Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3Cob-33-2021.pdf
PDF · 101.47 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/33/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: B&M Promet, s.r.o., sídlo: Omská 14, Košice 040 01, IČO: 36 213 870, zastúpený advokátom: Mgr. Urban Wolf, sídlo: Tallerova 4, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: PROMETHEUS, s.r.o., sídlo: Námestie slobody 1735, Humenné 066 01, IČO: 46 767 631, v konaní o zaplatenie 13.440,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č. k. 18Cb/29/2020-75 zo dňa 8. októbra 2020, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Michalovce, č. k. 18Cb/29/2020-75 zo dňa 8. októbra 2020
II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 13.440,00 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.360,00 eur od 31.8.2019 do zaplatenia, zo sumy 3.360,00 eur od 13.9.2019 do zaplatenia, zo sumy 3.360,00 eur od 20.12.2019 do zaplatenia a zo sumy 3.360,00 eur od 5.1.2020 do zaplatenia. Žalovaný bol tiež zaviazaný na nahradenie trov konania žalobcu v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 13.440,- eur s príslušenstvom titulom odplaty za vykonanie prepráv tovaru na nasledovných trasách: z Bystrého na Slovensku do Aqueda v Portugalsku (podľa objednávky žalovaného 19JS0513, odplata vyúčtovaná faktúrou žalobcu č. 20190039 - splatná dňa 30.8.2019, na sumu 3.360,- eur), z Bystrého na Slovensku do Aqueda v Portugalsku (podľa objednávky žalovaného 19JS0564, odplata vyúčtovaná faktúrou žalobcu č. 20190047 - splatná dňa 12.9.2019, na sumu 3.360,- eur), z Bystrého na Slovensku do Aqueda v Portugalsku (podľa objednávky žalovaného 19JS1041, odplata vyúčtovaná faktúrou žalobcu č. 20190069 - splatná dňa 19.12.2019, na sumu 3.360,- eur) a z Bystrého na Slovensku do Aqueda v Portugalsku (podľa objednávky žalovaného 19JS1143, odplata vyúčtovaná faktúrou žalobcu č. 20190071 - splatná dňa 4.1.2020, na sumu 3.360,- eur).
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu zamietnuť. Potvrdil, že žalobca pre neho vykonal prepravy. Tvrdil ale, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť písomne ho informovať o zrealizovaných nakládkach a vykládkach, povinnosť vykonať prepravu včas a povinnosť doručiť mu najneskôr do 7 dní od odovzdania zásielky príjemcovi, resp. od ukončenia prepravy, všetky originálne doklady preukazujúce vykonanie prepravy. Žalovaný konkrétne namietal, že mu z dôvodu porušenia povinností žalobcu vznikol nárok na zaplatenie zmluvných pokút a to: 4x po 500,- eur (za písomné neinformovanie o naložení tovaru), 4x po 500,- eur (za písomné
neinformovanie o vyložení tovaru) a 4x po 100,- eur (za nepredloženie originálov dokladov v lehote 7 dní od skončenia prepravy). Tieto zmluvné pokuty odôvodnil žalovaný právom podľa článku III. ods. 6 a ods. 25 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“). Podľa vyjadrenia žalovaného žalobca podpísaním objednávok, ktoré odkazovali na VOP žalovaného, potvrdil, že sa s týmito obchodnými podmienkami oboznámil a že ich bez výhrad akceptuje.
4. Žalobca k obrane žalovaného uviedol, že nie je pravdou, že by neinformoval žalovaného písomne (emailom) o nakládke a vykládke tovaru a tiež poprel, že by včas nepredložil žalovanému originálne doklady preukazujúce riadne vykonanie prepravy podľa jednotlivých objednávok. V tejto súvislosti predložil mailovú komunikáciu. Zároveň žalobca poprel nárok žalovaného na zaplatenie zmluvných pokút.
