Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Ek/1346/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou kanceláriou, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 36 613 843 proti povinnému B. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. Rimavská P., o vymoženie 389,01 eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Ek/1346/2018 zo dňa 03.12.2018 takto

rozhodol:

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Ek/1346/2018 zo dňa 03.12.2018 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 26Ek/1346/2018 zo dňa 03.12.2018, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie vrátane predloženého rozhodcovského spisu, pričom je vždy povinný pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu s exekučným poriadkom. Súladom exekučného titulu zo zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj jeho materiálnu vykonateľnosť. Súd v exekučných konaniach, v ktorých je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, je vždy povinný skúmať, či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku. Súd si vyžiadal od stáleho rozhodcovského súdu rozhodcovský spis za účelom preskúmania rozhodcovského rozsudku. Z predloženého spisu zistil, že zaslaný rozhodcovský rozsudok zo dňa 13.03.2018 je listinnou kópiou pôvodného elektronického dokumentu. Rovnako je zrejmé, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti nachádzajúca sa v rozhodcovskom spise je listinnou kópiou pôvodného elektronického dokumentu. Ustanovenie § 40 odseku 1 zákona č. 335/2017 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvádza, že rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej podobe. Pôvodné znenie zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní požadujúce v zmysle čl. 31 Modelového zákona bolo zákonom č. 336/2014 Z. z. modifikované na požiadavku listinnej formy. Dôvodová správa k zákonu č. 336/2014 Z. z. uvádza, že rozhodcovský rozsudok musí mať vždy listinnú podobu a elektronická forma nebude prípustná, ani keby spĺňala požiadavky na písomnú formu právneho úkonu. Súd je toho názoru, že dôvodová správa k novele zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní analogicky vystihuje zámer zákonodarcu aj v prípade výkladu § 40 ods. 1 zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že v predloženom rozhodcovskom spise sa nenachádza originál rozhodcovského rozsudku v listinnej forme, t. j. v podobe pôvodného listinného dokumentu podpísaného rozhodcom a opatreného pečiatkou právoplatnosti a vykonateľnosti, možno bez ďalších pochybností vyvodiť, že v danej veci bol rozhodcovský rozsudok vyhotovený ako pôvodný elektronický dokument a nie ako pôvodný listinný dokument tak, ako to vyžaduje § 40 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Podľa názoru súdu je zákonné ustanovenie o forme rozhodcovského rozsudku kogentné, t. j. strany

sa od tejto formy nemôžu odchýliť. Súd preskúmal exekučný titul predložený právnym zástupcom oprávneného spolu návrhom na vykonanie exekúcie a dospel k záveru, že tento je síce opatrený doložkou zaručenej konverzie z listinnej do elektronickej podoby, avšak zaručená konverzia vzhľadom na obsah rozhodcovského spisu nebola vykonaná z dokumentu v listinnej podobe, ktorý je originálom alebo úradne osvedčenou kópiou rozhodcovského rozsudku, v rozpore s § 38 ods. 2 zákona o e- Governmente. V zmysle vyššie uvedeného možno dospieť k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu (zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) z hľadiska jeho formy. Súd rovnako preskúmal aj podaný návrh na vykonanie exekúcie vrátane priloženého exekučného titulu. Súd uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie obsahuje vadu vo forme predloženého exekučného titulu. Exekučný titul bol súdu predložený ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe spolu s pripojenou osvedčovacou doložkou, avšak zaručená konverzia vzhľadom na obsah rozhodcovského spisu nebola vykonaná z dokumentu v pôvodnej listinnej podobe, čo je v rozpore s § 38 zákona o e-Governmente. V zmysle uvedeného súd preto konštatoval, že predložený exekučný titul nespĺňa náležitosti osobitného predpisu z hľadiska jeho formy.

