Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-236-2016.pdf
PDF · 87.84 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/236/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, právne zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: T. K., R.. XX.XX.XXXX, C. Q. XXX, XXX XX J. J., o zaplatenie 579,62 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 162,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 162,42 eur od 31.03.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 579,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 31.03.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Tvrdil, že na základe v žalobe bližšie špecifikovaných zmlúv o poskytovaní verejných služieb (v znení ich dodatkov), ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, vypožičal žalovanému 3 ks SIM kariet, ktoré žalovanému umožňujú využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM kartám boli priradené účastnícke telefónne čísla uvedené v žalobe. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb / splatné splátky telekomunikačného zariadenia spolu vo výške 162,42 eur, ktoré boli vyfakturované v období od 2014/11 do 2015/1 a požadované v pokuse o pokonávku. Žalobca sa sčasti domáhal voči žalovanému aj náhrady škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť za odpredané mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia a predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Túto škodu podľa tvrdenia žalobcu žalovaný spôsobil žalobcovi tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti. Žalovaný však následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
2. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 16.03.2015 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace / sumu nezaplatených splátok zvyšnej časti kúpnej ceny za telekomunikačné zariadenia a aj sumu zmluvnej pokuty - náhrady škody a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 31.03.2015.
3. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadril v lehote 10 dní, súd doručil žalovanému postupom podľa § 116 ods. 2 / 106 ods. 3 C.s.p. Žalovaný sa však k žalobe s prílohami v stanovenej lehote písomne nevyjadril, nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, preto ich súd považoval za nesporné.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 /veta druhá/ C.s.p. keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 €. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
5. Súd sa oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, ako aj oboznámením sa s podstatným obsahom spisu (žaloba čl. 1-53, zmluvy o (pripojení) poskytovaní verejných služieb vrátane dodatkov zo dňa 10.08.2012, 20.05.2014, 22.10.2010, 07.07.2014, 27.08.2014 č. O., č. O., Č.. O., pokus o pokonávku, faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, Všeobecné obchodné podmienky žalobcu) a zistil tento skutkový a právny stav veci: žalovaný uzavrel so žalobcom vo vyššie uvedených dňoch zmluvy o (pripojení) poskytovaní verejných služieb v znení dodatkov, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, a na základe ktorých žalobca vypožičal žalovanému 3 ks SIM kariet, ktoré mu umožnili využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom a zároveň mu odpredal mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia bližšie uvedené v žalobe (H. K. XX Q., I. M. K. O. I. I.). Žalovaný začal využívať služby žalobcu, avšak nezaplatil riadne a včas cenu za poskytnuté služby vyúčtované v období 2014/11 až 2015/2.
Podľa ust. § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona.
Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. a/, písm. b/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa ust. 517 ods. 1 OZ /prvá veta/, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol po 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6. Žalobca si v konaní uplatnil spolu dva nároky, pričom jedným z nich je nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za obdobie vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami z 2014/11 do 2015/2, celkovo v sume 162,42 eur. Povinnosť žalovaného platiť žalobcovi cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyplýva z citovaných zmlúv vrátane Všeobecných podmienok spoločnosti Orange Slovensko, a.s. tvoriacich ich neoddeliteľnú súčasť. Žalobca si svoju zmluvnú povinnosť splnil, keď poskytol žalovanému elektronické komunikačné služby v rozhodnom období, avšak žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby nesplnil v lehote splatnosti, keď žalobcovi nezaplatil vyššie uvedené splatné faktúry, čím žalovaný porušil zmluvné podmienky. Nezaplatenie faktúr žalovaný v konaní nijakým spôsobom nesporoval.
7. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu v časti týkajúcej sa zaplatenia ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo výške 162,42 eur, ktoré boli vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami podľa citovaných zmlúv a Cenníka (body 1.6 a 11.1 všeobecných podmienok), za dôvodný a z tohto dôvodu súd žalobnému návrhu v uvedenej časti vyhovel. Keďže sa žalovaný dostal s plnením svojho záväzku (peňažného dlhu) do omeškania, súd žalobcovi priznal v zmysle citovaných ust. § 517 ods. 2 OZ a ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. aj zákonné úroky z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, keďže sa jedná o právny vzťah vzniknutý zväčša po 31.01.2013 / 0,05 % + 5 bodov = 5,05 %/, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 31.03.2015 (výrok I).
8. Okrem vyššie uvedeného si žalobca v žalobe uplatnil aj ďalší nárok a to nárok na zaplatenie sumy 417,20 eur titulom náhrady škody, ktorá mu podľa jeho tvrdenia preukázateľne vznikla porušením povinností žalovaného uvedených v uzatvorených zmluvách vrátane dodatkov. Pokiaľ sa týka nárokov na náhradu škody ako takých, je potrebné uviesť, že podľa platnej právnej úpravy sú základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu: 1./ porušenie právnej povinnosti, 2./ existencia škody, 3./ príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a 4./ zavinenie. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, pričom rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk (porovnaj: R 55/1971). Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, príp. náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, ak by škoda nevznikla. Príčinná súvislosť, ako jedna zo zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, pričom treba mať na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin a okrem toho vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná a nemožno ju len predpokladať, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka (stranu sporu), ktorého tvrdenie má byť preukázané (porovnaj: R 28/1990).
9. Na tomto mieste súd konštatuje, že žalobca napriek poučeniu zo strany súdu neuniesol dôkazné bremeno, keďže vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní uplatnené a vykonané, neumožňovalo súdu prijať záver o pravdivosti tvrdení žalobcu, že by mu protiprávnym konaním žalovaného vznikla škoda vo výške 417,20 eur (resp. akákoľvek škoda). Pokiaľ žalobca tvrdil, že uvedená škoda mu preukázateľne vznikla, treba skonštatovať, že žalobca nijakým spôsobom nešpecifikoval ani nepreukázal, z čoho tak usudzuje a akým spôsobom ustálil práve túto sumu ako výšku škody. Zo žaloby síce vyplýva, že akciová cena za jedno mobilné zariadenie bola 16,58 euro, pričom jeho predajná cena u žalobcu bola 309,- eur, za druhé mobilné zariadenie bola 0,50 euro, pričom jeho predajná cena u žalobcu bola 180,- eur a za tretie mobilné zariadenie bola 1,- euro, pričom jeho predajná cena u žalobcu bola 63,25 eur, tým však žalobca zároveň nepreukázal aj reálnu hodnotu a trhovú cenu predávaných mobilných telefónov/telekomunikačných zariadení v čase uzatvorenia zmlúv a dodatkov k nim. Ďalej žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním alebo opomenutím žalovaného (spočívajúcim podľa tvrdení žalobcu v porušení povinnosti žalovaného platiť za poskytnuté telekomunikačné služby odplatu riadne a včas) a vznikom škody na strane žalobcu, čo sú základné zákonné predpoklady, ktoré musia byť v konaní jednoznačne preukázané pre prijatie záveru o vzniku a opodstatnenosti nároku na náhradu škody. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaný. Ak teda žalobca chce byť v spore úspešný, nezbavuje ho povinnosti preukázať príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním alebo opomenutím žalovaného ani prehlásenie žalovaného v zmluve, resp. dodatku, že si je vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie mu bol predávaný za Kúpnu
cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytnuté mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení dodatku, po dobu dohodnutú v dodatku.
10. Z uvedených dôvodov potom súd žalobu žalobcu v časti o náhradu škody vo výške 417,20 eur s prislúchajúcim príslušenstvom zamietol ako nedôvodnú (výrok II).
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalovaný by mal nárok na náhradu pomernej časti trov konania podľa jeho väčšieho úspechu vo veci v porovnaní so žalobcom, avšak nakoľko žalovanému preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu z dôvodu hospodárnosti konania nárok na náhradu trov konania podľa uvedených ustanovení nepriznal (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).