bol vo vyššie uvedenej veci vedený na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava (ďalej len „Stály rozhodcovský? súd"). V súvislosti s vybavením Vašej žiadosti si dovoľujeme uviesť, že z predloženého obsahu Vami požadovaného rozhodcovského spisu je podľa nášho názoru bez ďalšieho možné rozhodnúť o návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku. Predkladaný obsah rozhodcovského spisu jednoznačne preukazuje, že právomoc stáleho rozhodcovského súdu konať a rozhodovať v danej veci bola riadne založená rozhodcovskou zmluvou na základe $ 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, respektíve na základe § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní; rozhodcovské rozhodnutie (exekučný titul) bolo vydané stálym rozhodcovským súdom a rozhodcom, ktorí na to mali povolenie v zmysle zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní; rozhodcovské rozhodnutie ako exekučný titul splna náležitosti právnych predpisov tak z pohľadu materiálneho, ako a j z pohľadu procesného. Máme taktiež za to, že konajúci súd v rámci preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh, vrátane požadovaného rozhodcovského spisu, by mal vychádzať podľa svojej úvahy najmä z obsahu predložených listín a podaní a to bez ohľadu na ich formu."
5. Z dôvodu, že súdu nebol predložený rozhodcovský spis v listinnej podobe, vyšší súdny úradník dňa 22.8.2018 znova vyzval rozhodcovský súd, a to pod hrozbou poriadkovej pokuty) o predloženie originálu rozhodcovského spisu v listinnej podobe. Predseda dotknutého rozhodcovského súdu sa v podaní doručenom súdu dňa 20.9.2018, označenom ako „Odpoveď na urgenciu k výzve na zaslanie rozhodcovského spisu v listinnej podobe" vyjadril, že listinný rozhodcovský rozsudok ako aj rozhodcovský spis nie je možné súdu predložiť z dôvodu ich neexistencie v listinnej forme. Uviedol že listinné vyhotovenia rozhodcovských rozsudkov sú doručované jednotlivým účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania a ďalšími listinnými rozhodcovskými rozsudkami rozhodcovský súd nedisponuje. Rozhodcovský rozsudok v elektronickej podobe je rovnocenný listinnému vyhotoveniu a nie je dané nijaké obmedzenie, prečo by v takejto podobe nemohol byt plnohodnotne použitý na archiváciu v rámci rozhodcovského spisu. V rámci projektu elektronizácie súdnictva prebieha v zásade rovnaký proces na všeobecných súdoch, ktorého cieľom je súdny spis vedený v elektronickej podobe.
6. Vyšší súdny úradník po preskúmaní súdneho spisu a aj vzhľadom na uvedené skutočnosti uviedol, uviedol, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol súdu doručený oprávneným, obsahuje doložky právoplatnosti a vykonateľnosti priamo nad hlavičkou elektronického rozhodcovského rozsudku a naopak elektronický rozhodcovský rozsudok, ktorý bol súdu doručený zriaďovateľom rozhodcovského súdu, obsahoval doložku právoplatnosti a vykonateľnosti na osobitnej elektronickej doložke. V zmysle ustanovenia § 40 odseku 1 ZoSRK, sa však rozhodcovský rozsudok vyhotovuje v listinnej podobe, pričom uvedené zákonné ustanovenie má kogentný charakter a nemožno sa od neho odchýliť. Vzhľadom na skutočnosť, že súd nedisponuje originálom rozhodcovského rozsudku dospel k záveru, že možno bez ďalších pochybností vyvodiť, že v danej veci bol rozhodcovský rozsudok vyhotovený ako pôvodný elektronický dokument autorizovaný rozhodcom ktorý ho vydal a nie ako pôvodný listinný dokument tak, ako to vyžaduje § 40 zákona ZoSRK. Ďalej poukázal na to, že ak je aj rozhodcovský spis vedený v elektronickej podobe, chýba v ňom akákoľvek zmienka o doručovaní exekučného titulu oprávnenému, čo je v rozpore s ustanovením § 33 ods. 3 ZoSRK o doručovaní, podľa ktorého písomnosti s výnimkou žaloby a rozhodnutí stáleho rozhodcovského súdu možno doručovať aj elektronickými prostriedkami. Elektronický rozhodcovský rozsudok tak, nebol v danom konaní oprávnenému riadne doručený, čím nemohli nastať následky doručenia, ako aj prípadné procesné predpoklady pre výkon exekúcie - právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. S poukazom na uvedené sa jedná o nedostatok formálnej vykonateľnosti exekučného titulu.
