Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-60-2018.pdf
PDF · 163.46 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/60/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobkyne: F., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2018/4740/Un zo dňa 26. 04. 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 14. 10. 2015 podala správnemu orgánu prvého stupňa žiadosť o posúdenie zdravotného stavu jej maloletého dieťaťa Kristíny Dókovej, nar. 29. 11. 2010 pre účely štátnych sociálnych dávok a taktiež podala i žiadosť o rodičovský príspevok zo dňa 14. 10. 2015. K žiadosti pripojila i nálezy z odborných vyšetrení (imunologicko-alergiologického, otorinolaryngologického, nefrologického, endokrinologického, pedopsychiatrického, psychologického, neurologického), kópiu záznamu zo zdravotnej dokumentácie maloletej dcéry ako i lekársky nález na účely štátnych sociálnych dávok.
2. Na základe týchto vyšetrení a nálezov posudkový lekár správneho orgánu prvého stupňa vypracoval posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 21. 10. 2015 so záverom, že dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čo okrem iného odôvodnil i tým, že závažnosť zdravotných postihnutí závažne nenarušuje sociálny život dieťaťa a nejedná sa o potrebu trvalého dozoru pre ohrozenie seba a okolia, ani o závažné narušenie sociálnej adaptácie. Je odporúčaná zvýšená starostlivosť, individuálny prístup a návšteva materskej školy na štyri hodiny denne. Poruchy správania nie sú hodnotené odbornými lekármi ako závažné.
3. Následne dňa 06. 11. 2015 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne o rodičovský príspevok a tento nárok jej nebol priznaný z dôvodu nesplnenia podmienok podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom poukázala na dlhodobé zdravotné problémy maloletej dcéry a predložené odborné lekárske nálezy.
5. O podanom odvolaní žalovaný rozhodol dňa 13. 01. 2016 tak, že zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 06. 11. 2015. V odôvodnení svojho
rozhodnutia žalovaný popísal priebeh administratívneho konania v predmetnej veci, poukázal na ust. § 5 a § 6 zák. č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, prílohu č. 2 k zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, záver posudku posudkového lekára vydaný v odvolacom konaní (maloleté dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenia podľa kapitoly III. (choroby krvi a krvotvorných orgánov a niektoré poruchy imunitných mechanizmov), podľa kapitoly V. (duševné poruchy a poruchy správania) a podľa kapitoly X. (choroby dýchacej sústavy) prílohy č. 2 k zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Citoval ust. § 3 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ zák. č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a konštatoval, že vzhľadom na uvedené skutočnosti nie sú splnené podmienky nároku na rodičovský príspevok. K námietkam žalobkyne v podanom odvolaní žalovaný uviedol, že posudkoví lekári posúdili zdravotný stav maloletého dieťaťa nezávisle od seba a dospeli k názoru, že maloleté dieťa nemá diagnostikované a potvrdené žiadne ochorenia a stav, ktorý by si vyžadoval osobitnú starostlivosť pri činnostiach uvedených v prílohe č. 2 k zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v kapitole III., V. a X. K námietke týkajúcej sa toho, že maloleté dieťa vyžaduje osobitný prístup, ktorý nie je možné zabezpečiť počas celodenného pobytu v materskej škole žalovaný uviedol, že zákon o rodičovskom príspevku takéto skutočnosti nezohľadňuje, a preto nie je možné oprávnenej osobe priznať nárok na rodičovský príspevok bez splnenia zákonom stanovených podmienok.
6. Žalobkyňa v podanej žalobe zo dňa 18. 03. 2016 žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2016/1501/HR zo dňa 13. 01. 2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice zo dňa 06. 11. 2015 č. LV/OHN_NVAŠSD/ŠSD/SOC/2015/45867. Týmto rozhodnutím správny orgán prvého stupňa nevyhovel žiadosti žalobkyne zo dňa 14. 10. 2015 o rodičovský príspevok pri starostlivosti o jej maloletú dcéru Kristínu Dókovú.
7. V podanej žalobe opísala priebeh administratívneho konania s poukazom na rozhodnutie žalovaného, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia cituje, resp. parafrázuje právnu úpravu, mechanicky popisuje priebeh konania a na viacerých miestach len generálne odkazuje na závery posudkov, že dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť. Žalovaný však neuvádza žiadne bližšie dôvody a nezdôvodňuje, prečo si zdravotný stav maloletej dcéry žalobkyne nevyžaduje osobitnú starostlivosť pre ochorenia podľa kapitoly III., V. a X. prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
8. Žalobkyňa žiadala, aby súd rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa zrušil z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádza, je v rozpore s obsahom spisov, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, resp. že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.
9. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. 11S/62/2016-56 zo dňa 30. 11. 2016 zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na nové konanie. Poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s podstatnými námietkami žalobkyne uvedenými v podanom odvolaní, pretože žalobkyňa ako účastníčka správneho konania má právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia vo veci jej žiadosti o poskytovanie rodičovského príspevku do 6. rokov veku jej maloletého dieťaťa a na to, aby sa dozvedela jasné argumenty, ako sa správne orgán vysporiadal s jej odvolacími námietkami, ktoré smerovali i k záverom obsiahnutým v posudku posudkového lekára ale najmä s odporúčaniami odborných lekárov a psychológa uvedenými v dokumentácii, ktorú žalobkyňa predložila pri posudzovaní jej žiadosti o rodičovský príspevok, ktorý žiadala priznať od 01. 10. 2015.
10. V novom konaní druhostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 10. 04. 2017 opätovne zamietol žiadosť účastníčky konania o priznanie rodičovského príspevku a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zdravotný stav maloletého dieťaťa bol opätovne posúdený posudkovým lekárom druhostupňového správneho orgánu dňa 10. 04. 2015 a opätovne dospeli k záveru, že maloleté dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, vyžadujúci si osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenia zaradené podľa kapt. III. - choroby krvi a krvotvorných orgánov a niektoré poruchy
imunitných mechanizmov, podľa kapt. V. - duševné choroby a poruchy správania a podľa kapt. X. - choroby dýchacej sústavy podľa prílohy č. 2 zákona o sociálnom poistení.