5. Vykonaným dokazovaním, a to listinnými dôkazmi mal súd prvej inštancie preukázané, že na základe objednávok žalovaného žalobca pre žalovaného vykonal riadne a včas nasledovné prepravy tovaru: z Bystrého na Slovensku do Aqueda v Portugalsku (podľa objednávky žalovaného 19JS0513, odplata vyúčtovaná faktúrou žalobcu č. 20190039 - splatná dňa 30.8.2019, na sumu 3.360,- eur), z Bystrého na Slovensku do Aqueda v Portugalsku (podľa objednávky žalovaného 19JS0564, odplata vyúčtovaná faktúrou žalobcu č. 20190047 - splatná dňa 12.9.2019, na sumu 3.360,- eur), z Bystrého na Slovensku do Aqueda v Portugalsku (podľa objednávky žalovaného 19JS1041, odplata vyúčtovaná faktúrou žalobcu č. 20190069 - splatná dňa 19.12.2019, na sumu 3.360,- eur) a z Bystrého na Slovensku do Aqueda v Portugalsku (podľa objednávky žalovaného 19JS1143, odplata vyúčtovaná faktúrou žalobcu č. 20190071 - splatná dňa 4.1.2020, na sumu 3.360,- eur). 6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa článku 31 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v Medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorý je uverejnený v Zbierke zákonov ako Vyhláška č. 11/1975 Zb. (ďalej len „Dohovor CMR“), podľa článku 3 ods. 1, 2 a článku 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady /ES/ č. 593/2008 /Rím I/. Ďalej podľa § 544 ods. 1, 2 a § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zmluvnú pokutu a spôsob uzavretia písomného právneho úkonu a podľa § 1; § 261 ods. 1; § 272 ods. 1; § 275 ods. 4; § 610; § 625 ods. 1, 2; § 365; § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú rozsah pôsobnosti Obchodného zákonníka, obligatórnu pôsobnosť Obchodného zákonníka, písomnú formu zmluvy, uzavretie viacerých zmlúv, základné ustanovenie zmluvy o preprave, odplatu prislúchajúcu dopravcovi, prioritu medzinárodných zmlúv pred zákonom, omeškanie dlžníka a nároky s tým súvisiace.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu uzavreli prepravné zmluvy v Medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Rozhodným právom je v danom prípade Dohovor CMR a právny poriadok Slovenskej republiky podľa článku 3 ods. 1, resp. článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008. Poukázal na to, že žalovaný skutočnosti tvrdené žalobcom týkajúce sa vykonania prepravy a odplaty za ňu nerozporoval, pričom zároveň zohľadnil, že žalovaný svojou procesnou obranou zároveň uznal skutkový a právny dôvod nároku žalobcu.
8. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného týkajúcu sa jeho tvrdenia o práve na zaplatenie zmluvných pokút, súd prvej inštancie konštatoval, že nárok žalovaného na zmluvné pokuty voči žalobcovi nevznikol, pretože VOP žalovaného nie sú opatrené podpisom žalobcu ani žalovaného, teda zmluvná pokuta nebola medzi stranami dohodnutá platne, na čo súd musí prihliadať ex offo. Vychádzal pritom z ustanovenia § 40 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak nebol právny úkon urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný (absolútna neplatnosť je potom dôsledkom nedodržania písomnej formy stanovenej zákonom). Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou (§ 40 ods. 3 časť vety prvá pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka). Dôvodil, že písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosti a podpisu. Z dôvodu, že nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty sa súd prvej inštancie ako právne bezvýznamnými nezaoberal žalovaným namietanými porušeniami povinností žalobcu.
9. S poukazom na dôvody uvedené v odseku 7 a 8 tohto rozsudku súd prvej inštancie pokiaľ ide o istinu, žalobe vyhovel. Keďže sa žalovaný s plnením dostal do omeškania, uložil mu povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania podľa § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1; § 262 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t.j. žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom daným v § 365 ods. 1 písm. h) CSP. t.j. namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne dôvody odvolania sú uvedené v nasledujúcich odsekoch 12 - 13 tohto odôvodnenia.
12. Zo strany žalovaného bola dodržaná písomná forma zmluvnej pokuty, nakoľko k uzavretiu zmluvy došlo na základe záväznej objednávky žalovaného s odkazom na VOP, s ktorými mal žalobca možnosť sa vopred a detailne oboznámiť a prípadne ich pripomienkovať. Žalobca s VOP v plnom rozsahu súhlasil, čo potvrdil podpísaním objednávky. Zo strany žalobcu došlo k viacnásobnému porušeniu jeho povinností podľa VOP (neinformoval žalovaného o dôležitých skutočnostiach o prepravovanej zásielke), preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvných pokút.
13. V zmysle záväzných objednávok žalovaného sa žalobca a žalovaný dohodli na vykonaní prepráv. Súčasťou každej objednávky bol odkaz „Dodávateľ bez výhrad akceptuje Všeobecné obchodné podmienky objednávateľa dostupné na: www.prometheussro.sk“. Objednávky žalovaného boli potvrdené aj žalobcom a aj žalovaným, takže došlo k uzavretiu zmlúv o preprave, pričom Dohovor CMR neurčuje formu uzavretia zmluvy o preprave a rovnako aj Obchodný zákonník neurčuje ako podmienku platnosti jej písomnú formu. Došlo k uzavretiu písomnej zmluvy o preprave, vrátane dohody o zmluvnej pokute. Úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku nie je kompletnou, no zároveň nestanovuje pre obchodno-právne vzťahy osobitnú formu dohody o zmluvnej pokute.
