Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Pc-22-2018.pdf
PDF · 75.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-14Pc/22/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudca Mgr. Libor Kysucký vo veci osoby oprávnenej na výživné: S. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Š.K. XXX/X, K. G. proti osobe povinnej platiť výživné: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu a o vzájomnom návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu takto
rozhodol:
Súd návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a .
Súd vzájomný návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti na sumu 300 € mesačne. Tvrdila, že:
- od posledného určenia výživného prešlo 6 mesiacov
- zmenili sa jej životné podmienky, pretože jej matka je od 19.7.2018 na čiastočnom invalidnom dôchodku, pričom jej zdravotný stav jej nedovoľuje nastúpiť do zamestnania
- navrhovateľka a jej matka mesačne platia nájomné 200 €, na televíziu, notebook a kredit na mobil 40 € a na cestovné 40 €
- príjmami navrhovateľky a jej matky je výživné 240 €, čiastočný invalidný dôchodok matky 122 € a rodinné prídavky 23,68 €
- po zaplatení nákladov im zostane 105,68 €
- je v maturitnom ročníku a chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole.
2. Navrhovateľka ako dôkaz označila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, potvrdenie o návšteve školy a navrhla výsluch svojej matky.
3. Otec navrhovateľky so zvýšením výživného nesúhlasil a navrhol, aby súd výživné znížil. Otec navrhovateľky tvrdil, že:
- jeho príjmy sa znížili
- má problémy s chrbticou a na odporúčanie lekára preto požiadal o zmenu turnusu 3 týždne v zahraničí + 1 týždeň doma na turnus 2 týždne v zahraničí + 1 týždeň doma
- preto mu prestali vyplácať 15 € denný bonus
- má ďalšie dve deti, ale títo synovia už pracujú
- býva u družky v rodinnom dome, platí jej 270 € mesačne, náklady na stravu predstavujú 100 €
- platí si poistenie zodpovednosti za škodu - 160 € ročne
- jeho najväčším výdavkom sú splátky 3 úverov.
4. Osoba povinná platiť výživné ako dôkaz predložila potvrdenie o príjme, potvrdenie o úveroch a rozpis mesačných nákladov.
5. Súd považuje za preukázané, že uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 7P/7/2018-35 zo dňa 29.5.2018 bol schválený zmier, ktorým sa otec navrhovateľky zaviazal platiť výživné vo výške 240 € mesačne. Súd považuje za preukázané aj to, že navrhovateľka je žiačkou X. triedy N. Q. Š. K.. Súd považuje za preukázané, že otec navrhovateľky pracuje v spoločnosti T. X X., N..V..Q.. s priemerným príjmom 651,80 € mesačne a diétami priemerne 873,75 € mesačne. Súd považuje za preukázané aj to, že otec navrhovateľky spláca 3 bezúčelové spotrebiteľské úvery, pričom mesačné splátky sú 33,65 €, 51,64 € a 200,15 €. Súd považuje za preukázané aj to, že Sociálna poisťovňa priznala matke navrhovateľky dôchodok 122 € mesačne. Súd považuje za preukázané aj to, že S. S. nie je schopná pracovať ani 4 hodiny denne.
6. Súd vykonal listinné dôkazy uvedené v odseku 2 a 4 a z týchto dôkazov aj vychádzal. Súd týmto listinným dôkazom uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť.
7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
8. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že po 29. máji 2018 sa znížil príjem matky navrhovateľky z 220 € na 122 €. Toto zníženie príjmov matky má ten dopad, že výživné cca 45 € od matky sa znížilo na 28,08 € (30 % životného minima - viď § 62 ods. 3 Zákona o rodine). Inak povedané - pokles príjmu matky navrhovateľky o 98 € znamená zníženie výživného poskytovaného matkou o 16,92 €. Takéto zníženie príjmov navrhovateľky (o 16,92 €) však podľa názoru súdu nie je podstatnou zmenou pomerov a súd preto návrh na zvýšenie výživného zamietol. Súd pri úvahách o (ne)možnosti zvýšiť výživné prihliadol aj na to, že priemerný príjem otca navrhovateľky je 651,79 € mesačne netto a že okrem tohto príjmu sú otcovi navrhovateľky vyplácané aj diéty - priemerne 873,75 € mesačne. Pokiaľ však ide o tieto diéty, podľa názoru súdu nemožno ignorovať skutočnosť, že táto suma slúži zamestnancovi na to, aby si kupoval stravu v zahraničí. Keďže je všeobecne známe, že v zahraničí sú životné náklady vyššie (a to najmä v prípadoch, keď otec navrhovateľky vzhľadom na charakter svojho zamestnania môže teplé jedlo kupovať prevažne na benzínových pumpách), súd uveril tvrdeniu otca navrhovateľky, že v zahraničí má výdaje 19 €/denne (3 € toaleta a sprcha + 12 € teplé jedlo + 1 € tekutiny + 3 € raňajky a večere). Keďže otec navrhovateľky strávi v zahraničí 19-20 dní v mesiaci, jeho „extra“ výdavky počas zahraničných ciest sú minimálne 361 €. Je teda zrejmé, že hoci otec navrhovateľky dostáva od svojho zamestnávateľa 1 525,54 € mesačne, v skutočnosti má otec k dispozícii iba okolo 1 164,54 € (nakoľko min. 285 € musí minúť na „predraženú“ stravu). Takémuto príjmu otca však podľa názoru súdu zodpovedá výživné 240 € mesačne - a preto nie je dôvod na zvýšenie výživného a ani na zníženie výživného.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica v troch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci alebo i) súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 C.m.p.).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 C.m.p.).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.