11. Proti druhostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal krajský prokurátor podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 24 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre dňa 22. 11. 2017 protest prokurátora, ktorým krajský prokurátor žiadal napadnuté druhostupňové rozhodnutie zo dňa 10. 04. 2017 ako nezákonné zrušiť. Podľa krajského prokurátora nezákonnosť rozhodnutia spočívala v tom, že druhostupňový správny orgán sa v novom konaní neriadil právnym názorom krajského súdu vyslovenom v zrušujúcom rozsudku, i napriek skutočnosti, že je jeho právnym názorom viazaný. Uviedol, že správny orgán sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s námietkami účastníčky konania, ktoré uviedla v odvolaní ako aj v správnej žalobe a opätovne sa obmedzil len na konštatovanie, že vzhľadom ani posudok posudkového lekára zo dňa 10. 04. 2017 podmienky nároku na rodičovský príspevok nie sú splnené. Podľa názoru krajského prokurátora druhostupňové rozhodnutie z 10. 04. 2017 nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia, ktoré má byť zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah lekárskych posudkov, ktoré sú iba podkladom pre rozhodnutie.
12. Keďže druhostupňový správny orgán nemienil protestu prokurátora vyhovieť, listom zo dňa 11. 12. 2017 protest prokurátora, spolu so spisovou dokumentáciou, predložil na posúdenie a rozhodnutie Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako bezprostredne nariadenému orgánu.
13. Ministerstvo preskúmalo protestom napadnuté druhostupňové rozhodnutie zo dňa 10. 04. 2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a dospelo k záveru, že obe rozhodnutia boli vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Ministerstvo sa stotožnilo so skutkovými zisteniami druhostupňového správneho orgánu a aj s právnym posúdením. Voči rozhodnutiu ministerstva žalobkyňa aj prokurátor v zákonnej lehote podali rozklad.
14. V konaní o rozklade účastníkov konania proti rozhodnutiu ministerstva rozhodoval minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR rozhodnutím č. 9698/2018-M OSL zo dňa 22. 03. 2018, ktorý po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti zmenil rozhodnutie ministerstva tak, že druhostupňové rozhodnutie zo dňa 10. 04. 2017 zrušil. Poukázal vo svojom rozhodnutí, že rozhodnutie ministerstva ako aj druhostupňového správneho orgánu vykazujú vadu, ktorá spočíva v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia a v nesúlade odôvodnenia rozhodnutia s rozsudkom krajského súdu zo dňa 30. 11. 2016. Mal za to, že právo účastníka na spravodlivý proces zakotvuje Ústava SR v druhej hlave v siedmom oddiele a odôvodnenie rozhodnutia má byť jasné a zrozumiteľné, aby dávalo odpoveď na všetky právne a skutkovo významné otázky súvisiace s predmetom konania.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
15. O podanom odvolaní žalovaný rozhodol dňa 26. 04. 2018 tak, že zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 06. 11. 2015. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný popísal priebeh administratívneho konania v predmetnej veci, poukázal na ust. § 5 a § 6 zák. č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, prílohu č. 2 k zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, záver posudku posudkového lekára vydaný v odvolacom konaní (maloleté dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenia podľa kapitoly III. (choroby krvi a krvotvorných orgánov a niektoré poruchy imunitných mechanizmov), podľa kapitoly V. (duševné poruchy a poruchy správania) a podľa kapitoly X. (choroby dýchacej sústavy) prílohy č. 2 k zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Citoval ust. § 3 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ zák. č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a konštatoval, že vzhľadom na uvedené skutočnosti nie sú splnené podmienky nároku na rodičovský príspevok.
Druhostupňový správny orgán opätovne posudzoval nálezy predložené k odvolaniu na 16. 11. 2015. Konkrétne druhostupňový správny orgán opätovne posudzoval nálezy imunoalergologického vyšetrenia MUDr. Daniely Hasičovej zo dňa 10. 01. 2014, 28. 01. 2014, 11. 02. 2014, 01. 03. 2014, 12. 05. 2014, 03. 10. 2014, 05. 10. 2014, 07. 11. 2014, 08. 12. 2014, 17. 03. 2015 a 15. 05. 2015; nálezy neurologického vyšetrenia MUDr. Andrey Korpasovej zo dňa 05. 09. 2014, 09. 10. 2014, 22. 10. 2014, 10. 12. 2014;
nálezy pediatrického vyšetrenia MUDr. Laury Kotruszovej zo dňa 13. 10. 2015; nálezy psychiatrického vyšetrenia MUDr. Aleny Vávrovej zo dňa 12. 11. 2014, 12. 01. 2015, 20. 03. 2015, 13. 05. 2015, 01. 07. 2015, 17. 08. 2015, 31. 08. 2015 a 08. 10. 2015, nálezy psychologického vyšetrenia Mgr. Lýdie Zvodárovej zo dňa 20. 02. 2014, 27. 03. 2014, 08. 10. 2014, 07. 01. 2014, 07. 01. 2015, 20. 02. 2015, 20. 03. 2015, 24. 03. 2015, 05. 06. 2015 a 07. 10. 2015; nálezy nefrologického vyšetrenia MUDr. Tatiany Fajčíkovej zo dňa 19. 11. 2014, 25. 11. 2014, 15. 01. 2015, 13. 03. 2015 a 22. 04. 2015; nálezy endokrinologického vyšetrenia MUDr. Daniely Virgovej zo dňa 03. 06. 2014, 19. 06. 2014, 10. 12. 2014, 17. 12. 2014, 18. 12. 2014 a 14. 05. 2015; nálezy ORL vyšetrenia MUDr. Paulíny Jokelovej zo dňa 10. 11. 2011, 11. 12. 2014, 18. 02. 2014, 27. 02. 2014, 24. 03. 2015; nálezy gastroenterologického vyšetrenia MUDr. Elišky Mrázovej zo dňa 09. 05. 2014; nálezy logopedického vyšetrenia MUDr. Martiny Broškovičovej zo dňa 30. 09. 2014, nálezy opthalmologického vyšetrenia MUDr. Zuzany Bakošovej zo dňa 22. 11. 2011.
Druhostupňový správny orgán považoval za vhodné na objektívne posúdenie zdravotného stavu maloletého dieťaťa z vyššie uvedenej zdravotnej dokumentácie nálezy na posledných 6 mesiacov, ostatné nálezy boli použité len s ohľadom na posúdenie dynamiky zmien zdravotného stavu maloletého dieťaťa. Pri posudzovaní nároku je zohľadnený priebeh ochorení maloletého dieťaťa, vykonané liečebné úkony a s tým súvisiace obmedzenia. Pri posúdení zdravotného stavu nedochádza k popieraniu účastníkom konania uvádzaných obtiaží a zdravotných problémov maloletého dieťaťa ale dôležité je zistiť druh, stupeň a závažnosť posudzovaného ochorenia a posúdiť splnenie podmienok potreby osobitnej starostlivosti definovanej v prílohe č. 2 k zákonu o sociálnom poistení.
