Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-5-2018.pdf
PDF · 82.82 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 5, XXX XX P., o zaplatenie 624,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14Csp 2/2016-44 zo dňa 30. augusta 2017, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 91,15 EUR spolu s 8,25 %-tným ročným úrokom zo meškania od 5.4.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
III. žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 708 odsek 1 a 2, § 710 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“); § 3 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).
3. Mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 27.10.2011 uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Z predložených listinných dôkazov nemal za preukázané, aby bolo medzi stranami sporu dohodnuté povolené prečerpanie, pričom žalobca napriek výzve súdu nepreukázal, čo tvorí žalovaný nárok. Za dôvodné považoval súd prvej inštancie vyhovieť žalobe v časti vyúčtovaných úrokov a poplatkov za vedenie účtu.
4. Proti zamietavému výroku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Má zato, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko sa žalobca vo svojom návrhu domáhal priznania zákonného úroku a nie úroku z omeškania. Zákon o platobných službách tiež výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Zároveň ani zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nestanovuje,
že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente, pričom poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15. Na základe uvedeného má zato, že úrok bol so žalovanou zmluvne dohodnutý, nakoľko bol súčasťou Vývesky úrokových sadzieb, ktorá je spolu so Sadzobníkom poplatkov súčasťou zmluvy.
5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku nie je opodstatnené.
7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:
9. Podľa ustanovenia § 132 odsek 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa odseku 2, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Podľa odseku 3, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
10. Podľa ustanovenia § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
11. Podľa ustanovenia § 150 odsek 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa odseku 2, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom ako „Bankou“ a žalovanou ako „Majiteľom účtu“ bola dňa 27.10.2011 uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej len „Zmluva“), obsahom ktorej bola Zmluva o zriadení osobného účtu, Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty a Zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva. Uvedenou Zmluvou bol teda žalovanej zriadení osobný bankový účet č. IBAN F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ku ktorému jej bola vydaná platobná karta.
13. K žalobe žalobca pripojil Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.04.2016, Sadzobník poplatkov účinný od 01.04.2016, Úrokové sadzby produktov účinné od 01.06.2016 a Výpis z účtu F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za obdobie XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva nulový zostatok na bežnom účte.
14. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)
15. Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 14Csp/2/2016-16 zo dňa 28.09.2016 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenie doplnil žalobu o opísanie rozhodujúcich skutočností, t.j. o skutočnosti, o ktoré opiera svoje nároky. Žalobca na uvedenú výzvu reagoval vyjadrením zo dňa 13.10.2016 tak, že uviedol, že istina dlhu vo výške 614,09 Eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovanej. Uviedol, že žalovanej bolo počas trvania zmluvného vzťahu poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 480 Eur, avšak žalovaná opakovane prekračovala povolený limit, čím porušovala zmluvu tým, že sa dostala do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania. Debetné obraty predstavovali operácie ako žalovanej platobné príkazy (vrátane platieb a výberov z bankomatov), úroky a poplatky za vedenie účtu a za upomienky/ výzvy.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu dospel prvoinštančný súd k správnemu záveru v tom smere, že žalobca nepreukázal vznik záväzku žalovaného hradiť žalobcovi debetný zostatok (s výnimkou nároku na poplatok za vedenie bežného účtu). Zo zmluvy o bežnom účte predloženej žalobcom nevyplýva, aby touto zmluvou bol medzi stranami sporu dojednaný úver poskytnutý žalobcom žalovanej, či povolené prečerpanie. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal, právny dôvod vzniku jeho pohľadávky. Žalobca nepreukázal ani zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti žalovanej platiť poplatky za upomienky, či výzvy.
17. Dôkaznú povinnosť Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016 upravoval v ustanovení § 120 a Civilný sporový poriadok v ustanoveniach § 132 odsek 1 a § 150.
18. Cieľom dôkaznej povinnosti vychádzajúcej z tohto ustanovenia je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou konania v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany konania za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane konania, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.
19. Žalobca v prejednávanej veci nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím sám výlučne spôsobil, že žalobe nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu, aj keď by sa to čiastočne javilo ako dôvodné. Ak teda banka vystupuje v postavení žalobcu, musí rovnako ako každý iný veriteľ uplatňujúci peňažný nárok, dôvodnosť tohto nároku do posledného centu preukázať.
20. Žalobca v podanom odvolaní odvodzuje dôvodnosť svojho nároku od Všeobecných obchodných podmienok pripojených k žalobe. V tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že uvedené Všeobecné obchodné podmienky (ako aj predložené Úrokové sadzby) boli účinné až od 01.04.2016, zatiaľ čo žalobca si v konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá mu mala vzniknúť ešte v roku 2013.
21. Poukaz odvolateľa na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-46/15 je podľa názoru odvolacieho súdu taktiež bez právneho významu.
22. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe v časti nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)
23. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok v jeho napadnutom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).