Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15P-44-2024.pdf
PDF · 89.24 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/44/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. X., L.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom, Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka: S. X., L.. XX.XX.XXXX, J. C. E. C., S. M.: L., M. L. L.: W. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. R. A. XXXX/XX, T.Á., na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletú I. X., L.. XX.XX.XXXX K. L. M. D. W. V. M. L. O., K. D. W. Š., L.. XX.XX.XXXX, P. J. T., A.. R. XXXX/XX, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
II. Navrhovateľka je povinná vykonávať osobnú starostlivosť maloletého dieťaťa v rovnakom rozsahu, ako by ju vykonávali rodičia, zastupovať ju a spravovať jej majetok v bežných veciach.
III. Matka je povinná platiť výživné na maloletú I. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
IV. Týmto sa zmeňuje rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa XX.XX.XXXX, Č.. T.. XXP/XX/ XXXX - XXX E. Č. E. W.. E. E. C. I. L.. XX.XX.XXXX, odseku II. ohľadom výživného.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom dňa 06.03.2024 domáhala zverenia malol. I. X., L. XX.XX.XXXX do jej náhradnej výchovy, keď dieťa bolo naposledy umiestnené v Centre pre deti a rodiny v Dunajskej Strede. Ako profesionálny rodič, pozná všetkých súrodencov maloletej, ktorí už dovŕšili plnoletosť a boli u nej v náhradnej starostlivosti, pričom aj malol. I. si brávala k sebe. Dieťa ju dobre pozná od jej 6 rokov. Určitý čas aj bola umiestnené do jej náhradnej výchovy v čase od 11.12.2020 do 25.07.2022.Do dnešného dňa si dieťa pravidelne berie k sebe, trávi s ňou víkendy. Je s ňou v pravidelnom telefonickom kontakte. Má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie jej starostlivosti, keď býva v trojizbovom byte v Komárne. Pôsobí ako profesionálny rodič. Okrem nej má v starostlivosti ďalšie dve deti, mladšie ako Jozefína..
2. Kolízny opatrovník žiadal návrhu vyhovieť, akceptujúc aj vôľu dieťaťa, a poznajúc navrhovateľku zo samotnej praxe.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, kolízneho opatrovníka na základe ktorých dôkazov ustálil nasledovný skutkový stav vo veci:
4. Navrhovateľka zopakovala skutočnosti ,ktoré už uviedla v návrhu vo vzťahu s maloletou. Trvala na podanom návrhu. Dieťa pozná ako veľmi vyrovnané, nápomocné. Do dnes nemala žiadne problémy pri jej výchove.
5. Z rodného listu malol. I. X. E., Ž. I. L. K. XX.XX.XXXX E. E.. C. I. S. X., O. T., L. XX.XX.XXXX. Otec neuvedený.
6. Naposledy súd rozhodol o úprave práv k malol .dieťaťu dňa 11.02.2015, č.k. XXP/XX/XXXX-XXX, keď dieťa umiestnil do Centra pre deti a rodiny v Dunajskej Strede a určil povinnosť rodičom platiť výživné mesačne sumou 30% zo životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa.
7. V konaní matka mala doručenie riadne vykázané, keď jej posledným pobytom bolo hlásenie pobytu bezdomovca Veľký Meder, ktoré doručenie realizovalo mesto Veľký Meder verejnou vyhláškou.
8. Z potvrdenia o príjme navrhovateľky od zamestnávateľa Centrum pre deti a rodiny Dunajská Streda vyplynulo, že je príjem činí 1212,67€ mesačne.
9. Zo správy zo šetrenia z výchovného prostredia u navrhovateľky kolíznym opatrovníkom vyplynulo, že dieťa je stotožnené s navrhovateľkou. Berie ju ako svoju matku. Má ju veľmi rado. Poznajú sa už 11 rokov a tým majú vybudovaný pekný vzťah. Maloletá uviedla, že jej matka má vedomosť o týchto skutočnostiach, rozprávali sa o tom a bola rada, že bude na dobrom mieste. Pričom dobre pozná matka aj navrhovateľku. Matke malol. dieťaťa sa kolíznemu opatrovníkovi nepodarilo dovolať v záujme zistenia jej názoru.
10. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
11. Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
12.Uvedené zákonné ustanovenia umožňujú v odôvodnených prípadoch, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd . Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon
náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
13. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pričom ide o fyzickú osobu blízkej maloletej, ktorá je schopná zabezpečiť starostlivosť o dieťa aj tým, že je profesionálny rodič a maloletú pozná od jej šiestich rokov. Výchovné prostredie, bolo hodnotené pozitívne aj samotným šetrením z výchovného prostredia u navrhovateľky, ktorú úrad dobre pozná z výkonu jej práce ako profesionálny rodič. Matka nejaví náležitú pozornosť a záujem o dieťaťa, ako by mala mať o svoje dieťa. Matka sporadicky, viac v telefonickom kontakte. Navrhovateľku pozná, keďže v ej starostlivosti boli aj ďalší súrodenci maloletej. Je zrejmé, že matka nemôže byť zárukou riadnej výchovy maloletého dieťa. Vychádzajúc zo záverov šetrenia z východného prostredia, ako aj z výsluchu navrhovateľky, stanoviska malol, súd dospel k záveru, že v čase vyhlásenia rozhodnutia sa javí byť výchovné prostredie u navrhovateľov tým najvýhodnejším riešením, v dôsledku čoho súd návrhu vyhovel. Navrhovateľka bude zastupovať dieťa v bežných veciach a spravovať jeho majetok rovnako v bežných veciach.
14. Podľa § 62 Zákona o rodine , Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
17. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
21. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné
mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.
22 .Na strane dieťaťa je nutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa ak ide o domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to čo je objektívne možné, aby zarobil s pohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
23. Okrem uvádzané je potrebné pri rozhodovaní brať zreteľ na pravidlo priority výživného patriace dieťaťu pred všetkými inými dávkami jeho rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine), teda aj na ich výdavky, ako i na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej výživné zamestnaného rodiča by sa malo pohybovať v rozpätí 20 - 25 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme, s možnosťou rôznych modifikácií, tu potom i najmä v závislosti na počte vyživovacích povinnosti , či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb).
24. evidencie sociálnej poisťovne ústredie Bratislava na internetovom portály, nebol uvedený žiadny zamestnávateľ matky. Súd nezistil žiadny iný majetok matky. Z evidencie Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, nebol uvedený žiadny zamestnávateľ matky. Matka iný majetok nevykazovala. Súd ustálil výšku výživného v minimálnej výške 30% zo životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa.
25. Podľa § 52 ods.2 C.m.p. súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, keďže toto konanie je oslobodené od poplatku a účastníkom trovy s týmto konaním nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)