Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Sa-37-2018.pdf
PDF · 187.63 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sa/37/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci žalobkyne: Y.Ž. S., P. XX, P. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, Zádielska 2, Košice, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach proti rozhodnutiu žalovaného č. UPS/US6/ SSVODPPKPC1/SOC/2018/2651 zo dňa 17.01.2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobkyne a odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odboru sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) č. MI1/RPPnKŤZP/SOC/2017/51574-4 zo dňa 22.11.2017 potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný argumentoval nasledovne: „Proti rozhodnutiu úradu číslo: MI1/RPPnKŤZP/SOC/2017/51574-4 zo dňa 22.11.2017, ktorým nebol účastníčke konania priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, podala účastníčka konania odvolanie v lehote stanovenej zákonom, v ktorom poukazuje na svoj nepriaznivý zdravotný stav a na problémy s tým súvisiace. Žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, ako aj o osobné prizvanie na posúdenie k posudkovému lekárovi. Ústredie po preskúmaní spisového materiálu, ktorý tvoril podklad pre rozhodnutie v prvom stupni, zistilo nasledovné skutočnosti: Úrad napadnutým rozhodnutím zamietol žiadosť účastníčky konania, ktorú podala dňa 06.10.2017 a rozhodol o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol komplexný posudok úradu číslo: P. č. z. XXXX/XXXXXX zo dňa 13.11.2017, ktorým bola miera funkčnej poruchy posudzovanej stanovená na 50 % podľa časti VIII.A.1.c) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Posudzovaná v zmysle § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nie je odkázaná na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu nebol stanovený. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia posudzovanej v oblasti zvýšených výdavkov úrad nenavrhol kompenzovať peňažným príspevkom na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, nakoľko nespĺňa podmienky prílohy č. 6 a č. 7 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Posudkový lekár ústredia po preskúmaní predloženej zdravotnej dokumentácie (vrátane lekárskeho nálezu z ambulancie neurológie a pediatrickej neurológie zo dňa 19.12.2017 predloženého v odvolacom konaní) vydal lekársky posudok číslo: J. zo dňa 15.01.2018.
Následne ústredie dňa 17.01.2018 vydalo komplexný posudok číslo: J., podľa ktorého miera funkčnej poruchy posudzovanej bola stanovená na 50 % podľa časti VIII.A.1.c) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre postihnutie srdca - stavy zodpovedajúce NYHA III, v dôsledku ktorej skutočnosti sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Vzhľadom na kardiologické vyšetrenie posudkový lekár ústredia pri určení miery funkčnej poruchy v rámci rozpätia 50 - 70 % sa priklonil k dolnej hranici percentuálneho rozpätia. Posudzovaná sa lieči aj pre poruchy krvného tlaku - arteriálnu hypertenziu - 3. stupňa, ťažkej formy a pre cukrovku I. a II. typu kompenzovateľnú inzulínom a diétou bez komplikácií, ktoré sú hodnotené mierou funkčnej poruchy taktiež 50 %. Miera funkčnej poruchy u ďalšieho ochorenia - poruchy chrbtice s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, nedosahuje 50 %. Posudkový lekár ústredia v zmysle ustanovenia § 11 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pozval posudzovanú na posúdenie jej zdravotného stavu na deň 11.01.2018 (predvolanie bolo doručené osobne do vlastných rúk dňa 05.01.2018). Posudkový lekár ústredia vykonal posúdenie zdravotného stavu za prítomnosti posudzovanej osoby. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nie je posudzovaná odkázaná na sprievodcu. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu posudkový lekár ústredia nestanovil. V rámci sociálnej posudkovej činnosti dňa 05.01.2018 bolo ústredím zistené, že posudzovaná je rozvedená, žije sama v bytovom dome. Vychovala tri deti. Je poberateľkou starobného dôchodku. Venuje sa záujmom primeraným svojmu veku. Uviedla, že pre pohybové obmedzenia nevládze chodiť, pohybuje sa samostatnou chôdzou, avšak pomalším tempom, je schopná pohybu len na krátke vzdialenosti, mimo domáceho prostredia na uľahčenie pohybu používa kompenzačnú pomôcku - francúzsku barlu. Sťažuje sa na nepretržité bolesti chrbtice, kolenného i bedrového kĺbu, na tŕpnutie a mravenčenie v nohách, na opúchanie nohy a na bolesti hlavy. Zanáša ju do strán pre časté závratové stavy. Už pri minimálnej námahe sa zadýchava, ťažko sa jej dýcha, máva pocit ťažoby, resp. slabosti v oblasti hrudnej kosti a búšenie srdca. Fyzicky nevládze a rýchlo sa unaví. Cíti sa slabá. V noci zle spáva pre lámavú bolesť v celom tele. Pri rozhovore verbálny kontakt nadviazala, na kladené otázky odpovedala adekvátne a primerane k svojmu veku. Nemá narušenú orientačnú schopnosť, je správne orientovaná. Z lekárskeho posudku ústredia taktiež vyplýva, že posudzovaná v zmysle ustanovenia § 14 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nie je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, nakoľko