Predmetné nálezy žalovaný predložil na posúdenie posudkovému lekárovi, ktorý dňa 20. 04. 2018 vydal posudok, ktorý ako záverečnú diagnózu maloletého dieťaťa určil špecifickú poruchu reči F80.0, enuresis nocturna F98.0, obsedantne kompulzívnu poruchu F42,8, recidivujúce infekty dýchacích ciest J39.8, disfunkciu imunity D84.8, úzkostnú poruchu z odlúčenia detí F93.0, porucha aktivity a pozornosti F90.0, poruchu spánku a prijímania potravy, emočné poruchy v detstve, sekundárnu neurotizáciu F98.8.
Diagnózu D84.8 - disfunkcia imunity, možno subsumovať pod choroby zahrnuté v III. kapitole „choroby krvi a krvotvorných orgánov a niektoré poruchy imunitných mechanizmov“ pre poruchy imunitného systému sa závažnosť zdravotného postihnutia určuje podľa druhu a stupňa komplikácii ako aj podľa priebehu primárneho ochorenia s trvalou potrebou liečby, liečby kortikoidmi, imunosupresívami a náhradnej liečby. Nato nadväzuje osobitná starostlivosť, ktorá spočíva v pravidelnom podávaní liekov, kontrole priebehu ochorenia a akútnych zmien, prevencia zápalových ochorení, liečebná telesná výchova a rehabilitácia.
Podľa lekárskeho nálezu MUDr. Daniely Hasičovej z 15. 05. 2015 bola u maloletého dieťaťa diagnostikovaná porucha imunity, dieťa má recidivujúce infekty dýchacích ciest, rhinitídy. Podľa záveru posudkového lekára neboli u maloletého dieťaťa zdokumentované vážne infekčné komplikácie ochorení vzniknutých v súvislosti s infektmi dýchacích ciest, maloleté dieťa neabsolvovalo pobyt v nemocnici, ani v kúpeľoch či v špecializovanom zdravotníckom zariadení.
Druhostupňový správny orgán zistil, že u dieťaťa nebola zdokumentovaná zvýšená chorobnosť, ani potreba hospitalizácie pre uvedené ochorenie a jeho toho názoru, že porucha imunity súvisí aj s ochoreniami dýchacích ciest, ktoré sú definované v kapt. X. prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení, posudkovým lekárom boli ochorenia podľa kapt. III. prílohy č. 2 citovaného zákona posudzované vo vzájomnej súvislosti s dýchacími problémami, preto prvostupňový správny orgán postupoval analogicky i pri posúdení ochorenia imunity maloletého dieťaťa.
Vychádzajúc z lekárskeho nálezu psychologičky zo dňa 07. 01. 2015 žalovaný zistil, že maloleté dieťa trpí úzkostnou poruchou z odlúčenia detí, adaptačnými problémami, prerušovaným spánkom, únavosťou cez deň, vývojovou špecifickou poruchou reči, enuresis nocturna, nerovnomerným psychomotorickým vývojom maloletého dieťaťa. Dieťa si opakovane umýva ruky, odmieta stravu v materskej škôlke, neznáša hluk, pri strese sa zajakáva. Ďalej sa v náleze uvádza, že dieťa má krátkodobú pozornosť, máva výkyvy nálad, vzdorovité reakcie, bojí sa lietadla, používa očný kontakt, prejavuje radosť aj zvedavosť, dieťa úsmev opätuje, hrá sa s hračkami aj s deťmi, v kolektíve je obľúbené, konštatuje, že poruchy spánku sa umiernili po medikamentóznej liečbe, a tieto nesúvisia so zaškolením dieťaťa v materskej škole, lebo dieťa už bolo od narodenia dráždivé, a tieto poruchy spánku sa objavili už v r. 2011. Dieťa má
potrebu komunikovať, hra je rozvinutá, symbolická aj fantazijná, reaguje na oslovenie, na jednoduché inštrukcie, jeho správanie je spontánne s iniciatívou aj tvorivosťou. Psychologička diagnostikovala ľahké zaostávanie vo vývoji reči, avšak pobyt v predškolskom zariadení považovala za potrebný, v rámci predškolskej výchovy aspoň na 4 hodiny denne.
Neurologické vyšetrenie zo dňa 10. 12. 2014 potvrdilo poruchy spánku, narušenú komunikačnú schopnosť, poruchy správania s neprimeranými úzkostnými prejavmi, oneskorený vývoj reči.
Podľa psychiatrického nálezu maloletá je milá, snaží sa komunikovať, v kolektíve je obľúbená, má prejavy obsedantno - kompulzívnej poruchy, prerušovaný spánok sa po medikamentóznej liečbe zlepšil. Psychiatrička konštatuje zlepšenie adaptácie maloletej po pobyte v materskej škole, dieťa sa hrá s rovesníkmi, zapája sa do kolektívu, keď je unavená je negativistická, odbieha od všetkého, má úzkosť z odlúčenia detí a ráno nechce vstávať, reč sa zlepšila. Lekárka diagnostikovala nočné pomočovanie a oneskorenú maturáciu centrálnej nervovej sústavy. U dieťaťa naďalej pretrvávajú problémy v domácom prostredí, v správaní, afekty plaču, sebapresadzovanie, reakcie vzdoru, neprípustnosť dohovoru, stavy paniky, porucha aktivity a pozornosti, maladaptabilita.
Logopedické vyšetrenie zo dňa 30. 09. 2014 potvrdzuje zajakavosť - balbuties, narušenú komunikačnú schopnosť, reč je vo vývine, komunikuje selektívne, na otázky neodpovedá, oneskorený vývoj reči, ktoré vyžadujú nácvik správnej výslovnosti a pravidelné kontroly v logopedickej ambulancii.
