Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-89-2018.pdf
PDF · 97.03 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/89/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: C.. U. E., bytom V. 7, V., právne zastúpeného: JUDr. Janka Hazlingerová, advokátka so sídlom Nobelova 9, Bratislava - Nové Mesto, proti povinnému: E. T., bytom Z. č. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, Nitra, o vymoženie 100.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného Prievidza č.k. 16Er/1704/2013-163 zo dňa 19. januára 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel námietkam povinného proti exekúcii zo dňa 27.08.2013. Uviedol, že povinný podal v zákonnej 14-dňovej lehote námietky proti exekúcii, ktoré odôvodnil najmä tým, že exekúcia je vedená na podklade nespôsobilého exekučného titulu. Podľa neho mu oprávnený ako veriteľ nedoručil v súlade so znením obsahu Notárskej zápisnice č. N 438/2011, Nz 37660/2011 žiadnu písomnú výzvu na zaplatenie predmetnej pohľadávky. Toto mal bez akejkoľvek právnej polemiky oprávnený urobiť, nakoľko povinnému mohol vzniknúť záväzok zaplatiť sumu 100.000 eur najskôr dňom doručenia takejto písomnej výzvy, pričom túto sumu mal povinný uhradiť najneskôr do 5 dní odo dňa jej doručenia, tak ako to predpokladá predmetná notárska zápisnica. Povinný vo svojich námietkach ďalej uviedol, že doručenie písomnej výzvy s lehotou 5 dní na zaplatenie (splnenie záväzku) možno kvalifikovať ako suspenzívnu (odkladaciu) podmienku právnej povinnosti uhradiť predmetnú sumu, od ktorej splnenia závisí, resp. závisela účinnosť predmetnej notárskej zápisnice. Splnenie tejto odkladacej podmienky bolo viazané aj na vykonateľnosť dotknutej notárskej zápisnice. Ďalej povinný v námietkach proti exekúcii skonštatoval, že predmetná výzva nebola povinnému doručená, a preto nemohla nastať vykonateľnosť notárskej zápisnice. Zároveň povinný poukázal aj na iný právny dôvod, vychádzajúc z ktorého bolo potrebné uzatvoriť, že predmetná exekúcia je vedená nezákonne. Dňa 24.05.2013 bola medzi povinným ako dlžníkom a oprávneným ako veriteľom uzavretá Dohoda o zaplatení pohľadávky, na základe ktorej sa povinný ako dlžník zaviazal splatiť dlžnú sumu oprávnenému ako veriteľovi v mesačných splátkach, uvedených v tejto dohode. Povinný zdôraznil, že sa mení aj samotný obsah pôvodného záväzku a povinnosť platiť spolu s istinou záväzku aj dohodnutý úrok, tak ako uvedené explicitne vyplýva z predmetnej Dohody o zaplatení pohľadávky. Povinný bol toho názoru, že dotknutú Dohodu o zaplatení pohľadávky je nevyhnutné interpretovať ako dohodu o nahradení doterajšieho záväzku novým záväzkom, tzn. privatívnu nováciu, pričom nový záväzok vyplývajúci z Dohody o zaplatení pohľadávky zo dňa 24.05.2013 nemá povahu exekučného titulu, nakoľko nie je poňatý do obsahu Notárskej zápisnice - exekučného titulu. Záverom podaných námietok povinný zastával názor, že exekučný súd sa mal v rámci formálneho prieskumu sústrediť aj na skúmanie formálnych náležitostí exekučného titulu, t.j. či sú v danom prípade splnené všetky formálne náležitosti, najmä či je notárska zápisnica vykonateľným exekučným titulom v súlade so zákonom. K podaným námietkami povinného sa vyjadril oprávnený. Uviedol, že na povinného podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 a 4