jej zdravotné postihnutie nie je uvedené v prílohe č. 6 skup. I. II. a III. zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Chronický stav uvedený v prílohe č. 7 skup. I. nie je prítomný. Nepoužíva technicky náročnú pomôcku uvedenú v prílohe č. 7 skup. II. zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. V zmysle ustanovenia § 14 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nie je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Z uvedeného dôvodu ústredie sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia posudzovanej v oblasti zvýšených výdavkov nenavrhlo kompenzovať peňažným príspevkom na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Podľa § 38 ods. 1 písm. b/1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Presný rozpis prílohy č. 6 a 7 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu je uvedený v komplexnom posudku ústredia číslo: J. zo dňa 17.01.2018. Ústredie poukazuje na skutočnosť, že právny nárok na predmetný peňažný príspevok neexistuje. Ide o fakultatívnu dávku, ktorá sa poskytne len tomu, kto spĺňa zákonom stanovené predpoklady. K námietke účastníčky konania týkajúcej sa zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, ktorú posudzovaná vyžaduje vzhľadom na diagnózu cukrovky, nakoľko sa nadmerne potí a musí sa často cez deň prezliekať do suchej bielizne aj prádla a šatstva ústredie poznamenáva, že poskytovanie predmetného peňažného príspevku sa viaže len na tie skupiny chorôb a porúch, ktoré sú uvedené v prílohe č. 6 a 7 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádzal z diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených odborných lekárskych nálezov. Komplexný posudok na účely kompenzácie príslušný orgán vypracúva na základe lekárskeho posudku a na základe posudkového záveru, ktorý je výsledkom sociálnej posudkovej činnosti. V odvolaní účastníčka konania poukazuje aj na nízky dôchodok. K uvedenému ústredie konštatuje, že nízky dôchodok neovplyvňuje odkázanosť na požadovaný peňažný príspevok. Štát poskytnutím peňažných príspevkov na kompenzáciu nerieši nepriaznivú finančnú situáciu občanov. Námietky účastníčky konania nemajú vplyv na zmenu či zrušenie rozhodnutia vydaného úradom. Podľa § 55 ods. 13 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa účastníčke konania doručí spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok, ktorý je podkladom tohto rozhodnutia. Nakoľko na základe
vydaného komplexného posudku ústredia posudzovaná nie je odkázaná na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, z tohto dôvodu ústredie v rámci druhostupňového konania rozhodlo tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 30.01.2018.
2. Žalobkyňa sa žalobou podanou včas na poštovú prepravu dňa 29.03.2018 a doručenou súdu dňa 03.04.2018 domáhala preskúmania žalovaného rozhodnutia označeného v záhlaví tohto rozsudku. V žalobe pôvodne podávanej proti rozhodnutiam žalovaného č. UPS/ US6/SSVODPPKPC1/SOC/2018/2650, č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2018/2651, č. UPS/US6/ SSVODPPKPC1/SOC/2018/2649, všetky zo dňa 17.01.2018, a rozhodnutiam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce č. MI1/RPPnKŤZP/SOC/2017/51573-4, č. MI1/RPPnKŤZP/ SOC/2017/51574-4, č. MI1/RPPnKŤZP/SOC/2017/51575-4, všetky zo dňa 22.11.2017, po popísaní priebehu správneho konania namietala, že: „Dňa 30.01.2018 mi bolo doručené rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, číslo UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2018/2651 zo dňa 17.01.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvého stupňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odboru sociálnych vecí a rodiny číslo M11/RPPnKŤZP/SOC/2017/51574-4 zo dňa 22.11.2017 vo veci nepriznania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi, bytového zariadenia. Dňa 06.10.2017 som podala na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce (ďalej len ÚPSVaR) žiadosť o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Na základe tejto žiadosti vydal ÚPSVaR komplexný posudok číslo P. č.z. XXXX/XXXXXX zo dňa 13.11.2017, ktorým bola stanovená miera mojej funkčnej poruchy na 50 % podľa časti VIII.A.1.c) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, v zmysle ktorého som z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nebola odkázaná na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu nebol stanovený. Sociálne dôsledky ŤZP v oblasti zvýšených výdavkov úrad nenavrhol kompenzovať peňažným príspevkom na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi, bytového zariadenia, nakoľko som nespĺňala podmienky podľa prílohy č. 6 a č. 7 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Proti všetkým uvedeným rozhodnutiam, som podala dňa 06.12.2018 odvolanie, v ktorom som nesúhlasila s uvedenými rozhodnutiami, ktoré som odôvodnila dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý je dôsledkom jednak dopravnej nehody pri ktorej som utrpela mnohopočetné zlomeniny rúk, lopatky, rebier, narazenú panvu a jednak chronických ochorení - cukrovky typu II na inzulíne s komplikáciami, diabetickej