7. Na základe vyššie uvedených skutočností vyšší súdny úradník dospel k záveru, že ak nedošlo k vyhotoveniu rozhodcovského rozsudku v zákonom predpísanej forme a k jeho riadnemu doručeniu oprávnenému a povinnému, takto vydaný rozhodcovský rozsudok nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu, nie je formálne vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom. S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže nie sú splnené podmienky podľa ust. § 53 ods. 3 písm. f) bod. 4 Exekučného poriadku, a to predpísaná náležitosť formy vyhotovenia a formálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, vyšší súdny úradník návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol. Trovy exekúcie oprávnenému nepriznal s poukazom na § 199a ods. 1, § 199b a § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
8. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 69Ek/920/2018 zo dňa 22.10.2018, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 5.11.2018, podal oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu dňa 20.11.2018, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť, v ktorej napadol predmetné uznesenie v celom rozsahu, žiadal podanej sťažnosti vyhovieť, uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, resp. toto uznesenie zmeniť a vydať poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.
9. Podanú sťažnosť oprávnený odôvodnil tým, že súd nesprávne právne posúdil vec. Oprávnený uviedol, že v zmysle ust. § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa rozhodcovský rozsudok vyhotovuje v listinnej podobe, pričom takto mu bol aj doručený a to jeho právnemu zástupcovi dňa 4.1.2018. Jeho prevzatie potvrdil aj svojim podpisom na preberacom protokole označenom ako „Potvrdenie o doručení rozhodnutí Stáleho rozhodcovského súdu". Oprávnený uviedol, že rozhodcovský rozsudok je v preberacom protokole evidovaný pod poradovým číslom 82. Uvedený preberací protokol oprávnený predložil súdu ako prílohu k podanej sťažnosti. Oprávnený ďalej uviedol, že spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil exekučnému súdu rozhodcovský rozsudok opatrený doložkou zaručenej konverzie z listinnej do elektronickej podoby, pričom zaručená konverzia bola vykonaná z listinnej podoby dokumentu, ktorý bol oprávnenému doručený prostredníctvom uvedeného preberacieho protokolu tak, ako to predpokladá ust. § 38 ods. 2 písm. c) Zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). K rozhodcovskému spisu oprávnený uviedol, že nemá a ani nemôže mať z objektívnych dôvodov vedomosť o tom, v akej podobe vedie rozhodcovský súd spisovú dokumentáciu, teda konkrétny rozhodcovský spis, avšak táto skutočnosť nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnenému bol tento rozhodcovský rozsudok doručený v listinnej podobe v súlade s ust. § 40 ods. 1 ZSRK, pričom tento bol následne zaslaný exekučnému súdu opatrený doložkou zaručenej konverzie.
10. Oprávnený ďalej poukázal v podanej sťažnosti aj na ustanovenie § 217 CSP, v zmysle ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, čo analogicky, v zmysle § 234 ods. 2 CSP, platí aj pre uznesenie. Ďalej poukázal na to, že podanie sťažnosti má odkladný (suspenzívny) účinok, pričom má za to, že ak doplní návrh na vykonanie exekúcie o potrebné listiny, potom uznesenie o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie nemožno potvrdiť, a to ani v prípade, ak v čase jeho vydania bolo správne. Nemožno totiž neprihliadnuť na to, že v dôsledku podania sťažnosti oprávneným a suspenzívneho účinku tohto opravného prostriedku, oprávnený môže doplniť návrh na vykonanie exekúcie o potrebné doklady a až do rozhodnutia súdu prvej inštancie tak splniť podmienky pre pozitívne rozhodnutie vo veci. Oprávnený je síce toho názoru, že spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zaslal exekučnému súdu rozhodcovský rozsudok v zákonom požadovanej forme, avšak napriek uvedenému a najmä z dôvodu prevencie zasiela tento dokument súdu opätovne v prílohe k sťažnosti, spolu aj s Potvrdením o doručení rozhodnutí rozhodcovského súdu. Oprávnený na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd prvej inštancie napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. uznesenie zmenil a vydal poverenie na výkon exekúcie.
11. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
12. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
13. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
14. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
16. V zmysle § 33 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSRK“), písomnosti s výnimkou žaloby a rozhodnutí stáleho rozhodcovského súdu možno doručovať aj elektronickými prostriedkami, ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania oznámi stálemu rozhodcovskému súdu adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami a požiada o zasielanie písomností výlučne elektronickými prostriedkami alebo ak strany v rozhodcovskej zmluve uviedli adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami a dohodli elektronický spôsob zasielania písomností. Písomnosť stáleho rozhodcovského súdu sa považuje za doručenú piaty deň od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal. Doručovanie na elektronickú adresu uvedenú v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve je účinné, iba ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania ďalšou elektronickou komunikáciou potvrdí aktuálnosť elektronickej adresy.
17. V zmysle § 40 ods. 1 ZoSRK, rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej podobe.
18. V zmysle § 35 ods. 1 zákona o e-Governmente, konverzia je postup, pri ktorom je celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného a) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého dokumentu v listinnej podobe, b) dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu, c) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu
19. V zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente, zaručenou konverziou je konverzia s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.
20. V zmysle § 38 ods. 2 písm. c) zákona o e-Governmente, na účely zaručenej konverzie je možné použiť len taký dokument v listinnej podobe, ktorý je originálom alebo úradne osvedčenou kópiou.
21. Po preskúmaní veci sudca dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
22. V prejednávanej veci, súd z návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok zo dňa 5.12.2017, ktorý bol súdu predložený oprávneným spolu s návrhom na vykonanie exekúcie dňa 16.6.2018 vo forme elektronického dokumentu vzniknutého zaručenou konverziou pôvodne listinného dokumentu do elektronickej podoby spolu s osvedčovacou doložkou o zaručenej konverzii. Osvedčovaciu doložku zaručenej konverzie pôvodného listinného dokumentu do elektronickej podoby vykonal právny zástupca oprávneného dňa 4.6.2018 o 14:39 hod. Rozhodcovský rozsudok obsahoval na prednej strane, v časti nad záhlavím rozhodnutia, pečiatku s vyznačením právoplatnosti dňa 16.4.2018, vykonateľnosti dňa 20.4.2018, vyznačenú dňa 20.4.2018 a podpísaný bol vlastnoručným podpisom rozhodcu, ktorý ho vydal.
23. V súdnom spise sa ďalej nachádza žiadosť vyššieho súdneho úradníka zo dňa 18.6.2018, ktorou vyšší súdny úradník, požiadal zriaďovateľa rozhodcovského súdu, ktorý rozhodcovské rozhodnutie vydal, o zapožičanie originálu rozhodcovského spisu, aby súd uvedené pochybnosti odstránil. Vyšší súdny úradník takto postupoval z toho dôvodu, že mal pochybnosti o pravosti exekučného titulu, ktoré vyplynuli súdu z jeho rozhodovacej činnosti v iných exekučných veciach oprávneného, kde boli súdu predkladané exekučné tituly buď ako pôvodný elektronický dokument (t.j. v zákonom neprípustnej forme) alebo ako elektronický dokument vzniknutý síce z pôvodného listinného dokumentu zaručenou konverziou, avšak o zaručenej konverzii mal súd dôvodné pochybnosti keďže pečiatka právoplatnosti a vykonateľnosti a podpis rozhodcu netvorili s ostatným obsahom exekučného titulu jeden celok ale išlo o viaceré samostatné časti dokumentu (tabuľky) vložené do jedného dokumentu, do ktorého sa dalo zasahovať a meniť (prepisovať) ho napriek tomu, že osvedčovacia doložka zaručenej konverzie má osvedčovať, že elektronický dokument vznikol zaručenou konverziou z originálu dokumentu v listinnej podobe. Na základe uvedeného mal vyšší súdny úradník pochybnosti o pravosti exekučného titulu a
tom, či predložený elektronický dokument vznikol zaručenou konverziou z originálu listinného dokumentu alebo nie.
24. Zriaďovateľ rozhodcovského súdu zaslal súdu dňa 8.8.2018, rozhodcovský spis, avšak v elektronickej podobe a pripojil k nemu aj svoje vyjadrenie k jeho postupu v rozhodcovskom konaní, v ktorom uviedol, že aj na základe takto predloženého rozhodcovského spisu môže exekučný súd o veci rozhodnúť. Z dôvodu, že rozhodcovský spis exekučnému súdu stále nepredložil v listinnej podobe, vyšší súdny úradník ho vyzval opätovne pod hrozbou poriadkovej pokuty výzvou zo dňa 22.8.2018 na predloženie originálu listinného rozhodcovského spisu.