3. S poukazom na nedostatok pôvodnej listinnej formy rozhodcovského rozsudku a aj nedostatok formálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože bolo vyhotovené ako pôvodný elektronický dokument. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom z hľadiska formálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 53 ods. 1 a ust. § 53 ods. 3 písm. f) bod 4. Exekučného poriadku. Na záver odôvodnenia súd upovedomil oprávneného, že chyby a vady, ktoré súd zistil pri vedení rozhodcovského konania, nie je možné objektívne a spravodlivo pričítať oprávnenému, nakoľko súd nemá za preukázané, že tieto vady vznikli v dôsledku pričinenia oprávneného. Súd avšak musí v tejto veci dodať, že oprávnený s podaním návrhu na vykonanie exekúcie berie na seba procesné riziko spočívajúce v možnosti neúspechu jeho podania. Existenciu tohto rizika je možné vyvodiť z ustanovenia § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko toto ustanovenie umožňuje súdu zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie z úradnej moci bez pričinenia povinného.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré nasledovne odôvodnil. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 13.09.2018 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 389,01 eur s prísl. na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 13.03.2018, sp. zn. SRSAspA 02731/17 (ďalej aj „rozhodcovský rozsudok“). Právnemu zástupcovi oprávneného bol prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO 45 744 971 (ďalej aj „rozhodcovský súd“) doručený sporný rozhodcovský rozsudok dňa 05.04.2018, ktorého prevzatie potvrdil svojim podpisom na preberacom protokole označenom ako „Potvrdenie o doručení rozhodnutí Stáleho rozhodcovského súdu“. Rozhodcovský rozsudok je v uvedenom preberacom protokole evidovaný pod poradovým číslom 3. Oprávnený v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 51Ek/712/2018 zo dňa 13.11.2018, v ktorom súd konštatuje nasledovné: Je nepochybné, že v danom prípade rozhodcovský súd vyhotovil rozhodcovský rozsudok využitím výpočtovej techniky (počítača), čo je v súčasnej dobe (v 21. storočí) najbežnejší spôsob vyhotovovania akýchkoľvek písomností. Následne rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok minimálne v dvoch vyhotoveniach pretransformoval (vytlačil) do listinnej podoby a takto doručil oprávnenému (osobne) a povinnej (prostredníctvom pošty). Zákon pritom na žiadnom mieste neuvádza, že rozhodcovský rozsudok zaslaný účastníkom konania má nižšiu váhu ako rozhodcovský rozsudok zaevidovaný v rozhodcovskom spise. Doručené rozhodcovské rozsudky (v listinnej podobe) účastníkom konania majú za podmienok uvedených v § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 41 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z.). Rozhodcovské rozsudky doručované v listinnej podobe sú teda jednoznačne originálmi s rovnakou právnou silou a len skutočnosť, že rozhodcovský súd si rozhodcovský rozsudok vedie len v elektronickej forme nezakladá jeho neúčinnosť, ani nijakým spôsobom neznižuje jeho silu. Rovnako nemožno skonštatovať, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol doručený účastníkom konania v listinnej podobe neexistuje (nevznikol), pretože orgán, ktorý ho vydal, ho má k dispozícii len v elektronickej forme, z ktorej mimochodom (ako je všeobecne známe), ho môže kedykoľvek pretransformovať do listinnej podoby. Preto rozhodcovský rozsudok, ktorý bol

oprávnenému doručený v listinnej podobe, mohol oprávnený použiť na účely zaručenej konverzie, keďže nepochybne išlo o dokument vyhotovený v listinnej podobe, ktorý je originálom. Postupom oprávneného pri zaručenej konverzii preto nedošlo k porušeniu ustanovenia § 38 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. v platnom znení, keďže oprávnený túto vykonával z dokumentu v listinnej podobe, ktorý je originálom. Na základe týchto skutočností sa preto nemožno stotožniť s názorom vyššieho súdneho úradníka, ktorý skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok nebol vyhotovený v listinnej podobe len preto, že rozhodcovský súd vedie spis v elektronickej forme.

5. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil exekučnému súdu rozhodcovský rozsudok opatrený doložkou zaručenej konverzie z listinnej do elektronickej podoby, pričom zaručená konverzia bola vykonaná z listinnej podoby dokumentu, ktorý bol oprávnenému doručený prostredníctvom preberacieho protokolu zo dňa 05.04.2018, tak ako to predpokladá ust. § 38 ods. 2 písm. c) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). V danom prípade oprávnený nemá a ani nemôže mať z objektívnych dôvodov vedomosť o tom, v akej podobe vedie rozhodcovský súd spisovú dokumentácie, teda konkrétny rozhodcovský spis, avšak táto skutočnosť nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnenému bol tento rozhodcovský rozsudok doručený v listinnej podobe v súlade s ust. § 40 ods. 1 ZSRK, pričom tento bol následne zaslaný exekučnému súdu opatrený doložkou zaručenej konverzie.