Posudkový lekár žalovaného na základe predložených vyššie citovaných nálezov dospel k záveru, že uvedené ťažkosti maloletého dieťaťa závažne nenarušujú život dieťaťa. Podľa jeho názoru nie je možné hodnotiť žiadnu poruchu aktivity a pozornosti, pretože maloleté dieťa je ovplyvnené medikamentóznou sedatívnou liečbou. Posudkový lekár vylúčil separačnú úzkosť, pretože dieťa vydrží v škôlke bez matky 3 hodiny.
Pri posúdení zdravotných obtiaží podľa V. kapitoly prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení, s tým zámerom, aby tieto boli súdené ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav maloletého dieťaťa, vyžadujúci si osobitnú starostlivosť, je zásadné výrazné narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia a správania pri úplnom rozpade osobnosti s potrebou trvalého dozoru pre ohrozenie seba a okolia, autizmus, narušenie sociálnej adaptácie. Pri duševnej zaostalosti musí ísť o vyšší stupeň - teda minimálne stredný, ťažký až hlboký stupeň duševnej zaostalosti. Pri poruchách psychiky a správania musia tieto zmeny byť trvalé, musia byť presne definované, rezistentné na liečbu, prípade frekvenciu výskytu atakov.
Správny orgán dospel k záveru, že podľa lekárskych nálezov ako aj lekárskeho posudku požadované výrazné narušenie sociálneho života, trvalá porucha psychiky a správania, rezistencia na liečbu, či ataky zo strany maloletého dieťaťa neboli preukázané. Žalovaný mal preukázané len ľahké zaostávanie vo vývoji reči a narušená komunikačná schopnosť, či poruchy správania s úzkostnými prejavmi pod odborným vedením v materskej škole ubúdajú. V domácom prostredí však problémy v správaní maloletého dieťaťa pretrvávajú. Z tohto dôvodu dospel správny orgán k tomu záveru, že potreba osobitnej starostlivosti maloletého dieťaťa podľa kapt. V. prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení nie je dôvodná.
Diagnostikované ochorenie recidivujúce infekty dýchacích ciest možno zaradiť do kapt. X. prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení. Závažnosť tohto ochorenia v súvislosti s odkázanosti maloletého dieťaťa na osobitnú starostlivosť bola posúdená na základe odborného pľúcneho funkčného vyšetrenia, s dôrazom na zistenie ťažkého stupňa dychovej nedostatočnosti, ťažkého stupňa zníženia funkcie pľúc, prítomnosti príznakov poškodenia iných orgánov alebo systémov a dýchania modifikovaného trvalou tracheostómiou.
Z nálezu pediatrického vyšetrenia zo dňa 15. 10. 2015 bola potvrdená dyslalia, oneskorený vývin reči, porucha správania, oneskorený psychomotorický vývoj, obsedantno kompulzívna porucha, úzkosť z odlúčenia detí, porucha aktivity a pozornosti, recidifujúce infekty dýchacích ciest, recidivujúce rhinitídy, syndróm dráždivého kašľa, enuresis nocturna.
Podľa nálezu ORL zo dňa 24. 03. 2015 bola diagnostikovaná hyperplázia adenoidného tkaniva a akútny zápal nosohltana.
Podľa nálezu imunoalergologického vyšetrenia zo dňa 15. 05. 2015 bola maloletému dieťaťu diagnostikovaná porucha imunity, recidivujúce infekty dýchacích ciest, syndróm dráždivého kašľa, autoimúnna thyreoiditída, chronická rhinitída.
Druhostupňový správny orgán predmetné diagnózy maloletej posúdil v spojení s podmienkami tejto kapitoly a prílohy č. 2 k citovanému zákonu a dospel k záveru, že nebola predložená žiadna dokumentácia, ktorá by preukazovala závažné infekčné komplikácie, popisovaných ochorení, ktoré by vznikli v súvislosti s infektmi dýchacích ciest ani z inej príčiny. Maloleté dieťa nebolo hospitalizované v nemocnici, v kúpeľoch ani v inom špecializovanom zariadení, nebola potvrdená ťažká dychová nedostatočnosť, ani zistený ťažký stupeň zníženia funkcie pľúc. Uvedené ochorenie nemožno klasifikovať ako chronické ochorenie pľúc, chronické ochorenie postihujúce imunitný systém.
Podľa lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného, tieto ochorenia dieťaťa sú prechodného charakteru a vylúčil odkázanosť dieťaťa na osobitnú starostlivosť.
Druhostupňový správny orgán uviedol, že všetky lekárske nálezy posudzoval jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. V rámci odvolania neboli predložené žiadne nové nálezy, ani nové skutočnosti, ktoré by mohli akýmkoľvek zásadným spôsobom ovplyvniť stanovisko druhostupňového správneho orgánu k uplatnenému nároku. Žalovaný správny orgán posúdil všetky ochorenia dieťaťa, zohľadnil priebeh, najmä závažnosť a posúdil stav z hľadiska kritérií daných prílohou č. 2 k zákonu o sociálnom poistení. V tejto súvislosti druhostupňový správny orgán uvádza, že vo všetkých predložených lekárskych nálezoch absentuje údaj o závažnosti zdravotného postihnutia maloletého dieťaťa. Pre priznanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý si vyžaduje osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenia by bolo výrazné narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia, taktiež sa vyžaduje úplný rozpad osobnosti, potreba trvalého dozoru pre ohrozenie seba a okolia, duševná zaostalosť vyššieho stupňa a pri poruchách psychiky a správania nutnosť trvalých zmien, čo pri posudzovanom dieťati z lekárskych nálezov nebolo preukázané. Preto žalovaný konštatoval, že na základe tohto nie je možné uznať, že by účastníčka konania spĺňala podmienky nároku na rodičovský príspevok z dôvodu starostlivosti o dieťa do 6 rokov veku s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
K námietke žalobkyne, že posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu nespomína odporúčania pedopsychiatra v nálezoch zo dňa 12. 11. 2014 a 12. 01. 2015, ktorý odporúča predĺženú rodičovskú dovolenku z dôvodu, že maloleté dieťa je nezrelé, nemá zvládnuté hygienické návyky, nezvládnutá separácia od matky, oneskorený vývin reči s narušenou komunikačnou schopnosťou, poruchy spánku, nočné pomočovanie žalovaný správny orgán uvádza, že na posúdenie nároku na rodičovský príspevok podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona o rodičovskom príspevku je podstatný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav maloletého dieťaťa, ktorý sa posudzuje podľa kritérií prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení a pri jeho posúdení je rozhodujúci stupeň a závažnosť posudzovaného ochorenia. Vhodnosť zaradenia do kolektívu v danom prípade sa neposudzuje, a táto skutočnosť na priznanie rodičovského príspevku je úplne irelevantná.
