Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Csp-84-2019.pdf
PDF · 140.91 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/84/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobkyne: S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, J., právne zast. STEHURA & partners, v. o. s., advokátska kancelária so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. , IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.4.2015 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným.
II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.10.2019 sa žalobkyňa domáhala určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že dňa 27.04.2015 so žalovaným uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX na sumu 1110,-Eur. So žalovaným musela uzatvoriť aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať poskytnutý úver. Napriek tomu, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté, boli vopred pripravené žalovaným na príslušnom formulári a túto dohodu nemohla odmietnuť. Žalovaný doručil jej zamestnávateľovi žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe predmetnej výzvy jej zamestnávateľ začal vykonávať zrážky zo mzdy. Okresný súd v Žiline uznesením č. k. 46Csp/109/2019-36 zo dňa 10.09.2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému a zamestnávateľovi uložil povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015. Súčasne jej súd uložil povinnosť v lehote 30 dní podať voči žalovanému na súde žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015. Poukázala na to, že spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácií primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Poukázala aj na záver Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21. 01. 2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113,179, kedy pod bodom 9 vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka Komisia konštatovala, že uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
a je teda v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza aj Súdny dvor ES, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Uvedený zabezpečovací inštitút (dohoda o zrážkach zo mzdy) umožňuje žalovanému ako dodávateľovi siahnuť na jej majetkové práva ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej neprospech, pričom je povinná sa takémuto konaniu žalovaného podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku žalovaného a z uvedeného dôvodu dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné vyhodnotiť za neprijateľnú a tým aj za neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Zrážky z jej mzdy sa vykonávajú na plnenie, na ktoré nemá žalovaný nárok, nakoľko predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a preto je v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Z ustanovenia § 3 ods. 3, 5 z. č. 250/2007 Z. z., vyplýva priamo právny záujem ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.
3. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 04.06.2020 popieral tvrdenie žalobkyne o tom, že mala byť nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, ale predstavuje individuálne dojednaný právny úkon. Poukázal na výslovné znenie bodov I., II. dohody, ako aj na poučenie o dôsledku uzavretia dohody v bode III. dohody. Z uvedeného jasne vyplýva, že spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti podľa § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva, teda je 1. uzatvorená vo forme osobitnej listiny, 2. spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia (bod III), 3. mal možnosť ju odmietnuť (bod II). Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, akou formou môže žalobca odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Uvedené sa nachádza hneď v úvodných ustanoveniach, zároveň mu predchádza text „Text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte.“ Rovnako aj poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy je v texte zvýraznené práve pre to, aby priemerne opatrná osoba konajúca s rozumne očakávateľnou mierou obozretnosti si pri prvom pozretí textu dohody o zrážkach zo mzdy všimla uvedené skutočnosti. Hoci zákon vyžaduje uviesť dohodu o zrážkach zo mzdy len na samostatnom liste, s uvedením poučenia a s tým, že jej uzavretie nie je povinnosťou, žalovaný sa aj uvedením v texte snažil graficky zvýrazniť upozornenie nielen na dôležitosť prečítania textu, ale aj na obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň hneď v prvom a druhom bode dohody o zrážkach zo mzdy sa opakuje informácia o tom, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nie je povinné a ako môže dlžník „odmietnuť“ jej uzavretie. S prihliadnutím na tvrdenia uvádzaného žalobcom nie je pritom možné zistiť, že by žalobca poprel možnosť prečítania si dohody o zrážkach zo mzdy či samotné prečítanie, možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy či akékoľvek námietky nasledujúce po jej uzavretí. Žalobkyňa v podanej žalobe nespochybnila vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa obsahu dohody o zrážkach zo mzdy a jej uzavretia. Žalovaný popieral aj tvrdenia žalobkyne o neprijateľnom charaktere Dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka), pre ktorého uzatvorenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Žiadny právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy a ani v súčasnosti neuvádza, že k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy je potrebná akákoľvek verifikácia či rozhodnutie zo strany súdu. Neprijateľnou podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán. Neprijateľnou podmienkou z povahy veci teda nie je taká dohoda, ktorá kopíruje/preberá obsah zákonnej úpravy. Toto vyplýva výslovne aj zo smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej sa ustanovenia smernice (upravujúcej neprijateľné podmienky) nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia členského štátu. Výslovne to vyplýva z článku 1 ods. 2 smernice Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú
ustanoveniam tejto smernice. Tvrdenie žalobkyne o neprijateľnom charaktere Dohody o zrážkach zo mzdy neobstojí, nakoľko Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka). Tvrdeniam žalobkyne odporuje aj súčasná právna úprava inštitútu dohôd o zrážkach zo mzdy. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorý sa mení a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia (§ 9 ods. 13) bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej medzi dodávateľom a dlžníkom. Neexistuje ani ustanovenie, ktoré by túto otázku riešilo. V dôsledku toho je potom vecou vnútroštátneho zákonodarcu, aby si sám stanovil podmienky, za akých je použitie tohto hmotnoprávneho inštitútu možné alebo nie. Vyššie uvedené potvrdzuje napokon aj zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa okrem iného mení a dopĺňa aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. V zmysle jeho ustanovení získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú dotknuté. Podanú žalobu považoval zároveň za neprípustnú podľa § 137 CSP, pretože žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje.