6. Na záver sťažnosti oprávnený poukázal na príslušné ustanovenie CSP, z ktorých uzavrel, že podanie sťažnosti má odkladný (suspenzívny) účinok - odkladá sa právoplatnosť uznesenia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie a tiež devolutívny účinok, to znamená, že oprávnenie rozhodnúť o sťažnosti prechádza na sudcu prvo-inštančného súdu. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 248 je v zmysle prvej vety ust. § 217 ods. 1 v spojení s ust. § 234 ods. 2 rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ak oprávnený doplní návrh na vykonanie exekúcie o potrebné listiny, uznesenie o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie nemožno potvrdiť, a to ani v prípade, ak v čase jeho vydania bolo správne. Nemožno totiž neprihliadnuť na to, že v dôsledku podania sťažnosti oprávneným a suspenzívneho účinku tohto opravného prostriedku oprávnený môže doplniť návrh na vykonanie exekúcie o potrebné doklady a až do rozhodnutia súdu prvej inštancie tak splniť podmienky pre pozitívne rozhodnite vo veci. Oprávnený je síce toho názoru, že spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zaslal exekučnému súdu rozhodcovský rozsudok v zákonom požadovanej forme, avšak napriek uvedenému a najmä z dôvodu prevencie zaslal exekučný titul opätovne spolu s potvrdením o doručení rozhodnutí rozhodcovského súdu zo dňa 05.04.2018. Oprávnený na základe vyššie uvedeného navrhol, aby súd prvej inštancie napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. uznesenie zmenil a vydal poverenie na výkon exekúcie.

7. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10 Podľa § 239 ods. 1 a 2 proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa § 248 o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa § 249 súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 250 ods. 1 ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní v platnom znení (ďalej len zákon) rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej podobe.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník riadnym spôsobom odôvodnil svoje právne závery najmä s poukazom na dôvodovú správu k § 40 ods. 1 zákona, s ktorou sa exekučný súd plne stotožňuje.

16. Exekučný súd konštatuje, že oprávnený podal sťažnosť opierajúc sa o dva právne závery. Po prvé poukázal na nekompatibilitu záverov napadnutého uznesenia v porovnaní s právnymi závermi uvedenými v uznesení tunajšieho súdu sp. zn. 51Ek/712/2018, kde sa rozhodovalo o sťažnosti proti uzneseniu, ktoré taktiež zamietlo návrh na vykonanie exekúcie z obdobných dôvodov. Druhý právny záver oprávneného spočíval v tom, že nemá vedomosť o tom v akej podobe rozhodcovský súd viedol spisovú dokumentáciu rozhodcovského konania a preto nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd podáva v nižšie uvedenej časti odôvodnenia svoje stanovisko k obidvom námietkam sťažovateľa.

17. Jedným zo základných princípov celého právneho poriadku a taktiež civilného procesu je princíp právnej istoty prejavujúci sa okrem iného v civilnom procese i v princípe predvídateľnosti rozhodnutia a teda, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako (III. ÚS SR 289/17 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Ústavného súdu SR pod č. 43/2017). Súd konštatuje, že povinnosť rozhodovať v rovnakých prípadoch rovnako podľa skôr vydaných rozhodnutí nie je absolútna, lebo nakoniec by mohla viesť v zakonzerovaniu vecne nesprávnych rozhodnutí. Keďže predmetná vec a oprávneným sťažovateľom uvedená vec sp. zn. 51Ek/712/2018 sú skutkovo a právne porovnateľne prípady, exekučný súd v súlade s vyššou uvedenou judikatúrou Ústavného súdu SR v spojení s článkom 2 ods. 2 predkladá sťažovateľovi dôvody odchýlenia sa právnych záverov v danej veci s právnymi závermi uvedenými v exekučnom konaní sp. zn. 51Ek/712/2018 tak, aby oprávnenému bolo zachované právo na spravodlivý súdny proces a riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Za týmto účelom si exekučný súd zabezpečil celé znenie rozhodnutia sp. zn. 51Ek/712/2018.

