Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9T/47/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.02.2022 v Kežmarku takto

rozhodol:

Obžalovaný

A. O., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom A. XX, okr. Kežmarok,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v období od presne nezisteného dňa koncom roka 2004 do 26. decembra 2018, v unimobunke, ktorú spoločne obývali na adrese A. Č.. XX, okres Kežmarok, ako otec poškodenej Z. O., nar. XX.XX.XXXX, prinútil poškodenú Z. O. približne asi XXX E. násilím k iným sexuálnym praktikám tým spôsobom, že potom čo ostali sami v predmetnej unimobunke, zatiahol závesy na oknách a zavrel dvere na zámok, prinútil ju ľahnúť si na posteľ, obchytkával ju po celom tele, nasilu ju bozkával na tvár, nadával jej, že je hnusná a nech otvorí pery, potom jej hovoril, že ju miluje a nikdy ju nikomu nedá, chytal ju medzi genitáliami, lízal ju medzi nohami, vytiahol si penis a začal masturbovať, strkal jej penis medzi stehná, ona sa snažila odtrhnúť jeho ruky od seba načo on jej ich chytil a silno stisol a povedal, nech nič nerobí, lebo jej zlomí ruky, prinútil ju dať si dole nohavice, ponožky, ak sa mu nechcelo masturbovať, tak ju nútil, aby ho ručne uspokojovala ona a to tak, že jej schmatol ruku, nasilu jej ju roztvoril a prinútil ju chytiť penis, kedy jej povedal „chyť ma, chyť ma počuješ a rob“, niekedy ho musela ručne uspokojovať až kým nevyvrcholil, keď odmietala, tak ju udrel, stláčal jej ruky alebo nohy, alebo ju udrel do nohy, inokedy požadoval aby ho ručne uspokojovala nejakú chvíľu a potom si ľahol oproti nej a začal si prikladať penis o jej chodidlá, najprv ich bozkával, cmúľal jej prsty na nohách a potom si ich chytil a začal nimi pohybovať hore a dole, kde penisom narážal medzi prsty nôh, až kým sa neuspokojil, potom vyvrcholil na jej chodidlá, menovaná sa snažila nejako vytrhnúť, krčila nohy, načo jej on nohy vykrúcal a vyhrážal sa, že jej ich zlomí ak sa bude brániť, vyhrážal sa jej, že ak ho nahnevá, tak ju znásilní, potom po vyvrcholení za sebou upratal, kde všetko vykonala vždy pod nátlakom a strachom, vyvolávalo to u nej nechutné pocity, taktiež ju v uvedenom období obmedzoval tak, že nemohla nikam chodiť len do školy a domov, zakazoval jej rozprávať sa s mužmi, a to aj s rodinnými príslušníkmi a ak sa rozprávala, niekedy ju za to udrel, nemohla chodiť na žiadne oslavy, lebo by ju tam niekto chcel, obžalovaný ju ponižoval a vysmieval sa jej, že nemá na to, aby to niekam dotiahla, lebo je obyčajná cigánka, vulgárne jej nadával, zakazoval jej nosiť šaty, sukne, maľovať sa, robil jej žiarlivostné scény, strihával jej nechty na nohách a lakoval v červených odtieňoch, pretože ho to vzrušovalo, keď sa umývala, nemohla si zatiahnuť záves a on ju pozoroval cez okno, niekedy ju zobudil zo spánku okolo 23.00 hod., 24.00 hod. a prinútil ju k vyššie opísaným sexuálnym praktikám, keď prichádzala domov z internátu, tak ju kopal do zadku a udieral rukou do chrbta, niekedy vyťahoval vojenský opasok a začal s ním mávať a následne udierať po posteli, načo u menovanej vyvolával pocit strachu a rozplakala sa, ohrozoval ju s mačetou v ruke a pýtal sa jej, s kým súloží, v období od konca októbra 2011 do roku 2013 pokračoval v sexuálnych praktikách a to asi 30 krát na adrese S. XX, T. a na adrese D. XX, R., v školskom roku 2011-2012 mu musela poškodená od rána od ôsmej večer, s výnimkou keď mala prednášky, každú hodinu volať, hlásiť svoj odchod z internátu, príchod do školy, odchod zo školy, ak len minútu sa zdržala začal jej vulgárne nadávať, v školských

rokoch 2012-2015 sa musela hlásiť už len tri krát do dňa, každý týždeň musela chodiť domov z internátu aj keď nechcela, a vyhrážal sa jej, že ak nepríde, tak ju zmláti alebo zabije a že zbije aj zabije aj jej mamu, kričal na ňu, poučoval ju, nadával jej, kopal ju, urážal ju, spálil jej oblečenie a fotky a psychicky na ňu tlačil aj niekoľko hodín, pokiaľ nezačala strašne plakať, zobral jej telefón a kontroloval jej správy, kedy chcel zistiť, či nemá nejakého priateľa, keď mala skúškové obdobie, zakazoval sa jej učiť, z uvedených dôvodov sa uzatvárala, bola tichšia, nekomunikovala s okolím, bála sa jeho prítomnosti,

t e d a

- násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútil iného k iným sexuálnym praktikám a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na chránenej osobe - dieťati a blízkej osobe,

- blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozilo jej fyzické a psychické zdravie, a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

zločin sexuálneho násilia podľa , písmeno a/, písmeno b/ s poukazom na a , , zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a/, , písmeno d/ s poukazom na , a . Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa s poukazom na , , a na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinástich) rokov.

Podľa súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Z.. Z. O., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom E., M. XXX/X škodu vo výške 21.356,80 Eur.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 08.06.2021 obžalobu pod sp. zn. -63 na obžalovaného A. O. pre skutok, ktorého sa mal tento obžalovaný dopustiť tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku (s výnimkou doplnenia skutku súdom o spálenie oblečenia a fotiek a kopania), pričom prokurátorka tento skutok právne kvalifikovala ako zločin sexuálneho násilia podľa , , s poukazom na ustanovenie a , a tiež aj ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na ustanovenie .

Obžalovaný A. O. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.09.2021 po poučení o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v ustanovení vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátorky kladie za vinu /vyhlásenie podľa /. Preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne poškodenej Z. O., svedkov, znalcov a prečítaním obsahu znaleckého posudku a listinných dôkazov z prípravného konania a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný A. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že veľa vecí uvedených v obžalobe je vymyslených a tieto on nikdy nespáchal. Nikdy nemal také sklony, nie je úchylák, čo potvrdilo vyšetrenie u psychiatričky a sexuologičky. Poškodená si veľa vecí vymyslela, pretože sa jej nechcelo učiť, mala všelijaké záujmy a on bol z tohto dôvodu na ňu prísny. To je podľa neho pomsta z jej strany. Nepočúvala ho, bola drzá a prezývala ho všelijakými prezývkami. Odmietol sexuálne násilie a týranie. Ako vypovedal, v roku 2004 bývali v A. v unimobunke, pretože im dom zhorel. V nej býval on s manželkou, jeho dvaja synovia a dcéra Z.. Kúpeľňa tam nebola. Mali tam tri postele, na jednej spal on s manželkou, chlapci spali na gauči a poškodená Z. na váľande. Vaňu mali v predsieni, kde sa každý kúpal. Na ten čas ostatní členovia domácnosti išli vonku. On tam býval do roku 2016, kedy sa presťahoval do R., kde si našiel prácu. V súčasnej dobe býva v R. v prenajatom byte a pracuje v H. Z. H. N.. Potom však vypovedal, že v R. býval len na adrese Z. R. a pracoval v C.. Dôvod bol ten, že im obec vzala pozemok a on už nemohol bývať v unimobunke. Na otázku, prečo si vybral Trnavu, keď pracoval v Bratislave, obžalovaný uviedol, že býval v Šali, potom si vybral za bývanie Trnavu a keď pracoval v Bratislave, býval na ubytovni v Bratislave. On len chcel, aby poškodená doštudovala a nechcel, aby sa dala s niekým počas školy do styku. Preto bol na ňu prísnejší. Odmietol však odpovedať na otázku, čo znamená byť prísnejší ale odmietol, že by to bolo vo fyzickej rovine a bolo to len tým, že jej dohováral. Poškodená začala študovať na vysokej škole v roku 2015 a vtedy bol s ňou v kontakte telefonicky každý druhý deň a pýtal sa jej, čo robí. Dcéru vtedy navštevoval raz za mesiac. Pred nástupom poškodenej na štúdium na vysokej škole mali spolu dobrý vzťah ako otec s dcérou a keď bývali v A., poškodená nemala žiadne záujmy, pretože na ne nemala možnosti ale počas štúdia na vysokej škole chodila na diskotéky. Obžalovaný tiež opísal svoje zamestnania s tým, že od roku 2016 je rozvedený. Dôvodom ich rozvodu boli finančné ťažkosti, pretože manžela bola nezamestnaná a on nedokázal utiahnuť celú domácnosť, ktorú po rozvode opustil. Predtým s manželkou žiadne problémy nemal a aj teraz majú dobré vzťahy, volajú si a navštevujú sa. Dve iné partnerky vo veku 33 a 35 rokov mal ešte počas manželstva a pohlavný život s manželkou označil za dobrý. Poprel sexuálny kontakt so svojou dcérou a tiež, že by sa jej nevhodne dotýkal. Tiež poprel, že by ju obmedzoval v pohybe alebo že by jej niečo zakazoval. Poškodená počas štúdia na vysokej škole chodievala domov raz za dva týždne a on bol od roku 2016 v A. tak raz za dva mesiace. Počas strednej školy mala dcéra kamarátov ale on ich nepoznal ale chodievali aj k nim domov. Poškodená si vymyslela, že by jej zakazoval, aby sa stýkala s mužmi alebo že by jej určoval, ako sa má obliecť. Nikdy jej ani nenadával a mal s dcérou dobrý vzťah. Nechcel sa však vyjadriť k tomu, prečo by sa mu chcela poškodená pomstiť, ak mali, ako on tvrdí, dobrý vzťah. Raz jej ostrihal a nalakoval nechty na nohách a to na požiadanie dcéry ale pritom vtedy doma nikto nebol. Nikdy sa svojej dcére nevyhrážal, nikdy ho ani nepriťahovala a ani nevzrušovala. Poprel, že by dotýkal jej nôh, sledoval ju pri umývaní, masturboval pri nej alebo ju obmedzoval v kontakte s rodinnými príslušníkmi. Tiež poprel, že by od dcéry vyžadoval absolvovanie gynekologickej prehliadky. Tiež poprel, že by ju udrel. Počas štúdia na vysokej škole bol s dcérou v telefonickom kontakte dvakrát za deň ale už neodpovedal na otázku, aký bol dôvod tak intenzívneho telefonického kontaktu. Kontaktovala ho však jeho dcéra. Nevedel sa vyjadriť k záverom znalca o posttraumatickej stresovej poruche. Na dcére nepostrehol žiadne príznaky nepohody. Poprel, že by u neho bola diagnostikovaná Thygatrofília a spochybnil závery lekára, ktorý to diagnostikoval. Potvrdil, že správy uvedené na čísle listu 26 a 27 vyšetrovacieho spisu písal svojej dcére on. Potvrdil, že sa dcére vyhrážal samovraždou, lebo dcéra ho nepočúvala a odišla z A.. Neodpovedal však už na otázku, prečo ho nepočúvala, keď odišla z A.. Uviedol, že osobne dcére vulgárne nenadával a to bolo len v textových správach. Písal jej tieto vulgárne správy lebo ho nepočúvala ale nevedel povedať, prečo to tak bolo. Používa Facebook a správy na čl. 29 až 30 vyšetrovacieho spisu písal on. Tie správy nemyslel vážne a nebola to ich bežná konverzácia. Už tri roky si s dcérou nevolajú a nepíšu. Dôvodom bolo, že si dcéra našla priateľa. Vtedy ho už nezaujímalo to, čo robí jeho dcéra. Jeho vzťah k dcérinmu priateľovi je výborný ale nie sú v kontakte. Tým myslí, že vie, o koho ide. Odmietol sa vyjadriť k tomu, prečo sa s dcérou nestýka od mája 2019, ak majú s dcérou a jej priateľom taký výborný vzťah. Aj so synmi má výborný vzťah a nemá s nimi žiadny problém. Potvrdil, že dcére kupoval spodné prádlo, rovnako ako aj svojej manželke. Poprel, že by dcére spálil nejaké veci.

Svedkyňa - poškodená Z. O., dcéra obžalovaného A. O. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že súhlasí so všetkým, čo uviedla vo svojom písomnom trestnom oznámení a tiež trvá na výpovedi z prípravného konania. Vyrastala v chudobnej rodine. V roku 2000 im zhorel dom a od obce dostali unimobunku, kde bývali a to mama, otec, ona a jej dvaja bratia. Pamätá sa, že keď bola dieťa, tak jej otec ju nemal rád a častokrát sa jej vysmieval a porovnával ju s inými dievčatami. Až keď začala dospievať a mala 11 alebo 12 rokov sa začal otec k nej inak správať, bol k nej milší a kupoval jej viac vecí ako bratom. Pamätá si, ale neviem v ktorom roku to bolo, ale asi približne od roku 2004 obžalovaný začal na nej páchať sexuálne