4. Žalobkyňa v replike zo dňa 30.06.2020 poukázala na to, že kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. Súdu nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka), hoci má základ v znení zákona. Aj iné právne úkony ako dohoda o zrážkach zo mzdy majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a iné). Pre záver súdu je relevantné, že sporná klauzula vzhľadom na jej osobitný význam bola uvedená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa zneužívajúco, nedostatočne transparentne a bez predchádzajúcej súdnej kontroly umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na základe prípadných neprijateľných podmienok zmluvy. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako vyplýva z formulárovej zmluvy, umožňuje žalovanému sa prostredníctvom tejto dohody domôcť aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza aj Súdny dvor ES, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jej majetok v podobe mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácií primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Žalovaný prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy sa môže domôcť vymoženia aj nárokov, na ktoré nemá žiaden nárok. Ak by žalovaný nedisponoval predmetnou dohodou o zrážkach z príjmov, musel by si svoj nárok uplatniť na súde, kde by bol s najväčšou pravdepodobnosťou neúspešný. Žalovaný vedomý si tejto skutočnosti uplatňuje svoj nárok bez súdnej kontroly a to na základe súkromného inštitútu dohôd o zrážkach zo mzdy. Súdny dvor EÚ(ES) vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje v rámci spotrebiteľskej kontraktácie nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany. V ďalšom poukázala žalobkyňa na rozhodnutia Súdneho dvora (ES) vo veci C-334/92 zo dňa 16.12.1993 Teodoro Waner Miret proti Fondo de Garantia Salarial, vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erszébet Sustikné Györfi bod 43, na uznesenie C-76/10, POHOTOVOSŤ/Korčovská), ako aj na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová / POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok
6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ Zároveň dala do pozornosti viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, ktoré posudzovali neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
5. Žalovaný v duplike zo dňa 27.07.2020 argumentoval tým, že predformulované znenie spotrebiteľských dokumentov je prirodzenou súčasťou úverových produktov a všeobecne všetkých spotrebiteľských vzťahov. Na základe samotnej skutočnosti, že nejaký zmluvný dokument bol vopred pripravený nemožno tvrdiť, že jeho uzatvorenie nebolo v súlade s právom. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR vo veci III. ÚS 3725/13 zo dňa 10. 4. 2014. Priemerný spotrebiteľ je definovaný ako osoba, ktorá je v primeranom rozsahu rozhľadená, informovaná a obozretná. Takéto chápanie vymedzuje priamo Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach, prípadne aj únijné právo na úrovni sekundárnych aktov (napríklad definícia v bode 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29). Pri poskytovaní ochrany v zmysle právneho poriadku nie je možné a ani súdny orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah ochrany poskytovanej priemernému spotrebiteľovi. Nedostatok zodpovednosti, resp. ľahostajnosť spotrebiteľa vo vzťahu k obsahu svojich práv a povinností nemôže založiť neplatnosť právneho úkonu a znemožniť uskutočniť plnenie, na ktoré má druhá zmluvná strana legitímny nárok. Spotrebiteľ je povinný vo vzťahu k svojmu postavenia konať obzvlášť svedomite, obozretne, prípadne dodatočne požadovať informácie vo vzťahu k obsahu svojho záväzku, ktorého obsah mu nie je úplne zrejmý, aby tak predišiel ujme na svojich právach. Ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezbrehá a zájsť tak ďaleko, že ten nemusí niesť žiadne adekvátne dôsledky svojho konania, aj keď uzavrie akúkoľvek zmluvu, čo sa prieči zdravému rozumu a v dôsledku čoho sa z úradnej povinnosti zbavuje svojej zodpovednosti. Takýto postup orgánov ochrany práva by bol nielenže absolútne nevýchovný, paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti, so zásadou vigalantibus iura scripta sunt („práva patria len bdelým“). Spotrebiteľ má síce nárok na osobitnú právnu ochranu, avšak táto nemôže nadobudnúť bezmedzný charakter až do takej miery, že by úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľ miery nevyhnutnej jeho zodpovednosti za právne úkony, ktoré osobitne verifikoval svojim podpisom a ku ktorým pristúpil dobrovoľne a tak zasahovať aj do zmluvnej voľnosti účastníka zmluvného vzťahu. Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne, že musela uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo mzdy, inak by úver nedostala. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Žalovaný uvádza, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t. j. k úhrade splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho súhlasu (vyjadreného v Dohode o zrážkach zo mzdy) jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy, a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník, a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu, akými sú napr. uhrádzanie splátok vkladom v banke, platenie prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a pod. Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút, len čo sa pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ani žiadna súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako sa napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti (platí tzv. teória racionálneho zákonodarstva). Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, ale predstavuje individuálne dojednaný právny úkon. Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, akou formou môže žalobca odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Uvedené sa nachádza hneď v úvodných ustanoveniach, zároveň mu predchádza text „Text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte.“ Rovnako aj poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy je v texte zvýraznené práve pre to, aby priemerne opatrná osoba konajúca s rozumne očakávateľnou mierou
obozretnosti si pri prvom pozretí textu dohody o zrážkach zo mzdy všimla uvedené skutočnosti. Hoci zákon vyžaduje uviesť dohodu o zrážkach zo mzdy len na samostatnom liste, s uvedením poučenia a s tým, že jej uzavretie nie je povinnosťou, žalovaný sa aj uvedením v texte snažil graficky zvýrazniť upozornenie nielen na dôležitosť prečítania textu, ale aj na obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň hneď v prvom a druhom bode dohody o zrážkach zo mzdy sa opakuje informácia o tom, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nie je povinné a ako môže dlžník „odmietnuť“ jej uzavretie. S prihliadnutím na tvrdenia uvádzaného žalobcom nie je pritom možné zistiť, že by žalobca poprel možnosť prečítania si dohody o zrážkach zo mzdy či samotné prečítanie, možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy či akékoľvek námietky nasledujúce po jej uzavretí. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy teda spĺňa všetky podmienky, ktoré určil zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, a teda predstavuje individuálne dojednaný právny úkon. O rovnakej dohode o zrážkach zo mzdy rozhodol aj Krajský súd v Bratislave a Krajský súd v Banskej Bystrici. Poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6Co/142/2016 - 86, Krajského súdu v Banskej Bystrici v uznesení, č. k. 4Co/236/2016 - 63. Z účelu a racionálneho výkladu právnej úpravy je zrejmé, že neprijateľnou podmienkou nie je ustanovenie, ktoré zodpovedá právnej úprave. V opačnom prípade by sa dalo dospieť k tak absurdným záverom ako je ten, že aj vrátenie istiny úveru je neprijateľnou podmienkou, pretože ukladá spotrebiteľovi povinnosť.
6. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 26.08.2021, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne, ktorý súdu predložil návrh na zmenu žaloby.