25. Exekučnému súdu bolo dňa 20.9.2018 doručené vyjadrenie zriaďovateľa rozhodcovského súdu o tom, že rozhodcovský spis v listinnej podobe nie je možné súdu predložiť z dôvodu jeho neexistencie v listinnej forme. Ďalej zriaďovateľ rozhodcovského súdu uviedol, že listinné vyhotovenia rozhodcovských rozsudkov sú doručované jednotlivým účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania a ďalšími listinnými rozhodcovskými rozsudkami rozhodcovský súd nedisponuje. Rozhodcovský rozsudok v elektronickej podobe je rovnocenný listinnému vyhotoveniu a nie je dané nijaké obmedzenie, prečo by v takejto podobe nemohol byť plnohodnotne použitý na archiváciu v rámci rozhodcovského spisu. V rámci projektu elektronizácie súdnictva prebieha v zásade rovnaký proces na všeobecných súdoch, ktorého cieľom je súdny spis vedený v elektronickej podobe. Vyšší súdny úradník preto pristúpil k skúmaniu vykonateľnosti exekučného titulu z tých dokumentov, ktoré sa nachádzali v súdnom spise.
26. Sudca konštatuje, že v elektronickom rozhodcovskom spise, ktorý bol súdu predložený, sa nachádza rozhodcovský rozsudok v elektronickej podobe (bez doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti a bez podpisu rozhodcu), elektronická doložka právoplatnosti a vykonateľnosti ako samostatný dokument s uvedením právoplatnosti dňa 16.4.2018, vykonateľnosti dňa 20.4.2018, vyznačenú dňa 20.4.2018, žaloba zo dňa 13.9.2017, spolu s prílohami preukazujúcimi záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý bol rozhodcovským súdom posúdený ako spotrebiteľský. Žaloba sa v rozhodcovskom spise nachádza bez podpisu a bez pečiatky žalobcu (oprávneného) a bez prijímacej pečiatky rozhodcovského súdu. Ďalej sa v rozhodcovskom spise nachádza dokument o ustanovení rozhodcu na rozhodnutie vo veci samej, uznesenie ktorým bol povinný vyzvaný na podanie písomnej žalobnej odpovede, poučenie povinného o rozhodcovskom konaní a doručenka o doručení rozhodcovského rozsudku povinnému dňa 18.12.2017. V rozhodcovskom spise sa nenachádzal žiadny doklad o tom, že by rozhodcovský rozsudok bol doručený aj oprávnenému. Po posúdení predložených dokumentov nachádzajúcich sa v rozhodcovskom spise predloženom súdu v elektronickej podobe, dospel súd preto k záveru, že nebola preukázaná formálna vykonateľnosť exekučného titulu, ktorý bol súdu predložený oprávneným. Na základe uvedenej skutočnosti, dospel súd k záveru, že nie je možné preskúmať vykonateľnosť exekučného titulu z dôvodu, že v rozhodcovskom spise absentuje akýkoľvek údaj a doklad o doručovaní rozhodcovského rozsudku oprávnenému.
27. Sudca sa ďalej zaoberal aj sťažnosťou oprávneného zo dňa 20.11.2018 proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, ktorým vyšší súdny úradník zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, ku ktorej oprávnený opätovne predložil exekučný titul. Sudca z exekučného titulu predloženého oprávneným súdu spolu so sťažnosťou zistil, že tento bol súdu predložený ako elektronický dokument, ktorý vznikol iba ako nascanovaný dokument, t.j. (obyčajnou) konverziou, nie zaručenou konverziou z pôvodného listinného dokumentu. Oprávnený súčasne predložil exekučnému súdu aj dokument Potvrdenie o doručení rozhodnutí Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 4.1.2018, z ktorého vyplývalo, že dňa 4.1.2018 prevzal právny zástupca oprávneného od pani Zuzany Fiamovej spolu 95 rozhodcovských rozsudkov vydaných daným rozhodcovským súdom, vo veciach proti tam uvedeným žalovaným, čo potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Rozhodnutie v právnej veci medzi oprávneným a povinným, je uvedené pod poradovým číslom 82.
28. Sudca po preskúmaní dokumentov, nachádzajúcich sa v súdnom spise, ktoré boli súdu predložené zo strany oprávneného a zo strany rozhodcovského súdu konštatuje, že pochybnosti súdu o formálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, sa neodstránili, naopak prehĺbili sa. Pochybnosti súdu vyplývali z toho, že v rozhodcovskom spise, predloženom súdu v elektronickej podobe, sa nenachádzal rozhodcovský rozsudok v podobe, ako bol oprávneným predložený súdu ako exekučný titul. V rozhodcovskom spise sa taktiež nenachádzal žiadny doklad o tom, že by rozhodcovský rozsudok bol doručený oprávnenému. Súd tak nevedel zistiť, z čoho vyplývajú dátumy právoplatnosti a
vykonateľnosti, nakoľko tieto nekorešpondujú ani s doručením rozsudku povinnému (18.12.2017) a ani s deklarovaným doručením rozsudku oprávnenému (dňa 4.1.2018). V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že v rozhodcovskom spise sa nielenže nenachádza rozhodcovský rozsudok v takom vyhotovení, v akom bol predložený exekučnému súdu (t.j. originál s podpisom rozhodcu a pečiatkou právoplatnosti a vykonateľnosti) ale nie je v ňom ani preberací protokol (ani vo fotokópii), ktorý oprávnený exekučnému súdu predložil a to napriek tomu, že tento mal byť vyhotovený z časového hľadiska v rovnakom období, v ktorom prevzal rozsudok povinný, o čom sa doručenka (vo fotokópii) v elektronickej podobe v rozhodcovskom spise nachádza. Rovnako aj doložka právoplatnosti a vykonateľnosti vyhotovená neskôr, až dňa 20.4.2018, sa v elektronickej podobe v rozhodcovskom spise nachádza.
29. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v zmysle § 53 Exekučného poriadku skúmať pri každom exekučnom titule (nielen pri rozhodcovskom rozsudku), či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu odporujúceho zákonu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku, ak má pochybnosti o tom kto ho vyhotovil, v akej forme a či bol doručený všetkých účastníkom rozhodcovského konania. Súd považuje za neprípustné, aby bol exekučnému súdu zo strany oprávneného predložený exekučný titul v inom znení (inej podobe) ako sa nachádza v spise orgánu, ktorý ho ako svoje rozhodnutie vydal ako výsledok sporu zmluvných strán. V danom prípade súd z rozhodcovského spisu nezistil že by bol rozhodcovský rozsudok doručovaný oprávnenému v listinnej podobe, preto dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok oprávnenému v listinnej podobe doručený nebol. Rozhodcovský rozsudok tak nemohol nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť a nemožno ho preto považovať za exekučný titul.
30. Pokiaľ ide o skúmanie vykonateľnosti exekučného titulu exekučným súdom, súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 203/2009 zo dňa 9.12.2009 a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 3/2011 zo dňa 28.3.2012. Ústavný súd Slovenskej republiky, v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 203/2009 zo dňa 9.12.2009 judikoval, že „exekučný súd nie je bezvýhradne viazaný doložkou vykonateľnosti, ktorou je opatrené rozhodnutie iného orgánu a posudzuje otázku vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia samostatne, čo v neposlednom rade vyplýva z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (pozn. v aktuálnom znení § 53 ods. 1 Exekučného poriadku). Pri rozhodovaní o ďalšom osude exekúcie, ktorá sa koná na základe predloženého exekučného titulu, má exekučný súd zákonom ustanovenú možnosť (§ 51 a § 59 Exekučného poriadku) požiadať orgán, ktorý takéto rozhodnutie vydal, o vyjadrenie, ktorého obsah bude môcť byť právne relevantný na ďalší postup exekučného súdu. Takéto vyjadrenie môže objasniť porušenie procesných noriem (napr. o doručovaní do vlastných rúk, o lehotách na vymáhanie vyrubeného poplatku alebo inej platobnej povinnosti a k ním prislúchajúcim sankciám a pod.), ktoré sa použili pri vydaní a správoplatňovaní rozhodnutia a mali vplyv na jeho vykonateľnosť (pozri tiež komentár k § 57 až § 59, bod 6 na s. 220 a 221, In: J. Mazák: Exekučný poriadok, komentár. Bratislava: IURA EDITION, spol. s r. o., ISBN 80-89047-81-5)“.
31. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť, teda musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie a to tak, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. V tomto prípade zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedený zákon má okrem dispozitívnych ustanovení, od ktorých sa môže rozhodcovský súd odchýliť, aj ustanovenia kogentné, ktoré musí rozhodcovský súd bezpodmienečne dodržať. Takýmto ustanovením je aj ustanovenie § 40 ods. 1 ZoSRK, v zmysle ktorého sa rozhodcovský rozsudok vyhotovuje v listinnej podobe a takto sa účastníkom rozhodcovského konania aj doručuje (§ 33 ods. 3 ZoSRK). Súd nemal z rozhodcovského spisu nijako preukázané, že by rozhodcovský súd doručoval rozhodcovský rozsudok oprávnenému v listinnej podobe (ani nijako inak). Súd tak nemal preukázané, že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Na uvedenom závere nič nemení ani preberací protokol, ktorý súdu predložil oprávnený spolu so sťažnosťou dňa 20.11.2018, ktorý bol datovaný dňom 4.1.2018, na základe ktorého mal oprávnený osobne prevziať
spolu 95 rozhodcovských rozsudkov, pretože ani tento preberací protokol sa v rozhodcovskom spise nenachádzal.
32. Súd preto konštatuje, že pokiaľ mu bol predložený preberací protokol, súd ho vyhodnotil ako vyhotovený dodatočne, t.j. až v období po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, preto ho ako taký nemohol akceptovať. V kontexte ostatných dôkazov v nachádzajúcich sa v súdnom spise, ktoré boli súdu predložené oprávneným ale aj rozhodcovským súdom, je dôvodné sa domnievať, že predložený preberací protokol nebol vyhotovený v deklarovanom čase. Ak by bol v danom čase reálne vyhotovený, nachádzal by sa vo fotokópii, tak ako doručenka povinného, v rozhodcovskom spise a to minimálne v jeho elektronickej podobe.
33. V tejto súvislosti súd považuje za vhodné zdôrazniť aj skutočnosť, že zriadenie rozhodcovského súdu je upravené zákonom, avšak neznamená to, že rozhodcovský súd je zriadený zákonom. Rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale ide o súkromnoprávne orgány prejednávajúce súkromnoprávne spory v súkromnoprávnom (nie verejnoprávnom) konaní. Rozhodcovské súdy postupujú v súlade s procesným postupom stanoveným osobitným zákonom a ako už súd uviedol, od jeho kogentných ustanovení sa nemôžu odchýliť. Exekučný súd sa preto nezaoberal vyjadreniami a stanoviskami zriaďovateľa rozhodcovského súdu k jeho interným postupom, nakoľko tento okrem uvedeného, nie je ani účastníkom exekučného konania. Jeho právomoc nie je daná zvrchovanou mocou štátu ale je odvodená od výslovnej a slobodnej vôle zmluvných strán takýmto spôsobom (alternatívnym k sporovému súdnemu konaniu) prejednať prípadný spor medzi nimi, pričom na základe takejto ich vôle uzavrú rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe strany dohody. Za exekučný titul vydaný takýmto súkromnoprávnym orgánom, potom pri jeho predkladaní exekučnému súdu ako exekučného titulu, objektívne zodpovedá ten, kto ho predkladá, v tomto prípade oprávnený, ktorý si ho sám zvolil, resp. dohodol, na rozhodovanie sporov medzi ním a povinným.
34. Súd preto dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom ako pôvodný elektronický dokument, v rozpore s § 40 ZoSRK a do okamihu podania návrhu na vykonanie exekúcie nebol doručený oprávnenému v listinnej podobe. Došlo teda k porušeniu procesných noriem, ktoré mali vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu. Súd uvádza, že ak aj bol následne rozhodcovský rozsudok oprávnenému doručený v listinnej podobe, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v iný deň, ako je v ňom uvedené, pretože jediné doručenie, ktoré má právne účinky doručenia rozhodcovského rozsudku, je v zmysle § 40 ods. 1 v spojení s § 33 ods. 3 ZoSRK doručenie listinného rozhodcovského rozsudku všetkým účastníkom rozhodcovského konania. Exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok, ktorý nebol vydaný v zákonom stanovenej forme a nebol doručený jednej zo strán sporu.
35. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sudca dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na podklade nevykonateľného exekučného titulu. Takýto exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku (vykonateľný exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku) a preto návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým sa navrhuje vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu nebolo možné vyhovieť a sťažnosť oprávneného bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. 36. Vzhľadom na uvedené, sudca rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.