polyneuropatie, astmy, art. Hypertenzie 3.st., poruchy chrbtice s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, ktoré mi znemožňujú viesť plnohodnotný život, znižujú kvalitu života a vyžadujú si zvýšené výdavky či už v oblasti mobility, zabezpečenia každodenných činností, zabezpečenia stravy a ostaných služieb, ktoré sú dostupné ľudom bez ŤZP. V dôsledku uvedených ochorení dlhoročne trpím bolesťami oboch bedrových kĺbov, chrbtice v krížovej a v hrudnej časti chrbtice, bolesťou oboch kolien. Nedokážem prejsť viac ako 70 metrov, bez toho, aby som nemusela zastaviť a oddýchnuť si, som nútená okrem iných liekov denne brať tabletky na tíšenie bolesti, inzulín si pichám 4 x denne, trpím nadmerným potením, dýchavičnosťou. Druhostupňový správny orgán preskúmal moje odvolanie, spisovú dokumentáciu prvostupňového správneho orgánu a opätovne posúdil moju odkázanosť na požadované formy kompenzácie. Dňa 15.01.2018 vydalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, lekársky posudok č. J., podľa ktorého je miera funkčnej poruchy 50 %, čím sa považujem za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Na základe tohto lekárskeho posudku bol dňa 17.01.2018 vypracovaný komplexný posudok č. J., v ktorom ústredie nenavrhlo kompenzovať dôsledky môjho zdravotného postihnutia ani v jednej z požadovaných oblastí. Tento komplexný posudok bol podkladom pre všetky rozhodnutia ústredia (o preskúmanie zákonnosti ktorých žiadam) o mojom odvolaní a ktorými odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutia ÚPSVaR Michalovce. So závermi lekárskeho posudku posudkového lekára a posudkového záveru o sociálnych dôsledkoch zdravotného postihnutia, ktoré boli podkladom pre vydanie komplexného posudku nesúhlasím a namietam v jednotlivých oblastiach nasledovné. V oblasti kompenzácie zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi, bytového zariadenia (rozhodnutie ústredia číslo UPS/US6/SSVODPPKPC1/ SOC/2018/2650) posudkový lekár uvádza, že nemám chorobu, alebo poruchu uvedenú v prílohe číslo 5 skupiny I., II., III. zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, nakoľko sa neliečim na diabetes mellitus typ I, diabetes mellitus typ II. inzulidependentný s komplikáciami, nakoľko sa liečim na cukrovku II. typu, ktorá je kompenzovateľná inzulínom a u mňa neboli preukázané chronické komplikácie. Toto tvrdenie je v rozpore s predloženými lekárskymi správami z ktorých vyplýva, že ide o
cukrovku s chronickými komplikáciami. To, že v čase momentálneho posúdenia posudkovým lekárom sa u pacienta nevyskytujú komplikácie, neznamená, že odignorujeme odborným lekárom stanovenú diagnózu. Ďalší nelogický argument obsahuje výrok odôvodnenia, kde je na jednej strane zároveň uvedené, že mi nevznikajú mimoriadne výdavky pri nákupe diétnych potravín , na druhej strane o pár viet vyššie je konštatované, že aj pri mojom ochorení je nutné dodržiavanie diétneho režimu.“ Ďalej dôvodila, že: „V oblasti kompenzácie zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva (rozhodnutie ústredia č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2018/2651) je v komplexnom posudku uvedené, že príspevok na kompenzáciu sa nenavrhuje, nakoľko nie som odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, ktoré sú viazané len na skupiny chorôb a porúch, ktoré sú uvedené v prílohe č. 6 a č. 7 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. V prílohe č. 6 v skupine I. v písmene g) je uvedené - ochorenie so zvýšenou sekréciou potných žliaz (chloridy v pote viac ako 40 mmol/1, sodík viac ako 70 mmol/l), možnou existenciou ktorého sa posudkový lekár vôbec nezaoberal. Ďalej namietala, že: „Všetky rozhodnutia sa obmedzujú len na suché mechanické opisovanie záverov lekárskeho a komplexného posudku, pričom vôbec nie je zrejmé, ako správnou úvahou dospel úrad k rozhodnutiu, žiadnu argumentáciu, ako sa vysporiadal s mojimi námietkami v odvolaní, ktoré lekárske správy boli predmetom lekárskeho posudku, ktoré nie a pod.. Rovnako nie je možné súhlasiť s časťou odôvodnenia v ktorej správny orgán uvádza, že nízky dôchodok neovplyvňuje odkázanosť na požadované kompenzačné peňažné príspevky, ktorými štát nerieši nepriaznivú životnú situáciu. Príjem posudzovaného občana a jeho majetok sú popri zdravotnom postihnutí jednou z posudzovaných podmienok pri poskytovaní týchto peňažných príspevkov, čiže v prípade prekročenia zákonom stanoveného limitu, by občanovi nárok na tieto príspevky nevznikol. Kvalita môjho života, ktorá je výrazným spôsobom limitovaná mojím ťažkým zdravotným postihnutím, závisí aj od mojich finančných možností. Zákonodarca práve poskytovaním týchto peňažných príspevkov, chcel kompenzovať náklady, ktoré vznikajú v dôsledku choroby. Je ťažko pochopiteľné, že z môjho nízkeho dôchodku je ťažké zabezpečiť si kvalitnú a zdravú výživu, ktorá by mohla priaznivo ovplyvniť vývoj a priebeh môjho ochorenia? Alebo je nepochopiteľné, že aj pri dodržiavaní diétneho režimu trpím nadváhou, ktorá však nie je spôsobená prejedaním sa, ale požívaním práve menej kvalitných a zdravých potravín, ktoré sú však cenovo dostupnejšie? Alebo je zanedbateľný