Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46Sa/22/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobcu: MATUKO s.r.o., so sídlom 449 Ratnovce, 922 31, IČO: 46 808 710, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Mandzák a spol. s r.o., so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 943 882, proti žalovanému: Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany, so sídlom J. Záborského 40, 921 01 Piešťany, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou domáhal ochrany proti inému zásahu Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany (ďalej aj ako „správca dane“), pričom zásah mal spočívať v zaslaní výzvy zo dňa 07.06.2017, ktorou žalovaný žiadal od žalobcu s odkazom na ustanovenie § 26 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 563/2009 Z. z.“ alebo „“) predloženie dokladov, písomností, výstupov z PC, a to hlavnú knihu za rok 2016, záznamy DPH za zdaňovacie obdobie december 2016 a podobne.

2.Žalobca dôvodil, že z výzvy nebolo zrejmé na základe akého daňového konania alebo iného úkonu správcu dane sa žiadajú predmetné doklady dodajúc, že z uvedenej výzvy vyplynulo, že správca dane mal vykonať dňa 06.06.2017 miestne zisťovanie podľa § 37 daňového poriadku v sídle spoločnosti, ako aj na adrese prevádzky, o čom mali byť spísané záznamy. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že predmetom miestneho zisťovania mala byť vyhľadávacia činnosť správcu dane v zmysle § 36 daňového poriadku, pričom pri miestnom zisťovaní nebolo podľa žalovaného možné tieto podklady zapožičať, pretože v čase miestneho zisťovania nemala, podľa žalovaného, žiadna oprávnená osoba vystupovať v mene žalobcu. Vo výzve bol súčasne upozornený, že ak výzvu nesplní, dopustí sa správneho deliktu.

3.Ďalej žalobca s poukazom na judikatúru Najvyššieho správneho súdu, konkrétne na rozsudok č.j. 1 Aps 20/2013, č.j. 2Afs 144/2004, č.j. 2 Aps 3/2007, ktorých častí odôvodnenia v žalobe aj citoval odôvodňoval záver, že postup správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly môže byť nezákonným zásahom a taktiež prostredníctvom rozsudku Najvyššieho správneho súdu č. j. 1Afs 70/2004 poukázal na rozdiel miestneho zisťovania a daňovej kontroly.

4.Žalobca nezákonnosť iného zásahu vzhliadol v tom, že žalovaný žiadal od žalobcu s odkazom na ustanovenie § 28 ods. 7 daňového poriadku (správne malo byť uvedené § 26 ods. 7 daňového poriadku

- poznámka správneho súdu) listiny a počítačové zostavy, pričom uvedené ustanovenie upravuje tzv.

všeobecnú edičnú povinnosť v daňovom konaní, na základe ktorej je osoba povinná vydať veci alebo listiny, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, pričom musí ísť o existujúce veci alebo listiny dodajúc, že v zmysle citovaného ustanovenia nie je možné žiadať počítačové údaje, ktoré existujú len v digitálnej podobe, teda sa nejedná ani o listiny ani o veci. V tejto súvislosti poukázal na to, že žiadať počítačové zostavy by správca dane mohol napríklad pri vykonávaní miestneho zisťovania podľa § 38 ods. 1, 3 a 4 daňového poriadku, o ktoré sa správca dane snažil, avšak neúspešne, ako vyplýva z výzvy. Ďalej žalobca uviedol, že poskytne správcovi dane maximálnu súčinnosť pri vykonávaní úkonov správy daní, avšak tieto musia byť zákonné. Argumentoval tiež, že ak správca dane vzhliadol dôvodnosť miestneho zisťovania, tak bol povinný takto postupovať a vykonať miestne zisťovanie a nie voliť inštitút edičnej povinnosti ako „sankcie“ pre daňový subjekt za to, že sa mu nepodarilo vykonať miestne zisťovanie doplniac, že takúto „náhradu“ za nevykonané miestne zisťovanie ani nepredpokladá. Nezákonnosť výzvy ďalej vzhliadol v tom, že z výzvy nie je zrejmé, či sa žiadajú doklady vydať alebo zapožičať, ďalej, že správca dane mu uložil vyhotoviť súpis dokladov a písomností, pričom takúto povinnosť pri edičnej povinnosti neustanovuje a ďalej, že z výzvy nie je zrejmé, v akom daňovom konaní správca dane vydal výzvu, či sa jedná o daňové konanie voči nemu alebo inému subjektu, pričom tiež poukázal na uplatňovanie tzv. zásady sebainkriminácie. Žalobca zastal názor a to vzhľadom na rozsah žiadaných údajov, že výzvou sa zastiera výkon daňovej kontroly. Namietal i zásah do práva na súkromie (čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd), nakoľko rozsah žiadaných údajov nebol proporcionálny, pričom zásada proporcionality je základnou zásadou práva Únie a osobitne namietol, že žalovaný vydal výzvu bez toho, aby sa vyjadril k jej obsahu a rovnako, že nemal prístup k spisom. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby správny súd podľa § 252 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zakázal žalovanému Daňovému úradu Trnava, pobočka Piešťany, pokračovať v nezákonnom postupe, pri ktorom vydal dňa 07.06.2017 výzvu, spis. č. 101245816/2017, ktorým podľa § 28 ods. 7 daňového poriadku (§ 26 ods. 7 daňového poriadku) žiadal vymedzené doklady, písomnosti a výstupy z PC; a súčasne uložil žalovanému obnoviť stav pred týmto zásahom, a to zrušením výzvy, spis. č. 101245816/2017 zo dňa 07.06.2017 v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobca v žalobe požiadal o nariadenie pojednávania.

