Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/43/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa U. U. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, W., zast. JUDr. Ivana Semanová, advokátka so sídlom Masarykova 21, Košice a otec I. H., nar. XX.X.XXXX, bytom X. X, W., v konaní o zvýšenie výživného tatko

rozhodol:

I. Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. U. U. H., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150 Eur mesačne na 200 Eur mesačne od 6.4.2018 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 6.4.2018 do 31.1.2019 vo výške 489,84 Eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

III. Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/123/2011 zo dňa 15.5.2012.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 5.4.2018 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na maloleté dieťa zo sumy 150 Eur mesačne na 250 Eur mesačne od 6.4.2018 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa.

2. Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 21.8.2018. S návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním zo dňa 20.7.2018 navrhol upraviť vyživovaciu povinnosť pre maloleté dieťa primerane veku a odôvodneným potrebám maloletého s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery na strane otca.

4. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/123/2011 zo dňa 15.5.2012, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 150 Eur mesačne od 1.6.2012 do budúcna. Súčasne bolo určené dlžné výživné a styk otca s maloletým dieťaťom.

5. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.7.2012.

6. V čase poslednej úpravy matka bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Mal. U. žil s matkou, dieťa bolo zdravé, matka spolu s dieťaťom bývala v 2-izbovom byte, ktorý bol zariadený. Starostlivosť o maloletého syna zabezpečovala matka na veľmi dobrej úrovni. Matka maloletého bola rozvedená a z manželského vzťahu pochádzala mal. I. R., B.. X.X.XXXX, u ktorej sa realizovala striedavá starostlivosť oboch rodičov.

7. Otec v čase poslednej úpravy prispieval na výživu syna len po opakovaných výzvach. Žil v spoločnej domácnosti rodičov, ktorým pravidelne prispieval na chod domácnosti. Otec bol samostatne zárobkovo činná osoba. Podnikal v stavebných prácach. V čase poslednej úpravy príjmy otec zo živnosti v roku 2011 boli vo výške 11.572 Eur, výdavky vo výške 4.628,80 Eur. Do výdavkov započítal platby do zdravotnej a sociálnej poisťovne.

8. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov hlavne na strane maloletého dieťaťa.

9. Mal. U. žije s matkou v spoločnej domácnosti. Otec si vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom plní riadne a včas. So synom má pekný vzťah a majú vzájomnú citovú väzbu. Potreba zvýšenie výživného vznikla v dôsledku zistenej expresívnej poruchy reči vývinová disfázia, v dôsledku ktorej maloletý komunikoval spôsobom, že mu nebolo rozumieť, prípadne veľmi ťažko. Z uvedeného dôvodu navštevovali psychologickú poradňu a maloletému dieťaťu bol odporučený odklad a individuálny prístup. Po odklade musela riešiť otázku školskej dochádzky v záujme maloletého a potrebám pre jeho individuálny prístup. Po odporučení psychológa maloletý bol umiestnený do Súkromnej základnej školy, Užhorodská 39, nultý ročník, najmä kvôli zdokonaleniu reči a zabezpečeniu individuálneho prístupu. Mesačné školné činilo 150 Eur, 20 Eur strava, nákup študijného materiálu 5 Eur. Maloletý je alergik, v dôsledku čoho sa vyskytovali u neho respiračné choroby ako aj silné prechladnutia spojené často krát so zvýšenou teplotou. Od 1.9.2018 navštevuje prvý ročník základnej školy, pričom ide o štátnu školu. Na štátnej škole matka školné neplatí. Začiatkom školského roka mala výdavky na zabezpečenie školských potrieb a pomôcok, potrieb na telesnú výchovu, prezúvky, cvičky, hygienické potreby, nakoľko tieto bolo potrebné zabezpečiť aj do školskej družiny. Matka ďalej zaplatila školskú družinu, školské potreby, pomôcky 200 Eur. Maloletý sa stravuje v školskej jedálni. Stravné činí 20 Eur mesačne, školská družina 11 Eur mesačne, ZRPŠ 10 Eur, triedny fond 5 Eur, jedáleň 7 Eur, zošity a iné potreby, školské potreby do školskej družiny 50 Eur, taška, školské prezúvky a iné výdavky 80 Eur, MHD 10 Eur, čipová karta 7 Eur.