K ďalšej námietke žalobkyne, že posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu neuvádza nález neurológa, ktorý poukázal na abnormality veku, odporúča nehlučné kľudné prostredie, kde sa vie vyvinúť reč a jednoduché psychologické pochody, že je treba eliminovať stresujúce podnety, aby sa predišlo zajakavosti, úzkostnej poruche žalovaný správny orgán uvádza, že toto tvrdenie účastníčky sa považuje za účelové tvrdenie, ktoré bolo neskoršími lekárskymi nálezmi vyvrátené, konkrétne nálezom zo dňa 07. 01. 2015 a 08. 10. 2015. Z dokumentácie je zrejmé, že u dieťaťa pobytom v materskej škole došlo k zlepšeniu jemnej motoriky, k snahe o komunikáciu, s deťmi sa viacej hrá, pomaly sa začleňuje do kolektívu, zlepšil sa úchop ceruzky, zlepšil sa verbálny prejav, jeho adaptácia sa zlepšuje. Túto skutočnosť potvrdila aj riaditeľka materskej školy listom zo dňa 01. 12. 2015. Ako to aj vyplýva z lekárskych nálezov psychiatra a psychológa z 08. 10. a 07. 10. 2015 problémy dieťaťa v správaní a iné zdravotné problémy pretrvávajú doma a nie v materskej škole.
K námietke účastníčky týkajúcej sa medikamentóznej liečby maloletého dieťaťa, ktoré si vyžaduje osobitý prístup a nie je ho možné zabezpečiť počas celodenného pobytu v materskej škole, je možné ho
po dohode s lekárom upraviť tak, aby táto nebránila návšteve predškolského zariadenia, ktoré prospieva zdravotnému stavu dieťaťa.
Z týchto dôvodov, keďže neboli splnené podmienky na priznanie rodičovského príspevku v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ a b/, druhostupňový správny orgán odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu ako vecne správne potvrdil.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe
16. Podanou žalobou zo dňa 28. 06. 2018 podala opätovne žalobu voči novému rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu, v ktorom poukázal na to, že druhostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že posúdil všetky choroby maloletého dieťaťa, zohľadnil priebeh a najmä závažnosť dokumentovaných ochorení a posudzoval stav z hľadiska kritérií daných v prílohe č. 2 k zákonu. V tomto smere dáva do pozornosti, že psychické poruchy v detskom veku sa podľa stupňa závažnosti nerozlišujú, a to z dôvodu predpokladu, že ide o prechodné stavy, vzhľadom k tomu, že dieťa je vo vývine. Preto záver správneho orgánu neobstojí.
17. V ďalšej časti žaloby žalobkyňa citovala právnu úpravu, v zmysle ktorej žiadala o poskytnutie rodičovského príspevku, a to ust. § 3 ods. 1, 2 písm. b/, ods. 4 zák. č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ust. § 5 zák. č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pričom túto právnu úpravu správne orgány nesprávne aplikovali. Táto skutočnosť je podľa názoru žalobkyne zrejmá pri pohľade na lekárske posudky detskej psychiatričky, a to s poukazom na konkrétne diagnózy, ktoré v žalobe uviedla (duševné poruchy a poruchy správania, oneskorený vývoj reči, nočné pomočovanie pri oneskorenej maturácii centrálneho nervového systému, obsedantno - kompulzívna porucha, porucha aktivity a pozornosti, separačná úzkostná porucha), pričom tieto chorobné stavy trvajú viac ako 12 mesiacov a vyžadujú osobitnú starostlivosť (pravidelná aplikácia liekov) a najmä náročný individuálny prístup. Poukazovala na konkrétne lekárske nálezy, ktoré sa nachádzajú v spise. Citovala tieto nálezy vo svojej žalobe a z ich záverov usúdila, že zdravotný stav maloletého dieťaťa si vyžaduje osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a poukázala na to, že osobitná starostlivosť sa vyžaduje pri aplikácii liekov a neustálym dozorom pre poruchy správania ako aj osobitným prístupom pri poruchách správania.
18. Poukázala na to, že žalovaný nevykonal žiadne dôkazy odôvodňujúce opačné skutkové zistenia, ale vychádzal len z lekárskych nálezov, ktoré predložila k žiadosti. Posudkový lekár jej dcéru nikdy nevyšetroval a ona nebola správnym orgán vo veci vypočutá. Taktiež poukazovala na tú skutočnosť, že nikdy nebola vyzvaná aby predložila ďalšie nové lekárske nálezy a správy, ktoré by boli podkladom na zistenie skutkového stavu. Žalovaný rozhodol bez toho, aby doplnil dokazovanie a vykonal nové dôkazy. Posudky posudkových lekárov sú totožné s predchádzajúcimi a taktiež sa správny orgán ani posudkový lekár dostatočne nevysporiadal s námietkami, ktoré voči rozhodnutiu podala. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť na nové konanie.
IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného
19. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22. 08. 2018 okrem iného uviedol, že pri posudzovaní nároku na rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa do 6 rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý stav je jediným podkladom posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vystavený lekárom úradu a v prípade odvolacieho konania je to lekársky posudok vystavený posudkovým lekárom odvolacieho orgánu.
20. V predmetnej veci posudkový lekár žalovaného posúdil zdravotný stav maloletého dieťaťa na základe všetkých predložených odborných nálezov a dospel k záveru, že dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý si vyžaduje osobitnú starostlivosť. Posúdiť objektívne zdravotný stav maloletého dieťaťa je v kompetencii posudkového lekára a bez splnenia zákonom stanovených podmienok nároku
na rodičovský príspevok tento nie je možné priznať. Posudok, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie žalovaného, bol vydaný na základe objektívnych skutočností a v súlade s platnými právnymi predpismi a žalovaný dospel k záveru, že postup správneho orgánu prvého stupňa pri posudzovaní nároku na rodičovský príspevok bol v súlade s platnými právnymi predpismi.
21. Posudkoví lekári v prvostupňovom i v odvolacom konaní posúdili zdravotnú dokumentáciu nezávisle od seba a dospeli k rovnakému záveru, že maloleté dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by si vyžadoval osobitnú starostlivosť a pred vydaním svojich rozhodnutí mali dostatočne zistený skutkový stav, aby mohli posúdiť nárok na rodičovský príspevok a možno teda konštatovať, že rozhodli v zmysle platných právnych predpisov a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu.