násilie a obmedzoval ju, hlavne jej slobodu. Nemohla nikam chodiť a mohla chodiť len v sprievode jej mamy. Taktiež ju začal fyzicky napádať. Robil jej žiarlivostné scény. Vyhadzoval jej veci. Otec pracoval v ČR a chodieval k nim v noci domov. Pamätá si, že bol to nejaký zimný mesiac, ale nevie ktorý, kedy ostali spolu sami v izbe. Mama s bratmi išli na nákup a jej otec jej vtedy začal hovoriť, že opeknela, že sa zmenila, potom zamkol dvere, zatiahol závesy a ľahol si vedľa nej na posteľ. Ona si pamätá, že mala vlasy v cope a mala oblečený taký hnedý sveter. Najprv ju začal obžalovaný obchytkávať, bozkávať a hovoril jej, že sa mu strašne páči a hovoril jej, že ju miluje a že keď sa umývala cez okno, že vtedy sa do nej zamiloval. Potom cítila ako sa obžalovaný vzrušoval, rozopínal si nohavice a začal masturbovať. On potom, keď už sa vyvrcholil, tak si zobral uterák zo šnúry na prádlo a všetko za sebou utrel. Ona potom začala strašne plakať a obžalovaný jej začal vysvetľovať, že nič zlé sa nestalo, že každý otec miluje takto svoju dcéru a potom sa ju snažil nejako upokojiť, aby prestala plakať, lebo vedel, že príde mama s bratmi. To sa mu nedarilo, pričom ona stále plakala. Pamätá si, že potom prišla mama s bratmi z obchodu a mama sa pýtala, že čo sa stalo, že prečo plače a obžalovaný povedal, že kvôli tomu, že jej nechcel dať telefón. Tak jej ho potom hodil na posteľ, aby sa hrala. To bola jej prvá spomienka na ktorú si pamätá. Niekedy to prebiehalo tak, že keď bola staršia, mala 13 alebo 14 rokov, tak od nej obžalovaný požadoval, aby ho ručne uspokojovala a tiež obžalovaný mal taký fetišizmus na nohy s tým, že sa mu páčia jej nohy, a keď ich videl, tak ho to strašne vzrušovalo. Tiež ju sledoval pri umývaní. Toto správanie obžalovaného voči nej trvalo od tých 11 rokov celú základnú školu, strednú školu a vysokú školu až do roku 2018. Naposledy sa to stalo v roku 2018, keď prišla domov na Vianoce. V roku 2012, keď bola v T. na internáte, tak obžalovaný bol u nej jeden týždeň. Potom sa v 3. ročníku na vysokej škole nasťahovala do podnájmu, kde bývala s dvoma študentkami, ale keď tam nemala spolubývajúcu, tak tam prišiel obžalovaný za ňou párkrát a tam sa to tiež stalo. Ona si spočítala roky, rátala to približne a spočítala si, že koľko bolo týždňov a pamätala si približne, aké časové obdobie obžalovaný pracoval a vyšlo jej, že by to malo byť okolo XXX-E., ale mohlo to byť viac alebo menej. Ona o tom, čo jej robí obžalovaný, povedala mame keď mala 17 rokov. Mama jej na to povedala, že je to strašné, že čo má s tým robiť, povedala, že je to taká hanba, že by to nemohla oznámiť. Potom sa zdôverila ešte kamarátke, ale to už bolo v roku 2016 aj to jej osobne ani nepovedala, len jej to napísala, že ju jej otec obťažuje a napísala tiež, že nevyžaduje od nej sex ale robí niečo iné. Hlavne to bolo po takej udalosti, keď bola v lete 2016 zamestnaná a začal jej obžalovaný volať, že ju chce navštíviť, že chce prísť za ňou. Vtedy mu povedala do telefónu, že nechce, aby za ňou chodil. Potom jej začal obžalovaný vypisovať správy, že ju zabije, že si ju chytí, že keď príde domov z roboty, že tam ju bude čakať a ju zabije. Vtedy bola psychicky na tom dosť zle a zavolala druhej spolubývajúcej, že sa jej vyhráža jej otec. Tá prišla po ňu do práce s autom aj so svojim priateľom a tej kamarátke, ktorej sa zdôverila, potom aj písala o správaní sa otca. Je to Q. Č.. Potom to ešte raz spomenula kamarátovi Z. Z., ale to mu tiež oznámila len písomnou formou a nehovorila mu to osobne. Svedkyňa poškodená odmietla vypovedať o sexuálnych útokoch, lebo je to pre ňu veľmi nepríjemné. Odkázala na svoju výpoveď z prípravného konania, kde je to všetko podrobne uvedené. Keď bola na základnej škole a strednej škole, tak mohla chodiť jedine do školy a naspäť domov, a ak niekde išla, tak jedine v sprievode mamy. Keď sa potom vrátili, tak sa obžalovaný stále vypytoval, že kto tam bol, koho stretli a podobne. Keď sa obžalovaný dozvedel, že sa s niekým stretli a bol tam nejaký chlap, tak jej urobil žiarlivostnú scénu, ako sa nemá s niekým rozprávať. Potom, keď bola na vysokej škole, tak v 1. ročníku mu musela volať každú hodinu a to odkedy vstala ráno až kým nešla spať. Keď mala prednášky, musela mu volať každú hodinu. Nemohla sa maľovať. Začala sa maľovať až na vysokej škole, pretože obžalovaný tvrdil, že keď sa namaľuje, tak potom pôsobí ako kurva. Tiež si nemohla obliekať šaty alebo sukne, pretože podľa obžalovaného šaty a sukne priťahujú chlapov. Keď sa vracala z vysokej školy v 1. a v 2. ročníku domov, tak jej obžalovaný kontroloval telefón. Nadávky boli na bežnom poriadku. Nadával jej do kuriev a že je štetka. Vysmieval sa z jej pleti. Nadával jej, že je špinavá cigánka. Ponižoval ju vo vzťahu k škole a hovoril, že nemá na to, aby vyštudovala. Tiež jej pálil jej osobné veci, oblečenie a fotky. V 1. ročníku na vysokej škole si obžalovaný zapisoval časy hovorov, mal to rozdelené na týždne a porovnával si, kedy mu volala a v akom čase. Keď potom ten čas nesedel, tak sa s ňou hádal alebo ju udrel. Kontroloval jej šatstvo z dôvodu, že sa obžalovaný bál, že sa odsťahuje z domu. V nedeľu, keď odchádzala do Trnavy, tak jej kontroloval cestovnú tašku a pozeral, že čo si berie so sebou. Počítal jej tiež kusy oblečenia a vždy si vypočítal, že na koľko dní odchádza preč a toľko kusov spodného prádla si mohla zobrať vrátane ponožiek. Keď mala oblečenia viac, tak jej ho z tašky vybral. Prvé tri roky na vysokej škole ju obžalovaný každý týždeň po príchode čakal na stanici v Poprade. Vždy jej nadával, že vyzerá hrozne, že sa určite kurvila a že má kruhy pod očami. Potom žiadal od nej, aby na neho dýchla, lebo chcel podľa dychu usúdiť, či mala s niekým sexuálny styk alebo nie. Niekoľkokrát ju v autobuse počas cesty udieral päsťou do ramena alebo do stehna. Potom, keď prišli domov, tak ju kopol a povedal, že to má na privítanie. Niekedy ju udrel do ramena a stehna päsťou alebo

sa len približoval k nej s takými vyhrážkami, že ju zmláti. Párkrát sa jej vyhrážal, že sa zabije. Hlavne po 1. ročníku v lete, keď bola doma, robil obžalovaný také scény, že ak nastúpi do ďalšieho ročníka, tak sa zabije, stiahol si dole tričko, zobral nôž a kričal na ňu, že či chce, aby sa zabil a namieril si nôž vždy na brucho alebo na ruky. Raz sa dokonca stalo, že si vymyslel, že dostal infarkt, aby ju potom mohol emočne vydierať, že je to kvôli nej. Zakazoval jej rozprávať sa s bratmi, pretože si myslel, že ju každý chlap chce a že v rómskych rodinách je to bežné, že brat so sestrou niečo má. Žiarlil na jej bratov, hlavne na mladšieho Z.. S ním si napr. nemohla ani telefonovať a dokonca jej tiež zakazoval, aby chodila k bratovi na návštevu, keď už brat býval v Šali s priateľkou. Ona obom bratom hovorila, že sa obžalovaný chová ku nej neprimerane, ako k svojej žene. To povedala obidvom. Keď bola staršia, nevyhľadala žiadne psychiatrické alebo psychologické poradenstvo s tým, že k psychológovi chodí iba posledné dva roky. V súčasnej dobe nemá s otcom žiaden vzťah a vzájomne nekomunikujú. Ona podala žiadosť na neodkladné opatrenie a odvtedy ju obžalovaný nekontaktoval. Návrh na toto neodkladné opatrenie dala hlavne kvôli tomu, že obžalovaný vedel, kde býva a kde pracuje s tým, že tiež pracoval v Trnave a tak sa bála o svoju bezpečnosť. Ona obžalovanému napísala v júni 2019 správu, aby ju nekontaktoval a že sa s ním už nikdy nestretne. Napriek tomu v septembri 2019 prišiel k nej do roboty a na základe toho podala návrh na neodkladné opatrenie. Obžalovaný si nechal posielať poštu do miesta jej pobytu v Trnave, pretože mal zmenený trvalý pobyt v Trnave a tiež aj pracoval v Trnave a odôvodňoval to tým, že on si musí dať k nej posielať poštu, pretože na východ je to pre neho ďaleko. Dôvodom podľa nej bolo, aby bol obžalovaný s ňou v osobnom kontakte a to bola iba zámienka. Počas fyzických atakov bola prítomná jej mama a niekedy aj bratia a to aj keď jej nadával a ju ponižoval. Tiež boli bratia svedkami aj keď ju otec už ako staršiu 15-20 ročnú násilím bozkával a keď mu musela sedieť na kolenách. Čo sa týka sexuálneho násilia, tak raz, keď sa rozprávala s jej mladším bratom a rozprávali sa o tom, že podala trestné oznámenie, tak jej brat povedal, že ak si otec myslí, že spali keď niečo robil, tak sa veľmi mýli. Čo sa týka mamy, poškodená si myslí, že o všetkom vedela. Keď sa s ňou rozprávala, že podala trestné oznámenie, tak jej tvrdila, že ona nič nevidela. Bratia sa po väčšine na to pozerali, otca sa báli, ale niekedy hovorili, že jeho správanie nie je normálne a mama, keď ju obžalovaný napr. fyzicky napádal, tak buď sa utiahla alebo sa len prizerala. Niekedy obžalovanému povedala, nech prestane, inokedy začala plakať a niekedy obžalovaný napadol aj mamu. Keď mala asi 3 roky, tak jej otec mal pomer so švagrinou jej mamy. Kvôli tomu sa aj potom rozviedli. Otec vtedy s nimi nebýval asi rok. Počas štúdia na strednej škole známosť nemala a počas vysokej školy mala dvoch priateľov a potom, keď začala pracovať, tak si našla terajšieho priateľa. Obžalovaný o tých prvých dvoch priateľoch nevedel lebo ona sa mu bála o nich povedať. Jediný priateľ, o ktorom obžalovaný vie, je jej terajší priateľ R. E. a dozvedel sa to tak, že keď telefonovala s mamou, obžalovaný započul, že má priateľa. Čo jej potom mama hovorila, tak obžalovaný strašne začal na ňu nadávať a dokonca aj keď išiel na návštevu k bratovi Z. O., tak pred nimi nadával, že ju zabije a zabije aj jej priateľa. Svedkom toho bola aj bratova priateľka M. D.. Ona nikdy nežiadala obžalovaného, aby jej lakoval nechty na nohách. To bola je úchylka. Počas základnej školy, strednej školy a vysokej školy jej kontroloval, v akom stave má nohy. Strihával jej nechty a potom jej ich lakoval. Obžalovaný aj často hovoril, že keď ich má nalakované, tak jeho to viac vzrušuje. Keď boli niekde na nákupoch, tak jej niekedy kúpil spodné prádlo, ktoré sa obžalovanému páčilo a hovoril jej, že ho môže jedine nosiť, keď on bude doma. Keď bývali N. A., tak v izbe mali väčší lavór, a v ňom sa kúpali. Keď chodila na základnú školu a strednú školu, obžalovaný ju pozoroval cez okno. Pripravil jej vodu a povedal jej, že nech má roztiahnuté závesy, že on ju chce vidieť.

Vzhľadom na postavenie svedkyne - poškodenej, ako obete násilného trestného činu sexuálneho charakteru, ktorá nechcela na hlavnom pojednávaní podrobne vypovedať o konaní obžalovaného vo vzťahu k sexuálnemu násiliu, v snahe predísť druhotnej viktimizácii obeti trestného činu, vyhovel návrhu prokurátora a na záver výsluchu poškodenej na hlavnom, pojednávaní prečítal celú výpoveď svedkyne - poškodenej z prípravného konania, na ktorú poškodená odkázala. Čítanie výpovede v jej celosti, hoci sa poškodená vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní neodchýlila od svojej výpovede z prípravného konania, je dané komplexnosťou jej výpovede a snahou predísť tomu, aby súd čítaním iba častí výpovedí nevytrhol z kontextu celej výpovede pri hodnotení dôkazov.

Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní realizovanej po vznesení obvinenia obžalovanému svedkyňa

- poškodená uviedla rovnaké skutočnosti, ako na hlavnom pojednávaní a rovnako ako na hlavnom pojednávaní opísala, ako ju otec prvýkrát zneužil s tým, že takto sa to dialo stále a to asi XXX E.. Obžalovaný si k nej ľahol do postele a začal ju obchytkávať po celom tele a zakaždým si k nej ľahol tak, aby ona bola zadkom k nemu. Vtedy cítila, že sa vzrušuje, niekedy jej začal sťahovať pyžamo a chytal ju medzi nohami. Potom cítila, ako začal masturbovať a niekedy sa k nej pritisol. Tie nohavičky

jej dal vždy dole. Ona mu dávala ruky z tela preč a hovorila, že to nechce. On ale nikdy neprestal a keď sa bránila, tak ju obžalovaný udrel buď do nohy, do ruky a do stehna a to vždy päsťou. Vtedy jej hovoril, že nech sa prestane brániť a že je to normálne. Tiež jej hovoril, že ju miluje a že je iba jeho. Obžalovaný to robil bez hanby aj keď jej mladší brat spal na vedľajšej posteli. Keď jej bratia odišli bývať do druhej maringotky, ona musela spávať s otcom v posteli a jej mama spala na posteli, kde predtým spali jej bratia, čo odôvodňovala tým, že ju bolí chrbtica. Mame aj v 18 rokoch napísala na papier, čo jej otec robil a ako ju lízal a to od jej 14 rokov. V nejakom 8. alebo 9. ročníku na základnej škole ho musela uspokojovať tak, že mu musela držať penis a keď nechcela, tak jej násilím roztvoril ruku a chytil ju. Celé roky sa to dialo tak, že obžalovaný zamkol dvere, zatiahol závesy, zobral jeden vankúš, ľahol si na posteľ na chrbát a začal ju k sebe volať. Keď nereagovala, tak ju násilím stiahol k sebe na posteľ, vyzliekol si nohavice a začal ju hladkať po celom tele a medzi nohami. Pritom sa ručne uspokojoval a niekedy chcel, aby sa ho dotýkala alebo ju nútil by ho uspokojovala ona rukou. Bozkával jej holé nohy a lízal chodidlá. Tiež si prikladal penis na jej chodidlá alebo ho pretláčal medzi jej chodidlá. Niekedy sa vzpierala, vtedy jej nadával do kuriev a špinavých cigánok a hovoril jej, že ju miluje. Nikdy sa nestalo, že by mali spolu pohlavný styk. Niekedy sa jej vyhrážal, že ak sa bude vzpierať, tak ju znásilní. Dal jej facku, vytiahol na ňu vojenský opasok a tým sa vyhrážal, že ju zbije a ona sa bála, lebo by sa mu neubránila. To sa dialo od jej 11 - 12 rokov až do jej 26 rokov. Keď sedela na posteli, tak obžalovaný sekol mačetou do steny maringotky asi 5 centimetrov od jej hlavy. Párkrát ju zneužil aj v Zavare, kde počas štúdia bývala. Naposledy sa tak stalo 26.12.2018, kedy bola doma, on zamkol, zatiahol závesy, on asi musela dať dole ponožky a obžalovaný povedal, že ju miluje a pozerajúc sa na jej nohy masturboval. Veľakrát ju bozkával na pery, vravel jej, že je jeho žena a musela mu sedieť na kolenách. Aj bratia, ktorí boli svedkami tohto jeho správania jej hovorili, že to nie je normálne.

Svedkyňa G. O., bývalá manželka obžalovaného tak na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní využila vzhľadom na svoj pomer k obžalovanému svoje právo zakotvené v ustanovení a odmietla vypovedať.

Svedok A. O. ml., syn obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o sexuálnom obťažovaní nič nevie, lebo z A. sa odsťahoval v roku 2009, keď skončil strednú školu. Aj predtým od roku 2005 spolu s bratom bývali v samostatnej unimobunke. Do roku 2005 všetci bývali v jednej unimobunke, on s bratom spali na poschodových posteliach a sestra s rodičmi na manželskej posteli. Obžalovaný bol k ich sestre prísnejší lebo nechcel, aby mala frajerov a aby sa učila s tým, že sem tam padli aj nejaké nadávky. Sestra sa im na správanie obžalovaného nesťažovala a oni sa o tom všetkom dozvedeli len nedávno. Sestra im povedala, že ich tým nechcela zaťažovať a riešiť to začala, až keď začala bývať s frajerom. Povedala im, že ju otec obťažoval a chodil za ňou do Trnavy, čo ona nechcela ale o obťažovaní im nič konkrétne nepovedala, lebo sa hanbila. Poškodená nehovorila, že by sa obžalovaný k nej správal neprimerane a ona to tak možno brala. Obžalovaný bol prísny aj na neho a brata a chcel, aby sa učili, pričom padli z jeho strany aj nejaké nadávky. Obžalovaný si vo vzťahu ku štúdiu poškodenej v Trnave myslel, že si tam bude hľadať frajerov, nedokončí školu a urobí mu hanbu. Obžalovaný povedal, že ak si poškodená nájde frajera, znepríjemní jej život. Nevie však, ako obžalovaný reagoval na to, keď si poškodená našla frajera lebo on domov chodí iba raz za rok. Svedok nevidel, že by obžalovaný nasilu bozkával poškodenú alebo že by mu ona sedela na kolenách. Svedok nevedel uviesť, čo bolo dôvodom rozvodu manželstva jeho rodičov, počul však o frajerke obžalovaného, ale on ju nepoznal.