detail, že sa napriek svojmu veku a zdravotnému stavu nemienim prestať o seba starať v oblasti hygieny a šatstva, kde v súvislosti s nadmerným potením musím minúť podstatne viac finančných prostriedkov na umývanie a pranie, ako zdravý človek? Alebo mám teda, ako chorá a stará ostať zanedbaná, špinavá, okúpaná raz do týždňa, lebo sa nevtesnám do tabuliek, alebo preto, že pán doktor vyhodnotí skutkový stav zo svojho pohľadu? Kde je účel zákona a cieľ, ktorý zákonodarca sledoval? Mám za to, že postupom a rozhodnutím úradu práce ako prvostupňového orgánu a následne aj postupom a rozhodnutím ústredia práce ako druhostupňového orgánu boli porušené moje práva, ktoré mi garantuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť dňa 25. júna 2010, zverejnením v zbierke zákonov č. 317/2010 konkrétne článku 9 - prístupnosť v zmysle ktorého, zmluvné strany prijmú príslušné opatrenia, ktoré zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými okrem iného prístup k fyzickému prostrediu, k doprave tak, aby mohli žiť nezávislým spôsobom života a plne sa podieľať na všetkých aspektoch života, článku 20 - osobná mobilita, v zmysle ktorého zmluvné strany prijmú účinné opatrenia na zabezpečenie osobnej mobility s najväčšou možnou nezávislosťou pre osoby so zdravotným postihnutím, a to aj tým, že uľahčia osobnú mobilitu osôb so zdravotným postihnutím takým spôsobom a v takom čase, aký si zvolia ony samy, a to za prijateľné ceny; článku 30 - účasť na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových aktivitách a športe v zmysle ktorého osoby so zdravotným postihnutím majú právo zúčastňovať sa na rovnakom základe s ostatnými na kultúrnom živote a okrem iného mali prístup k miestam určeným na kultúrne predstavenia alebo služby, ako sú divadlá, múzeá, kiná, knižnice a služby cestovného ruchu a v najväčšej možnej miere mali prístup k historickým pamiatkam a k významným miestam národného kultúrneho dedičstva.“ V závere uviedla, že „...z dôvodu, že rozhodnutia vychádzali jednak z nesprávneho právneho posúdenia veci, a jednak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ako aj z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá v nich oporu a sú v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.“, navrhuje zrušiť rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2018/2651, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce č. MI1/RPPnKŤZP/SOC/2017/51574-4 zo dňa 22.11.2017 a vec vrátiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
3. Súd uznesením č.k. 1Sa/34/2018-57 zo dňa 5. apríla 2018 vylúčil rozhodnutia žalovaného č. UPS/ US6/SSVODPPKPC1/SOC/2018/2651, č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2018/2649, obe zo dňa 17.01.2018 na samostatné konanie. Predmetom tohto preskúmacieho konania preto je len zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2018/2651 zo dňa 17.01.2018.
4. Žalovaný sa k žalobe žalobkyne vyjadril vyjadrením zo dňa 04.06.2018, doručeným súdu 11.06.2018, v ktorom konštatoval, že: „Dňa 06.10.2017 žalobkyňa podala na úrade žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku. Na základe podanej žiadosti bol úradom v súlade s lekárskym posudkom vydaný komplexný posudok číslo: P. č. z. XXXX/XXXXXX zo dňa 13.11.2017, ktorým bola miera funkčnej poruchy žalobkyne stanovená na 50 % podľa časti VIII.A.1.c) prílohy č. 3 zákona NR SR č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“). Žalobkyňa v zmysle § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nie je odkázaná na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu nebol stanovený. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne v oblasti zvýšených výdavkov úrad nenavrhol kompenzovať peňažným príspevkom na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, nakoľko nespĺňa podmienky prílohy č. 6 a č. 7 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Uvedený komplexný posudok bol podkladom pre vydanie rozhodnutia úradu číslo: MI1/RPPnKŤZP/ SOC/2017/51574-4 zo dňa 22.11.2017, ktorým nevyhovel žiadosti žalobkyne zo dňa 06.10.2017 a nepriznal jej požadovaný peňažný príspevok. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu úradu podala žalobkyňa odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Na základe prípustného odvolania podaného v lehote stanovenej zákonom, preskúmal žalovaný predloženú komplexnú spisovú dokumentáciu a posúdilo zdravotný stav a odkázanosť žalobkyne na požadovanú formu kompenzácie. Posudkový lekár ústredia v zmysle ustanovenia § 11 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pozval žalobkyňu na posúdenie jej zdravotného stavu na deň 11.01.2018 (predvolanie bolo doručené osobne do vlastných rúk dňa 05.01.2018). Posudkový lekár ústredia vykonal posúdenie zdravotného stavu za prítomnosti žalobkyne. Na posúdenie prišla sama, chôdza bola samostatná, bez obmedzenia. Posudkový lekár ústredia po preskúmaní predloženej zdravotnej dokumentácie (vrátane lekárskeho nálezu z ambulancie neurológie a pediatrickej neurológie zo dňa 19.12.2017 predloženého v odvolacom konaní, ako aj osobného posúdenia dňa 11.01.2018) vydal lekársky posudok číslo: J. zo dňa 15.01.2018. Následne ústredie dňa 17.01.2018 vydalo komplexný posudok číslo: J., podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobkyne bola stanovená na 50 % podľa časti VIII.A.1.c) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre postihnutie srdca - stavy zodpovedajúce NYHA III, v dôsledku ktorej skutočnosti sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Vzhľadom na kardiologické vyšetrenie posudkový lekár ústredia pri určení miery funkčnej poruchy v rámci rozpätia 50 - 70 % sa priklonil k dolnej hranici percentuálneho rozpätia. Žalobkyňa sa lieči aj pre poruchy krvného tlaku - arteriálnu hypertenziu