Trestného zákona a trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona, a to vzhľadom na skutočnosť, že povinný už v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke vedel, že túto nebude mať z čoho vrátiť a ani ju po výzve nevrátil, neurobil žiadne kroky a neprejavil vôľu, ktorá by smerovala k čiastočnej úhrade. Naopak v čase existencie záväzku odstránil časť svojho majetku, aby zmaril uspokojenie svojho veriteľa. Oprávnený vyzval povinného k vráteniu pôžičky na základe písomnej výzvy zo dňa 08.08.2012, ktorú povinný odmietol prevziať, pretože už vtedy nemal peniaze a dlh nechcel vrátiť. Túto skutočnosť potvrdil svojim podpisom aj prítomný svedok, p. C.. W. F.. Pokiaľ povinný spochybňuje doručenie výzvy, tak táto bola doložená súdu prostredníctvom súdneho exekútora a termíny splátok ako aj ich výšku vyplývajúce z Dohody o zaplatení pohľadávky zo dňa 24.05.2013, si povinný určil sám, avšak ani jeden termín nedodržal. Podľa oprávneného nešlo o nováciu záväzku, ale len o upravenie formy splatnosti. Na základe tejto dohody bolo povinnému iba umožnené splatiť svoj záväzok v troch splátkach, a to aj spolu s úrokmi z omeškania. Dohodou o zaplatení pohľadávky zo dňa 24.05.2013 iba došlo k potvrdeniu existujúceho záväzku a ak by chceli zmluvné strany uzatvoriť zmluvu o novácii záväzku, uzavreli by dohodu v zmysle § 570 Občianskeho zákonníka. Oprávnený opätovne poukázal na obsah notárskej zápisnice, pričom mal za to, že táto je vykonateľným exekučným titulom pre výkon rozhodnutia, a to na všetok majetok vo vlastníctve povinného. Povinný zároveň nedodržal svoje vyhlásenia, že nevykoná žiadne opatrenia, ktorými by bránil uplatneniu nárokov veriteľa. Oprávnený navrhol, aby súd prvej inštancie námietky povinného proti exekúcii zamietol. K vyjadreniu oprávneného k námietkam sa opätovne vyjadril povinný a uviedol, že predmetná výzva mu nebola zo strany oprávneného nikdy doručená. O výzve zo dňa 08.08.2012 nemá žiadnu vedomosť, pričom poukázal na fakt, že oprávnený v exekučnom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal a ani nedeklaroval doručenie predmetnej výzvy. Povinný ďalej uviedol, že p. Ing. W. F. nepozná, nikdy ho nevidel a podľa neho sa jedná o účelového svedka. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 41 ods. 1 a 2 písm. c), § 50 ods. 1, 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a § 36 ods. 1, 2 a § 41 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že námietkam povinného je potrebné vyhovieť. Z predloženého rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 2T/79/2016-1686 zo dňa 11.09.2017, ako aj z nahrávky výpovede svedka C.. W. F. na hlavnom pojednávaní dňa 28.02.2017, mal za preukázané, že C.. F. povinného prvýkrát osobne videl až na hlavnom pojednávaní dňa 28.02.2017. To znamená, že tento svedok nemohol byť prítomný pri odmietnutí prijatia písomnej výzvy oprávneného povinným dňa 08.08.2012 v Bratislave v kancelárii oprávneného. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd prvej inštancie skonštatoval, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno o tom, že povinnému v lehote 12 mesiacov od podpísania zmluvy o pôžičke zaslal výzvu na splnenie záväzku z predmetnej zmluvy, ako predpokladu, aby sa predmetná notárska zápisnica mohla stať spôsobilým exekučným titulom. Oprávnený nepreukázal, že by predmetnú výzvu na úhradu pohľadávky zo dňa 08.08.2012 zaslal a doručil povinnému do 07.10.2012, resp. nepreukázal zaslanie a doručenie žiadnej inej výzvy oprávneného na splnenie záväzku z predmetnej zmluvy povinnému v lehote do 07.10.2012. Oprávnený síce preukázal, že zasielal výzvy oprávnenému aj prostredníctvom SMS, ale až v roku 2013, teda nie do 07.10.2012. Súd prvej inštancie uzavrel, že oprávnený mohol zaslať povinnému výzvu len v lehote 12 mesiacov od podpísania zmluvy o pôžičke, aby povinnému vznikla povinnosť vrátiť pôžičku v lehote 5 dní. Uplynutím 12 mesiacov právo oprávneného zaslať výzvu povinnému na vrátenie pohľadávky zaniklo v zmysle dohody veriteľa s dlžníkom obsiahnutej jednak v predmetnej notárskej zápisnice a jednak aj podľa samotnej zmluvy o pôžičke zo dňa 07.10.2011. Napokon uviedol, že podmienky