5.Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol správnemu súdu žalobu zamietnuť dôvodiac tým, že postup (súčinnosť podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku), ktorý zvolil následne potom, ako sa mu nepodarilo zabezpečiť účtovné a daňové doklady žalobcu za zdaňovacie obdobie r. 2016 pri miestnom zisťovaní, nie je možné považovať za nezákonný a neprimeraný. Vo vyjadrení žalovaný podrobne opísal skutkový stav veci.

6.Žalobca v replike zotrval na dôvodoch žaloby a naďalej trval na tom, že výzva je nezákonná, pričom nemožno od neho spravodlivo žiadať o jej dodržanie a to dokonca pod rizikom sankcií uvedených vo výzve. Zopakoval, že z výzvy nie je zrejmé akého daňového konania sa týka a teda, či sa daňové konanie vedie proti nemu alebo inému subjektu dodajúc, že táto skutočnosť má zásadný význam z dôvodu možného uplatnenia tzv. zásady sebainkriminácie a to v prípade, ak sa takéto konanie uskutočňuje na základe dožiadania orgánov činných v trestnom konaní. Rovnako zopakoval, že predmetnou výzvou sa zastiera výkon daňovej kontroly.

7.Žalovaný v duplike poukázal na to, že vo veci sa už vyjadril a to listom č. 100125159/2018 zo dňa 15.01.2018.

8.Podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.

9.Podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, 1)pričom nejde o správny delikt podľa písmen a) až i).

10.Podľa § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadku správca dane uloží pokutu od 60 eur do 3 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. d) a j); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 1 500 eur.

11.Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12.Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

13.Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

14.Správny súd, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a súdneho spisu, za účelom právneho posúdenia veci a zistenia aktuálneho skutkového stavu (§ 135 ods. 2 písm. a/ SSP) nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 13. augusta 2018 a 21. januára 2019, ktorého sa účastníci konania zúčastnili.

15.Právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch žaloby, ako aj ďalšieho vyjadrenia, tzv. repliky a žiadal, aby správny súd zakázal pokračovať žalovanému v inom zásahu a súčasne žiadal obnoviť stav pred zásahom, ktorý má spočívať v zrušení výzvy zo dňa 07.06.2017. Výzvu považoval za nezákonnú, nakoľko § 26 ods. 7 daňového poriadku upravuje tzv. edičnú povinnosť, na základe ktorej nie je možné žiadať výstupy z PC, ďalej, že výzva nie je konkrétna a tiež, že sa ňou zatiera výkon daňovej kontroly. Ďalej namietal, že výzvou bolo porušené právo na súkromie, právo na vypočutie a právo na prístup k spisu. Záverom poukázal na to, že žalobca poskytne žalovanému maximálnu súčinnosť, avšak za podmienky zákonného postupu.

16.Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že výzva bola vydaná na základe neúspešného miestneho zisťovania, výzvu vydal vecne a miestne príslušný správca dane, pričom na jej základe žiadal o predloženie dokladov, ktoré je žalobca povinný viesť v zmysle platných právnych predpisov. Uviedla, že tieto doklady sa týkali žalobcu, išlo o doklady za rok 2016, o čom bol žalobca vo výzve informovaný. Ďalej poukázala na to, že žalobca nahliadol dňa 17.08.2017 do administratívneho spisu prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Tiež poukázala na to, že žalobca na prvú výzvu reagoval a požiadal správcu dane o odklad svojej povinnosti z dôvodu, že bol odcestovaný. Oznámila správnemu súdu, že dňa 28.06.2018 bola začatá daňová kontrola voči žalobcovi. Na otázku správneho súdu, či v súvislosti s vydanými výzvami bolo začaté konanie vo veci správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku uviedla, že vzhľadom na podanú žalobu, neboli začaté konania vo veciach správneho deliktu voči žalobcovi. Ďalej na otázku správneho súdu, či začatím daňovej kontroly žalovaný upustil od iného zásahu, poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že v podstate áno, že správca dane upustil od vyžadovania povinnosti od žalobcu predložiť požadované doklady, nakoľko tieto budú predkladané v rámci daňovej kontroly, avšak to závisí od žalobcu. Na pojednávaní dňa 21. januára 2019 informovala správny súd, že voči žalobcovi neboli vyrubené sankcie za nesplnenie výzvy, ani neboli začaté správne konania vo veci uloženia sankcie. Súčasne uviedla, že daňové kontroly ukončené neboli.