Svedok Z. O., syn obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nevidel žiadne nadávky a ani ponižovanie, o ktorých hovorila jeho sestra. Keď im zhorel dom, starosta obce im dal jednu unimobunku. Neskôr si prikúpili druhú, kde išiel bývať on s bratom A. a v druhej ostali bývať jeho rodičia a ich sestra Z.. Keď skončil štúdium na strednej škole v roku 2014, tak sa osamostatnil. Keď bývali v jednej unimobunke, spala sestra sama na váľande. Bol svedkom, ako obžalovaný poškodenej nadával a nechcel ju pustiť na štúdium do Trnavy. Robil scény, lebo si myslel, že má v Trnave frajerov. Nebol svedkom toho, že by obžalovaný poškodenú napadol, že by jej kontroloval telefón alebo nevhodne bozkával. Keď mu sestra poslala trestné oznámenie, ktoré podala na obžalovaného, tak ho to zarazilo. On nič z toho, čo je uvedené v trestnom oznámení nevidel, videl iba nadávky. Keď sa o tom so sestrou rozprával, sestra sa rozplakal a hovorila, že to chcela urobiť už skôr ale bolo to pre ňu ťažké. Obžalovaný poškodenú často telefonicky kontroloval a ona sa mu musela hlásiť cez telefón. Nebol svedkom toho, aby obžalovaný poškodenej lakoval nechty na nohách. Jeho a ani jeho brata obžalovaný nikdy neudrel a k poškodenej sa obžalovaný správal ešte najlepšie. Obžalovaný mu nikdy nekontroloval telefón. Zmeny v správaní poškodenej, keď obžalovaný nebol doma nevnímal. Obžalovaný poslal poškodenú ku gynekológovi,

pretože chcel vedieť, či je ešte panna. Keď sa obžalovaný dozvedel, že poškodená má frajera, tak na to reagoval tak, že by ho chcel stretnúť. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, prečo na rovnakú otázku v prípravnom konaní vypovedal, že vtedy mal obžalovaný nervy a hovoril, že frajera poškodenej zabije. Svedok tiež potvrdil pravdivosť svojej výpovede z prípravného konania v tom, že videl ako obžalovaný lakoval poškodenej nechty, pravdepodobne na rukách.

Svedok R. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že za najdôležitejšie považuje povedať následky, ktoré dennodenne vidí na poškodenej. V prvom rade je to uľakovosť, keď sa napríklad pri silnejšom zvuku alebo v tieni extrémne mykne. Po druhé je to jej odpor k vlastným nohám, na ktorých si má problém ostrihať nechty. Zažil, že keď si dlhé nechty na nohách musela poškodená ostrihať, tak to robila s plačom a tiež mala problém si ich umývať. Keď prídu na svadbu alebo na miesto, kde je viac ľudí, tak poškodená sa zo začiatku správa veľmi utiahnuto, ako keby sa cítila nekomfortne a vtedy sa s ňou snaží prvú hodinu pokojne rozprávať, potom sa poškodená uvoľní a prestane mať stres z tohto množstva ľudí. Svedok si myslí, že jej zdravotné problémy, ktorú sú gynekologického charakteru sú psychosomatického pôvodu a súvisia s tým, čo sa dialo, pretože jej laboratórne nikdy nezistili pôvod, prečo sa jej ten zápal vytvára. S poškodenou sa zoznámil na štúdiu doplňujúceho pedagogického vzdelania v Trnave, ktoré trvá 4 semestre a posledný 4. semester ju pozval von a po mesiaci sa z nich stal pár. Vo februári 2019 spozoroval, že poškodená má vážne problémy v rodine. Keď bola za ním prvýkrát v Nitre, kde býval na internáte, tak jej volala mama a hovorila jej, že ju bol otec hľadať v robote a že zúri, že ju tam nenašiel. Ona reagovala plačlivosťou a povedala, že si nepraje, aby za ňou chodiť do práce a hneď chcela, aby ju svedok odviezol naspäť do jej podnájmu do Trnavy. Tak všeobecne o rodine poškodenej sa rozprávali už od začiatku ich vzťahu. Niekedy koncom februára mu poškodená hovorila, že ju otec aj obťažoval a použila práve tento výraz. Dnes si myslí, že mu to dokázala povedať preto, lebo sa to u nej už lámalo a dokázala mu to povedať tak skoro, ako začali spolu chodiť. Poškodená sa chcela vnútorne brániť a riešiť to. On sa jej spýtal jednu otázku, či ju obžalovaný aj znásilnil, ale ona mu v aute vtedy povedala, že nie, ale viac mu k tomu nechcela povedať. Ešte sa jej spýtal, či by to chcela nahlásiť na políciu, ale ona povedala, že nie, že by o tom nevedela hovoriť. Potom v prvom polroku 2019 bol svedkom viacerých telefonátov, ako s poškodenou telefonovala jej mama, ako keby jej dávala mama stále odkazy od otca. Pred ním poškodená s obžalovaným nikdy priamo netelefonovala. V prvom polroku 2019, keď mala ísť poškodená na povinnú prax učiť na základnú alebo strednú školu a ona chcela ísť na prax na východ na strednú školu, kde predtým chodila, od mamy sa dozvedela, že otec si zobral dovolenku, aby prišiel na východ domov, aby bol s ňou. Ona vtedy povedala, že tam nepôjde a narýchlo si našla prax v Trnave. V tom prvom polroku 2019 sa viackrát rozprávali o jej rodine a ona mu opísala udalosti, ako otec tyranizoval celú rodinu a aj ju, ako ju bil, ako jej nadával. Rovnako sa správal aj k jej bratom ale k nej to bolo najhoršie. Správal sa k nej majetnícky. Hovorila mu, že ako ju otec kontroloval na vysokej škole, ako mu musela stále telefonovať, ako musela na víkendy chodiť domov, obžalovaný ju čakával na stanici, nadával jej a bil ju už pred ľuďmi na stanici, resp. bil ju v autobuse. A ak náhodou nie tam, tak doma ju obžalovaný vždy zbil. Potom mu hovorila, aký mala problémy odchádzať do školy, lebo jej vždy obžalovaný robil scény a nechcel ju pustiť. S plačom a s obrovským stresom aj odchádzala a aj prichádzala do školy. Keď sa jej spýtal na obťažovanie, tak si dala hlavu dole a nebola schopná mu to opísať. Počas prvého polroku, čo spolu chodili, tak sa s otcom stretla dvakrát, kedy prišiel za ňou. Prvýkrát to bolo vo februári, kedy si vyzdvihol poštový lístok a prišiel k nej na obed. To bola zámienka, že si obžalovaný k nej nechával posielať poštu, aby ju mohol navštevovať. Druhýkrát to bolo v máji alebo v apríli, kedy tiež prišiel obžalovaný pre žltý lístok z pošty, ale k nej do práce, ale v tom čase obžalovaný vedel, že má priateľa a v práci jej spravil veľkú hanbu, lebo mu hovorila, že jej vytrhol lístok z ruky a jej nadával, že prečo nešla na prax na východ, že sa jej vyhrážal, že pozná ľudí v Trnave a má pozdraviť toho kokota, s ktorým chodí. Dokonca si spomína, že keď telefonovala s mamou, tak tá poškodenej odkázala od otca, že si svedok má vypýtať povolenie od obžalovaného, že môže s poškodenou chodiť, čo je podľa neho úplne absurdné. V máji a v júni sa stupňovali tie nátlaky od mamy, odkazy od obžalovaného vrcholili a tak mu poškodená v máji napísala, že už ho nechce vidieť, pretože ak za ňou príde, tak nahlási na políciu, že čo jej robil, na čo jej prišlo množstvo výhražných SMS od obžalovaného. Tieto SMS správy svedok aj videl. Poškodená mu preposlala aj SMS od obžalovaného, kde bolo množstvo vulgarizmov na jej osobu a vyhrážok. On to v tomto období začal brať vážne a bál sa o jej bezpečnosť. Mali s poškodenou rozhovor, kde ňu nástojil, aby povedala, že čo jej otec robil ale ona dala dole hlavu a zasekla sa. On sa jej opýtal, že či jej tam dole strkal prsty, na čo ona povedala, že nie. Potom som sa jej spýtal, že či masturboval na nej, na čo ona prikývla na znak súhlasu. V ten večer sa na základe otázok a jej odpovedi formou prikyvovania dozvedel o základnom obraze sexuálneho násilia. Dozvedel sa o jeho masturbácií, o fetišizme na nohy, o tom, že ju násilne bozkával, že jej hovoril, že ju ľúbi a

ona mu musela násilím hovoriť, že ho ľúbi tiež. Potom, že ho musela uspokojovať rukou, ako jej násilím roztváral ruku a udieral ju do hánok. V najhoršom psychickom stave poškodenú videl v priebehu júla - augusta 2019, keď spisovala to trestné oznámenie, ktoré mu dala aj prečítať. Vtedy mala takú triašku na rukách, že nevedela chytiť pero. O zvyšku sa už dozvedel z trestného oznámenia. Tiež mu poškodená spomínala, že ju obžalovaný násilím lízal v rozkroku a na chodidlách. Povedala mu príbeh, keď bola malá a na ten si spomenula, keď podávala to trestné oznámenie. Porozprávala mu, ako mala oblečený svetrík, vlasy v copíku, ako na nej masturboval, keď boli sami doma a keď strašne plakala, tak jej hodil mobil, aby sa hrala. Povedala, že vtedy mala si 12 rokov. Posledný krát jej to robil na Vianoce roku 2018 a za to sa veľmi hanbila. Povedala mu, že za tie roky sa to stalo asi 500 krát. Tiež mu povedala, že sa nemohla tomu brániť, lebo obžalovaný bol silný, ale že raz aj vybehla z obydlia, ale on ju chytil a vtiahol naspäť. Mame to povedala počas strednej školy tak, že jej to napísala na papier. Tiež mu poškodená povedala, že mama sa vtedy pohádala s otcom, ktorý to poprel ale že mama jej v konečnom dôsledku nepomohla. Častokrát ju obžalovaný nútil vracať sa z internátu na víkend domov pod vyhrážkou, že ak sa nevráti, že zabije ju a aj jej mamu. Spočiatku mamu poškodenej brali ako obeť, ale keď sa o tom na jeseň 2019 po podaní trestného oznámenia viac rozprávali, tak si uvedomili, že tá jej mama, keď žili v jednej miestnosti a obžalovaný sa na ňu lepil a robil jej zlé veci aj za prítomnosti rodinných príslušníkov, tak mama poškodenej o tom musela vedieť. Dokonca keď obžalovaný chcel poškodenej ubližovať, tak mamu poškodenej posielal preč z unimobunky. Poškodená mu tiež hovorila, že ju obžalovaný pozoroval pri umývaní. Po podaní trestného oznámenia ju už obžalovaný nekontaktoval, ale v októbri 2019 prišiel za ňou do práce akože si nakúpiť. Poškodená utekala do skladu, kde sa zatvorila a vystrašená mu volala, že za ňou obžalovaný prišiel. Potom hovorila, že si iba nakúpil a odišiel preč. Potom poškodená podala návrh na neodkladné opatrenie, ktorému súd vyhovel a zakázal sa obžalovanému k nej približovať. Od júna 2019 poškodená absolvuje terapiu u psychologičky. Chodí tam pravidelne každý mesiac až do súčasnosti. Psychofarmaká brať nechce, takže psychiatra nenavštevuje. Poškodená mu tiež hovorila, že bratia boli svedkami toho, čo sa dialo, že si ju obžalovaný dával na kolená a násilím ju bozkával a hovoril jej, že je jeho žena. Vie, že hovorila, že mala lepší vzťah s mladším bratom Z., ktorému sa viac zdôverovala a snažili si pomáhať navzájom. Keď však boli bratia svedkami toho teroru zo strany obžalovaného, tak jej nepomohli, lebo sa obž. báli. Keď sa po návšteve u jej bratov lúčili, tak poškodená mu hovorila, že brat jej povedal, že keď si otec myslel, že spí a nevie, čo v noci robil Z., tak sa mýli, neskôr sa Z. vykrúcal, že to tak poškodená zle pochopila.

Svedkyňa Q. Č. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že začali bývať s poškodenou od roku 2012. Najprv sa nepoznali a spoznali sa až na internáte. Bývali v podnájme v 2-izbovom byte. Rokmi sa spriatelili. Poškodená bola najskôr uzavretejšia osoba, ale postupne začala rozprávať o tom, že to u nich doma nie je ideálne. Ona obžalovaného prvýkrát stretla asi až po dvoch rokoch ich spoločného bývania. Vnímala som ho ako násilnícku osobu a o tom, že sa obžalovaný poškodenej vyhráža, tak to jej povedala samotná poškodená. Tiež jej povedala, ako ju jej otec pravidelne kontroloval. Musela chodiť každý víkend domov a že keď nastúpila do školy do Trnavy, tak to bolo spočiatku ešte horšie. Obžalovaný mal rozpis jej hodín a ona sa mu musela pod hrozbou násilia pravidelne hlásiť, čo robí, a keď nie, tak sa jej vyhrážal bitkou. Neskôr obžalovaný začal chodiť aj k nim na byt. Najprv, keď nebola v byte, a vtedy u nich aj prespával, a neskôr chodil aj potom, keď tam bola aj ona. Sama bola svedkom toho, že obžalovaný jednoducho povedal poškodenej, že príde a poškodená nemala žiadnu možnosť rozhodnúť o tom, že jej to nevyhovuje. Vždy muselo byť navarené 3-chodové obedové menu vrátane zákusku, pričom pri obede obžalovaný robil poškodenej výčitky a vyhrážal sa jej. Vôbec ho nezaujímalo, či má poškodená čas alebo či nemá nejaké skúšky. Keď obžalovaný nepracoval a zdržiaval sa na východe, tak mala pocit ako keby matka chcela obžalovaného posielať k poškodenej Keď poškodená nešla domov na víkend, obžalovaný sa jej vyhrážal, že zbije jej mamu. Poškodená musela obžalovanému pravidelne volať. Poškodená je podľa svedkyne veľmi bojazlivá. Keď je v blízkosti nejaký muž, ona stuhne a už potom nerozpráva. Poškodená jej povedala, že ju obžalovaný obťažoval. Už keď pracovala, tak sa jej obžalovaný vyhrážal, že si ju niekde počká a keď išla z práce, tak pre ňu musela ísť spolubývajúca aj s jej priateľom. Poškodená za obžalovaného platila dlhy, dávala mu peniaze a všetko muselo byť podľa neho. Pobrali mobily na jej meno a poškodená to musela splácať. Poškodená veľakrát dávala obžalovanému stravné lístky, ak nemala peniaze. Keď sa obžalovaný dozvedel, že poškodená má priateľa, tak na to reagoval tak, že poškodenú dobije a dobije aj jej priateľa. Keď obžalovaný od nich odišiel z návštevy, poškodená bola z toho rozhodená a preplakala celé večery. Takéto prejavy mala, aj keď obžalovaný napísal, že ide k nej na návštevu. Obžalovanému chodila do toho bytu pošta, ale obžalovaný si na to nikdy súhlas nepýtal.

