Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32C/177/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: Zvac Systems s.r.o., IČO: 35 859 911, Záhorácka 5365/17A, 901 01 Malacky, zast.: Y., proti žalovanej: W., o zaplatenie 350,00 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 350,00 Eur spolu s poplatkom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 250,00 Eur od 19.10.2016 do zaplatenia a zo sumy 100,00 Eur od 19.11.2016 do zaplatenia.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu dňa 12.10.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 350,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 250,00 Eur od 19.10.2016 do zaplatenia a zo sumy 100,00 Eur od 19.11.2016 do zaplatenia titulom dlžných platieb z ukončenej Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22.06.2015. Žalobu odôvodnil tým, že strany uzavreli Zmluvu o nájme nebytových priestorov (ďalej len „Zmluva“), ktoré sa nachádzali na 1. poschodí polyfunkčného domu na N. v P. a ktoré žalovaná užívala od 22.06.2015 do 30.11.2016. Dňa 18.11.2016 uzavreli strany dohodu o skončení nájomnej zmluvy, ktorou sa dohodli, že žalovaná žalobcovi zaplatí titulom nájomného a platieb za energie sumu 350,00 Eur, a to do 25.11.2016. Tento svoj dlh žalovaná voči žalobcovi uznala pri prevzatí nebytových priestorov podpisom na protokole zo dňa 30.11.2016. Uvedenú sumu žalovaná žalobcovi nezaplatila. Žalobca požaduje tiež zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške.

2. Vo veci bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný v upomínacom konaní platobný rozkaz, ktorý však bol pre nemožnosť jeho doručenia žalovanej zrušený a vec bola na návrh žalobcu postúpená na tunajší súd. Žalovaná sa k žalobe napriek výzve nevyjadrila. Žaloba jej bola doručená podľa ustanovenia § 116 ods. 2 C.s.p.

3. Podľa § 297 súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, alebo b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 Eur. Na základe uvedeného súd podľa § 219 ods. 1 vyhlásil dňa 21.01.2019 verejne rozsudok bez nariadenia pojednávania s tým, že podľa § 219 ods. 3 miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 10.01.2019, t.j. aspoň 5 dní pred vyhlásením rozsudku.

4. Súd sa oboznámil s písomnými podaniami žalobcu a vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: Zmluva o nájme zo dňa 22.06.2015, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. P., Dohoda o ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 18.11.2016, Protokol o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov zo dňa 30.11.2016.

5. Z predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre katastrálne územie Malacky súd zistil, že žalobca je vlastníkom bytu č. X, nachádzajúceho sa na 1. poschodí polyfunkčného domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku s parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 (ďalej ako „Byt“).

6. Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22.06.2015 súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ dal žalovanej ako nájomkyni do užívania Byt na účely bývania, a to za nájomné vo výške 400,00 Eur mesačne, splatné vždy do 18. dňa kalendárneho mesiaca. Strany sa v Zmluve dohodli, že v cene nájmu nie sú zahrnuté preddavkové platby za dodávku energií, ktoré mala žalovaná hradiť žalobcovi v prípade dodávky tepla a vody na základe prefakturácie.

7. Z Dohody o ukončení nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami dňa 18.11.2016 súd zistil, že sa strany dohodli na ukončení Zmluvy ku dňu 30.11.2016. V článku III. sa strany dohodli, že vzhľadom na zloženú zábezpeku vo výške 400,00 Eur žalovaná zaplatí žalobcovi zo Zmluvy ešte zálohu na energie vo výške 100,00 Eur, ktorá čiastka bola splatná 18.11.2016 a sumu 250,00 Eur ako nájomné za mesiac október, pričom táto suma bola podľa Zmluvy splatná 18.10.2016. Žalovaná sa uvedené sumy zaviazala doplatiť do 25.11.2016, v opačnom prípade si žalobca vyhradil právo účtovať jej aj nájomné za mesiace december a január. Žalovaná dlžné sumy žalobcovi neuhradila. V protokole o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov žalovaná uznala „nevyplatený dlh 350,- €“.

8. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

9. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

10. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

12. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

14. Podľa § 671 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.

15. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

16. Podľa § 696 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

17. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

18. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca žalovanej Zmluvou uzavretou na dobu určitú dal do užívania byt v jeho vlastníctve, a to na účely bývania. Zmluva je síce formálne označená ako Zmluva o nájme nebytových priestorov, z jej obsahu však jednoznačne vyplýva, že vôľou strán bolo dohodnúť sa na nájme bytu. Predmet nájmu je aj v katastri nehnuteľností vedený ako byt, nie ako nebytový priestor a aj účelom nájmu bolo výslovne dohodnuté bývanie. Taktiež v protokole zo dňa 30.11.2016 sú prenajaté priestory označené ako „byt č. X“ a „bytové priestory“. Z uvedeného preto súd vyvodil, že strany uzavreli dňa 22.06.2015 zmluvu o nájme bytu, ktorú potom dohodou zo dňa 18.11.2016 ku dňu 30.11.2016 ukončili.

19. Žalovaná nesplnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplynula z uzavretej Zmluvy a ktorá bola potvrdená nielen v podpísanej Dohode o ukončení nájomnej zmluvy, ale i v protokole o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov, a to uhradiť žalobcovi ako prenajímateľovi sumu 350,00 Eur titulom nájomného a platieb za plnenia spojené s užívaním bytu. Súd aj vzhľadom na uvedené uznanie dlhu zo strany žalovanej, ale aj vzhľadom na vykonané dokazovanie mal za to, že žaloba žalobcu je v tejto časti dôvodná a žalovanej uložil žalobcovi túto sumu zaplatiť.

20. Žalobca si v žalobe uplatnil tiež nárok na úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009).

21. Súd, ako je vyššie uvedené, vo veci vyhodnotil, že strany uzavreli zmluvu o nájme bytu, preto na predmetný právny vzťah dopadá ustanovenie § 697 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nájomca pri omeškaní s plnením svojich peňažných záväzkov prenajímateľovi platí namiesto úroku z omeškania poplatok z omeškania. Žalobcovi preto priznal nárok na poplatok z omeškania, avšak len v ním uplatnenej výške 5,00 % p.a., pretože v tejto časti bol žalobou viazaný a nebol oprávnený priznať viac ako žalobca v konaní žiadal.

22. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. V konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku)