Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-198-2021.pdf
PDF · 71.37 KB
Case nature
Subarea
18CoE/198/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. XXXX/XX, XXX XX K., pre vymoženie povinnosti vo výške 33,19 Eur istiny s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom Mgr. Boris Halás, Exekútorský úrad so sídlom Popradská 70, 822 02 Bratislava, IČO: 42 272 459, ustanovený náhradník odvolaného súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 56Er/499/2009-18 zo dňa 11.11.2019, pomerom hlasov 3 : 0, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 56Er/499/2009-18 zo dňa 11.11.2019 o d m i e t a .
II. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 56Er/499/2009 u súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása pod sp.zn. Ex 4993/2009, súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 68,51 Eur a oprávnenému a povinnému náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dňa 28.05.2009 vydal súd poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v predmetnej exekučnej veci. Dňa 04.11.2019 doručil súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02.05.2019, č.k. 46D 128/2019, Dnot 17/2019 zastavené pre nemajetnosť povinného. Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie v sume 150,19 Eur. Súd prvej inštancie exekúciu zastavil s poukazom na ust. 57 ods. 1 písm. h) zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). V ďalšom súd poukázal na ust. § 61 a 62 Civilného sporového poriadku ako aj na ust. § 63 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 196 Exekučného poriadku a ust. § 200 ods. 1 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom k tej skutočnosti, že exekúcia bola zastavená z dôvodov, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie, s poukazom na ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávnenú na úhradu trov exekúcie tak ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.
3. Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal oprávnený. Poukázal na skutočnosť, že exekúciu súd zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zdôraznil, že proti uzneseniu Okresného súdu podal odvolanie z dôvodu, že pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného konania spĺňa z dôvodu svojej výšky podmienky zániku pohľadávky určenú ust. § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého pohľadávky,
ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok. Uviedol, že v danom prípade je zrejmé, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie do 01.01.2015 nedošlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného a preto s poukazom na ust. § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zanikla pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného konania. Ďalej poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor ako verejný činiteľ a súdom poverená osoba na vymáhanie pohľadávky oprávneného mal mať vedomosť o existencii dôvodu na zastavenie exekúcie aj z vlastnej činnosti a to od 01.01.2015, kedy na základe § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k zániku pohľadávok zrušených rozpočtových organizácií Krajských riaditeľstiev policajného zboru, ktoré neprešli na Ministerstvo vnútra SR, vo výške do 35,- Eur. K zániku pohľadávky podľa názoru oprávneného došlo 01.01.2015. Preto odvolaciemu súdu navrhuje, aby uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.11.2019 podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok zrušil.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 379 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 CSP. Pod vecným prejednaním odvolania zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote a či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je nutné odmietnuť.
6. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že oprávnený podal odvolanie z dôvodu, že pohľadávka oprávneného zanikla zo zákona a bola prekludovaná ku dňu 01.01.2015. Z podaného odvolania je teda zrejmé, že oprávnený podal odvolanie len do dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie konanie zastavil.
7. Odvolací súd poukazuje na ust. § 358 Civilného sporového poriadku v zmysle ktorého odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
8. Odvolací súd zdôrazňuje, že záväzný je vždy len výrok rozhodnutia (či už výrok vo veci samej alebo výrok o trovách konania alebo výrok o predbežnej vykonateľnosti). Ak zákon v § 359 podmieňuje právo strany podať odvolanie proti rozhodnutiu v jej neprospech, tak z logiky veci vyplýva, že odvolaním možno napadnúť len výroky rozhodnutia, t.j. len proti tejto časti rozhodnutia možno podať odvolanie a len proti tejto časti rozhodnutia môže byť odvolanie prípustné. To samozrejme nevylučuje možnosť spolu s výrokom rozhodnutia napadnúť aj jeho odôvodnenie.
9. Vzhľadom k tej skutočnosti, že oprávnený podal odvolanie týkajúce sa len dôvodov, pre ktoré súd exekučné konanie zastavil, bolo potrebné v zmysle ust. § 358 Civilného sporového poriadku odvolanie odmietnuť, keďže odvolateľ, t.j. oprávnený namietal, že exekúcie mala byť zastavená podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, lebo v čase rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
10. Pokiaľ ide o závislý výrok týkajúci sa trov exekúcie, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v konkrétnom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučný poriadok predpokladal pred novelou vykonanou zákonom č. 299/2013 Z.z. v ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, ale tiež pri subsidiárnom použití OSP cez § 251 ods. 4 OSP prípustnosť odvolania. Tento právny stav sa ale od 01.11.2013 (účinnosťou novely Exekučného poriadku č. 299/2013 Z.z.) zmenil tak, že na tento typ rozhodovania sa začala vzťahovať všeobecná neprípustnosť odvolania v exekučnom konaní predpokladaná v danom čase § 202 ods. 2 OSP. Prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 243b identifikovanej novely dopad na procesnú situáciu prípadného odvolateľa spresnil tak, že prípustnosť odvolania bude zachovaná len za predpokladu, že ak napadnuté rozhodnutie o trovách bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a odvolaní doposiaľ nerozhodoval sudca alebo rozhodnutie obsahujúce výrok o trovách bolo vydané sudcom pred 1. novembrom 2013 a odvolateľ podal odvolanie pred 1. novembrom 2013. Inými slovami, ak sudca o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku rozhodol po 1. novembri 2013 alebo aj ak rozhodoval do 31. októbra 2013, ale odvolateľ odvolanie podal po 1. novembri 2013, odvolanie je neprípustné.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní povinnému žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).