Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/119/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o mal. I. O. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom L. práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matky H. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v W. B., G. XXX/XX a otca I. O. nar. X.X.XXXX, trvale bytom S., t.č. bytom Tr. B. S. XXX, Q. O., E. Y. v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -70 zo dňa 17.6.2021 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. I. O. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Podľa výroku II. otca zaviazal prispievať na výživu mal. I. O. výživným vo výške 150,- Eur mesačne, počnúc od 17.6.2021, ktoré mu uložil platiť k rukám matky vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. Styk otca s maloletým neupravil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vec právne posúdil podľa ust. § , ods. 1,,,, § a ods. 1 Zákona o rodine a .

2. Proti výroku o určení výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec s tým, že žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a zaviazať ho na prispievanie výživným vo výške 50,- Eur mesačne. Namietal, že súd prvej inštancie určil výživné na mal. I. vo výške 150,- Eur mesačne bez toho, aby náležite vyhodnotil jeho príjmové, sociálne a majetkové pomery, ako aj jeho skutočné mesačné výdavky v súvislosti s uspokojovaním jeho životných potrieb. Namietal, že súd nezohľadnil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére, na ktorú uhrádza výživné prostredníctvom exekúcie zrážkou zo mzdy. Spochybnil aj závery súdu o tom, že nejaví záujem o svoje deti, keďže jediným dôvodom, prečo sa so svojimi deťmi nestretáva je covidová situácia a s tým spojené prekážky v podobe uzatvorených hraníc medzi Českou republikou a Slovenskou republikou. Zdôraznil, že si potrebuje dať do poriadku svoje finančné záležitosti a je ochotný prispievať len výškou 50,- Eur mesačne tak, ako prispieva na výživu svojej dcéry.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť ako aj kolízny opatrovník, ktorý tak isto žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Následne sa kolízny opatrovník stotožnil s vyjadrením matky k odvolaniu otca a tak isto matka s vyjadrením kolízneho opatrovníka vo vzťahu k odvolaniu otca.

4. Výroky rozsudku o zverení mal. I. O. do osobnej starostlivosti matky, o jej zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku v bežných veciach, o úprave styku ani o trovách konania neboli odvolaním napadnuté, preto neboli predmetom odvolacieho konania podľa ust. .

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa .

6. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa ods. 2 cit. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa až 66 bez nariadenia pojednávania podľa ust. v spojení s ust. citovanej normy a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadol na všetko čo vyšlo v konaní najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

10. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia prvej inštancie. V ďalšom dáva odvolací súd do pozornosti otca, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech resp. nezohľadnenie dôkazných tvrdení otca v konaní vo vzťahu k jeho príjmovým, majetkovým a výdavkovým pomerom. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení, pričom jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia pomerov, ktoré zistil u účastníkov konania nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu s tým, že odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Súd prvej inštancie správne zistil príjmové pomery matky v sume 700,- Eur mesačne, jej ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére Diane, ako aj skutočnosť, že mesačne uhrádza 100,- Eur inkaso, spláca hypotéku 500,- Eur mesačne na dom v podielovom spoluvlastníctve, 20,- Eur mesačne za internet a výdavky v súvislosti s nástupom syna do školy v sume 550,- Eur. Súd prvej inštancie správne zistil aj príjmové pomery otca, ktorý pracoval s priemerným mesačným príjmom 32.000,- Kč s tým, že za ubytovanie mal uhrádzať 3.000,- Kč mesačne, so synom sa kontaktoval len sporadicky cez sociálne siete a naposledy sa s ním stretol v novembri 2019, keď bol na Slovensku. Zároveň boli voči nemu vedené exekúcie, keďže si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k dcére P.. Správne preto potom vyhodnotil aj každodennú starostlivosť matky o maloletého a pri určení výšky vyživovacej povinnosti zohľadnil príjmové pomery oboch rodičov. Správne neprihliadol ani na to, že exekučne je otcovi strhávaná príslušná čiastka výživného na mal. dcéru P., keďže pokiaľ by si otec riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť k predmetnej exekúcii, by nebolo došlo, a bolo by absurdné za situácie, keby otec zanedbával svoju vyživovaciu povinnosť, v dôsledku čoho bol exekvovaný a hodnotil túto skutočnosť v prospech nezodpovedného rodiča ako objektívnu prekážku, ktorá by mala mať za následok zníženie vyživovacej povinnosti len v sume 50,- Eur mesačne. Naviac z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že exekúcia bola rozhodnutím súdu zastavená, aj keď rozhodnutie nebolo doposiaľ právoplatné.

11. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd uzatvára, že otec v odvolacom konaní nepreukázal žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť záverov súdu prvej inštancie, preto

odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny podľa ust. a podľa sa stotožnil s jeho odôvodnením.

12.Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).