Svedkyňa M. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ako družka syna obžalovaného Z. O. bola svedkom, že obžalovaný poškodenej kontroloval telefón, napokon ako každý otec svojej dcére. Navzájom si nadávali a v tomto boli obaja rovnakí. Obžalovaný ju kontroloval a chodil ju kontrolovať domov aj na internát. Vyhrážal sa jej, že ju zabije a zakazoval jej niekam chodiť a keď prišla domov, nemohla chodiť nikam. Nebola svedkom žiadneho nevhodného správania sa obžalovaného voči poškodenej, okrem toho, že obžalovaný poškodenej nadával, ale to bolo vzájomné. Obžalovaný však nadával aj na syna A.. Nebola svedkom, že by obžalovaný poškodenú ponižoval. Nevie, či mala poškodená z obžalovaného strach, lebo obžalovaný chodil k nej na návštevy a ona chodila tiež domov. Svedkyňa potvrdila, že obžalovaný poškodenej nadával do kuriev. Keď bola raz u nich na návšteve, obžalovaný poškodenej prikázal, aby sa išla prezliecť, lebo v sukni nemôže ísť na internát. Nevidela, že by obžalovaný niekedy poškodenej kontroloval veci a poškodená sa jej na správanie obžalovaného nesťažovala. Keď bola doma, poškodená nemohla nikde chodiť sama, vždy s ňou niekam išla mama, brat Z. alebo obžalovaný. Obžalovaný sa poškodenej vyhrážal, že ju zabije a tiež, že zabije aj jej priateľa R.. Podľa nej poškodená z tých vyhrážok strach nemala a až keď začala chodiť s R., podala na obžalovaného žalobu. Tiež až keď začala poškodená chodiť s R., začala hovoriť o veciach, ktoré jej mal obžalovaný robiť. Nevidela, že by obžalovaný na poškodenú fyzicky zaútočil a len dvakrát videla, ako jej obžalovaný vytrhol telefón z rúk. Keď bola poškodená asi v 2. ročníku na vysokej škole, bola svedkom toho, ako obžalovaný poslal poškodenú na gynekologické vyšetrenie. O tom, čo sa dialo, napísala poškodená na Messenger najprv bratovi Z. a potom aj jej. Nepamätá si už, čo poškodenej na to odpísala. Poškodenú pozná 8 alebo 9 rokov, od kedy žije s jej bratom Z. a charakterizovala ju ako milé dievča. Odkedy poškodená chodí s R. zmenila sa v tom, že už k nim nechodí na návštevy, nepíše im a vymazala si ich aj za facebooku a to preto, lebo z výpovedí bratov v súdnom konaní nedostala, čo chcela. Podľa nej obžalovaný asi nechcel, aby mala poškodená priateľa alebo mu vadilo to, že mu ho nepredstavila. Obžalovanému tiež vadilo, keď sa poškodená výstredne obliekala. S poškodenou bola naposledy v auguste 2021 a s obžalovaným nebola tri roky. Keď poškodená napísala bratovi Z., čo jej mal otec robiť, podľa svedkyne nechcel Z. O. tomu veriť, lebo nič také nespozoroval a nič také nespozorovala ani ich mama. Ona tiež tomu nechcela veriť, lebo nič nenasvedčovalo tomu, že by obžalovaný poškodenú nejako obťažoval. Nevie už však presne, čo poškodenej na to odpísala. Obžalovaný zakazoval poškodenej, aby k nich chodila na návštevy alebo si myslel, že Z. O. svojej sestre dohadzuje chlapov. Svedkyňa to však označila za klamstvo a nevie, prečo si to obžalovaný vymyslel.

Znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria MUDr. A. N. na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch písomného znaleckého posudku č. 6 vrátane jeho doplnenia, ktorý vo vzťahu k duševnému stavu poškodenej vypracoval v prípravnom konaní. Poškodená Z. O. podľa záverov jeho vyšetrenia trpí posttraumatickou poruchou a boli u nej zistené príznaky všetkých okruhoch z okruhu A, B, C, D, pričom aj diagnostické kritérium E, ktoré berie do úvahy aj časové hľadisko výskytu, bolo splnené. Čo sa týka diagnostického kritéria A, tak tam je priamo ten čin, t.j tá stresová udalosť, v ktorej bola poškodená počas rokov vystavovaná. Je prítomné diagnostické kritérium B a to je znovuprežívanie traumatizujúcej udalosti vo forme flashbackov a živých spomienok. Diagnostické kritérium C je tiež splnené s tým, že poškodená sa musí vyhýbať okolnostiam, ktoré jej pripomínajú stresor, napr. v jej prípade umývanie chodidiel, strihanie nechtov, strach z mužov v strednom veku. Potom sú prítomné príznaky z kritéria D, v jej prípade ťažkosti so zaspávaním alebo udržaním spánku, príznaky z nadmernej úľakovej reaktivity, čo poškodená popisuje mykanie sa alebo iným popisom je to popísané svedkami v prípravnom konaní. Sú prítomné príznaky z hypervigility, ktorú možno definovať ako nadmerné zvýšenie bdelosti a zameranie pozornosti na možné ohrozenie. Poškodená popisovala symptómy v čase vyšetrenia, napr. podozrievavosť, obzeranie sa za sebou pri ceste domov z práce, že za ňou niekto ide, pri kontakte s mužmi stredného veku, potreba telefonovať s niekým alebo vyhnúť sa prechodom na druhú stranu chodníka. Symptómom tejto hypervigility je paranoidné myslenie, ktorého sú uvedené symptómy prejavom a toto paranoidné myslenie je dokumentované psychodiagnosticky v psychologickom znaleckom posudku. U poškodenej boli prítomné aj sekundárne symptómy spojené s úzkosťou a depresiou, ktoré boli v čase znaleckého vyšetrenia prítomné už v menšej intenzite, nakoľko Z. O. v čase znaleckého vyšetrenia už rok navštevovala psychoterapiu. Išlo o symptómy z oblasti nálady, ako depresívne ladenie, úzkosť, psychosomatické symptómy, porucha spánku, nechutenstvo, znížené libido, schopnosť zažívať orgazmus a opäť psychodiagnostickým vyšetrením bol potvrdený dopad chronickej psychotraumatizácie na osobnostný vývoj, t.j. soc. vyhýbavosť, nízke sebahodnotenie a sebavedomie, pocity menejcennosti a viny. Ako vyplýva zo spisu, k zneužívaniu malo dochádzať od 12 roku veku opakovane, dlhodobo, v rozsahu rokov a možno podľa znalca konštatovať, že porucha sa vyvinula počas tohto obdobia a ako následok psychotraumatizácie. Podľa znalca sa

nedá sa predikovať vývoj do budúcna v zmysle prognózy remisie príznakov. Fakt je ten, že v čase znaleckého vyšetrenia poškodenej táto už rok navštevovala psychoterapiu a počas tohto obdobia došlo k čiastočnému zmierneniu príznakov, najmä k zmierneniu úzkostnej a depresívnej symptomatiky. Pretrvávajú však psychosomatické príznaky, flashbacky, vyhýbanie sa podnetov súvisiace so stresorom, príznaky z nadmernej úľakovej reaktivity a hypervigility. V čase znaleckého vyšetrenia poškodená nebola liečená komplexne. Je možné psychoterapiu podporiť farmakologicky, pričom je možné očakávať ďalšie zlepšovanie stavu, menej pravdepodobné je zlepšovanie symptómov súvisiacich s dopadom na osobnostný vývoj. Vzhľadom na včasný vek, v ktorom začala psychotraumatizácia, ktorá pokračovala počas obdobia puberty a adolescencie, nie je možné jednoznačne predikovať, že v tejto oblasti dôjde k zlepšeniu a ak, tak bude potrebná dlhodobá psychoterapia. Znalec ďalej konštatoval, že u sú prítomné symptómy posttraumatickej stresovej poruchy a porucha súvisí s vyšetrovaným trestným činom a je jeho následkom. Znalcovi nie sú známe iné okolnosti, ktoré by mali vzťah na vyšetrovanú udalosť. V zmysle § 10 zákona č. 437/2014 Z.z. treba brať pri hodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov. Ďalej, ak je sadzba bodového hodnotenia stanovená v rozpätí bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté, a ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici bodového rozpätia. Čo sa týka samotného bodového ohodnotenia je jednoznačná súvislosť medzi psychotramatizáciou a prítomným obrazom posttraumatickej stresovej poruchy s komplexným postihnutým fyziologických a psychických funkcií. V čase vstupu poškodenej do liečby bolo možné hodnotiť intenzitu jej symptómov ako stredne závažnú vyžadujúcu liečbu, ale fakt je ten, že zhruba po rok trvajúcej psychoterapii došlo k zmierneniu trvajúcich príznakov posttraumatickej stresovej poruchy a došlo aj k čiastočnému zmierneniu intenzity sekundárnych príznakov, úzkostne depresívnych, pri ktorých prihliadol znalec na to, že jednotlivé následky spolu súvisia a príčina vzniku príznakov je tiež spoločná a teda ich hodnotenie je obsiahnuté už v hodnotení samotnej posttraumatickej stresovej poruchy. Vzhľadom na to, že liečba poškodenej v čase vypracovania nebola komplexná a poškodená bola upovedomená o možnosti liečby aj psychofarmakami popri psychoterapii, tak pri komplexnej liečbe je možné očakávať priaznivý vývoj v zmysle redukcie niektorých príznakov, pričom nepriaznivá prognóza je v zmysle vymiznutia osobnostných zmien, ktoré môžu zostať trvalé. Berúc do úvahy toto rezíduum znalec hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia poškodenej na 520 bodov, čo je hodnotenie pri dolnom rozsahu bodového rozpätia. Podľa znalca sa poškodená musela pripravovať na podanie trestného oznámenia. Účelom psychoterapie ju bolo vôbec pripraviť na to, aby získala na to odvahu. Samotné podanie trestného oznámenia na jej klinický stav vplyv nemalo a jej výsledkom bolo prekonanie pocitu hanby a zábran. Podľa znalca sa poškodená bála obžalovaného a o svoj život. V čase vypracovania znaleckého posudku boli u poškodenej prítomné fleshbacky pri sexuálnom styku, znížená schopnosť zažívať orgazmus, ale to sú symptómy, ktoré sa časom zlepšujú. Pretrvávajú u nej symptómy spojené s vyhýbaním sa, ktoré ona opisuje ako odpor k vlastným nohám, odpor k umývaniu a k strihaniu nechtov, ale je to vec, ktorú dokáže prekonať. Pretrvávajú symptómy spojené s hypervigilitou, t.j. strach z mužov stredného veku, kedy sama opisuje, že má strach prejsť okolo takého človeka a musí prejsť na druhú stranu. Pozoruje zákazníkov na predajni, zároveň toto vyhýbané správanie, ktoré je symptómom, nie je takej intenzity, ktorý by jej znemožňoval pracovať alebo pohybovať sa na ulici. Pretrvávajú symptómy so zvýšenou uľakovou reaktivitou, t.j. mykanie, stuhnutie, ale to nie sú symptómy, ktoré by mali za následok trvalý hendikep alebo sociálnu izoláciu, čoho dôkazom sú aj povahové zmeny, ku ktorým došlo počas vývoja spojené so psychotraumatizáciou a ktoré sú popísané v psychologickom posudku. Poškodená, keď sa bude liečiť, tak sa tie príznaky zmiernia, ale je možné, že tieto osobnostné príznaky zostanú ako pozostatok, t.j. nízke sebavedomie, nízke sebahodnotenia, vyhýbavá potreba sociálneho kontaktu, ťažkosti až neschopnosť nadväzovať kontakt, znížený záujem o ľudí a úzkostnosť, ako osobnostná črta.

Znalkyňa z odboru Psychiatria, odvetvie Sexuológia MUDr. M. L. - Škultétyová zotrvala na záveroch písomného znaleckého posudku č. 64/2020, ktorý vo vzťahu k otázke sexuality obžalovaného vypracovala v prípravnom konaní ale doplnila svoju odpoveď na otázku č. 2, kedy sa v písomnom znaleckom posudku vyjadrila len k rozpoznávacím schopnostiam. Túto odpoveď doplnila v tom, že sexo

- diagnostickým vyšetrením zistila u obžalovaného prítomnosť sexuálnej deviácie - thygatrofílie. Táto deviácia vo svojej podstate spôsobila, že úroveň ovládacích schopností v čase spáchania trestného činu bola znížená do polovice. Znalkyňa u obžalovaného vykonala komplexné diagnostické vyšetrenie a všeobecné psychiatrické vyšetrenie. Vypracovala písomne znalecký, ktorý predložila polícii. K dispozícii mala vyšetrovací spis a realizovala aj osobné vyšetrenie obžalovaného, ktorého súčasťou bolo aj PPG vyšetrenie. Znalkyňa uviedla, že obžalovaný je somatosexuálne mužského pohlavia s konfiguráciou

vonkajšieho genitálu umožňujúceho pohlavný styk. Z psychosexuálneho hľadiska je obžalovaný heterosexuálne orientovaný podľa jeho údajov s nástupom kointálneho života o niečo neskoršie ako všeobecný populačný priemer. Jeho jedinou partnerkou bola jeho manželka, s ktorou sa intímne stýkal aj po rozvode. Údaje dcéry o skutku v plnej miere popieral. Pri stanovení diagnózy thygatrofília sa opierala o údaje vo vyšetrovacom spise a o údaje o intímnom živote obžalovaného. Znalkyňa navrhla súdu sexuologickú liečbu ambulantnou formou a to z toho dôvodu, že thygatrofília nie je síce deviáciou častou, ale zo sexuologického hľadiska je to diagnóza veľmi zaujímavá, u ktorej chýbajú hlboko zakorenené a inštinktívne fixované zábrany voči erotickej príťažlivosti voči pokrvným príbuzným, či už v rovine horizontálnej alebo vertikálnej. Máme v spoločnosti za to, že dcéra nevzbudzuje erotické túžby u bratov, bratov otca, či starého otca a to napriek tomu, že možnosti telesného a psychického kontaktu v celej tej línií existujú. Posudzujúc vzťah otca a dcéry, teda obžalovaného a poškodenej, tento niesol v mnohých rysoch znaky párovej väzby, teda väzby, ktorá vzniká medzi dvoma jedincami, ktorí nie sú geneticky príbuzní alebo negeneticky príbuzní, teda ktorí nevyrástli v jednej rodine. Znalkyňa analyzovala výpovede poškodenej na polícií a preto sa opiera o tú diagnózu, pričom tam je mnoho údajov svedčiacich o tom, že sa nejednalo o otcovskú ale o mileneckú lásku. Toto rozpísala aj v sexuologickom rozbore. Liečbu navrhla nielen preto, že obžalovaný trestný čin popiera, ale najmä preto, že je dôležité, aby si uvedomil prítomnosť deviácie. Podľa znalkyne sa zo sexuologického hľadiska za dieťa považuje osoba mladšia ako 10 rokov, osoba ktorá nemá vyvinuté sekundárne pohlavné znaky, t. z. pubické ochlpenie a prsia u dievčat. Náklonnosť mužov k dievčatám vo veku 12, 13 až 14 rokov, teda do hranice bezpečného koitálneho života z hľadiska trestnoprávneho je označená ako hebefilná, teda sa jedná o mužov, ktorí majú náklonnosť v tejto vekovej kategórii. Je to však celkom iná sexuálna deviácia ako thygatrofília. Ako vyplýva zo správania obžalovaného, jeho náklonnosť k dcére nepoľavovala, keď mala viac ako 15 rokov. Toto jeho správanie malo hlboké črty mužskej zaľúbenosti´a výlučný záujem iba o jedinú partnerku - v tomto prípade iba o dcéru. Nepochybne aj žiarlivostné správanie, žiadosť o potvrdenie panenstva, znevažovanie jej výzoru a pod. Hebefilný muž stráca záujem o 15 ročné a staršie dievčatá. Pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný, pretože obžalovaný viac dcér nemá. Aj keby mal, je možné, že o ostatné by záujem nemal. Je to pomerne zriedkavá deviácia a tiahne sa celým vekom tejto dcéry. Podľa znalkyne nie je možné, aby táto náchylnosť obžalovaného k poškodenej vyplývajúca z tejto deviácie prešla aj na iné deti v rodine, napr. na vnučku.