18. Súd súhlasí s názorom uvedeným v citovanom rozhodnutí, že v 21. storočí je samozrejme využitie výpočtovej techniky (počítača) ako najbežnejší spôsob vyhotovovania akýchkoľvek písomností, teda i rozhodnutí v civilnom procese ako rozhodcovských spotrebiteľských rozsudkov. Na druhej strane si však exekučný súd nemyslí, že jediným dôvodom stanovenia obligatórnej listinnej formy rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku by mala byť skutočnosť, aby sa rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok nemohol doručovať účastníkom v elektronickej podobe s poukazom na § 33 ods. 3 prvá veta zákona resp. inak povedané v danom citovanom rozhodnutí, že ak sa rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok transformuje - vytlačí a ako listina doručí účastníkom rozhodcovského konania, listinná podoba rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku je zachovaná so zreteľom na zmysel § 40 ods. 1 zákona. Exekučný súd nesúhlasí s redukciou zmyslu stanovenia obligatórnej listinnej podoby rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku iba so zreteľom na doručovanie a to z dvoch vážnych dôvodov.

19. Prvým dôvodom je tá skutočnosť, že každý individuálny právny akt (teda i rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok) je intelektúalno-vôľovým prejavom osoby, ktorá má kompetenciu ho vyniesť. Intelektuálny aspekt sa prejavuje v skutkových a právnych záveroch právneho aktu, vôľový aspekt sa prejavuje v tom, že ho osoba podpisuje (u elektronických dokumentoch elektronickým podpisom, u listinných dokumentov fyzickým podpisom) a teda potvrdzuje, že to čo je v právnom akte uvedené, korešponduje s jeho vôľou. Premietnutím uvedeného na rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok, ktorý musí mať listinnú podobu, možno skonštatovať, že na rozhodcovskom spotrebiteľskom rozsudku v listinnej podobe musí byť uvedené meno rozhodcu a jeho fyzický podpis. Iba cez takýto podpis možno potvrdiť vydanie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku podobne ako cez podpis na súdnej

doručenke možno potvrdiť prevzatie určitého rozhodnutia či právneho úkonu. Zoskenovanie podpisu a celkové elektronické uloženie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku znemožňuje overenie pravosti, či správnosti listiny grafologickým dôkazom podpisu vystaviteľa, čo stavia účastníkov objektívne do dôkaznej núdze, čo určite nebolo zmyslom § 40 ods. 1 zákona. Podobnú povinnosť listinnej podoby rozhodcovského rozsudku zákonodarca uložil i nespotrebiteľským rozhodcovský súdom v zmysle paragrafu 34 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení. Tu exekučný súd chce poukázať na druhý podstatný dôvod, prečo rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok musí objektívne (nie po vytlačení) existovať v listinnej podobe. Nemožno totiž opomenúť fakt, že vydaním meritórneho rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku sa neposkytuje iba právna ochrana, ale rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok je tiež dôkazom. Zákonodarca stanovil, že tento dôkaz bude listinný so všetkými vlastnosťami aký má mať listinný dôkaz a teda, že bude možné objektívne overiť si jeho pravosť a správnosť. Aby toto bolo objektívne možné, musí existovať referenčný bod podľa ktorého relevantné skutočností z listiny bude možné overiť. Týmto referenčným bodom je aspoň jedno listinné vyhotovenie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku s fyzickým podpisom rozhodcu, ktorý má k dispozícií príslušný rozhodcovský súd. Je neprijateľné, aby si rozhodcovský spotrebiteľský súd myslel, že jeho pôsobnosť končí vydaním rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku. Prevzatím zodpovednosti rozhodovať rozhodcovské spotrebiteľské spory a vydávať rozhodcovské spotrebiteľské rozsudky rozhodcovský spotrebiteľský súd imanentným spôsobom prevzal i zodpovednosť uschovávať originál rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku, o to viac ak jedným z účastníkov konania je spotrebiteľ. Nemožno vylúčiť, že buď v exekučnom konaní (ako je to v tomto prípade), resp. v konaní o zrušenie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku bude nastolená otázka pravosti či správnosti rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku a bude potrebné vykonať dokazovanie listinnou v zmysle 205 CSP. Bude to potrebné najmä vtedy, ak účastníci disponujú rozhodcovským spotrebiteľským rozsudkom s rozdielnym obsahom. Vyšetrenie (dôkaz listinnou) toho, ktorý z nich je pravý a správny, nebude objektívne možné na základe vytlačeného rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku so zoskenovaným podpisom rozhodcu, ako bolo naznačené vyššie a ani za situácie keď rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok existuje ako elektronický dokument. Z tohto vyplýva, že rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok nemôže výlučne existovať ako elektronický dokument so zaručeným elektronickým podpisom rozhodcu.