17.Na základe vyjadrenia poverenej zástupkyne žalovaného položil správny súd právnemu zástupcovi žalobcu otázku, či v prípade, ak žalovaný upustil od realizácie dotknutej výzvy začatím daňovej kontroly berie žalobu späť. Právny zástupca žalobcu uviedol, že sa k uvedenému vyjadrí písomne v lehote 10 dní.

18.Žalovaný dňa 20. augusta 2018 doručil správnemu súdu oznámenie o daňovej kontrole č. 101110004/2018 zo dňa 06.06.2018, ktorým bol žalobcovi oznámený výkon daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 a oznámenie o daňovej kontrole č. 101110793/2018 zo dňa 06.06.2018, ktorým bol žalobcovi oznámený výkon daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016. Oznámenia o výkone daňovej kontroly žalobca prevzal dňa 13. júna 2018.

19.Žalobca dňa 22. augusta 2018 doručil správnemu súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že napadnutá výzva zo dňa 07.06.2018 ako iný zásah orgánu verejnej správy bola vydaná ako následok (sankcia) za nevykonanie miestneho zisťovania a preto trvá na skutočnosti, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy je nezákonný a to z dôvodov uvedených v žalobe. Súčasne uviedol, že neregistruje žiadne vyjadrenie žalovaného o tom, že by upustil od iného zásahu, resp. že by iný zásah zrušil, okrem neurčitého vyjadrenia poverenej zástupkyne žalovaného na pojednávaní konanom dňa 13.08.2018, že v podstate od iného zásahu upustil. Preto zastal názor, že nie je dostatočne a náležite preukázané, že žalovaný od iného zásahu upustil a to hoci aj začatím daňovej kontroly a navrhol správnemu súdu, aby žalovaného vyzval na jednoznačné a zrozumiteľné vyjadrenie či od žalovaného iného zásahu voči žalobcovi upustil.

20.Z dôvodu, že správny súd považoval za potrebné ďalšie vyjadrenie žalovaného, zrušil termín vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol určený na deň 10. septembra 2018 a vyzval žalovaného na výslovne oznámenie, či od iného zásahu spočívajúceho v povinnosti žalobcu predložiť požadované doklady na základe výzvy zo dňa 07.06.2017 upustil.

21.Žalovaný doručil dňa 13.09.2018, 14.09.2018 a následne dňa 20. septembra 2018 písomné vyjadrenie, pričom vo vyjadrení zo dňa 19.09.2018 uviedol, že uplynutím lehoty na plnenie v zmysle výzvy č. 101245816/2017 zo dňa 07.06.2017 (t.j. dňom 16.07.2017) žalovaný upustil od povinnosti žalobcu predložiť dokumenty na základe tejto výzvy, čím však nie je dotknuté právo žalobcu aj po tejto lehote predložiť správcovi dane požadované dokumenty v zmysle zásady súčinnosti podľa ustanovenia § 3 zákona č. 563/2009 z. z., ako aj právo žalovaného využiť iné zákonné inštitúty v zmysle daňového poriadku. Súčasne žalovaný uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojom stanovisku k žalobnému návrhu, tak ako bol predložený správnemu súdu dňa 15.02.2018 a navrhuje, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

22.Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalovaný výzvou č. 101245816/2017 zo dňa 07.06.2017 vyzval žalobcu postupom podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku na splnenie povinnosti v lehote 8 dní od doručenia výzvy, konkrétne na predloženie originálov špecifikovaných dokladov, písomností a výstupov z PC správcovi dane. Z obsahu výzvy vyplýva, že správca dane vykonal dňa 06.06.2017 podľa § 37 daňového poriadku miestne zisťovanie v sídle žalobcu, ako aj na adrese prevádzky - Piešťanská 130/113, Sokolovce, o čom boli spísané úradné záznamy. Ďalej bolo vo výzve skonštatované, že predmetom miestneho zisťovania bola vyhľadávacia činnosť v zmysle § 36 daňového poriadku, ako aj to, že pri vykonávaní miestneho zisťovania nebolo možné vyššie uvedené doklady a písomnosti zapožičať, nakoľko v čase miestneho zisťovania sa v sídle daňového subjektu, ani v mieste prevádzky nenachádzala žiadna osoba oprávnená konať za žalobcu a to napriek tomu, že správca dane vopred termín miestneho zisťovania žalobcovi telefonicky oznámil, o čom bol spísaný úradný záznam. Vo výzve bol žalobca súčasne upozornený, že nesplnením povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 26 ods. 7 daňového poriadku sa dopustí správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku, za ktorý správca dane uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadku. Výzva bola žalobcovi preukázateľne doručená dňa 29.06.2017. Z obsahu administratívneho spisu je ďalej preukázané, že žalobcovi boli zaslané ešte dve výzvy s rovnakým znením ako výzva zo dňa 07.06.2017 a to výzva zo dňa 20.07.2017 a výzva zo dňa 18.08.2017.