Znalkyňa z odboru Psychológie, odvetvia Klinickej psychológie dospelých PhDr. Z. S. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch písomného znaleckého posudku č. 1/2020, ktorý vypracovala vo vzťahu k poškodenej Z. O. v prípravnom konaní. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že osobnosť Z. O. je dobre štruktúrovaná, je mierne emočne nestabilná s nízkym sebavedomím a sebahodnotením. Má hlbokú zníženú až vyhýbavú potrebu sociálneho kontaktu, vymedzenú len na úzky okruh priateľov. Je zdržanlivá, má ťažkosti s nadväzovaním interpersonálnych kontaktov. Vyznačuje sa vysokou kontrolou a emočným správaním nad svojím životom. Je plachá a nedôverčivá voči druhým, ľahko zraniteľná, psychosomaticky narušená, vykazuje známky depresívneho ladenia s pocitmi menejcennosti a viny. Pozitívne skóruje aj v zložke anxiety, taktiež sú prítomné znaky strachu vzťahujúce sa k verejným priestranstvám a množstvu ľudí. Sú u nej prítomné silné neurotické tendencie, prevláda smútok, ustrašenosť. Znalkyňa uviedla, že aktuálna intelektová úroveň sa u poškodenej v rámci populačnej normy nachádza v dolnom pásme nadpriemeru. Vzhľadom na uvedenú úroveň intelektu má znalkyňa za to, že menovaná je schopná racionálneho náhľadu na predmet vyšetrovania. Jedná sa o dostatočne integrovanú osobnosť disponujúcu intaktmi, teda chorobnými procesmi nedotknutými kognitívnymi kompetenciami. Na udalosti si spomína a primerane ich aj opisuje. Jej kognitívne funkcie vrátane anamnestických sú objektívne neporušené, z čoho vyplýva, že aj schopnosť poškodenej vnímať vzniknuté javy, zapamätať si prežité udalosti a ich reprodukcia sú dostatočné. Znalkyňa tiež uviedla, že psychologická všeobecná vierohodnosť, čiže všeobecná psychologická schopnosť poškodenej zaregistrovať realitu a uložiť si ju do pamäte a následne reprodukovať vo forme spomienky, je dostatočná. Na základe štruktúry jej intelektu a jej osobnosti je poškodená schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, ktorých bola svedkom. Svojím správaním a konaním podľa znalkyne spôsobil otec svojej dcére psychické ako aj fyzické utrpenie. V dôsledku jeho konania jej spôsobil pocit hanby, viny a bezmocnosti. Svoju situáciu v kontexte udalosti, ktoré zažívala v období od 12 - 25 rokov veku vnímala ako bezvýchodiskovú. Otcom bola manipulatívne uisťovaná o neškodnosti a normálnosti jeho sexuálneho správania voči nej. Ak aj prehovorila o násilí na nej páchanom, nestretla sa s podporujúcou reakciou matky. Vo vzťahu k poškodenej bol otec v roli autority a ako na rodičovi bola na ňom závislá. Interfamiliárne zneužívanie je z hľadiska psychických následkov ešte závažnejšie, pretože neporušuje len tabu

sexuálnej nedotknuteľnosti dieťaťa, ale aj tabu neprijateľnosti takýchto vzťahov v rodine. Násilníkom bol človek, ktorý mal dieťaťu poskytovať ochranu a bezpečie. Z psychologického hľadiska ju svojim konaním obžalovaný pripravil o pozitívnu hodnotu rodinného zázemia. Bola traumatizovaná nielen nútením do sexuálnej aktivity ale aj stratou bezpečia. Keď to povedala matke, tá sa snažila zachovať skôr integritu rodinu aj za cenu obetovania svojho dieťaťa. Nepriala si, aby o tom niekto vedel, lebo by to viedlo k sociálnej stagnácií rodiny. Z dôvodu otcových vyhrážok prežívala poškodená obavy o seba a svoju rodinu. Znalkyňa predpokladá, že konanie otca spôsobilo poškodenej psychickú aj fyzickú ujmu, ktorá sa prejavuje dodnes rôznymi psychosomatickými ťažkosťami. Znalkyňa nachádza známky stredného stupňa depresívneho ladenia, zvýšenú úzkosť a neurotické tendencie. Taktiež sú u poškodenej prítomné pocity viny, sebanenávisť, znížené libido a známky sociálnej izolovanosti. Popísaný psychický stav poškodenej však nemá vplyv na jej všeobecnú a špecifickú vierohodnosť. Znalkyňa tiež uviedla, že v správaní poškodenej nenachádza známky o úmyselnej provokácii svojho otca, práve naopak, poškodená sa snažila vyhýbať akémukoľvek kontaktu s ním. O tom svedčí aj jej snaha zdržovať sa v prítomnosti matky, snaha odísť študovať na strednú školu do iného mesta a následne štúdium na vysokej škole vo vzdialenom meste. Naopak, práve otec ju aktívne vyhľadával a zastrašovaním ju nútil, aby trávila čas v jeho prítomnosti. Vyhľadával si prácu v Trnave a v jej okolí, kde aj prechodne býval a pod hroznými zámienkami ju aj navštevoval. Neustále jej telefonoval, SMS-koval, kontroloval ju, chodil za ňou do práce, čo ešte viedlo k prehĺbeniu traumatizácie poškodenej. Vo vzťahu k perspektíve ďalšieho vývoja poškodenej znalkyňa uviedla, že práve podaním trestného oznámenia a oboznámenia so skutočnosťami, ktoré v detstve a v mladej dospelosti zažila, má znalkyňa za to, že poškodená mala potrebu vysporiadať sa so svojou skúsenosťou. Odhalenie a pomenovanie skutku, ktorý bol na nej páchaný a pripísanie zodpovednosti páchateľovi za jeho konanie môže pre ňu predstavovať ozdravný proces. Uviesť minulosť na pravú mieru a uzavrieť týmto spôsobom to, čo sa odohrávalo, môže byť podľa znalkyne pre ňu uľavujúce a užitočné. Znalkyňa má za to, že veľkú rolu tú hrá aj potreba zabrániť obžalovanému v jeho konaní, teda v možnom zneužívaní potencionálnej ďalšej obete - jej neteri. Veľmi málo obetí takéhoto sexuálneho násilí prehovorí o svojich zážitkov, dokonca 30 % detských obetí prehovorí o tom, čo zažili až v dospelosti. Práve nájdenie si stabilného partnera a nadobudnutia pocity bezpečnosti a istoty u poškodenej podľa znalkyne naštartovalo túžbu niečo vo svojom živote zmeniť. Zároveň v dobe, kedy ju znalkyňa vyšetrovala, navštevovala poškodená psychoterapeuta, čo tiež môže viesť k zlepšeniu jej psychického stavu. Po prečítaní správy psychoterapeuta na čl. 560 súdneho spisu, znalkyňa uviedla, že sa s jej obsahom stotožňuje. Práve túto dysforickú náladu a zvýšenú úzkostlivosť mohlo spôsobiť súdne konanie, ktorého bola poškodená účastníčka. Práve návraty k prežitým udalostiam alebo kontaktovanie sa s jej rodinou, matkou, či otcom môžu spôsobiť tzv. - flashbacky.

Znalkyňa z odboru Psychológie, odvetvia Klinickej psychológie dospelých PhDr. B. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch písomného znaleckého posudku, ktorý vo vzťahu k osobe obžalovaného vypracovala v prípravnom konaní. Na základe preštudovania spisového materiálu a na základe vlastného znaleckého vyšetrenia u obžalovaného A. O. dospela k záveru, že celková úroveň jeho rozumových a pamäťových schopností je v pásme podpriemeru. Vo všeobecnosti je obžalovaný spôsobilý adekvátne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti a to v podstatnej miere vzhľadom k jeho mentálnej úrovni. Čo sa týka jeho osobnostnej výbavy, u obžalovaného sa preukázala patologická osobnostná štruktúra, konkrétne emočne nestabilná osobnosť s poruchou v zložke sexuality, avšak nie deviantného charakteru. U osobnosti obžalovaného je významne vysoká tendencia správať sa sociálne žiaduco a pôsobiť lepším dojmom. Jeho tzv. lži skóre je vysoko nadpriemerné. V prípade preukázania viny by najpravdepodobnejšie motivácia z forenzne-psychologického hľadiska zodpovedala sexuálnemu motívu, pričom z psychologického hľadiska vzhľadom k spisovému materiálu, vzhľadom k druhu a kvalite vzťahu obžalovaného a poškodenej by sexuálny motív obžalovaného bol podmienený nedeviantnou pudovou zložkou. V prípade preukázania viny obžalovaného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby by podľa znalkyne prichádzala do úvahy motivácia činu agresívneho, deštrukčného charakteru. Znalkyňa konštatovala prítomnosť znakov skôr pozitívnej prognózy pre resocializáciu obžalovaného. V čase podania znaleckého posudku sa obžalovaný ku konaniu nepriznával. Zároveň jeho osobnosť ho predisponuje k tomu, že vzhľadom k jeho mentálnej osobnostnej a morálnej výbave bol schopný chápať zmysel a potrebu zákonov, tiež je schopný zúčastniť sa plnohodnotne vyšetrovacích a právnych úkonov. Tiež je obžalovaný schopný sa plnohodnotne zúčastniť prípadných opatrení ako sociálny výcvik či výchovný program. Čo sa týka korekcie povahových čŕt osobnosti, tá u obžalovaného vysoko pravdepodobne možná nie je. Jeho vývin osobnosti vzhľadom k biologického a fyzickému veku je už ukončený. Môže k tomu dôjsť

jedine v prípade kvalitnej terapeutickej starostlivosti, či už sexuologickej alebo psychologickej, a to k zmene iba v zložke správania pri nácviku tréningu sebaovládania. Čo sa týka zložky sexuality obžalovaného, tá z forenzne-psychologického hľadiska vykazuje významné narušenie, výrazne sa odkláňa od proklamovanej väčšinovej heterosexuálnej orientácie, sexuálny život obžalovaného je nedostatočne saturovaný, nezrelý, nevykazuje skôr prítomnosť sexuálnej deviácie, vykazuje skôr znaky tzv. sexuálnej ambivalencie. Osobnosť je schopná nadväzovať a udržiavať rozličné druhy sexuálnych väzieb bez ohľadu na objekt potreby a zároveň vykazuje v zložke sexuálnej potreby maskulínnu agresiu, tendenciu k nadriadenosti, čo celkovo zodpovedá najskôr k sadistickým tendenciám. Obžalovaný priznal pri vyšetrení poruchu sexuálnej funkcie, čo vzhľadom k jeho udaniu mohlo zodpovedať sexuálnej impotencii. Bližšie k tomu je už potrebné stanovisko znalca z odboru Sexuológie. V tomto prípade by išlo v prípade sexuálnej dysfunkcie tiež o nedeviantné sexuálne správanie zapríčinené poruchou telesnej somatickej zložky urologického charakteru. Znalkyňa vo vzťahu postoja obžalovaného k rodine uviedla, že u obžalovaného došlo už skôr k vyčleneniu sa z jeho bazálnej rodiny a to predovšetkým vzhľadom k rozpadu manželstva. Počas znaleckého vyšetrenia sa obžalovaný snažil vyzdvihovať zlepšený druh vzťahu s exmanželkou, opakovane vyzdvihuje zabezpečenie podľa neho hmotnej vzdelanostnj úrovne detí a poukazuje skôr na tendenciu nedocenenia jeho záujmu o život poškodenej zo strany všetkých príbuzných, pociťuje krivdu a snaží sa poškodenú očierniť a poukázať na ňu, ako na jedinú nefungujúcu zložku v rodinnom prostredí, čo je ale podľa znalkyne v rozpore so spisovým materiálom.

Súd tiež na návrh prokurátorky v podanej obžalobe a bez námietok zo strany obžalovaných vznesených bezodkladne po doručení obžaloby prečítal obsah znaleckého posudku č. 106/2020, ktorý v prípravnom konaní v písomnej podobe vypracoval znalec z odboru Kriminalistika, odvetvie Kriminalistická informatika JUDr. Ing. Q. D., pričom predmetom jeho znaleckého skúmania bol predmet č. 1 a to mobilný telefón značky Samsung SM-A202F a predmet č. 2, ktorý predstavoval mobilný telefón zn. Huawei, model ANE-LLX1. Z mobilného telefónu značky Samsung nebolo možné extrahovať záznam hovorov, SMS správy a elektronickú komunikáciu s poškodenou Z. O.. Z mobilného telefónu zn. Huawei boli zistené dva záznamy hovorov, 1 SMS správa, záznam v aplikácii Poznámky, záznamy elektronickej komunikácie v aplikácie Facebook Messenge a WhatsApp a tiež 93 grafických súborov.

Súd tiež v rámci dokazovania prečítal obsah trestného oznámenia, ktoré podala poškodená Z. O. dňa 21.08.2019 na Okresnú prokuratúru Kežmarok a v ktorom opísala všetky tie skutočnosti, o ktorých neskôr vypovedala v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní. Prílohou je aj jej elektronická komunikácia s obžalovaným. Súd tiež prečítal elektronickú komunikáciu medzi poškodenou Z. O. a svedkyňou Q. Č., ktorú táto svedkyňa predložila pri svojom výsluchu v prípravnom konaní a ktorej predmetom je správanie sa obžalovaného k poškodenej a reakcie poškodenej a tejto svedkyne na toto správanie sa obžalovaného. Súd tiež prečítal screenshoty správ, ktoré predložil svedok R. E. pri svojom výsluchu v prípravnom konaní a ktoré predstavujú komunikáciu obžalovaného s poškodenou, pričom túto dala poškodená svedkovi k dispozícii.

Zo zápisníc o vydaní veci vyplýva, že dňa 18.05.2020 vydala G. O. mobilný telefón patriaci obžalovanému a to značky Samsung Galaxy A20 čiernej farby a dňa 22.05.2020 vydala poškodená Z. O. mobilný telefón zn. Huawei čiernej farby. Obe mobilné telefóny boli odovzdané na znalecké skúmanie znalcovi D. a následne po vykonaní znaleckého skúmania uzneseniami zo dňa 28.09.2020 vrátené obžalovanému a poškodenej, čo obaja menovaní potvrdili v zápisniciach o vrátení veci.

Spoločnosť Slovak Telekom na základe príkazu vypracoval výstup z informačných systémov spoločnosti a tento predložil v prípravnom konaní. Z uvedeného nevyplýva komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou. Spoločnosť Oragne Slovensko, a.s. vo svojej správe zo dňa 31.12.2020 uviedla, že obžalovaný mal u nich aktivované telefónne číslo do 16.03.2016, kedy bolo zrušené.

Sociálna poisťovňa vo svojej správe zo dňa 09.11.2020 oznámila, že obžalovaný je registrovaný v informačnom systéme poisťovne ako SZČO od 21.08.2019 doposiaľ. Nie je registrovaný u žiadneho zamestnávateľa a nie je poberateľom žiadnych typov dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 11.03.2021 vyplynulo, že obžalovaný bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 03.01.2019 do 20.01.2019 a od 09.02.2019 do 31.07.2019, kedy mu bola tieto dávky aj vyplácané. Sociálna poisťovňa tiež predložila výpis jeho zamestnávateľov od roku 2006 do roku 2020 a aj prehľad vyplácania nemocenských dávok.

Súd tiež prečítal obsah písomne uplatneného nároku na náhradu škody poškodenou podaný prostredníctvom jej splnomocnenca v prípravnom konaní, ktorou si poškodená uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- Eur v zmysle a tiež náhradu škody na duševnom zdraví v zmysle bodového ohodnotenia znalcom v podanom znaleckom posudku. Splnomocnenec poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri tomto druhom nároku vychádzajú z hodnoty jedného bodu 22,66 Eur platného ku dňu 16.05.2021, čo pri bodovom ohodnotení sťaženého spoločenského uplatnenia poškodenej zisteného znalcom MUDr. N. predstavuje náhradu škody 11.783,20 Eur.

Zo správy obce Spišské Hanušovce o správaní sa obžalovaného vypracovanej v prípravnom konaní dňa 17.03.2021 vyplýva, že obžalovaný A.Á. O. býva spolu so svojou exmanželkou v provizórnej bunke, na verejnosti sa správa slušne a nebadať u neho žiadne sklony k agresii či násiliu. Obžalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti v ich obci a nebol u neho zistený žiaden priestupok alebo správny delikt.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný nemá zaznamenaný žiaden priestupok. Z odpisu Registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného, generovaného elektronicky ku dňu 24.02.2022 vyplýva, že obžalovaný A. O. bol jeden krát súdne trestaný a v to v roku 1984 a vzhľadom na uloženie trestu odňatia slobody s podmienečných odkladom jeho výkonu a udelenú amnestiu sa na neho vo vzťahu k tomuto odsúdeniu hľadí, akoby nebol odsúdený.

Dňa 20.01.2022 doručila tunajšiemu súdu na jeho žiadosť PhDr. G. N. správu, ktorú vypracovala dňa 17.01.2022 o aktuálnom stave psychoterapie, ktorú vykonáva u poškodenej Z. O.. Z tejto správy vyplynulo, že poškodená dlhodobo navštevuje jej ambulanciu a zo záverov tejto správy, ktorej obsahom je priebeh psychoterapie vyplýva, že v aktuálnom klinickom obraze poškodenej dominuje reaktívne potencovaná vystupňovaná úzkostná symptomatika, ktorá je sprevádzaná dysforicko - depresívnym ladením emotivity. Poškodená je schopná fungovať v bežných životných situáciách, problematické je však zvládanie emočne sýtených a záťažových situácií súvisiacich najmä s jej traumatickou oblasťou. Naďalej je jej poskytovaná psychoterapeutická starostlivosť.

Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval za potrebné vykonať na to, aby mohol spoľahlivo ustáliť, aký skutok sa stal, či tento skutok napĺňa znaky niektorého z trestných činov v zmysle , a ak áno, akého a či tento skutok majúci povahu trestného činu spáchal obžalovaný. Súd tiež vykonal všetky dôkazy potrebné na to, aby v prípade vyslovenia viny obžalovaného za spáchaný trestný čin mohol rozhodnúť o uložení primeraného a spravodlivého trestu a to tak z hľadiska jeho druhu ako aj výšky a tiež rozhodnúť o výške uplatnenej škody. Súd pritom vyhodnocoval všetky dôkazy a informácie z nich vyplývajúce samostatne, avšak zároveň v spoločnom kontexte, ktorý vytvárajú.

Výrok súdu o vine obžalovaného sa musí zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní a tieto dôkazy musia tvoriť súhrnne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že o nich možno vyvodiť jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru o tom, že sa skutok stal a že tento skutok spáchal obžalovaný.

Ten skutkový stav, o ktorý oprela obžalobu prokuratúra a ktorý je tiež uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku vyplýva z toho, ako správanie sa obžalovaného opísala vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní poškodená Z. O., ktorá napokon bola aj jediným priamym svedkom konania obžalovaného. Jej výpoveď na hlavnom pojednávaní spolu s výpoveďou v prípravnom konaní, ktorá bola tiež na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prečítaná, je výpoveďou úplnou, komplexnou z hľadiska popisu udalostí a vnútorne konzistentnou z hľadiska logického priebehu skutkového deja. Nie je v nej nič, čo by bolo možné z pohľadu súdu po kritickom posúdení jej obsahu posúdiť ako pochybné, nemožné alebo odporujúce princípom elementárnej logiky. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že poškodená veľmi podrobne správanie obžalovaného opísala už v podanom trestnom oznámení, v jej výpovedí v prípravnom konaní sa neobjavili zjavné disproporcie medzi podaným trestným oznámením a na hlavnom pojednávaní skutkové udalosti opisovala v podstatných rysoch podobne, ako to uviedla v prípravnom konaní. Aj jej emocionálny prejav pri výpovedi na hlavnom pojednávaní, ktorého posúdenie je vyjadrením zásady ústnosti a bezprostrednosti konania pred súdom, bol prejavom zodpovedajúcim obsahu výpovede a charakteru útokov, kedy bola poškodená pri výpovedi rozrušená a z tohto dôvodu

robila vo výpovediach prestávky. Uvedené svedčí o znovuprežívaní tých vecí, ktoré sa jej v pamäti vynorili s primeraným emočným prejavom a potvrdzuje záver súdu, že jej výpoveď je prejavom spontánneho a pravdivého opisu udalostí. Samozrejme, súd v ďalšom texte odôvodnenia tohto rozsudku poukáže aj na ďalšie dôkazy, ktoré potvrdzujú pravdivosť výpovede poškodenej. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné zdôrazniť, že hoci sa v jej výpovedi vyskytli určité mierne disproporcie, tie však svedčia skôr o tom, že jej výpoveď je nenaučená a tieto sú prejavom prirodzeného procesu zabúdania a tiež procesu reprodukcie prežitých udalostí, pri ktorom sa výpovede môžu odlišovať. Podstata opisu udalostí poškodenej, napr. prvého pohlavného zneužitia je však úplne zachovaná a je prejavom autentickosti prežitých udalostí. Táto výpoveď poškodenej teda z pohľadu hodnotenia jej obsahu dôkazom priamym a pri rozhodovaní v tejto trestnej veci súd z tejto výpovede musel nepochybne vychádzať.

Priamy dôkaz spočívajúci vo výpovedi svedkyne - poškodenej Z. O. je však z hľadiska ňou opisovaného skutkového deja potvrdzovaný aj ďalšími nepriamym dôkazmi a znaleckými posudkami, pričom všetky tieto dôkazy spoločne vytvorili takú ničím prerušovanú reťaz dôkazov, že je možné vysloviť výrok o vine obžalovaného bez akýchkoľvek pochybností. Hoci svedkovia z prostredia rodiny poškodenej a obžalovaného neuvádzali nič o sexuálnom násilí zo strany obžalovaného voči poškodenej, ktorého by boli svedkami, bratia obžalovanej A. O. ml. a Z. O. vypovedali o vulgárnych nadávkach obžalovaného na poškodenú, ktoré zapadajú do celého obrazu správania sa otca k dcére a potvrdzujú pravdivosť výpovede poškodenej Z. O. ako celku. Teda aj pravdivosť tvrdení spočívajúcich v tom, že poškodená svojim bratom a mame povedala, čo jej obžalovaný robil z hľadiska sexuálnych útokov a tiež v tom, že mladší brat bolo toho svedkom, ale že bratia a jej mama nechceli o tom nikomu hovoriť, vrátane súdu. Jednak u nich prevládol strach z reakcie otca a jednak je táto ich reakcia prirodzeným popieraním hroznej skutočnosti, ktorá sa odohrala v primárnej rodine. Z tohto dôvodu súd hodnotí aj ich výpovede na hlavnom pojednávaní. Svedkyňa M. D. tiež potvrdila sledovanie mobilu poškodenej obžalovaným, jeho násilné odobratie, vulgárne nadávky na jej adresu, vyhrážanie sa zabitím a nútenie ku gynekologickej prehliadke dospelej poškodenej za účelom overenia jej panenstva. obmedzovanie slobody pohybu v čase pobytu poškodenej v Jezersku a tiež zákaz návštev i nich. Hoci subjektívne tieto prejavy svedkyňa nevnímala ako zvlášť neprimerané, ale aj jej opis správania obžalovaného, ako dominantného agresora v rámci rodiny, kde všetko musí byť podľa neho, zapadá do opisu jeho správania poškodenou, ktoré sa mohlo premietnuť aj do sexuálnej roviny, pretože táto dominancia fyzického a psychologického charakteru bola prítomná aj pri sexuálnych útokoch, ktoré opisovala poškodená (násilné prejavy a využitie fyzickej sily nad dieťaťom, resp. mladou ženou). Treba zdôrazniť, že ani jeden zo svedkov z okruhu rodiny obžalovaného a poškodenej vo svojich výpovediach neuviedol také skutočnosti, ktoré by výpoveď svedkyne - poškodenej z hľadiska jej obsahu vyvracali alebo oslabovali.

Ďalej je potrebné vyhodnocovať výpovede svedkov E. B. Č., ktorým sa poškodená so správaním obžalovaného voči nej, ktoré malo nielen podobu verbálneho či fyzického násilia ale aj sexuálneho násilia zdôverila a to ešte pred podaním trestného oznámenia. Obom svedkyňa opísala nielen násilnícke prejavy správania sa obžalovaného voči nej ale veľmi postupne sa im zdôverila aj s tým, akého konania z hľadiska sexuálneho sa voči nej obžalovaný dopúšťal. Okolnosti a skutočnosti, ktoré sa títo dvaja svedkovia dozvedeli, hoci neboli priamymi svedkami udalostí svedčia o tom, že poškodená im opísala skutočný stav. Napokon aj elektronická komunikácia medzi poškodenou a obžalovaným, ktorú súd v rámci dokazovania prečítal na hlavnom pojednávaní je plná vulgarizmov na osobu poškodenej toto najhrubšieho charakteru a vyhrážok zabitím adresovaných obžalovaným nielen poškodenej ale aj iným členom rodiny, prípadne vyhrážkami samovraždou, ako súčasť citového vydierania. Teda verzia obžalovaného a normálnych vzťahoch medzi ním, ako milujúcim otcom a poškodenou ako trochu neposlušnou dcérou je absolútne vyvrátená a táto komunikácia obžalovaného s poškodenou len svedčí o tom, aká patológia vo vzťahu obžalovaného k poškodenej bola prítomná a že toto jeho verbálne správanie, hoc aj útržkovito zachytené v elektronickej komunikácii muselo byť pre poškodenú zraňujúce a psychicky devastujúce. Súd si len s ťažkosťami dokáže predstaviť, ako muselo na psychiku poškodenej pôsobiť toto správanie obžalovaného v intenzívnej osobnej podobe, čoho následky sú zrejmé aj zo záverov znaleckého posudku, na ktoré súd poukáže. Teda aj tento súbor dôkazov, hoc aj nepriamych (výpovede svedkov E. B. Č.) zapadá do kontextu skutkového deja tak, ako ho opísala poškodená.

Ďalším druhom dôkazov, ktoré súd v priebehu súdneho konania vykonal, boli znalecké posudky z rôznych znaleckých odborov a ktoré, hoci nemôžu byť dôkazom skutkových udalostí opísaných v skutkovej vete, poskytujú ucelený a komplexný pohľad na správanie sa obžalovaného a následky tohto

správania sa na duševnom zdraví poškodenej, a tieto vysvetľujú z vedeckého hľadiska. Znalec Z.. N. u poškodenej diagnostikoval posttramatickú stresovú poruchu, kde boli splnené všetky odborné kritéria a ktoré príznakovo charakterizoval rovnako, ako správanie poškodenej nezávisle na tomto znalcovi opísal jej priateľ R. E.F., teda ako bojazlivosť, vyhýbanie sa kontaktom, ustráchanosť, úzkostné stavy a pod. Znalec jednoznačne uviedol, že táto porucha sa vyvíjala dlhé obdobie a toto zodpovedá tomu obdobiu, ktoré poškodená opísala, teda od jej 11 až 12 rokov, čo len opäť potvrdilo pravdivosť jej výpovedí. Znalec zdôraznil, že psychoterapiou je možné tieto príznaky zmierniť ale vzhľadom na dobu, po ktorú bola poškodená tomuto typu správania vystavená, vrátane obdobia puberty, bude potrebná dlhodobá psychoterapia. Prognóza úplného vymiznutia je však podľa znalca nepriaznivá. Za pôvodcu tejto poruchy znalec jednoznačne označil obžalovaného, čím opäť vyvrátil tvrdenie obžalovaného o normálnom správaní sa voči svojej dcére, ktoré by sa nevymykalo bežnému vzorcu správania a zvýraznilo účelovosť jeho obrany, ktorá je samozrejme vyjadrením jeho procesného práva. Znalec tiež poukázal na fóbiu z vlastných nôh, čo opäť len svedčí o pravdivosti tých tvrdení poškodenej týkajúcich sa fetišizmu obžalovaného vo vzťahu k jej chodidlám. Znalkyňa PhDr. Z. S.E. jednoznačne uviedla, že poškodená trpí nízky sebavedomím a sebahodnotením. Sú u nej prítomné neurotické tendencie, smútok, ustrašenosť, teda opäť prejavy, ktoré opísal v jej správaní svedok E.. Jej nadpriemerný intelekt umožňuje racionálny náhľad na predmet vyšetrovania a na udalosti si spomína a primerane ich aj opisuje. Jej kognitívne funkcie vrátane anamnestických sú objektívne neporušené, z čoho vyplýva, že aj schopnosť poškodenej vnímať vzniknuté javy, zapamätať si prežité udalosti a ich reprodukcia sú dostatočné. Znalkyňa tiež uviedla, že psychologická všeobecná vierohodnosť, čiže všeobecná psychologická schopnosť poškodenej zaregistrovať realitu a uložiť si ju do pamäte a následne reprodukovať vo forme spomienky, je dostatočná. Na základe štruktúry jej intelektu a jej osobnosti je poškodená schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, ktorých bola svedkom. Znalkyňa uviedla, že snaha byť čo najviac s matkou a ísť študovať do iného mesta či už na strednú školu ako aj na vysokú školu bola vyjadrením jej potreby vzdialiť sa od otca. Naopak, obžalovaný bol ten, kto jej prítomnosť vyhľadával, navštevoval ju v Trnave pod rôznymi zámienkami a kontroloval jej pohyb cez mobilný telefón. Znalkyňa predpokladá, že vyhrážky zo strany otca jej spôsobili fyzickú a psychickú ujmu, ktorá sa prejavuje dodnes rôznymi psychosomatickými ťažkosťami. Tento jej stav sprevádzaný pocitmi viny, sebanenávisti a sociálnej izolovanosti nemal vplyv na jej všeobecnú alebo špecifickú vierohodnosť. Znalkyňa tak potvrdila právny záver súdu o tom, že výpoveď poškodenej je aj zo psychologického hľadiska pravdivá a neboli u nej zistené tendencie ku klamstvu alebo vymýšľaniu si či zveličovaniu.

Obžalovaný vo svojej výpovedi poprel akékoľvek nevhodné formy sexuálnych aktivít, ktoré by vyvíjal smerom k poškodenej. Zdôraznil tiež, že nie je žiaden „úchylák“. Závery znaleckého vyšetrenia znalkyňou MUDr. M. L. - Š. však hovoria niečo iné. Znalkyňa jednoznačne uviedla, že obžalovaný trpí sexuálnou deviáciou - thygatrofíliou, čo je erotická náklonnosť k vlastnej dcére. Táto zistená sexuálna deviácia vysvetľuje jeho sexuálne správanie, ktoré opísala poškodená ako aj to, že jej obžalovaný sám hovoril, že je jeho ženou a že ju miluje. Preto, ako to vysvetlila znalkyňa vo svojej výpovedi, záujem obžalovaného nepoľavil ani po dovŕšení určitého veku poškodenej (čo túto deviáciu odlišuje od pedofílie alebo hebefílie), pričom jeho správanie malo hlboké črty mužskej zaľúbenosti a výlučného záujmu iba o jednu partnerku, a to jeho dcéru. To je aj vysvetlením kontrolovania mobilného telefónu poškodenej alebo nutnosti kontroly na diaľku neustálym volaním dcére a tiež nutnosťou zistenia, či je ešte panna alebo nenávisťou k jej partnerovi. To všetko nie je výsledkom bežných prejavov starostlivosti rodiča k dieťaťu, ale ich charakter a intenzita zodpovedá práve pocitu žiarlivosti, ktorá viedla toto konanie obžalovaného. Obžalovaný sám nevedel na hlavnom pojednávaní uviesť, prečo býval v Trnave, kde študovala jeho dcéra, keď tam nepracoval a odôvodňuje to zámienku na ukladanie pošty u dcéry v podnájme. Znalkyňa jasne uviedla, že toto konanie obžalovaného nebolo prejavom otcovskej ale mileneckej lásky. Znalkyňa PhDr. K.Á. u obžalovaného tiež, ale zo psychologického hľadiska, zistila patologickú osobnostnú štruktúru, konkrétne emočne nestabilnú poruchu osobnosti a tiež poruchu sexuality ale z psychologického hľadiska nedeviantného charakteru. U obžalovaného je tendencia pôsobiť sociálne žiaduco a lepším dojmom, pričom jeho lži skóre je nadpriemerné. Osobnosť obžalovaného však umožňuje chápať zmysel a potrebu zákonov. Znalkyňa tiež z forenzne- psychologického hľadiska poukázala na významné narušenie sexuality obžalovaného, ktorý sa výrazne odkláňa od proklamovanej väčšinovej heterosexuálnej orientácie, sexuálny život obžalovaného je nedostatočne saturovaný, nezrelý a vykazuje skôr znaky tzv. sexuálnej ambivalencie. Vykazuje v zložke sexuálnej potreby maskulínnu agresiu, tendenciu k nadriadenosti, čo celkovo zodpovedá najskôr k sadistickým tendenciám. Obžalovaný priznal pri vyšetrení poruchu sexuálnej funkcie, čo vzhľadom k jeho udaniu mohlo zodpovedať sexuálnej impotencii. Táto charakteristika jeho osoby svedčí v prospech

výpovede poškodenej a ďalších svedkov o prejavoch agresívneho správania voči poškodenej a tiež v sexuálnej oblasti na útoky na poškodenú, ktorá ich takto aj opísala. Obžalovaný bol nielen poškodenou ale aj znalkyňou K. opísaný ako sexuálny agresor s patologickou osobnostnou štruktúrou. Jeho vysoké lži skóre a snaha pôsobiť lepším dojmom sú aj vysvetlením jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, kde svoje správanie k dcére odôvodňoval neškodnou starostlivosťou rodiča, ale už na niektoré otázky týkajúce sa konkrétnych prejavov správania sa obžalovaného k poškodenej odmietol obžalovaný odpovedať (čo je samozrejme využitím jeho práva) alebo si protirečil, keď na jednej strane tvrdil, že má výborný vzťah k dcére a k jej priateľovi, hoci v tej istej výpovedi predtým priznal pravdivosť správ, ktoré adresoval poškodenej a v ktorých verbálne napádal priateľa poškodenej a smeroval k jeho osobe vyhrážky.