obsiahnuté v právnym úkonoch majú špecifický charakter, ktorý vylučuje ponímať ich ako časti právneho úkonu v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu súd prvej inštancie nespochybnil, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.10.2011, na základe ktorej vznikol záväzok povinného splatiť pohľadávku oprávnenému vo výške 100.000 eur, čo povinný v plnom rozsahu uznal čo do dôvodu i čo do výšky i v predmetnej notárskej zápisnici, ako aj v Dohode o zaplatení pohľadávky zo dňa 24.05.2013. Avšak nesplnením odkladacej podmienky dohodnutej pre začatie plynutia času na dobrovoľné splnenie povinnosti povinným (zaslanie a doručenie písomnej výzvy povinnému v lehote stanovenej v notárskej zápisnici), nie je notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné vymáhať tento nárok oprávneného v exekučnom konaní.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, v zákonom stanovenej lehote. Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol na základe nesprávne posúdeného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia vykonaného dokazovania. Podľa oprávneného bolo na základe vykonaného dokazovania preukázané, že povinný svoj záväzok v dohodnutej lehote dobrovoľne nesplnil ani len čiastočne. Mal za to, že bolo preukázané, že oprávnený povinného k splneniu záväzku opakovane
ústne aj písomne vyzval. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že v notárskej zápisnici nebolo uvedené ani dohodnuté, že výzva na zaplatenie dlhu má mať písomnú formu, sústredil sa iba na to, či a kedy bola písomná výzva doručená povinnému. Za vážne pochybenie súdu prvej inštancie považoval skutočnosť, že súd neuveril tvrdeniu svedka, čo aj odôvodnil, avšak neuveril ani tvrdeniu oprávneného, čo vôbec neodôvodnil a nevysvetlil. Oprávnený ohľadne opakovaných výziev voči povinnému uvádzal pravdu, čo doložil písomnou výzvou zo dňa 08.08.2012 a SMS zo dňa 11. a 12.04.2013, z ktorých jednoznačne vyplýva, že už predtým vyzýval povinného k zaplateniu dlhu, a to opakovane. Preto aj v SMS zo dňa 12.04.2013 vyslovene uviedol, že táto výzva je aj posledná. Ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že uveril tvrdeniam povinného, ktorý už odo dňa podpisu zmluvy o pôžičke zo dňa 07.10.2011 vedel, že poskytnutú pôžičku nechce vrátiť a v priebehu nasledujúcich rokov urobil úkony, na základe ktorých znemožnil vymoženie dlžnej sumy v prospech oprávneného, pretože v roku 2013 previedol všetok svoj nehnuteľný majetok bezodplatne na svojich rodičov. Za ďalší dôkaz protiprávneho konania povinného považoval skutočnosť, že dňa 24.05.2013 podpísal dohodu, v ktorej sa zaviazal a výslovne uviedol, že svoj dlh vo výške 100.000 eur, s plnením ktorého je v omeškaní zaplatí v troch splátkach. V tejto dohode vyslovene uviedol, že okrem dlžnej sumy zaplatí aj dohodnutý úrok vo výške 11% p.a., a že zaplatí aj úrok z omeškania vo výške 9,25% od 11.10.2012. Prehlásenia povinného v dohode zo dňa 24.05.2013 tiež potvrdzujú pravdivosť tvrdenia oprávneného a svedka Ing. F., že oprávnený povinného riadne v 12-mesačnej lehote od podpísania zmluvy o pôžičke a notárskej zápisnice vyzval k zaplateniu dlhu a že povinný si bol vedomý, že so splnením dlhu je v omeškaní. Oprávnený sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že notárska zápisnica sa nestala vykonateľnou a že na jej základe nie je možné vymáhať nárok oprávneného v exekučnom konaní. Poukázal na to, že všetky formálne náležitosti boli v predmetnom exekučnom titule splnené v zmysle zákona. Z textu notárskej zápisnice pri logickom výklade jednoznačne vyplýva, že oprávnený požičal dlžníkovi pôžičku na dobu 12 mesiacov a oprávnený mohol, ale nemusel vyzvať povinného k jej vráteniu najneskôr do 12 mesiacov od podpísania zmluvy o pôžičke a už vôbec nie písomne. Oprávnený ďalej preukázal, že dňa 08.08.2012 vyzval povinného k zaplateniu dlhu, a túto skutočnosť tiež podporil textovými SMS zo dňa 11.