- 3. stupňa, ťažkej formy a pre cukrovku I. a II. typu kompenzovateľnú inzulínom a diétou bez komplikácií, ktoré sú hodnotené mierou funkčnej poruchy taktiež 50 %. Miera funkčnej poruchy u ďalšieho ochorenia
- poruchy chrbtice s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, nedosahuje 50 %. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nie je žalobkyňa odkázaná na sprievodcu. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu posudkový lekár ústredia nestanovil. V rámci sociálnej posudkovej činnosti dňa 05.01.2018 bolo ústredím zistené, že žalobkyňa je rozvedená, žije sama v bytovom dome. Vychovala tri deti. Je poberateľkou starobného dôchodku. Venuje sa záujmom primeraným svojmu veku. Uviedla, že pre pohybové obmedzenia nevládze chodiť, pohybuje sa samostatnou chôdzou, avšak pomalším tempom, je schopná pohybu len na krátke vzdialenosti, mimo domáceho prostredia na uľahčenie pohybu používa kompenzačnú pomôcku - francúzsku barlu. Sťažuje sa na nepretržité bolesti chrbtice, kolenného i bedrového kĺbu, na tŕpnutie a mravenčenie v nohách, na opúchanie nohy a na bolesti hlavy. Zanáša ju do strán pre časté závratové stavy. Už pri minimálnej námahe sa zadýchava, ťažko sa jej dýcha, máva pocit ťažoby, resp. slabosti v oblasti hrudnej kosti a búšenie srdca. Fyzicky nevládze a rýchlo sa unaví. Cíti sa slabá. V noci zle spáva pre lámavú bolesť v celom tele. Pri rozhovore verbálny kontakt nadviazala, na kladené otázky odpovedala adekvátne a primerane k svojmu veku. Nemá narušenú orientačnú schopnosť, je správne orientovaná. Z lekárskeho posudku žalovaného taktiež vyplýva, že žalobkyňa v zmysle ustanovenia § 14 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nie je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, nakoľko jej zdravotné postihnutie nie je uvedené v prílohe č. 6 skup. I. II. a III. zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Chronický stav uvedený v prílohe č. 7 skup. I. nie je prítomný. Nepoužíva technicky náročnú pomôcku uvedenú v prílohe č. 7 skup. II. zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. V zmysle ustanovenia
§ 14 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nie je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Z uvedeného dôvodu žalovaný sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne v oblasti zvýšených výdavkov nenavrhol kompenzovať peňažným príspevkom na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Podľa § 38 ods. 1 písm. b/1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že právny nárok na predmetný peňažný príspevok neexistuje. Ide o fakultatívnu dávku, ktorá sa poskytuje len tomu, kto spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky pre požadovanú formu kompenzácie. K námietke žalobkyne uvedenej v odvolaní týkajúcej sa zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, ktorú posudzovaná vyžaduje vzhľadom na diagnózu cukrovky, nakoľko sa nadmerne potí a musí sa často cez deň prezliekať do suchej bielizne aj prádla a šatstva žalovaný poznamenal, že poskytovanie predmetného peňažného príspevku sa viaže len na tie skupiny chorôb a porúch, ktoré sú uvedené v prílohe č. 6 a 7 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádzal z diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených odborných lekárskych nálezov. Komplexný posudok na účely kompenzácie príslušný orgán vypracúva na základe lekárskeho posudku a na základe posudkového záveru, ktorý je výsledkom sociálnej posudkovej činnosti. V odvolaní žalobkyňa poukazovala aj na nízky dôchodok. K uvedenému žalovaný skonštatoval, že nízky dôchodok neovplyvňuje odkázanosť na požadovaný peňažný príspevok. Štát poskytnutím peňažných príspevkov na kompenzáciu nerieši nepriaznivú finančnú situáciu občanov. Ani ostatné námietky žalobkyne uvedené v odvolaní nemali vplyv na zmenu či zrušenie rozhodnutia vydaného úradom. Vzhľadom na skutočnosť, že posudzovaná nemá podľa lekárskeho a komplexného posudku ústredia zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, ústredie podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní odvolanie zamietlo a napadnuté rozhodnutie úradu číslo: MI1/RPPnKŤZP/SOC/2017/51574-4 zo dňa 22.11.2017 potvrdilo. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.2018. Žalobkyňa podala dňa 03.04.2018 žalobu zo dňa 27.03.2018 o preskúmanie právoplatného rozhodnutia ústredia číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC1/ SOC/2018/2651 zo dňa 17.01.2018. Je potrebné uviesť, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu je podľa § 11 v spojení s § 13 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu výsledkom lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti. Podľa § 11 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. Žalovaný v zmysle lekárskej posudkovej činnosti dostatočne preukázal a odôvodnil záver, že žalobkyňa podľa § 14 ods. 8 a ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nie je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, preto jej nenavrhol predmetný peňažný príspevok. Žalovaný v zmysle § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní presne a úplne zistil skutkový stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie, t.j. podania a návrhy žalobkyne - listiny, ako lekárske správy a nálezy, sociálnu posudkovú dokumentáciu a lekárske posudky. Pri rozhodovaní postupoval v plnom súlade so zákonom. Pre svoje rozhodovanie si zadovážil dostatočné skutkové podklady na základe ktorých vyvodil správny právny záver, ktorý v napadnutom rozhodnutí aj náležitým spôsobom odôvodnil. Posudkový lekár ústredia taktiež pozval žalobkyňu na posúdenie jej zdravotného stavu v zmysle § 11 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Žalovaný taktiež poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku č. 7Sžso/51/2011 zo dňa 27.06.2012 vyslovil právny záver, že podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným na príslušnú formu kompenzácie. K ďalšej námietke žalobkyne uvedenej v správnej žalobe, že rozhodnutia sa obmedzujú len na suché mechanické opisovanie záverov lekárskeho a komplexného posudku ústredie poznamenáva, že v zmysle § 55 ods. 6 podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. Komplexný posudok vychádza zo záverov uvedených v lekárskom posudku a zo záverov sociálnej posudkovej činnosti. Žalobkyňa taktiež namieta, že ďalšou podmienkou pre poskytnutie peňažných príspevkov na kompenzáciu zvýšených výdavkov je príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, v prípade jeho prekročenia by občanovi nárok
na tieto príspevky nevznikol. K uvedenému ústredie poznamenáva, že v danom konkrétnom prípade neboli skúmané podmienky dané v § 38 ods. 17 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, nakoľko žalobkyňa nie je odkázaná na ňou požadovanú formu kompenzácie. Z uvedeného dôvodu bolo irelevantné skúmať, či žalobkyňa spĺňa ďalšie zákonné podmienky. V žalobe žalobkyňa ďalej uvádza, že ako úrad, tak aj ústredie svojim postupom porušili jej práva, ktoré jej garantuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. K uvedenému ústredie podotýka, že ide o subjektívne tvrdenie žalobkyne, ktoré nemá nijaký skutkový ani právny základ. Žalovaný sa v žalobou napadnutom rozhodnutí vyjadril aj k námietkam žalobkyne uvedených v odvolaní, ktoré nemali vplyv na zmenu či zrušenie rozhodnutia vydaného úradom. Je nesporné, že žalobkyňa je považovaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podmienky pre priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov upravuje § 38 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Tento peňažný príspevok je možné poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku odkázaná na takúto kompenzáciu za účelom zabezpečenia výdavkov na bežnú osobnú hygienu a hygienu v domácnosti v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia fyzickej osoby a výdavkov spojených s obnovou a nákupom predmetov bežnej osobnej spotreby a bytovej spotreby, ktoré sa nadmerne opotrebúvajú v dôsledku chronických stavov a používaním technicky náročných pomôcok. Vyžaduje sa, aby fyzická osoba spĺňala podmienky prílohy č. 6 a 7 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Avšak, ako to vyplýva zo záverov lekárskeho posudku a následne aj komplexného posudku žalobkyňa nie je odkázaná na požadovanú formu kompenzácie. V dôsledku tejto skutočnosti nie je daný právny nárok žalobkyne na tento peňažný príspevok, nevyhovenie žiadosti bolo žalovaným dostatočne odôvodnené. K uvedenej správnej žalobe spracoval posudkový lekár ústredia - P.. S. Y. stanovisko číslo: J. zo dňa 28.05.2018, ktoré tvorí prílohu tohto vyjadrenia. S poukazom na vyššie uvedené ústredie ako žalovaný v rámci svojej diskrečnej právomoci vydal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s platnými hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom diskrečná právomoc správneho orgánu predstavuje ponechanie možnosti žalovanému v týchto intenciách formulovať svoje závery autonómne. Skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe žalovaný vychádzal boli zistené správnym procesným postupom, rozhodnutie žalovaného bolo z hľadiska aplikovanej právnej úpravy vecne správne a zákonné a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné, a preto žalovaný navrhuje, aby krajský súd žalobu podľa § 190 v spojení s § 199 ods. 3 ako nedôvodnú zamietol. Ústredie, ako žalovaný žiada, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.“
5. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila replikou zo dňa 12.07.2018, doručenou súdu dňa 13.07.2018, pričom uviedla, že: „S vyjadrením žalovaného nesúhlasím a trvám na skutočnostiach, ktoré som uviedla vo svojej žalobe. S vyjadrením žalovaného vo veci nepriznania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatsva (zrejme správne má byť „šatstva“, poznamenáva súd ), bielizne, obuvi a bytového zariadenia nesúhlasím. V oblasti kompenzácie zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva (rozhodnutie ústredia č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2018/2651) je v komplexnom posudku uvedené, že príspevok na kompenzáciu sa nenavrhuje, nakoľko nie som odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, ktoré sú viazané len na skupiny chorôb a porúch, ktoré sú uvedené v prílohe č. 6 a č. 7 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. V prílohe č. 6 v skupine I. v písmene g) je uvedené - ochorenie so zvýšenou sekréciou potných žliaz (chloridy v pote viac ako 40 mmol/l, sodík viac ako 70 mmol/l), možnou existenciou ktorého sa posudkový lekár vôbec nezaoberal. To, že sa nadmerne potím vzhľadom na diagnózu cukrovky, nakoľko si musím viackrát denne prezliekať bielizeň, prádlo a šatstvo do suchej bielizne, prádla a šatstva. Mne to pripadá normálne, no výdavky sú zvýšené, potrebujem viac sa o seba starať, umývať a prať. Je to v dnešnej dobe niečo výnimočné. Ja si myslím, že nie. Zákon nemôže rozlišovať či sa niekto potí pri diabetes typu I. alebo diabetes typu II. Je to neuveriteľné na čo by mal zákon až pamätať. Všetko robia ľudia a mali by vedieť sa vcítiť do situácie toho druhého. Chcem iba žiť, žiť iba normálne. Pohybujem sa samostatne iba v domácnosti, a na verejnosti používam francúzsku barlu, alebo skladaciu paličku, prípadne občas mi musí robiť doprovod môj starší syn, ktorý je už na dôchodku. Mám nepretržité bolesti chrbtice, kolien a bedrových váhonosných kĺbov, tŕpnutie a mravenčenie v nohách a opuchy nôh, ktoré súvisia s tvorbou bercového vredu na nohách a so vznikom trombózy na pravej nohe /viď priložený lekársky nález P.. O. - angiológ/. Nesúhlasím s tvrdením, ktoré uvádza posudkový lekár, ktorý uvádza, že nemám chorobu, alebo poruchu uvedenú v prílohe číslo 5 skupiny I., II., III. zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, nakoľko sa neliečim na diabetes mellitus typ I, diabetes mellitus typ II. inzulidependentný s komplikáciami, nakoľko sa liečim na cukrovku II. typu, ktorá je kompenzovateľná
inzulínom a u mňa neboli preukázané chronické komplikácie. Toto tvrdenie je v rozpore s predloženými lekárskymi správami z ktorých vyplýva, že ide o cukrovku s chronickými komplikáciami. To, že v čase momentálneho posúdenia posudkovým lekárom sa u pacienta nevyskytujú komplikácie, neznamená, že môže lekár odignorovať odborným lekárom stanovenú diagnózu. Ďalší nelogický argument obsahuje výrok odôvodnenia, kde je na jednej strane zároveň uvedené, že mi nevznikajú mimoriadne výdavky pri nákupe diétnych potravín, na druhej strane o pár viet vyššie je konštatované, že aj pri mojom ochorení je nutné dodržiavanie diétneho režimu. Pýtam sa je normálne, že si pichám inzulín 4 krát denne, dvakrát denne beriem liek „siofor“ 1000 mg a k tomu dodržiavam pravidelnosť prijímania stravy a to minimálne 5 krát denne, kvalitné potraviny. Som presvedčená, že ak mi odborný lekár doporučuje diétu, ktorá je pri cukrovke jednou z najdôležitejších predpokladov udržania správnej hladiny cukru, tak mám na to predpoklad, aby to posúdil aj posudkový lekár. Všetky rozhodnutia sa obmedzujú len na suché mechanické opisovanie záverov lekárskeho a komplexného posudku, pričom vôbec nie je zrejmé, ako správnou úvahou dospel úrad k rozhodnutiu, žiadnu argumentáciu, ako sa vysporiadal s mojimi námietkami v odvolaní. V terajšom stanovisku žalovaného je priložený zoznam chorôb a diagnostických záverov, ktorý obsahuje 2 strany formáru (zrejme správne má byť „formátu“, poznamenáva súd)A4. Ak tieto lekárske správy boli podkladom či predmetom lekárskeho posudku, pýtam sa čo tam malo ešte byť uvedené, veď už zoznam týchto diagnóz, vyznieva pri ich záveroch prinajmenšom strašne, aká je kvalita môjho života. Kvalita môjho života, ktorá je výrazným spôsobom limitovaná mojím ťažkým zdravotným postihnutím, závisí aj od mojich finančných možností. Zákonodarca práve poskytovaním týchto peňažných príspevkov, chcel kompenzovať náklady, ktoré vznikajú v dôsledku choroby. Kde je účel zákona a cieľ, ktorý zákonodarca sledoval? Zároveň chcem ešte poukázať na to, že od začiatku roka 2018 som bola už 3 krát hospitalizovaná v Michalovskej nemocnici. Len od 1.4.2018 som bola 2 krát prijatá na urgentom (zrejme správne má byť „urgentnom“, poznamenáva súd) príjme, no po tretej návšteve, keď som mala vysoký tlak a kolísavý cukor, bola som hospitalizovaná na internom oddelení Michalovskej nemocnice v dobe od 04.06.2018 do 08.06.2018. Prepúšťaciu správu prikladám v prílohe...“ K replike žalobkyňa pripojila lekársku správu od P.. O. - odborného lekára angiológa z 20.06.2018 a prepúšťaciu správu z hospitalizácie na internom oddelení Michalovskej nemocnice v dobe od 04.06.2018 do 08.06.2018.
6. Žalovaný sa k replike žalobkyne, ktorá mu bola doručená dňa 14.09.2018, duplikou už nevyjadril.