20. Z vyššie uvedených záverov preto exekučný súd uzatvára, že § 40 ods. 1 zákona je dodržaný iba vtedy, ak pôvodca rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku disponuje aspoň jedným vyhotovením rozsudku v listinnej podobe s fyzickým podpisom rozhodcu. Exekučný súd nevylučuje, aby rozhodcovský súd disponoval rozhodcovský rozsudkom v elektronickej podobe dokonca ako elektronický dokument so zaručeným elektronickým podpisom rozhodcu, ale musí popri tom z vyššie uvedených dôvodov disponovať i vyhotovením rozsudku v listinnej podobe s fyzickým podpisom rozhodcu. Preto neobstojí námietka sťažovateľa, ktorú uviedol v sťažnosti, že mu bol doručený rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok v listinnej podobe a v sťažnosti doložil potvrdenie o jeho prevzatí a ani opätovné doručenie exekučného titulu. Ako vyplýva z napadnutého uznesenia v predmetnej veci Stály rozhodcovsky súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž bol požiadaný o riadny listinný rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok. Tento nebol zo strany rozhodcovského súdu predložený, čo v prípade jeho existencie by nemohol byť objektívny problém. Preto správne vyšší súdny úradník skonštatoval, že tento riadny listinný rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok ani neexistuje. Uvedenú skutočnosť potvrdil i sám Stály rozhodcovsky súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž. V prípise adresovanému tunajšiemu súdu zo dňa 18.11.2018 totiž sám uviedol, že takým listinným rozhodcovským spotrebiteľským rozsudkom nedisponuje a taktiež uviedol, „že Stály rozhodcovský súd prípadným vyhotovením rozhodcovského rozhodnutia aj v elektronickej podobe ako aj vedením rozhodcovského spisu v elektronickej podobe sledoval zvýšenie efektívnosti a hospodárnosti rozhodcovského konania. Gramatickým výkladom vyššie uvedeného ustanovenia sa nedá dospieť k záveru, že rozhodcovský rozsudok nemôže byť vyhotovený v elektronickej podobe, ak spĺňa obsahové náležitosti uvedené v § 40 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.“ Súdu je z úradnej činnosti známe, že Stály rozhodcovsky súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž dokonca v niektorých konaniach uviedol (napr. v prípise zo dňa 29.11.2018 v konaní sp. zn. 52Ek/993/2018), že „Stály rozhodcovský súd AspA v súlade s internými predpismi rovnako vedie listiny preukazujúce doručovanie alebo doručenie (obálky, doručenky, preberacie protokoly) súdnych písomností pre účely archivácie v elektronickej podobe.“ Exekučný súd sa nemôže stotožniť so záverom, že kvôli zvýšeniu efektívnosti uchovania dokumentov rozhodcovského spotrebiteľského konania budú poškodzované práva a oprávnené záujmy účastníkov konania.

21. Ohľadne druhej námietky sťažovateľa spočívajúcej v tom, že nemá vedomosť v akej podobe rozhodcovský súd viedol spisovú dokumentáciu a preto nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie, exekučný súd musí skonštatovať, že v rámci exekúcie tak ako aj v rámci každého civilného procesu procesná zodpovednosť v podobe negatívneho meritórneho rozhodnutia za akúkoľvek jeho nečinnosť vady a nedostatky jeho úkonov, môže postihnúť len samotného účastníka konania a nie tretie osoby (napr. nie rozhodcovský súd). V rámci exekučného konania je to oprávnený, ktorý nesie objektívnu zodpovednosť za to, že exekučný titul je počas celej exekúcie spôsobilým titulom. Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie preniesť na niekoho iného. Ak teda exekučný súd zistí, že exekučný titul nie je v čase začatia exekúcie spôsobilým, návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak uvedenú skutočnosť zistí počas exekúcie, exekučný súd exekúciu zastaví.

22. Zhrnutím vyššie uvedených právnych záverov exekučný súd musí uzavrieť, že vyšší súdny úradník správne skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 13.03.2018, sp. zn. SRSAspA 02731/17 neexistuje v predpísanej forme, nemá v zmysle paragrafu 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku formálnu náležitosť a teda správne návrh na vykonanie exekúcie zamietol. Z týchto dôvodov súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Ek/1346/2018 zo dňa 03.12.2018 zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.