-12.04.2013, z ktorých jednoznačne vyplýva, že už predtým povinného vyzval k zaplateniu dlhu, a to bezvýsledne. Mal za to, že svedok C.. F. je dôveryhodnou osobou na rozdiel od povinného, ktorý od roku 2011 neustále zavádza a klame. K výzvam oprávneného na vrátenie dlhu od povinného odkázal na obsah spisu Okresného súdu Prievidza, č.k. 6C/142/2013. K predloženej dohode o zaplatení pohľadávky zo dňa 24.05.2013 oprávnený uviedol, že táto bola podpísaná až v čase keď dlžník už s plnením dlhu bol v omeškaní, a preto túto dohodu podpísal. Záverom oprávnený skonštatoval, že súd prvej inštancie v žiadnom prípade nemal uveriť tvrdeniam povinného a spochybniť tvrdenia oprávneného a svedka, ktorí zhodne uvádzali ohľadne výzvy na vrátenie dlhu zo dňa 08.08.2012 tie isté skutočnosti, pričom títo nemali dôvod klamať. V predmetnej veci bolo nesporné, že dlžník pôžičku prevzal, túto nevrátil a zároveň urobil všetko preto, aby túto pôžičku oprávnenému nevrátil ani vrátiť nemusel. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že námietky povinného proti exekúcii zamietne.
3. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril povinný. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím. Mal za to, že notárska zápisnica ako exekučný titul nemohla nadobudnúť právoplatnosť, nakoľko nebolo zo strany oprávneného preukázané, že by povinnému doručil výzvu na splnenie záväzku. Zaslanie výzvy bolo pritom podmienkou k nadobudnutiu vykonateľnosti notárskej zápisnici. Mal za to, že argumenty oprávneného súvisiace s SMS správami zo dňa 11.-12.04.2013 nie sú pre toto konanie absolútne podstatné, nakoľko nijako nepreukazujú, že povinný bol skutočne vyzvaný na uhradenie konkrétneho záväzku obsiahnutého v predmetnej notárskej zápisnici. Poukazovanie na dohodu o splátkach zo dňa 24.05.2013 nie je v tomto prípade relevantné, nakoľko čokoľvek, čo sa dialo po uzatvorení notárskej zápisnice, ako aj po uplynutí jednoročnej lehoty na zaslanie písomnej výzvy na splnenie záväzku, plynúcej od podpísania zmluvy o pôžičke zo dňa 07.10.2011, nie je pre toto konanie podstatné. Uzavrel, že vo vzťahu ku skutočnostiam tvrdeným v podobe, že z notárskej zápisnice má vyplývať, že ma oprávnený mohol, ale nemusel vyzvať k vráteniu pôžičky, je len vyfabulovaným a skresleným výkladom znenia notárskej zápisnice, ktorý je možné považovať za účelový výklad, s cieľom vylepšiť pozíciu oprávneného.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
7. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie, o námietkach netreba rozhodnúť.
8. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny, a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou zápisnice (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009).
9. Z ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) vyplýva, že exekúciu možno vykonať na základe notárskej zápisnice, ktorá obsahuje uznanie určitého právneho záväzku. Takýmto právnym záväzkom môže byť uznanie peňažného dlhu, resp. peňažného záväzku. Vykonateľnosť notárskej zápisnice sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t. j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 písm. c) Exekučný poriadok (v znení účinnom do 31.03.2017). Aj v prípade obsahových náležitostí notárskej zápisnice ako exekučného titulu platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah, obsah a spôsob plnenia, atď.. Zároveň pokiaľ je plnenie, dohodnuté v notárskej zápisnici, viazané na splnenie nejakej podmienky, táto musí byť splnená, aby mohla byť notárska zápisnica spôsobilým a vykonateľným exekučným titulom.