7. Uznesením č. k. 2Csp/84/2019-73 zo dňa 09.09.2021 súd pripustil zmenu žaloby v nasledujúcom znení: „Súd určuje, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.4.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov v celom rozsahu.“
8. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 28.02.2022, na ktorom v prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne vec prejednal a rozhodol. Žalovaný a jeho právny zástupca svoju neúčasť ospravedlnili podaním zo dňa 28.01.202, a to z dôvodu hospodárnosti a závažnej epidemiologickej situácie s tým, že súhlasia s vykonaním pojednávania a rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti.
9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a pridržiaval sa v celom rozsahu písomných vyjadrení. Doplnil, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprimeranú zmluvnú podmienku. Je síce pravda, že predmetná dohoda o zrážkach bola uzatvorená na samostatnej listine, avšak jej podmienky neboli nikdy reálne dojednané, nakoľko boli vopred pripravené žalovaným na príslušnom formulári. Žalobkyňa nemala ich možnosť odmietnuť. Z tohto dôvodu napĺňa definíciu článku III. smernice rady 93/13 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, že nejde o individuálne dojednanú podmienku. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje v danom prípade obísť dôležitý prvok práva, a to kontrolu podmienok v spotrebiteľských zmluvách, a teda umožňuje siahnuť na majetok, resp. na príjem žalobkyne zo zamestnania, ktorý predstavuje teda jediný príjem na zabezpečenie základných životných potrieb bez nejakej predchádzajúcej súdnej kontroly. Poukázal aj na to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola už viackrát v minulosti, či už tunajším alebo odvolacím súdom vyhlásená za neplatnú zmluvnú podmienku, a z tohto dôvodu preto žalovanému nemohlo vzniknúť právo na výkon zrážok zo mzdy.
10. Keďže strany sporu nepredložili súdu do vyhlásenia uznesenia, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené, iné návrhy na vykonanie dokazovania, súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, pričom zistil tento skutkový stav:
11. Medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.100,- Eur. Pri ročnej úrokovej sadzbe 17,75 %, ročnej percentuálnej miere nákladov 26,67 %, a priemernej RPMN vo výške 34,42 % sa žalobkyňa zaviazala úver vrátiť 36 mesačnými splátkami po 39,27 Eur, pričom mesačná platba mala predstavovať celkovo sumu 64,54 Eur (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb). Žalobkyňa mala celkovo zaplatiť žalovanému 1524,72 Eur (č. l. 8-9 spisu).
12. V deň uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere strany sporu uzatvorili aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, ktorá bola obsiahnutá na samostatnej listine. Zmluvné strany sa ňou dohodli na zabezpečení pohľadávky z vyššie označenej zmluvy o úvere, dohodou o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej podľa čl. IV. spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.100,-Eur. V zmysle zmluvy/ dodatku k zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom, vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu), nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/ vniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami (ďalej len „pohľadávky“). Podľa čl. V je zamestnávateľ dlžníka (žalobcu) povinný na základe tejto dohody vykonávať v prospech spoločnosti (žalovaného) mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na tam uvedený bankový účet vo výške 64,54 Eur mesačne. Podľa čl. VI predmetnej dohody sa strany dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka do doby, než spoločnosť zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jej pohľadávky vzniknuté v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov sú splatené. Podľa čl. I. dohody, dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto Dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia úveru. Spoločnosť vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody nevyžaduje ako podmienku pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia úveru. Podľa čl. II. dohody, dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto Dohody tým, že ju nepodpíše. Dlžník podpisom na tejto Dohode potvrdzuje záujem uzavrieť Dohodu ako prostriedok zabezpečenia a splnenia svojich záväzkov voči veriteľovi tým, že z jeho mzdy (iného príjmu) budú vykonávané zrážky zo mzdy v dohodnutej výške a tieto priamo poukazované Spoločnosti. Čl. III. obsahuje poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy v znení: „Dôsledkom uzavretia tejto Dohody je možnosť spoločnosti predložiť túto dohodu zamestnávateľovi (platiteľovi iného príjmu) dlžníka na vykonávanie zrážok z jeho mzdy (alebo iného príjmu) vo výške uvedenej v čl. V. tejto dohody. zamestnávateľ (platiteľ iného príjmu) dlžníka je povinný dohodu rešpektovať a vykonávať zrážky zo mzdy. Súhlas s predložením tejto Dohody zamestnávateľovi a s vykonávaním zrážok zo mzdy (iného príjmu) dlžník vyjadruje podpisom dohody. Ďalší súhlas sa nevyžaduje. Uzavretím Dohody vzniká dlžníkovi povinnosť rešpektovať vykonávanie zrážok zo mzdy (iného príjmu) v dohodnutej výške, a to až do úplného splatenia pohľadávok Spoločnosti, prípadne aj iných nárokov, ktoré voči nemu vzniknú. Zrážky zo mzdy (iného príjmu) sa vykonávajú bez toho, aby bolo na ich vykonávanie potrebné súdne rozhodnutie alebo rozhodnutie osvedčujúce pohľadávky spoločnosti. Vykonávaním zrážok zo mzdy a ich poukazovaním Spoločnosti dochádza k postupnému splácaniu pohľadávok spoločnosti. Dlžník nemá oprávnenie túto Dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť (č. l. 10 spisu).
13. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení:
Podľa § 52 ods. 1 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetkými ustanoveniami upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa „ďalej len neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Podľa § 551 ods. 2 OZ proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí robiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa ust. § 497 z. č. 97/1963 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len „ ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech finančné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Vzhľadom na námietku žalovaného týkajúcu sa neprípustnosti takejto žaloby o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy sa súd prioritne zaoberal otázkou, či je zvolená žaloba procesne prípustný prostriedok ochrany práva žalobcu. Súd konštatuje, že žalobkyňa sa po zmene žaloby domáhala určenia, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným.
15. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V danom prípade ide o žalobu podľa §137písm. c) CSP o určenie, či veriteľ má/nemá právo realizovať zrážky zo mzdy na základe spornej dohody o zrážkach zo mzdy. Takúto žalobu súd hodnotí ako procesne prípustnú, nakoľko v danom prípade je naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení preukázaný tým, že žalovaný preukázateľne uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím došlo bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu alebo inej inštitúcie k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, pričom zamestnávateľ musel rešpektovať uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy a žalovaný (nebyť neodkladného opatrenia) by tak mohol aj naďalej realizovať zrážky a prípadne vymôcť aj sumy, na ktoré nemá nárok. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. V prejednávanej veci treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na navrhovanom určení je daný, nakoľko bez vyriešenia toho, či veriteľ má právo na zrážky zo mzdy, by právne postavenie žalobkyne ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené jej právo na disponovanie s vlastnou mzdou. V prípade pokračovania vo vykonávaní zrážok zo mzdy zamestnávateľom, žalobkyni by mohli byť vykonané zrážky až do úplného splatenia vyčísleného dlhu bez preskúmania jeho dôvodnosti.
16. Z výpisu z obchodného registra žalovaného je zrejmé, že v rámci predmetu činnosti má poskytovanie úveru. Na druhej strane žalobkyňa pri podpisovaní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa, t. j. fyzickej osoby, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd teda vyhodnotil tak zmluvu o revolvingovom úvere, ako aj na ňu nadväzujúcu Dohodu o zrážkach zo mzdy ako spotrebiteľské zmluvy.
17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka zo dňa 27.04.2015 predstavuje spotrebiteľskú zmluvu. Ide nepochybne o formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, ktorej obsah žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť a ktorej obsah sa neprispôsobuje okolnostiam prípadu. V deň podpisu žiadosti o úver žalobkyňa podpísala na samostatnej listine aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, podľa ktorej súhlasila, aby jej boli vykonané zrážky zo mzdy vo výške 64,54 Eur mesačne. Spotrebiteľ uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je tak chtiac
- nechtiac nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly podmienok obsiahnutých v zmluve. Podpisom sa musel žalobca podrobiť vykonávaniu zrážok bez toho, aby mohol zabrániť ich vykonávaniu v tých prípadoch, ak sú zrážky uplatňované veriteľom napríklad aj z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti zmluvy pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi, resp. z iných dôvodov. Žalovaný nepreukázal, že by prípadne poskytol žalobkyni inú alternatívu zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, ale pri podpise zmluvy žalobkyňa musela pristúpiť na takúto formu zabezpečenia záväzku. Dohody o zrážkach zo mzdy formálne predstavujú samostatné zmluvy, ale z hľadiska posúdenia ich platnosť aj posúdenia, či prípadne obsahujú, či neobsahujú zmluvné podmienky je potrebné konštatovať, že ide o akcesorické zmluvy nadväzujúce na zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže ich obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru, resp. jeho zabezpečenie, či poskytovanie súvisiacich služieb. Spätosť predmetných zmlúv je daná tým, že v prípade neuzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bolo bezpredmetné uzatvárať tieto zmluvy, keďže bez poskytnutia úveru by ani neexistovala povinnosť žalobkyne plniť dlh zo zmluvy o úvere v splátkach.