23.Správny súd po oboznámení sa s obsahom výzvy, ktorú žalobca označil za iný zásah, po vypočutí účastníkov konania a ich následných písomných vyjadrení dospel k záveru, že v danom prípade neprichádza do úvahy zastavenie konania podľa § 260 Správneho súdneho poriadku, nakoľko samotnou výzvou vydanou podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku žalobca nemohol byť ukrátený na svojich subjektívnych právach, respektíve chránených záujmoch. Táto skutočnosť následne vedie k záveru o nutnosti zamietnuť žalobu podľa § 261 SSP.

24.Iný zásah je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, pričom na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom, pričom pochopiteľne aj pri inom zásahu sa vyžaduje, aby sa tento navonok prejavil, a to priamym dotykom na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, str. 37).

25.V danom prípade sa žalobca domáhal ochrany proti inému zásahu, konkrétne proti výzve vydanej podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku, po bezvýslednom miestnom zisťovaní. Výzvu žalovaný nevydal v rámci administratívneho konania, ani v rámci daňovej kontroly, ale za účelom získania presne vymedzených písomností a výstupov z PC, teda ide o postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Vychádzajúc z účelu vydania výzvy a z následkov jej nesplnenia zastáva správny súd názor, že jediným donucovacím prostriedkom zabezpečujúcim jej splnenie je uloženie sankcie. Práve uvedená skutočnosť je pre právne posúdenie veci relevantná.

26.Základným predpokladom vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku v podobe vydania rozhodnutia, je nesplnenie nepeňažnej povinnosti, medzi ktorú subsumuje aj nesplnenie výzvy podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku. To znamená, že nie samotné vydanie výzvy, ani jej následné nesplnenie, ale až vydanie rozhodnutia o správnom delikte je spôsobilé zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov osoby konkrétnej osoby. Z uvedeného možno potom následne vyvodiť, že vydanie výzvy podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku nemôže mať priamy dotyk na právach alebo právom chránených záujmoch žalobcu, nakoľko tohto by priamo zasahovalo až rozhodnutie o správnom delikte, ktoré v jeho prípade doposiaľ vydané nebolo. Dôvodom vydania rozhodnutia podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku by bola existencia výzvy podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku a jej následné nesplnenie. Správny súd v tejto súvislosti zastáva názor, že v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia o správnom delikte by sa preskúmavala aj zákonnosť výzvy vydanej podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku, nakoľko je základom skutkovej podstaty pre vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti. Uvedený právny záver možno podporiť aj rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu č. j. 7 Afs 95/2010-47 z 27. januára 2011, v ktorom bolo záverom skonštatované, že : „Nelze-li přičítat k tíži stěžovatelky, že nesplnila výzvu, ktoré svým obsahem neodpovídá zákonu, resp. překračuje zákonný rámec vymezený ustanovením § 34 ods. 4 zákona o správě daní a poplatků, nelze ani dovozovat, že nesplnila povinnost nepeněžité povahy, v důsledku čehož by naplnila skutkovou podstatu deliktu popsaného v ustanovení § 37 odst. 1 zákona o správě daní a poplatků.“

27.Správny súd záverom dodáva, že námietky vznesené v žalobe by boli spôsobilými žalobnými bodmi vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia o správnom delikte, pochopiteľne po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku.

28.Vo vzťahu k citovaným rozhodnutiam, ktorými žalobca podporoval dôvodnosť podanej žaloby správny súd uvádza, že rovnako Správny súdny poriadok v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) za iný zásah označuje aj postup orgánu verejnej správy pri výkone daňovej kontroly, avšak, ako už bolo vyššie uvedené, predmetná výzva nebola vydaná v priebehu daňovej kontroly (táto bola začatá až dňom 28.06.2018). Správny súd taktiež uvádza, že mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že na základe žiadosti právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.07.2017 bolo dňa 17.08.2017 nazreté do spisu žalobcu, o ktorej skutočnosti bol spísaný úradný záznam.

29.Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností správny súd žalobu zamietol podľa § 261 SSP.

30.O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdnictva náhrada trov konania v zásade nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.