Všetky tieto vykonané dôkazy vedú súd k tomu, aby mohol jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností prijať záver, že skutok tak, ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku sa stal. Všetky vykonané dôkazy, tak výpoveď priamej svedkyne Z. O., ako aj nepriame dôkazy spočívajúce vo výpovediach svedkov A. O. Z.., Z. O., R. E., M. D. B. Q. Č. v kontexte znaleckých posudkov vedú k jedinému možnému záveru a to, že sa skutok stal tak, ako ho opísala svedkyňa - poškodená a ako je zachytený v skutkovej vete rozsudku. Oproti skutku obžaloby súd skutok len doplnil o ďalšie prejavy správania, ktoré spoločne s inými napĺňajú skutkovú podstatu žalovaných trestných činov a ktoré vyplynuli z výpovede svedkyne - poškodenej a to že obžalovaný do nej kopal a tiež že jej spálil oblečenie a fotky. Z takto vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý je za svoje konanie aj právne zodpovedný. Znalkyňa MUDr. L. - Š. síce uviedla, že deviácia obžalovaného spôsobila zníženie jeho ovládacích schopností ale iba do polovice, čo je nie z právneho hľadiska pre trestnoprávnu zodpovednosť relevantné. Obžalovaný sa toto konania dopúšťal dlhodobo a musel vedieť, že toto konanie nie je normálnym sexuálnym správaním voči dcére ale bolo len výsledkom uspokojenia jeho sexuálnych túžob. To, že obžalovaný nevedel, že trpí deviáciou ešte neznamená, že by toto znižovalo úroveň jeho trestnej zodpovednosti z hľadiska príčetnosti.

Z takto zisteného konania obžalovaného, ktorého sa dopúšťal voči poškodenej je zrejmé, že obžalovaný fyzickým ale aj psychickým násilím donútil svoju dcéru Z. O. k iných sexuálnym praktikám, za ktoré je nepochybne nutné považovať lízanie jej pohlavného orgánu, donútenie k masturbácii, strkanie penisu medzi nohy, lízanie chodidiel a strkanie penisu medzi chodidlá za účelom dosiahnutia sexuálneho vzrušenia a uspokojenia, chytanie medzi genitáliami, a to všetko sprevádzané vyhrážkami ujmou na zdraví, ponižovaním, vulgárnymi nadávkami na jej adresu ale aj samotným bitím a kopaním, ktorým si chcel vynútiť poslušnosť poškodenej pri vykonávaní sexuálnej praktiky alebo po jej skončení jej mlčanlivosť o tom, čo sa stalo. Teda použil voči poškodenej násilie alebo hrozbu násilia, aby ovplyvnil jej slobodnú vôľu rozhodnúť o svojom pohlavnom živote a tým ju donútil k vykonávaniu iných sexuálnych praktík, ktoré už súd vyššie opísal. Tu súd považuje za potrebné zdôrazniť, že za inú sexuálnu praktiku možno považovať len také konanie, ktoré sa z hľadiska jeho charakteru môže považovať za ekvivalent orálneho alebo análneho styku. Teda svojou závažnosťou má rovnaké následky na sexualitu poškodenej osoby, ako v výslovne uvedený orálny alebo análny styk, čo v tomto prípade bolo naplnené, pretože poškodená toto pociťovala ako príkorie mimoriadnej intenzity. Je len právnym omylom obžalovaného, ktorý si myslel, že toto konanie nie je trestné lebo s dcérou nesúložil. Objektom tohto trestného činu je totiž právo kohokoľvek (muža aj ženy) slobodne rozhodovať o svojom pohlavnom živote a to vo všetkých jeho formách. „Znásilnenie ( ) a sexuálne násilie ( ) je rovnorodým, motivačne homogénnym konaním páchateľa, zameraným na vlastné sexuálne uspokojenie, ktoré zasahuje do slobody rozhodovania poškodenej osoby o svojom sexuálnom živote, a to prostredníctvom jej prinútenia k sexuálnej praktike (praktikám) alebo prostredníctvom zneužitia bezbrannosti na tento účel. Také konanie narúša druhovo rovnaký objekt, ktorý je diferencovaný ochranou jeho špecifických foriem v dvoch rôznych ustanoveniach v osobitnej časti “ /R 54/1988/. Obžalovaný sa tohto konania voči poškodenej dopúšťal dlhodobo od jej jedenástich alebo dvanástich rokov až do 26 rokov jej veku, čím je nepochybne splnené kritérium dlhodobosti v zmysle . Zároveň taký čin spáchal na svojej dcére, ktorá v tom čase ešte nedovŕšila 18 rokov svojho veku, teda v zmysle bola dieťaťom, a teda súd pri posúdení právnej kvalifikácie aplikoval obe osobitné kvalifikačné pojmy týkajúce sa chránenej osoby podľa /dieťa/ ako aj písm. c) /blízka osoba/.

Objektom posudzovaného trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa tak, ako skutok obžaloby právne kvalifikovala prokurátorka je primárne záujem

spoločnosti na ochrane riadneho a pokojného spolužitia blízkych osôb, v tomto prípade otca a dcéry, ktorí spolu žili v spoločnej domácnosti a to pred závažným prejavmi v správaní jedného z rodinných príslušníkov, ktoré by narúšali ich spolužitie. Takéto prejavy možno zhrnúť po pojem „domáceho násilia“, ktoré v sebe môže zahŕňať širokú škálu fyzických, verbálnych útokov, citového vydierania, vyhrážania, spôsobovania psychického utrpenia, budenia, odopierania stravy, odpočinku, neustáleho sledovania, odopierania ošatenia, hygieny, bývania, vzdelania alebo odpierania prístupu k majetku a tým vytvárania majetkovej odkázanosti, ktorá bola páchateľom umelo vytvorená. Sekundárnym objektom tohto trestného činu je ochrana života, zdravia a osobnej slobody poškodeného. Závažnosť týchto prejavov domáceho násilia spočíva tom, že k nim dochádza zväčša v domácom prostredí, kde sú verejnosť ale aj iné osoby z rôzneho stupňa príbuzenského, priateľského alebo susedského vzťahu k aktérom vylúčené. Týmto prostredím, kde k domácemu násiliu dochádza a blízkym vzťahom medzi obeťou a násilníkom dôjde k tomu, že ich vzťah je nevyvážený, má povahu závislosti s nemožnosťou úniku obete pred negatívnym konaním agresora, pretože pre obeť je veľmi ťažké toto správanie agresora zastaviť, pričom spravidla dochádza k stupňovaniu týchto prejavov. Ich intenzita musí byť taká, že spôsobuje fyzické alebo psychické utrpenie a bolesti, ktoré podstatným spôsobom po všetkých stránkach narúšajú pokojný a dôstojný život obete a to nie iba na krátky alebo prechodný čas. Konania opísané v ods. 1 sa musia vyznačovať bezohľadnosťou, krutosťou, hrubosťou a v prípade fyzických útokov aj bolestivosťou. Okrem toho je potrebné pre naplnenie tohto trestného činu v zmysle splniť podmienku dlhšie trvajúceho protiprávneho konania, pričom je nevyhnutná opakovanosť útokov, hromadnosť, či sústavnosť. Súd zdôrazňuje, že čím je intenzita násilia nižšia, tým musí dlhšie trvať, aby toto konanie bolo možné posudzovať v zmysle (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ).

Pojem fyzické alebo psychické týranie je naplnený len vtedy, keď obeť pociťuje protiprávne konanie ako ťažké príkorie. Tým sa definícia následkov tohto trestného činu odlišuje od iných trestných činov, ktorých objektom môže tiež byť fyzický útok alebo psychické pôsobenie na vôľu obete (napr. nebezpečné vyhrážanie, ublíženie na zdraví, vydieranie, hrubý nátlak a pod.). Na rozdiel o nich, týranie nemôže byť iba jednorazové či osamotené konanie ale musí ísť o trvalejšie a sústavnejšie konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či správaním, ktoré sa pravidelne opakuje a poškodenému spôsobuje fyzické alebo psychické útrapy. Nie každý útok je nutné posudzovať ako samostatný trestný čin alebo priestupok, ak práve z charakteru konania páchateľa opísaného v až e) je zrejmé, že tento následok spočívajúci v dlhodobom a ťažkom príkorí. Pritom dielčie útoky, ak sú posudzované samostatne, nemusia byť nijako zvlášť závažné a nemusia ani napĺňať skutkovú podstatu iného trestného činu a postačí, ak majú povahu priestupku, dokonca nemusia mať ani tento charakter (napr. vulgárna nadávka). Záleží tak na ich nadväznosti, početnosti, opakovaní, intenzite, charaktere vzájomného vzťahu páchateľa a týranej osoby, povahy, miesta, kde k nim dochádza, okolnostiam, za ktorých k nim dochádza a podobne, a toto všetko musí súd zvažovať pri hodnotení týchto dielčích útokov, ktoré môžu samy o sebe izolovane vyzerať pomerne banálne ale celé konanie páchateľa spolu vytvára následok hrubosti a bezcitnosti a spôsobuje ťažké príkorie, a naopak, akokoľvek jednorazové násilné konanie, ktoré ale nemá vyššie spomenuté charakteristiky, nemusí mať povahu trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ale môže mať povahu iného trestného činu.

V kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že konanie obžalovaného spočívajúce v bití, kopaní, ponižovaní, označovaní ako špinavá cigánka (čo je zvlášť zarážajúce, nakoľko aj obžalovaný je rómskeho pôvodu), pohŕdavom zaobchádzaní, neustálom sledovaní prostredníctvom nutnosti hlásiť telefonicky, čo robí, vyhrážaním sa, že ju zabije a znásilní, zabije alebo zbije jej mamu, vyvolávaním strachu, že ju udrie remeňom alebo zabije mačetou, ktorou jej sekol vedľa hlavy, násilnou izoláciu, kedy poškodená, ak bola doma, nemohla nikam sama chodiť a mať priateľov a tiež nemohla navštevovať svojich bratov, citovým vydieraním spočívajúcim v tom, že obžalovaný sa zabije, čo je demonštroval prikladaním noža na brucho alebo ruky, prípadne predstieraním infarktu s tým, že za neho môže poškodená, to všetko je nutné jednoznačne vzhľadom na dlhodobosť, intenzitu a následky, ktoré na psychickom zdraví poškodenej toto správanie zanechalo hodnotiť ako konanie, ktorým obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa . Hoci dlhodobosť konania je imanentnou súčasťou tohto trestného činu, v danom prípade sa obžalovaný tohto konania dopúšťal takmer 14 rokov a to v miere, ktorú je možné najmä v čase spoločného bývania v unimobunke označiť za intenzívnu. Preto súd v súlade s obžalobou pri právnej kvalifikácii tohto konania obžalovaného použil aj osobitný kvalifikačný pojem „po dlhší čas“ podľa Trestného

zákona. Vychádzajúc z výpovede znalca MUDr. N. a ním podaného znaleckého posudku spolu s jeho doplnením je zrejmé, že konanie obžalovaného zanechalo na poškodenej dlhodobé následky na duševnom zdraví. Podobný záver vyplýva aj zo správy PhDr. N. o prebiehajúcej psychoterapii. U poškodenej Z. O. došlo v dôsledku konania obžalovaného k poruche jej duševného zdravia ( nerozlišuje pojem telesné a duševné zdravie, čím obe kladie na rovnakú úroveň) trvajúcou po dlhší čas, ktorý si objektívne vyžaduje psychiatrické liečenie (ktoré podľa znalca poškodená odmieta) a psychologickú pomoc v trvaní najmenej 42 dní (v tomto prípade omnoho dlhšiu), počas ktorých je závažne ovplyvňovaný obvyklý spôsob života poškodenej tak, ako to uviedli znalci MUDr. N. B. PhDr. S.. Preto súd konanie obžalovaného opísané v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku právne kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , s poukazom na , a na ustanovenie a právnu kvalifikáciu z obžaloby doplnil o následok spôsobenej ťažkej ujmy na zdraví /ods. 3 písm. a)/.

V otázke, či konanie obžalovaného uvedené vo výroku rozsudku je jednočinným (ako to uviedla obžaloba) alebo viacčinným súbehom súd uvádza, že deliacim momentom konania páchateľa na viac skutkov je následok, ktorý obžalovaný z hľadiska trestného práva spôsobil alebo chcel spôsobiť. Jeden skutok totiž musí spájať aj jednotiaci prejav vôle páchateľa spojený zavinením a smerujúci k následku, ktorý je znakom niektorého z trestných činov. Obžalovaný používal vyhrážky a fyzické či psychické formy násilia voči poškodenej, ktoré sú bližšie opísané v skutku tak samostatne ale aj v súvislosti s vynucovaním si týchto sexuálnych praktík. Teda toto konania obžalovaného nie je možné vnímať oddelenie, pretože chcel poškodenej spôsobiť nielen fyzické alebo psychické utrpenie ale toto spájal aj so sexuálnym násilím voči nej. Obe konania sú tak prepojené subjektívnou stránkou v tom, že obžalovaný oba trestné činy naplnil jedným konaním, hoci v prípade sexuálneho násilia muselo k fyzickému a psychickému donúteniu, ktoré je samo o sebe týraním, pristúpiť ešte vykonanie sexuálnej praktiky. Spoločný menovateľ je tu však daný pri oboch trestných činoch a tým je násilie, ponižovanie, vyhrážky a pod.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného vo vzťahu k obom trestným činom posúdil ako konanie v priamom úmysle, pretože obžalovaný svojim konaním opísaným v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku chcel spôsobom uvedeným v porušiť záujem chránený , ktorým sú už vyššie spomenuté objekty trestných činov / /.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle . Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd v prospech obžalovaného priznal jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život / /. Súd pritom prihliadol na to, že obžalovaný nebol priestupkovo postihnutý a jediné jeho odsúdenie je z roku 1984 zahladené, a teda vzhľadom na čas, ktorý odvtedy uplynul, súd na toto odsúdenie nemôže prihliadať ako na okolnosť, ktorá by bránila konštatovaniu o vedení riadneho spôsobu života pred spáchaním trestného činu. Na strane druhej súd v neprospech obžalovaného zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť, a tou je skutočnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov / /, pričom vo vzťahu k tejto priťažujúcej okolnosti je irelevantné, či tieto trestné činy obžalovaný spáchal v jednočinnom alebo viacčinnom súbehu. Nakoľko obžalovaný spáchal dva trestné činy, súd mu za splnenia podmienok uvedených v uložil úhrnný trest odňatia slobody a to podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V tomto prípade tak v prípade ako aj v prípade stanovil trestnú sadzbu trestu odňatia slobody od sedem rokov do pätnásť rokov. Zo systematiky vyplýva priorita trestných činov najzávažnejších pred menej závažnými z hľadiska ochrany záujmov štátu, teda objektov trestných činov a tomuto zodpovedá aj zoradenie trestných činov v Trestnom zákona, kedy trestné činy

chrániace významnejšie objekty sú pred trestnými činmi objektovo menej významnými. Z toho vyplýva, že trestný čin sexuálneho násilia podľa , je závažnejším z hľadiska objektu, a teda pri rovnakej trestnej sadzbe oboch žalovaných trestných činov súd pri ukladaní trestu odňatia slobody vychádzal práve z ustanovenia . Pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd trestnú sadzbu tam uvedenú v rozmedzí od 7 rokov až do 15 rokov postupom podľa a nasl. odseky tohto § neupravoval a trest ukladal v tejto spomenutej trestnej sadzbe.