10. Matka je zamestnaná ako obedový čašník s príjmom vo výške 98,29 Eur, pričom jej príjem je základný, prípadne vypomáha pri rôznych akciách ako sú svadby. V uvedenom prípade je v práci od rána od 9,00 hod. do nasledujúceho rána do 5,00 hod.. Využíva to v čase keď je maloletý u otca. V prípade, že nemá s kým maloleté dieťa nechať, vypomáha jej matka. K ďalším výdavkom patrí mobilný telefón 10 Eur, cestovné do práce 20 Eur, nájomné 258 Eur, strava 150 Eur, hygienické potreby 20 Eur, oblečenie 30 Eur.

11. Okrem mal. U. má vyživovaciu povinnosť k mal. I., ktorá bola zverená do striedavej starostlivosti v zmysle rozhodnutia súd v dvojtýždňových intervaloch. Výživné si navzájom rodičia neplatia.

12. Matka ďalej uviedla, že vypomáha jej matka počas letných prázdnin, takisto finančne jej vypomáha priateľ, ktorý jej prispel na výdavky vo výške 200 Eur a prispel aj sumou 50 Eur. Okrem toho musela zaplatiť 20 Eur na vzdelávací poukaz, ktorý chceli použiť na športové aktivity maloletého dieťaťa, nakoľko sa chcel venovať florbalu. V prípade výdavkov na florbal a zabezpečenie najlacnejšej výstroje by činilo 80 Eur.

13. Z výpovede otca súd zistil, že jeho príjem bol v priemere od 500 - 1.000 Eur mesačne. Bol postihnutý exekúciou dlh vo výške 2.000 Eur.

14. Otec uviedol, že naďalej pracuje ako živnostník s príjmom vo výške 400 Eur mesačne podľa daňového priznania s predmetom činnosti ako v čase poslednej úpravy. Výdavky uviedol nasledovné: nájom bytu 250 Eur, výživné 150 Eur, strava 150 Eur, cestovné 50 Eur, telefón 25 Eur, hygiena 20 Eur, oblečenie 30 Eur, vrátenie oblečenia na mal. U., zdravotné poistenie 64 Eur, životné poistenie 20 Eur.

15. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. T., ktorá sa narodila 19.5.2015. Manželstvo neuzavrel. Spolu s partnerkou žijú v jednej domácnosti. Partnerka bola zamestnaná s príjmom vo výške 450 Eur mesačne.

16. Otec uviedol, že okrem výživného inou formou matke neprispieva. Maloletému kúpi darčeky, prípadne výdavky počas víkendov vo výške 10 - 20 Eur mesačne. S maloletým sa stretáva každý druhý týždeň podľa vzájomnej dohody.

17. Otec uviedol, že jeho príjem za rok 2017 zo živnosti predstavoval 10.317 Eur a výdavky 6.190,20 Eur, základ dane činil 4.126,80 Eur.

18. Matka predložila súdu listinné dôkazy preukazujúce výdavky na maloleté dieťa, potvrdenie o uhradených školských potrebách na Súkromnej základnej škole, Užhorodská 39, Košice.

19. Otec predložil listinné dôkazy preukazujúce výdavky na maloletú T. L. v súvislosti s platením jedálne v škôlke ako i iných výdavkov v súvislosti s návštevou materskej škôlky.

20. Z pripojeného daňového priznania a k dani z príjmov fyzickej osoby I. H. za rok 2017 bolo zistené, že jeho príjmy zo živnosti boli vo výške 10.317 Eur, výdavky 6.190,20 Eur, základ dane predstavoval 4.126,80 Eur.

21. Matka predložila listinné dôkazy preukazujúce aj výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou a návštevou špecializovaných ambulancií.

22. Z pripojeného potvrdenia bolo zistené, že matka na základe zmluvy zo dňa 10.1.2018 má hrubý príjem vo výške 110,40 Eur a čistý príjem vo výške 98,29 Eur. Menovanej neboli poskytnuté žiadne náhrady, daňový bonus na deti ani iné plnenia.

23. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

24. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

26. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

27. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

28. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

29. Pri rozhodovaní o zmene výživného teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom, v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 , platia ustanovenia § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

30. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

31. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

32. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

33. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

34. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

35. Zo zákonných ustanovení citovaných v rozsudku týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.

36. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 200 Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane otca, na osobnú starostlivosti matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté dieťa je školopovinné s prihliadnutím na špeciálny a zabezpečený individuálny prístup, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi predloženými matkou ohľadne návštevy U. Z. Š., D. XX P. W.. Vzhľadom na túto skutočnosť mala matka náklady s jeho výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou ako i zabezpečením všetkých školských potrieb a pomôcok v zmysle predloženého potvrdenia. Súd zohľadnil, že obaja rodičia majú príjem, pričom príjem matky je vo výške 98 Eur mesačne a príjem otca vyplývajúci z daňového priznania vo výške 10.317 Eur ročne. Súd poukazuje na skutočnosť, že otec naďalej vykonáva činnosť - stavebné práce, ktorú vykonával aj v čase poslednej úpravy, z tejto činnosti mal príjem. V konaní otec uvádzal, že jeho príjem je nižší ako i poukazoval na skutočnosť, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. Vo vzťahu k uvedenej zmene otec predložil súdu listinné dôkazy, ktoré preukazovali jeho výdavky na zaplatenie poplatkov v škole, v škôlke, školská jedáleň a iné jeho výdavky. K námietkam otca vo vzťahu k nedostatku finančných prostriedkov súd uvádza, že otec si musel byť vedomý aj keď mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, že naďalej má vyživovaciu povinnosť aj k mal. Samuelovi a teda

je povinný organizovať si svoje pracovné aktivity tak, aby v prvom rade vedel zabezpečiť vyživovacie povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že matka má zvýšené výdaje v súvislosti s maloletým dieťaťom vo vzťahu k predloženým listinným dôkazom. Otec okrem výživného inou formou na výživu maloletého dieťaťa neprispieva, aj keď sa s maloletým dieťaťom stretáva každý druhý týždeň, avšak v závislosti na ich vzájomnej dohode. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. V ďalšom súd poukazuje aj na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená podľa právoplatného rozhodnutia súdu prvej inštancie v roku 2012 a od uvedeného obdobia došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa už len tým, že uplynulo od poslednej úpravy do podania návrhu na zvýšenie výživného šesť rokov. Podľa ustálenej judikatúre k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa dochádza spravidla po uplynutí troch rokov. Je nepochybné, že na strane maloletého dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje v zmysle § 26 Zákona o rodine v takom rozsahu, aby súd zmenil rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností v danom prípade zvýšenia výživného.

37. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,4,5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odôvodnené potreby maloletých detí sú nesporne vysoké, pričom na ich uspokojovanie sa majú podieľať obidvaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča a dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu, ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Námietky otca ohľadne výdavkov, ktoré má v čase stretávania sa s maloletým dieťaťom, prípadne počas víkendov, na ktoré poukazoval, súd uvádza, že tieto nespĺňajú charakter výživného a ich účelom nie je nahrádzať výživné, preto sa do vyživovacej povinnosti zásadne nezapočítavajú. Aktivity otca počas styku s maloletým dieťaťom sú rozhodne prínosom pre dieťa, ale v súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením, sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do vyživovacej povinnosti, pretože svojim účelom sú viazané na pobyt dieťaťa u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia, aj keď sú vynakladané v záujme dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujem mu poskytnúť širší rozhľad. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou, vyplýva že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

38. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 200 Eur mesačne od 6.4.2018 do budúcna je primerané.

39. Podľa ust. § 232 ods. 2,3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

40. Vzhľadom na zmenu vyživovacej povinnosti došlo na strane otca k vzniku dlžného výživného v celkovej výške vo výške 489,84 Eur, ktoré súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: obdobie od 6.4.2018 do 31.1.2019 rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným 200 Eur - 150 Eur = 50 Eur, alikvotná časť za mesiac apríl 2018 50 Eur : 30 dní = 1,66 Eur/denne x 24 dní, t.j. 39,84 Eur, obdobie 5/2018 do 12/2018 osem mesiacov x 50 Eur = 400 Eur, 1/2019 jeden mesiac x 50 Eur = 50 Eur, dlžné výživné takto predstavuje 489,84 Eur.

41. O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach súd prihliadol na majetkové, zárobkové pomery otca.

42. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.