18. V spotrebiteľských právnych vzťahoch nie je vylúčené, aby si veriteľ zabezpečil svoju pohľadávku dohodou o zrážkach zo mzdy, musia však byť rešpektované zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečujúci inštitút umožňujú dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podrobiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl. Výšku dlhu si diktuje sám veriteľ a dlžník nemá priamo možnosť vykonávanie zrážok zastaviť.
19. Ďalej súd zdôrazňuje, že už v čase uzatvárania zmluvy musí dlžník, o to viac v postavení spotrebiteľa, vedieť, pohľadávku akého druhu zabezpečuje a aká je jej konečná výška. V opačnom prípade by bol nastolený nerovnovážny stav v prospech veriteľa, ktorý by si mohol autoritatívne určiť výšku pohľadávky, pričom by mu nič nebránilo do sumy pohľadávky zahrnúť aj čiastky, ktoré prípadne neboli riadne dojednané v zmluve, od ktorej sa odvodzuje uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy. Ak teda nie je určito a zrozumiteľne v dohode o zrážkach zo mzdy vyčíslená pohľadávka, ktorá sa má zabezpečiť, môže vzniknúť situácia, že veriteľ si bez akýchkoľvek možností dlžníka na obranu uplatní pohľadávku vo výške, na ktorú by nemal pri náležitej súdnej kontrole nárok v plnom rozsahu.
20. Tak tomu bolo aj v prejednávanej veci, keď predmetná dohoda neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku žalobkyne. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dojednaná určito a zrozumiteľne a nakoľko žalobkyňa nemá inú zákonnú možnosť, ako sa brániť realizácii zrážok zo mzdy, súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Pre dohodu o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Uvedené náležitosti dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Dohoda neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku (existujúce, budúce, podmienené záväzky v neurčitej výške). Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky ako pohľadávky z úveru, vrátane revolvingov, príslušenstvom úveru (revolvingov), nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, je neurčité, a preto neplatné s poukazom na § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občiansko-právnych vzťahoch, vrátane
zmluvných vzťahoch, majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, pre ktoré pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa aj to je dôvod, pre ktoré je dohoda o zrážkach zo mzdy neakceptovateľná a s poukazom na uvedené neplatná. Pri uzatváraní dohody dlžník, musí vedieť druh pohľadávky, ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Suma 1.100,-Eur v bode IV. dohody bola uvedená len v súvislosti s označením sumy poskytnutého úveru, táto suma nepredstavuje výšku pohľadávky, ktorá môže byť zrážaná zo mzdy dlžníka (táto v skutočnosti je oveľa vyššia, navýšená o úroky či sankcie). Na dostatočné určenie zabezpečovanej pohľadávky nepostačuje jej vymedzenie titulom jej vzniku (teda, že stačí uviesť, z akého právneho vzťahu táto pohľadávka vznikne).
21. Vychádzajúc z uvedeného, dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) uzatvorená medzi sporovými stranami dňa 27.04.2015 je absolútne neplatná s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ. Dohoda o zrážkach nebola určitá v pohľadávke, ktorá mala byť touto dohodou zabezpečená a rovnako nebola medzi stranami individuálne dojednaná, a preto žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy z tejto dohody, preto súd žalobe aj v tejto časti ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.
22. Podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
25. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.