14. Podaním zo dňa 2.2.2021 (t.j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania) žalovaný doplnil svoje odvolanie tak, že nárok žalobcu zanikol jeho jednostranným zápočtom s jeho pohľadávkami na zaplatenie zmluvných pokút za porušenie zmluvných povinností žalobcu. Konkrétne poukázal nato, že žalobcovi za porušenie jeho zmluvných povinností vystavil celkovo 57 faktúr, ktorými ho vyzval na zaplatenie zmluvných pokút, a že tieto si započítal jednostranným zápočtom zo dňa 8.1.2020 voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto súdnom konaní. Na preukázanie svojho tvrdenia žalovaný k tomuto podaniu priložil svoje penalizačné faktúry (57 ks) a svoj zápočet zo dňa 8.1.2020.
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a žalovaného zaviazať na nahradenie trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Svoje stanovisko odôvodnil spôsobom uvedeným v nasledujúcich odsekoch 16 - 17 tohto odôvodnenia.
16. Žalobca sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané dodržanie písomnej formy pri dojednaní o zmluvnej pokute, tak ako to určuje Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 544 ods. 2, z čoho vyplýva absolútna neplatnosť takéhoto právneho úkonu podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach § 300 až 302 je len doplňujúcou úpravou, ktorá nemá vplyv na kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
17. Predmetom konania je nárok žalobcu na úhradu prepravného (posúdený ako dôvodný) a nie nárok žalovaného na zaplatenie zmluvných pokút, ktorý nebol v konaní uplatnený podľa § 147 CSP. Ak by sa odvolací súd stotožnil s názorom žalovaného o platnosti zmluvných pokút, tak v tejto súvislosti žalobca poznamenáva, že dodržal všetky svoje povinnosti z prepráv, na ktoré poukazuje žalovaný, t.j. žalovaného písomne informoval o nakládkach, vykládkach a tiež žalovanému aj včas doručil ním požadované doklady.
18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
19. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu.
20. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Odvolací súd z nižšie uvedených dôvodov dospel k záveru, že tento odvolací dôvod prezentovaný žalovaným nie je naplnený.
21. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska hmotného práva, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza nasledovné:
22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
23. Žalovaný založil svoju procesnú obranu na tvrdení, že žalobca pri vykonávaní prepravy porušil VOP žalovaného, keď ho neinformoval o zrealizovaných nakládkach a vykládkach a nedoručil mu najneskôr do 7 dní od odovzdania zásielky príjemcovi, resp. od ukončenia prepravy, všetky originálne doklady preukazujúce vykonanie prepravy. Dôvodil, že na základe uvedeného porušenia povinností žalobcom mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu podľa článku III. ods. 6 a ods. 25 VOP. V konaní pred súdom prvej inštancie neprezentoval žiadny ďalší dôvod neoprávnenosti žalobného nároku.
24. V odvolaní žalovaný namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie tvrdiac, že objednávka, na základe ktorej došlo k vykonaniu prepravy bola žalobcom podpísaná, pričom táto objednávka odkazovala aj na VOP, ktorých súčasťou je dohoda o zmluvnej pokute.
25. Zásadnou spornou otázkou medzi stranami bolo, či na základe písomných objednávok žalovaného došlo medzi nimi aj k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute v písomnej forme, ak vyššie označené objednávky síce odkazujú na VOP objednávateľa (žalovaného) dostupné na Y., ktoré dodávateľ (žalobca) v objednávkach bez výhrad akceptoval, avšak VOP samotné neboli osobitne sporovými stranami podpísané.
26. Podľa § 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.
27. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí a to písomnosti prejavu a podpisu konajúcej osoby (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
28. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
29. Záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká na základe dvojstranného právneho úkonu v písomnej forme a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva, ktorej sa zmluvná pokuta týka. Pokiaľ zmluvná pokuta nie je dojednaná v písomnej forme, je neplatná a veriteľ si ju tak proti dlžníkovi nemôže s úspechom uplatniť. Podmienka písomnosti v prípade dohody o zmluvnej pokute je splnená vtedy, ak je prejav vôle konajúcich osôb zahŕňajúci všetky podstatné náležitosti zachytený v texte listiny a ak je listina týmito osobami zároveň aj podpísaná.