22. Príloha č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, obsahuje choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. Choroby sú podľa jednotlivých medicínskych diagnóz zaradené do 14 kapitol, v ktorých je uvedené, na základe akých skutočnosti si zdravotný stav diagnostikovaného ochorenia vyžaduje osobitnú starostlivosť. Posudkový lekár žalovaného vychádza z odborných lekárskych nálezov, ktoré občan predkladá v žiadosti o posúdenie zdravotného stavu dieťaťa na účely posúdenia nároku na rodičovský príspevok na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa vo veku od 3-6 rokov. na základe ich preštudovania posudkový lekár zaradí odborným lekárom diagnostikované ochorenie do príslušnej kapitoly prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení a podľa odborného lekárskeho popisu skutočností súvisiacich s ochorením posúdi stupeň a závažnosť ochorenia a podľa citovaného právneho ustanovenia rozhodne, či sa jedná o nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť.
23. Prvostupňový správny orgán za týmto účelom posúdil zdravotný stav dieťaťa a vydal posudok dňa 21. 10. 2015, ktorý vystavil na základe všetkých doložených odborných lekárskych nálezov o zdravotnom stave dieťaťa. Posudkový lekár posúdil zdravotný stav a zistil, že maloleté dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť a svoje stanovisko odôvodnil tým, že uvedené zdravotné postihnutia závažne nenarušujú sociálny život dieťaťa, jeho orientáciu, intelekt, myslenie, či správanie. Nedošlo k úplnému rozpadu osobnosti s potrebou trvalého dozoru pre ohrozenie seba a okolia. Nešlo o závažný, hlboký stupeň duševnej zaostalosti. U maloletého dieťaťa bola odporúčaná len zvýšená starostlivosť a návšteva materskej školy na 4 hodiny denne. Maloleté dieťa si čiastočne vyžaduje osobitný prístup pri uvedených poruchách správania, ktoré však odbornými lekármi neboli uvedené ako závažné.
24. Žalovaný správny orgán, v rámci odvolacieho konania prehodnotil zdravotný stav maloletého dieťaťa. Posudkový lekár žalovaného správneho orgánu vydal dňa 20. 04. 2018 posudok, ktorý ako záverečnú diagnózu maloletej určil špecifickú poruchu reči, enuresis nocturna, obsedantne kompulzívna porucha, recidivujúce infekty dýchacích ciest, disfunkcia imunity, úzkostná porucha z odlúčenia detí, porucha aktivity a pozornosti, porucha spánku, prijímania potravy, emočné poruchy v detstve, sekundárna neurotizácia, ktoré podľa posudkového lekára nepodmieňujú osobitnú starostlivosť a maloletá nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenia.
25. Žalovaný uvádza, že zdravotný stav maloletého dieťaťa bol posúdený jednak na základe lekárskych nálezov, ktoré doložila k žiadosti, ale aj lekárskych nálezov, ktoré doložila k odvolaniu. Žalovaný poukazuje na to, že častá chorobnosť maloletého dieťaťa alebo zvýšená starostlivosť neznamená, že maloleté dieťa má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý si vyžaduje osobitnej starostlivosti, tak, ako to ukladá príloha č. 2 k zákonu o sociálnom poistení. Obaja posudkoví lekári posúdili zdravotnú dokumentáciu maloletého dieťaťa nezávisle od seba a dospeli k rovnakému záveru, že dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý si vyžaduje osobitnú starostlivosť.
26. Žalovaný sa nestotožňuje s relevantnosťou námietky žalobkyne, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie správneho orgánu, je v rozpore s obsahom spisov. Žalovaný zastáva názor, že rozhodnutie bolo vydané na základe lekárskych posudkov o zdravotnom stave maloletého dieťaťa. Posudkoví lekári sa vyjadrili k námietkam žalobkyne, ktoré uvádzala v žalobe a ktoré sa týkajú dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa.
27. Žalovaný bol toho názoru, že s prihliadnutím na žalobkyňou predložené odborné nálezy, postupoval správny orgán prvého stupňa správne, keď na základe lekárskych posudkov žiadosti žalobkyne o rodičovský príspevok nevyhovel a nepriznal jej ho. Správne orgány (prvostupňový i odvolací) dostatočne a zrozumiteľne žalobkyni odôvodnili, prečo jej nepriznali nárok na rodičovský príspevok, pričom v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vyjadril ku všetkým námietkam žalobkyne, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s diagnostikovanými ochoreniami a posúdil, či sa jedná o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a či si vyžaduje osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2 k zákonu a v dostatočnom rozsahu sa vysporiadal aj so zisteniami a nálezmi špecializovaných lekárov, najmä z odboru detskej psychiatrie a psychológie. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
28. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 04. 2018, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a to bez viazanosti rozsahom žaloby, jej dôvodmi a žalobnými bodmi (ust. § 6 ods. 2, písm. c/, § 134 ods. 2, písm. d/, § 199 ods. 1, písm. c/ zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), nakoľko sa jedná o sociálnu vec, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju bolo potrebné zamietnuť podľa § 190 SSP.
29. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 zák. č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak a/ zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len "pobyt") alebo je osobou podľa osobitného predpisu. (ods. 1) Dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa b) do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, 5) Riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. (ods. 3)
Podľa § 5 ods. 1 vyššie citovaného zákona, o rodičovskom príspevku rozhoduje a rodičovský príspevok oprávnenej osobe vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta jej pobytu (ďalej len "platiteľ").
Podľa § 8 ods. 1, 2, 7 vyššie citovaného zákona, konanie o rodičovskom príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom, ktorú podáva oprávnená osoba platiteľovi.
Žiadosť o rodičovský príspevok obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a adresu pobytu oprávnenej osoby a dieťaťa, na ktoré sa uplatňuje nárok na rodičovský príspevok. Na výzvu platiteľa oprávnená osoba doplní ďalšie nevyhnutné údaje potrebné na konanie o nároku na rodičovský príspevok.