Súd pri ukladaní trestu zohľadnil spôsob spáchania trestného činu. Ten sa vyznačoval krutým a ponižujúcim zaobchádzaním obžalovaného so svojou vlastnou dcérou a to veku, kedy je dieťa po citovej ale aj sexuálnej stránke najzraniteľnejšie. Obžalovaný hrubo pošliapal základné práva jeho dcéry, ktoré sú zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa, najmä článku 19 tohto Dohovoru, ktorý garantuje ochranu detí pred akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím, urážaním alebo zneužívaním, včítane sexuálneho zneužívania, zanedbávaním alebo nedbanlivým zaobchádzaním, trýznením alebo vykorisťovaním počas doby, keď sú v starostlivosti jedného alebo oboch rodičov, zákonných zástupcov alebo akýchkoľvek iných osôb starajúcich sa o dieťa. Všeobecný komentár č. 13 vydaný Výborom OSN pre práva dieťaťa k čl. 19 Dohovoru o právach dieťaťa uvádza, že v zmysle tohto článku je pojem násilie vymedzený ako „všetky formy telesného alebo duševného násilia, ubližovania, zneužívania, zanedbávania alebo nedbanlivého zaobchádzania, trýznenia alebo vykorisťovania, vrátane sexuálneho zneužívania“. Pojem „násilie“ bol v tomto dokumente zvolený v súlade s terminológiou používanou v Štúdii OSN o násilí páchanom na deťoch z roku 2006, aby reprezentoval všetky formy ubližovania deťom uvedené v článku 19 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, napriek tomu, že skutočnú váhu majú iné pojmy používané na opis druhov ublíženia (telesné ublíženie, zneužitie, zanedbávanie alebo nedbanlivé zaobchádzanie, trýznenie a vykorisťovanie). V bežnej reči sa pojem „násilie“ často chápe len ako fyzické ublíženie a/alebo zámerné ublíženie. Výbor OSN pre práva dieťaťa však dôrazne prízvukuje, že pojem „násilie“ zvolený v tomto všeobecnom komentári sa nesmie interpretovať spôsobom, ktorý by znižoval dopad alebo potrebu riešenia nefyzických alebo nezámerných foriem ublíženia (ako napr. zanedbávanie alebo psychické týranie). Výbor teda zastával pozíciu, že všetky formy násilia páchaného na deťoch, bez ohľadu na ich závažnosť, sú neprijateľné. Formulácia „všetky formy telesného alebo duševného násilia“ nedáva priestor na žiadnu úroveň legalizovaného násilia na deťoch. Frekvencia, závažnosť ujmy a zámer spôsobiť ujmu sa nepovažujú za nevyhnutnú podmienku definovania násilia. Dohovor o právach dieťaťa predstavuje základný kameň právneho postavenie a ochrany dieťaťa, ktorého prejavom sú aj oba žalované trestné činy.

V tomto prípade však konanie obžalovaného nemožno hodnotiť len z pohľadu porušenia záujmu chráneného vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktoré Slovenská republika prijala a ratifikovala. Rodina je primárnym prostredím, ktorým účelom je vytvárať zdravé prostredie pre rozvoj dieťaťa nielen po telesnej ale aj duševnej stránke a kde sa má dieťa cítiť bezpečne. Toto bezpečie vyplýva z prirodzeného pocitu každého rodiča chrániť svoje dieťa pred akoukoľvek formou násilia, vrátane sexuálneho. Dieťa na strane druhej v zdravej a fungujúcej rodine musí pociťovať bezpečie a dôveru k svojim rodičom, že každé ich konanie je vedené len tými najlepšími úmyslami.

Obžalovaný však svojim správaním túto dôveru a pocit bezpečia dieťaťa pošliapal a to tým najhoršími formami fyzického a psychického násilia, vrátane sexuálneho násilia, ktorého sa dlhé roky na svojej dcére dopúšťal. Jednalo sa teda o dlhodobé a intenzívne konanie, ktoré zanechalo na psychike poškodenej vážne následky, ktoré môžu byť aj trvalého charakteru a ovplyvňujú, a s veľkou pravdepodobnosťou už budú natrvalo ovplyvňovať jej správanie na celý život. Následky na jej duševnom zdraví sú tak intenzívne a neodstrániteľné, pričom konanie obžalovaného poškodená pociťovala ako veľké príkorie a poníženie, hoci si to samozrejme uvedomila až keď jej osobnosť dozrela a bola schopná o svojich pocitoch rozprávať. Obžalovaného v žiadnom prípade nezbavuje viny alebo neospravedlňuje existencia jeho sexuálnej deviácie, pretože aj keď presne nevedel, že ňou trpí, musel vedieť, že toto správanie voči dcére nie je v žiadnom prípade normou a nič z toho, čo svojej dcére najmä v sexuálnej oblasti robil, robiť nemusel. Bolo to len a len jeho rozhodnutie založené na jeho povahových črtách, osobnosti a sexuálnej preferencii.

Postoj obžalovaného k trestnej činnosti, závažnosť ním spáchaných trestných činov z pohľadu narušenia záujmu chráneného , ku ktorému došlo, intenzita fyzických a sexuálnych útokov, ich dlhodobosť, miera psychického a fyzického utrpenia, bezohľadnosť pri ich páchaní, následky, ktoré na

duševnom zdraví poškodenej spôsobil, neumožňujú súdu uložiť iný trest, než je trest bližšie k hornej hranici trestnej sadzby a to v trvaní 13 rokov. Trest nikdy nemá byť pomstou štátu voči páchateľovi, musí byť primeraný a z požiadavky primeranosti trestu vyplýva aj zákaz akéhokoľvek exemplárneho potrestania páchateľa. Na strane druhej musí byť spravodlivou odpoveďou štátu na konanie, ktoré zasiahlo do záujmoch chránených . Teda okrem vyššie uvádzaných skutočností v neprospech obžalovaného, súd v jeho prospech uviedol vedenie riadneho spôsobu života, čo bola skutočnosť, ktorá zabránila uloženiu trestu vo vyššej výmere. Súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že obžalovaný nebol súdne trestaný, automaticky neznamená, že by mu mal byť len z toho dôvodu uložený trest na dolnej hranici trestnej sadzby a to bez ohľadu na to, čo svojím konaním spôsobil. Rozpätie trestných sadzieb uvedených v je plne aplikovateľné za každých okolností a musí byť súdom aj zákonným a spravodlivým spôsobom využívané. Súd teda zvážil všetky aspekty ukladania trestu a takto uložený trest považuje za spravodlivý. Tento trest treba vnímať aj z pohľadu generálnej prevencie, pretože odradí iných páchateľov podobných deliktov, aby sa podobného konania nedopúšťali, ale ak k tomu dôjde, vedeli, že bude nasledovať rázna reakcia zo strany štátu v súlade so zákonmi tak, aby bolo možné povedať, že Slovenská republika je demokratický a právny štát, za ktorý sa vyhlásila v článku 1 ods. 1 SR, ktorého imanentnou súčasťou je ochrana práv obetí domáceho násilia a detí pred sexuálnym násilím.

Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho za splnenia podmienok uvedených v ustanovení zaradil na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Súd neuložil obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou, ktoré vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní navrhla znalkyňa MUDr. M. L. - K. a ktorého uloženie tiež v záverečnej reči navrhol prokurátor. Táto znalkyňa uloženie tohto liečenia navrhla z dôvodu, že sa jedná o zaujímavú diagnózu, pri ktorej chýbajú hlboko zakorenené a inštinktívne fixované zábrany voči erotickej príťažlivosti medzi pokrvnými príbuznými. Okrem toho potrebu liečenia odôvodnila aj tým, že obžalovaný trestný čin popiera a liečenie je potrebné, aby si uvedomil prítomnosť tejto deviácie. Obžalovaný však nie je pre spoločnosť nebezpečný a nedošlo u neho k vymiznutiu alebo k podstatnému zníženiu jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností. Charakter tejto deviácie, ktorej podstatou je náklonnosť k vlastnej dcére majúci povahu zaľúbenosti aj podľa znalkyne vylučuje, aby sa obeťou konania obžalovaného stali iné ženy, pretože do nich by sa obžalovaný musel zaľúbiť. Nakoľko však už nemá deti, ktoré sú mu podriadené, ako to bolo v prípade 11 ročnej dcéry, je podľa presvedčenia súdu táto možnosť iba teoretická. Navyše podľa znalkyne K.Q. trpí obžalovaný poruchou sexuálnej funkcie (impotenciou). Povaha tejto deviácie teda neumožňuje uloženie ochranného liečenia v zmysle , pretože na jej uloženie nie sú splnené podmienky uvedené v ods. 1 tohto §, ktorou je nepríčetnosť obžalovaného spojená s nebezpečnosťou jeho pobytu na slobode alebo podmienky uvedené v ods. 2 písm. c) tohto § , kedy sa síce obžalovaný dopustil násilného konania voči blízkej alebo zverenej osobe ale vzhľadom na osobu obžalovaného a charakter sexuálnej deviácie nie je možné dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať. To, že obžalovaný si deviáciu nepripúšťa alebo že je to raritná deviácia nie sú dôvodmi, ktoré by korelovali s účelom ochranného opatrenia uvedeného v , ktorou je ochrana spoločnosti a nie náprava páchateľa alebo jeho presviedčanie o potrebe priznania si deviácie, o ktorej sa napokon v súdnom konaní dozvedel. Navyše obžalovaný bude nadlho izolovaný po dobu výkonu trestu, čo je dosť dlhá doba, aby si dôsledky svojho konania mohol uvedomiť a po prepustení z výkonu trestu, ak by aj z jeho strany došlo k zaľúbeniu sa, podobnému konaniu sa vyhýbal.

Poškodená Z. O. si do skončenia prípravného konania uplatnila náhradu škody prostredníctvom svojho splnomocnenca, pričom oba právne dôvody náhrady škody aj riadne vyčíslila, resp. v prípade ujmy na duševnom zdraví odkazom na vyčíslenie znalcom. Tým boli splnené zákonné podmienky na to, aby sa súd musel nárokom poškodenej na náhradu škody v prejednávanej trestnej veci zaoberať, vykonať v tomto smere dokazovanie a o škode aj rozhodnúť.

Pokiaľ sa jedná o nárok poškodenej z titulu ujmy na zdraví pozostávajúcej zo sťaženia spoločenského uplatnenia, súd vychádzal z vyčíslenia tohto nároku znalcom MUDr. N. v doplnku znaleckého posudku č. 6/2020 vypracovaného dňa 16.05.2021, kde znalec vyčíslil túto ujmu na 520 bodov. Súd na základe vykonaného dokazovania nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by závery tohto znalca spochybňovali, pričom znalec aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní toto bodové ohodnotenie aj odôvodnil. Preto súd

z tohto bodového ohodnotenia vychádzal. Pri hodnote jedného bodu 21,84 Eur v zmysle Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S08817-2020-OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za spoločenské uplatnenie na rok 2020 účinného od 29.05.2020 predstavuje výška škody titulom ujmy na zdraví 11.356,80 Eur. Súd zdôrazňuje, že podobné opatrenie stanovujúce výšku náhrad na rok 2021 nadobudlo účinnosť až dňa 28.05.2021, teda po podaní doplnku k znaleckému posudku.

Podľa prvá veta poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.

Vzhľadom na túto definíciu poškodeného v Trestnom konaním ktorá v sebe obsahuje aj definíciu druhov škôd je zrejmé, že okrem škody na zdraví, ktorú súd na základe vyššie uvedeného priznal, možno v trestnom konaní priznať aj morálnu škodu, pod ktorú je nutné podľa názoru súdu zaradiť aj škodu pozostávajúcu z ujmy na osobnostných právach. Podmienkou na jej priznanie však je, ako to a contraria vyplýva z ustanovenia , že výsledky dokazovania tvoria podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo nie je potrebné na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Pojem "morálna škoda" vo vzťahu ku škodlivému následku spôsobenému úmyselným násilným trestným činom treba v prípade napr. aj znásilnenia, sexuálneho násilia, poškodenia dobrého mena pri krivom obvinení a podobne vykladať v súlade s výkladom pojmu "nemajetková ujma" v civilnom konaní. Pri rozhodovaní o neoprávnených zásahoch do osobnostných práv a právnych prostriedkoch nápravy sa teda aplikuje a nasl. .

V danom prípade má súd za to, že nielen vo vzťahu ku škode na zdraví ale aj vo vzťahu k nemajetkovej morálnej škode bolo vykonané také dokazovanie, ktoré je postačujúce na to, aby súd mohol o tejto škode týmto rozsudkom rozhodnúť a tieto dôkazy vytvárajú spoľahlivý základ pre záver o jej výške aj vo vzťahu k tejto škode. Rozsah, charakter dokazovania, najmä výsluchy blízkych osôb poškodenej a obsah výpovedí svedkov tento priestor súdu dávajú. Navyše, vzhľadom na nutnosť predchádzaniu druhotnej viktimizácie poškodenej, ktorá by v prípade odkazu tento škody na civilný proces by jej opätovným vypočutím bola nevyhnutná, je tento postup súdu aj v záujme ochrany práv poškodených násilnými trestnými činmi. Súd pritom poukazu aj na správu PhDr. N., ktorá konštatovala zhoršenie psychického stavu poškodenej po súdnom konaní, kde bola vypočutá, čo ju opätovne rozrušilo.

Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii) vnímala aj každá iná fyzická osoba (rozsudok Krajského súdu v Žiline ). Ustanovenie sa týka osobnostných práv človeka, pričom objektom ochrany týchto práv je nielen samotný človek, jeho život, zdravie, telesná integrita ale aj česť, dôstojnosť a osobná sloboda. Práve dôstojnosť poškodenej bola konaním obžalovaného vážne narušená. Hoci je to hodnota, ktorá sama o sebe nemôže byť vyjadriteľná v peniazoch, uvedené ešte neznamená, že peniazmi nie je možné vyjadriť výšku nemajetkovej ujmy spôsobenej protiprávnym zásahom do osobnosti poškodenej, najmä v rozsahu, aký bol súdom zistený a ktorý súd konštatoval pri ukladaní trestu. Napokon ustanovenie umožňuje priznať toto finančné zadosťučinenie (hoci náhradu v zmysle tohto ustanovenia § a škodu v zmysle nemožno zamieňať). Súd si uvedomuje, že priznanie takejto náhrady nemá reparatívny charakter v pravom slova zmysle ale slúži len na zmiernenie následkov trestného činu. Konanie obžalovaného, ktorého sa dopustil voči poškodenej, je konaním majúcim závažný charakter a to nielen z trestnoprávneho hľadiska ale jeho rozmer možno chápať aj vo sfére práv poškodenej na ľudskú dôstojnosť.

Súd pri posudzovaní výšky tejto škody vychádzal z rovnakých kritérií, ktoré posudzoval pri ukladaní trestu, kedy vychádzal z konania obžalovaného, jeho charakteru, intenzity a dlhodobosti a tiež prihliadol na následky, ktoré týmto konaním poškodenej spôsobil na jej duševnom zdraví ale aj na také, ktoré sa nevyhnutne nemusia prejaviť navonok, pretože poškodená toto jeho konanie v celom jeho rozsahu vnímala ako ťažké príkorie. Preto poškodenou požadovaná suma vo výške 10.000,- Eur za 14 rokov

takéhoto správania, ktoré v sebe implikovalo zhruba 500 sexuálnych útokov je škodou primeranou a spĺňajúcou satisfakčné kritérium.

Preto súd priznal poškodenej náhradu škody vo výške 21.356,80 Eur predstavujúcej škodu na zdraví a morálnu škodu a k tejto náhrade škody zaviazal obžalovaného, ktorý ju úmyselným konaním poškodenej spôsobil.

- násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútil iného k iným sexuálnym praktikám a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na chránenej osobe - dieťati a blízkej osobe,

- blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozilo jej fyzické a psychické zdravie, a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.