30. Podľa § 273 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené. Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok
uvedených v odseku 1. Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.
31. V obchodných vzťahoch platí, že určité podmienky, ktoré sa opakovane používajú pri kontraktácii, sú v záujme uľahčenia procesu kontraktácie sformulované v dokumentoch stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu zmluvy priložené. Obsah obchodných podmienok tak nemusí byť obsahom zmluvy, ale postačuje, že zmluvné strany na ne v zmluve odkážu. Obchodný zákonník nevyžaduje, aby boli obchodné podmienky podpísané zmluvnými stranami. Iná situácia však nastáva, keď je do obchodných podmienok, ktoré zmluvné strany nepodpísali, inkorporované aj také zmluvné dojednanie, pri ktorom zákon vyžaduje písomnú formu ako podmienku jeho platnosti, čo platí aj pre dohodu o zmluvnej pokute. Aby dohoda o zmluvnej pokute bola platná, musí byť dojednaná písomne (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uvedené má za následok, že dojednania VOP žalovaného, u ktorých zákon vyžaduje písomnú formu a táto u nich nie je dodržaná, sú pre absenciu predpísanej formy neplatné. Ak je dohoda o zmluvnej pokute súčasťou VOP žalovaného, pre jej platnosť sa vyžaduje, aby aj VOP boli opatrené podpisom konajúcej osoby (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V opačnom prípade dohoda o zmluvnej pokute nevyvoláva právne následky.
32. S poukazom na to, že žalovaný v konaní nepreukázal, že jeho obchodné podmienky, ktorých súčasťou boli aj dojednania o zmluvnej pokute, žalobca osobitne podpísal, je správny záver súdu prvej inštancie, že nedošlo medzi stranami k platnému uzavretiu dohody o zmluvnej pokute.
33. K námietke žalovaného, že Obchodný zákonník vo svojich zákonných ustanoveniach upravujúcich zmluvnú pokutu (§ 300 - § 302) nepožaduje písomnú formu uzavretia dohody o zmluvnej pokute, odvolací súd dodáva nasledovné: Príslušné ustanovenia § 300 až § 302 Obchodného zákonníka iba bližšie špecifikujú nároky zo zmluvných pokút pre obchodno-právne vzťahy (princíp objektívnej zodpovednosti, možnosť liberalizácie pokuty a tiež následky odstúpenia od zmluvy pre platnosť zmluvnej pokuty). Tieto špeciálne ustanovenia žiadnym spôsobom nemenia vo všeobecnosti platnú podmienku platnosti zmluvnej pokuty stanovenú § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. povinnosť uzavrieť dohodu o zmluvnej pokute písomne.
34. K obrane žalovaného pred súdom prvej inštancie (a v zásade aj v odvolacom konaní - vychádzajúc z obsahu odvolania) je tiež potrebné poukázať aj na zásadnú skutočnosť, že žalovaný neprezentoval zánik svojho záväzku započítaním, iba jednoducho poukázal na existenciu svojho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
35. Žalovaný uskutočnenie jednostranného zápočtu (t.j. ním tvrdený zánik záväzku voči žalobcovi) oznámil súdu až svojim podaním zo dňa 2.2.2021 (viď ods. 14), t.j. až po uplynutí jeho lehoty na podanie odvolania. Túto jeho novú obranu nie je možné odvolacím súdom akceptovať, a to s ohľadom na ustanovenia § 365 ods. 3 CSP, podľa ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
36. Uskutočnenie zápočtu mohol žalovaný na svoju obranu použiť kedykoľvek v konaní pred súdom prvej inštancie (zápočet je zo dňa 8.1.2020), preto nejde ani o novotu v odvolacom konaní, na ktorú by mohlo byť odvolacím súdom prihliadnuté podľa § 366 CSP.
37. Aj keď je to s ohľadom na vyššie uvedené (ods. 35 a 36) bezpredmetné, tak odvolací súd k zápočtu žalovaného zo dňa 8.1.2020 dodáva nasledovné: Pokiaľ ide o zápočet pohľadávok žalovaného na zaplatenie jeho nárokov zo zmluvných pokút podľa jeho VOP bez toho, aby boli tieto zmluvné pokuty dohodnuté písomne, tak takýto zápočet nemôže spôsobiť zánik záväzku, pretože nie je možné započítať neexistujúce pohľadávky (neexistencia dohody o zmluvnej pokute pre nedostatok jej formy) s oprávnenou pohľadávkou žalobcu dostatočne preukázanou a zistenou v konaní pred súdom prvej inštancie.
38. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane priznaných úrokov z omeškania ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.
39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).