10. V prejednávanej veci sa exekúcia vedie na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N 438/2011, Nz 37660/2011 zo dňa 10.10.2011. V uvedenej notárskej zápisnici povinný vyhlásil, že uznáva pohľadávku oprávneného vo výške 100.000 eur v plnom rozsahu čo do dôvodu a výšky. Uvedená pohľadávka vznikla na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.10.2011. Zároveň povinný v exekučnom titule - notárskej zápisnici prehlásil, že súhlasí s tým, aby v prípade nesplnenia jeho záväzku splatiť pohľadávku oprávneného vo výške 100.000 eur (najneskôr do 5 dní od výzvy oprávneného, ktorú bol oprávnený zaslať povinnému najneskôr do 12 mesiacov od podpísania zmluvy o pôžičke) sa uvedená notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.
11. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že oprávnený v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní jednoznačne a nespochybniteľne nebolo preukázané, že by výzvu povinnému na úhradu dlžnej sumy zaslal do 12 mesiacov od podpísania zmluvy o pôžičke (t.j. najneskôr do 07.10.2012). Splnenie tejto povinnosti oprávneným (zaslať povinnému výzvu na úhradu dlžnej sumy
do 12 mesiacov od podpísania zmluvy o pôžičke) je jednou z podstatných náležitostí predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu, má povahu odkladacej podmienky, ktorej splnenie sa viaže na nadobudnutie vykonateľnosti notárskej zápisnice. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že uplynutím 12 mesiacov od podpísania zmluvy o pôžičke, právo oprávneného zaslať výzvu povinnému na vrátenie pohľadávky zaniklo, v zmysle dohody oprávneného a povinného.
12. K odvolacím námietkam povinného odvolací súd uvádza, že pre posúdenie vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu nie je smerodajné, či súd prvej inštancie uveril tvrdeniu svedka C. alebo tvrdeniu povinného. Pre nadobudnutie vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice je nevyhnutné, aby bola naplnená tak formálna ako aj materiálna stránka vykonateľnosti. Nevyhnutnou súčasťou nadobudnutia vykonateľnosti notárskej zápisnice je okrem iného aj splnenie odkladacej podmienky, ktorá je obsiahnutá v notárskej zápisnici ako aj v zmluve o pôžičke, a ktorá bola dohodnutá so súhlasom oprávneného aj povinného. Skutočnosť, že oprávnený nevie jednoznačne dokázať, že zaslal výzvu na plnenie povinnému v stanovenej lehote nemožno nahradiť ani tvrdením oprávneného, že z prehlásenia povinného zo dňa 24.05.2013 vyplýva, že si bol vedomý svojho dlhu voči oprávnenému a jeho splatnosti.
13. Oprávnený tiež namietal, že z notárskej zápisnice ani zo zmluvy o pôžičke nevyplýva povinnosť, ale právo oprávneného vyzvať povinného na plnenie dlhu najneskôr do 12 mesiacov od podpísania zmluvy o pôžičke. Odvolací súd dodáva, že ide síce o právo oprávneného, ktorého nevyužitie má však za následok, že notárska zápisnica, ktorej obsahom je dohoda o práve oprávneného zaslať výzvu na plnenie povinnému, sa nestane spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie. V súvislosti s odvolacou námietkou oprávneného týkajúcej sa formy akou mal výzvu na plnenie voči povinnému urobiť (písomne, ústne, či SMS správou), odvolací súd uvádza, že forma tohto právneho úkonu síce stanovená nebola, ale túto skutočnosť nie je v danej veci potrebné riešiť. Výzvu zo dňa 08.08.2012 síce oprávnený vyhotovil v písomnom znení, ale nevie vierohodne preukázať jej zaslanie a doručenie povinnému. Čo sa týka výziev oprávneného zo dňa 11.-12.04.2013, ktoré vykonal prostredníctvom SMS správ, tieto výzvy boli robené až po dohodnutej lehote 12 mesiacov od uzatvorenia zmluvy o pôžičke zo dňa 07.10.2011.
14. Záverom odvolací súd dodáva, že nijako nespochybňuje právo oprávneného na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré poskytol povinnému v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.10.2011. Táto skutočnosť napokon nebola medzi účastníkmi exekučného konania ani sporná. Avšak je v záujme oprávneného, aby na ochranu svojho práva domôcť sa vrátenia požičaných peňažných prostriedkov zvolil taký druh exekučného titulu o vykonateľnosti ktorého nebude žiadna pochybnosť.
15. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd podobne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že exekučný titul v tomto exekučnom konaní nie je možné považovať za vykonateľný, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, v zmysle § 391 ods. 1 CSP.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).