Na konanie o rodičovskom príspevku sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 27) okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. __________________ 5) § 5 a 6 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
30. Podľa § 5 ods. 1, 2 zák. č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe osobitného predpisu, 13) ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako dvanásť po sebe
nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je aj choroba a stav vyžadujúce osobitnú starostlivosť podľa odseku 1, ak choroba a stav vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 6 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, príslušný orgán na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len "platiteľ") podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby.
Posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vydá platiteľ na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom oprávnenou osobou.
Platiteľ opätovne posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa podľa potreby, individuálne podľa charakteru choroby a stavu.
Podľa § 16 ods. 1 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 19 ods. 1, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. _______________________ 13) Príloha č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
31. Podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa a) do skončenia povinnej školskej dochádzky, b) po skončení povinnej školskej dochádzky, 29) najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak 1. sa sústavne pripravuje na povolanie, 2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo 3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.
32. Príloha 2 (CHOROBY A STAVY, KTORÉ SI VYŽADUJÚ OSOBITNÚ STAROSTLIVOSŤ) k vyššie citovanému zákonu, III. kapitola CHOROBY KRVI A KRVOTVORNÝCH ORGÁNOV A NIEKTORÉ PORUCHY IMUNITNÝCH MECHANIZMOV (D50 - D89) D55 - D64 Nutričné, hemolytické, aplastické a iné málokrvnosti D65 - D69 Poruchy koagulácie, purpura a iné hemoragické choroby D80 - D89 Určité poruchy imunitného mechanizmu Závažnosť zdravotného postihnutia sa určí podľa druhu a stupňa komplikácií, ako aj podľa priebehu primárneho ochorenia s trvalou potrebou transfúznej liečby, liečby kortikoidmi, imunosupresívami a náhradnej liečby, rozvoja komplikácií - zakrvácanie do kĺbov, podkožia, postihnutie iných orgánov, prípadne systémov. Osobitná starostlivosť Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri pravidelnej aplikácii liekov, pri kontrole priebehu ochorenia a akútnych zmien, prevenciu zápalových ochorení, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, prevenciu a ošetrovanie úrazov, pravidelné kontroly, liečebnú telesnú výchovu a rehabilitáciu. V. kapitola DUŠEVNÉ PORUCHY A PORUCHY SPRÁVANIA (F00 - F99) F10 - F19 Poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním psychoaktívnych látok F20 - F29 Schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi F30 - F39 Afektívne poruchy
F70 - F79 Duševná zaostalosť F90 - F98 Poruchy správania a emočné poruchy v detstve a počas dospievania Závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe psychiatricko-psychologického vyšetrenia. Rozhodujúce je výrazné narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia, správania a pri úplnom rozpade osobnosti potreba trvalého dozoru pre ohrozenie seba a okolia, autizmus, narušenie sociálnej adaptácie. Pri duševnej zaostalosti je dôležitý vyšší stupeň, t. j. stredný, ťažký a hlboký stupeň duševnej zaostalosti. Pri poruchách psychiky a správania musí ísť o trvalé (nie prechodné) zmeny, presne definované, rezistentné na liečbu, prípadne štádium ochorenia, frekvenciu výskytu atakov. Osobitná starostlivosť Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri pravidelnej aplikácii liekov, dozor pre poruchy správania a asistenciu pri doprave, prípravu stravy a kontrolu pri dennej hygiene a toalete, osobitný prístup pri poruchách správania, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, a najmä náročný individuálny prístup. Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť Duševná zaostalosť stredného, ťažkého a hlbokého stupňa. Duševné choroby a poruchy správania - liečbou málo ovplyvniteľné (ťažké formy). X. kapitola CHOROBY DÝCHACEJ SÚSTAVY (J00 - J99) J40 - J47 Chronické choroby dolných dýchacích ciest J80 - J84 Iné choroby dýchacích ústrojov postihujúce interstícium J95 - J99 Iné choroby dýchacej sústavy Závažnosť zdravotného postihnutia sa posudzuje na základe odborného pľúcneho funkčného vyšetrenia s dôrazom na zistenie ťažkého stupňa dychovej nedostatočnosti, ťažkého stupňa zníženia funkcie pľúc (vyšetrenie krvných plynov), prítomnosti príznakov poškodenia iných orgánov alebo systémov a dýchania modifikovaného trvalou tracheostómiou. Osobitná starostlivosť Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri cielenej aplikácii liekov, liečbe kyslíkom, ošetrovanie záchvatov dýchavice, individuálnu liečebnú telesnú výchovu a dychovú rehabilitáciu, prevenciu sezónneho zhoršenia, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, v prípade tracheostómie pomoc pri komunikácii. Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť Choroby dýchacej sústavy v štádiu globálnej dychovej nedostatočnosti napriek liečbe.
33. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
34. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či správne orgány v konaní pri posudzovaní žiadosti žalobkyne zo dňa 14. 10. 2015 o poskytovanie rodičovského príspevku na maloletú dcéru žalobkyne do šiestich rokov jej veku postupovali v súlade so zákonom č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov, ako i zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý sa vzťahuje i na konanie podľa vyššie citovaných zákonov (ust. § 8 ods. 7 zák. č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ust. § 16 ods. 1 zák. č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s výnimkami tam uvedenými) a v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, na ktorý ako na osobitný predpis odkazuje ust. § 5 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného.
35. Základnou právnou normou, podľa ktorej mali správne orgány postupovať je zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pričom na konanie podľa týchto zákonov (s výnimkami tam uvedenými) sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorého ustanoveniami sa mali správne orgány, a teda i žalovaný riadiť.
36. S poukazom na námietky žalobkyne v podanej žalobe potom i súd (i keď v predmetnej veci nebol viazaný rozsahom žaloby, jej dôvodmi a ani žalobnými bodmi) posudzoval, či žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 06. 11. 2015 (ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne o rodičovský príspevok pri starostlivosti o jej maloletú dcéru Kristínu a tento príspevok jej nebol priznaný) postupoval po procesnej stránke podľa príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, vrátane toho, či žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje dostatok dôvodov na zamietnutie odvolania žalobkyne a na potvrdenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
37. Žalovaný správny orgán po zrušení rozhodnutia č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2016/1501/ HR zo dňa 13. 01. 2016 Krajským súdom v Nitre rozsudkom č. 11S/62/2016-56 zo dňa 30. 11. 2016 opätovne rozhodol preskúmavaným rozhodnutím, v odôvodnení ktorého podrobne poukazuje na priebeh administratívneho konania, cituje ustanovenia zákona (resp. na ne poukazuje), podľa ktorých správny orgán v konaní postupoval, poukazuje na prílohu č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a odkazuje na posudok vydaný v odvolacom konaní, z ktorého vyplýva, že maloleté dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenia podľa kapitoly III. (choroby krvi a krvotvorných orgánov a niektoré poruchy imunitných mechanizmov), podľa kapitoly V. (duševné poruchy a poruchy správania) a podľa kapitoly X. (choroby dýchacej sústavy) prílohy č. 2 k zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zároveň žalovaný uviedol, že posudkoví lekári posúdili zdravotný stav maloletého dieťaťa nezávisle od seba a dospeli k názoru, že maloleté dieťa nemá diagnostikované a potvrdené žiadne ochorenia a stav, ktorý by si vyžadoval osobitnú starostlivosť pri činnostiach uvedených v prílohe č. 2 k zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v kapitole III., V. a X. Posudkový lekár prvostupňového správneho orgánuý svoj posudok odôvodnil tým, že uvedené zdravotné postihnutia závažne nenarušujú sociálny život dieťaťa, jeho orientáciu, intelekt, myslenie, či správanie. Nedošlo k úplnému rozpadu osobnosti s potrebou trvalého dozoru pre ohrozenie seba a okolia. Nejednalo sa o závažný, hlboký stupeň duševnej zaostalosti. U maloletého dieťaťa bola odporučená len zvýšená starostlivosť a návšteva materskej školy bola odporučená len na 4 hodiny denne. Maloleté dieťa si vyžaduje čiastočne osobitý prístup pri uvedených poruchách správania, ktoré však odbornými lekármi neboli uvedené ako závažné. Preto prvostupňový správne orgán opätovne nevyhovel žiadosti žalobkyne o rodičovský príspevok pri starostlivosti o maloleté dieťa.
38. Žalovaný v rámci nového odvolacieho konania (po vyhovení protestu prokurátora zo dňa 22. 11. 2017) podľa § 5 ods. 1 zákona o prídavku na dieťa prehodnotil zdravotný stav maloletého dieťaťa. Posudkový lekár druhostupňového správneho orgánu po posúdení zdravotnej dokumentácie maloletého dieťaťa vydal posudok dňa 20. 04. 2018, ktorý ako záverečnú diagnózu maloletého dieťaťa určil špecifickú poruchu reči F80.0, enuresis nocturna F 98.0, obsedantne kompulzívnu poruchu F42.8, recidivujúce infekty dýchacích ciest J39.8, dysfunkciu imunity D84.8, úzkostnú poruchu z odlúčenia detí F 93.0, porucha aktivity a pozornosti F 90.0, poruchu spánku, prijímania potravy, emočné poruchy v detstve, sekundárnu neurotizáciu F 98.8. Podľa posudkového lekára druhostupňového správneho orgánu nepodmieňuje osobitnú starostlivosť pre diagnózu F 42.8, F 80.0, F 98.0, D 84.8 a J 39.8,
t.j. že posudzované maloleté dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenia. Predmetný posudok je platný od 01. 10. 2015 a kontrola nie je potrebná.
39. Posudkový lekár žalovaného ako aj posudkový lekár prvostupňový, posudzovali zdravotný stav maloletého dieťaťa na základe podkladov odborných lekárov, ktoré doložila žalobkyňa k žiadosti o posúdenie zdravotného stavu dieťaťa na účely štátnych sociálnych dávok ako aj lekárskych nálezov, ktoré doložila k odvolaniu. Posudkoví lekári sa vyjadrili náležite k objektívnym skutočnostiam o zdravotnom stave dieťaťa, neposudzovali subjektívne pocity matky o zdravotnom stave dieťaťa. Častá chorobnosť dieťaťa alebo zvýšená starostlivosť neznamená, že maloleté dieťa má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý vyžaduje osobnú starostlivosť tak ako to ukladá príloha č. 2 k zákonu o sociálnom poistení. V danom prípade posudkový lekár žalovaného vychádzal z odborných lekárskych nálezov od špecialistov v odbore imunoalergologie, neurológie, pediatrie, psychiatrie, psychológie, nefrológie, endokrinológie, otorhinolairngologie, gastroenterologie, ophtalmologie a ortopédie, v spojení s prílohou k zákonu č. 2 o sociálnom poistení a dospel k záveru, že dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý si vyžaduje osobitnú starostlivosť.
40. Po posúdení napadnutého rozhodnutia správnym súdom bol pre žalovaného na vydanie rozhodnutia rozhodujúci skutkový stav v čase vydania tohto rozhodnutia. Žalovaný správny orgán dospel k opätovnému záveru, že žalobkyňa nespĺňa podmienky nároku rodičovský príspevok podľa § 3 ods. 1 písm. a/ v súvislosti s § 3 ods. 2 písm. b/ zákona o rodičovskom príspevku, pretože dieťa nemá výrazné narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia, správania a nevyžaduje trvalý dozor. Nemá stredný alebo ťažký stupeň duševnej zaostalosti, ani poruchy správania rezistentné na liečbu. Nejedná sa u nej o úplný rozpad osobnosti s potrebou trvalého dozoru pre ohrozenie seba a okolia, ani závažné narušenie sociálnej adaptácie. Nejde o závažný hlboký stupeň zaostalosti. Preto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu opätovne potvrdil.
41. Správny súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán zistil riadne skutkový stav veci, lekárske posudky posudkoví lekár vyhotovili na základe doložených lekárskych nálezov a správ, a tieto riadne vyhodnotili, a taktiež rozhodnutie žalovaného je dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené, prečo žiadateľka - žalobkyňa, nespĺňa podmienky pre prizanie rodičovského príspevku. Taktiež sa žalovaný správny orgán dostatočne vyjadril k všetkým námietkam, ktoré žalobkyňa uviedla v odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu.
42. Správny súd konštatuje, že námietky, ktoré uvádza žalobkyňa v žalobe ako aj citáciu zákona ako aj jednotlivé lekárske nálezy, boli obsahom administratívneho spisu, všetky boli posúdené posudkovým lekárom orgánu prvého stupňa ako aj druhostupňovým správnym orgánom a s týmito sa správny orgán v novom rozhodnutí patrične vysporiadal.
43. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne a bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu veci, je riadne zdôvodnené a zrozumiteľné, a preto žalobu žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
44. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.