7. Súd postupom podľa ust. § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), za dodržania podmienok podľa ust. § 105 ods. 2 písm. a) a c) a ust. § 106 ods. 1 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, vrátane ich postupov, s poukazom na ust. § 203 ods. 2 SSP ku dňu 30.01.2018, konajúc v neprítomnosti žalobkyne, po vypočutí povereného zástupcu žalovaného a po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou žalovaného, dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
8. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní súdu uviedol, že zotrváva na svojich skutkových a právnych tvrdeniach uvedených vo svojich vyjadreniach zo dňa 28.05. a zo dňa 04.06.2018 a má za to, že žaloba nie je dôvodná, preto navrhuje, aby súd v zmysle § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu zamietol. Dodal, že: „Súd už pojednával peňažný príspevok žalobkyne na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie sp.zn. 1Sa/34/2018 a vydal rozsudok dňa 14.12.2018, a vlastne predmetná žaloba sa týka tých istých skutkových a právnych základov, žalovaný poukazuje na odôvodnenie predchádzajúceho rozsudku s tým, že vlastne žalovaný vydal predmetné rozhodnutie na základe zisteného skutkového stavu a takisto v súlade s procesnými predpismi. Žalobkyňa namietala aj odklon od Dohovoru OSN s tým, že žalovaný k tomu podotýka, že predmetný dohovor bol implementovaný do zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a žalovaný má za to, že sa nedopustil na žalobkyni žiadneho diskriminačného konania a v tomto rozsahu vlastne bolo rozhodnutie plne zákonné, pretože žalobkyňa nespĺňa hmotnoprávne podmienky zákona na priznanie požadovaného peňažného príspevku. Aj v tomto konaní namietame, že predložené lekárske správy, ktoré žalobkyňa súdu predložila, môže uplatniť v novom konaní, keďže vzhľadom na ust. § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku rozhoduje podľa skutkového a právneho stavu v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Judikatúru, ktorá sa opiera o naše tvrdenia, sme uviedli vo vyjadrení, aj v predchádzajúcom konaní, takže tieto spisové značky žalovaný nebude uvádzať súdu a trvá na tom, že ani v tomto konaní tento žalobný petit nie je dôvodný a súd by mal v tomto zmysle žalobu zamietnuť. To je všetko.“
9. Žalobkyňa sa prostredníctvom inej osoby z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila, pričom ospravedlnenie bolo doručené sudcovi tesne pred pojednávaním, e-mailom zo dňa 17.01.2019, prostredníctvom inej osoby - Y. O., ktorým táto žiadala pojednávanie odročiť z dôvodu onemocnenia žalobkyne zapríčineného rýchlym striedaním vysokej a nízkej hladiny cukru v krvi, ako aj vysokým krvným tlakom, čo jej nedovoľuje cestovať do Košíc. Preto táto iná osoba žiadala o odročenie pojednávania na iný termín a prosila súd aj časovo určiť pojednávania aspoň na 10:00 hod. Súčasne uviedla, že by uvítala vypočutie na Okresnom súde v Michalovciach. Táto iná osoba uviedla, že žalobkyňa na pojednávanie nesplnomocnila žiadnu osobu. Pretože ani žalobkyňa ani táto iná osoba žiadny dôkaz o tam v e-maili uvedenom tvrdení (napr. potvrdenie o návšteve lekára o ošetrení lekárom a pod.) súdu nedoručila, a keďže aj v súvisiacej veci sp.zn. 1Sa/34/2018 (konanie týkajúce sa príspevku na diétne stravovanie) sa žalobkyňa ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní prostredníctvom inej osoby, z obdobného dôvodu, súd vec žalobkyne prejednal v jej neprítomnosti, pretože žalobkyňa ničím nepreukázala súdu svoje tvrdenie o takom zlom zdravotnom stave, pre ktorý by nebola schopná sa pojednávania súdu zúčastniť, najmä ak žalobkyňa súdu doručila aj repliku, podaním z 12.07.2018, vrátane k nej pripojených dokladov (prepúšťaciu správu zo dňa 08.06.2018 o hospitalizácii od 04.06.2018 do 08.06.2018), na ktoré v replike poukazovala. Pretože žalobkyňa tvrdený dôvod neúčasti na pojednávaní, aj to prostredníctvom inej osoby, súdu ničím nepreukázala, súd iba holé tvrdenie inej osoby ako je žalobkyňa nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto pojednávanie uskutočnil v neprítomnosti žalobkyne. Ak žalobkyňa (v skutočnosti iná osoba ako žalobkyňa) svojmu zákonnému sudcovi návrh na odročenie pojednávania doručila tesne pred pojednávaním, aj keď predvolanie naň prevzala dňa 31.12.2018, nemohol jej súd oznámiť, že jej dôvod pre odročenie pojednávania nepovažuje za dôležitý.
10. Správna žaloba žalobkyne je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne.
11. Podľa ust. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ust. § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, § 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).
Podľa ust. § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa ust. § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa ust. § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.
Podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 447/2008 Z.z. lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je okrem iného aj posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Podľa ust. § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.
Podľa ust. § 14 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne a obuvi a bytového zariadenia, ak má chronický stav alebo používa technicky náročnú pomôcku uvedené v prílohe č. 7.
Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku.
Podľa ust. § 38 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak a) na diétne stravovanie, b) súvisiace 1. s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, 2. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, 3. so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.
Podľa ust. § 38 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. odkázanosť na každé zvýšenie výdavkov uvedených v odseku 1 sa posudzuje samostatne.
Podľa ust. § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až § 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
Podľa ust. § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.
Podľa prílohy č. 7 k zákonu č. 447/2008 Z.z. (Zoznam chronických stavov, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia v dôsledku ťažkých porúch mobility bez používania technicky náročných pomôcok a zoznam technicky náročných pomôcok, ktorých používaním dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia) I. Zoznam chronických stavov, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia v dôsledku ťažkých porúch mobility bez používania technicky náročných pomôcok a) ťažké spastické obrny a chabé obrny dolných končatín, b) mozgové, mozočkové a miešne dysfunkcie podmieňujúce ťažké poruchy chôdze, c) stavy so stuhnutím kolenného kĺbu alebo bedrového kĺbu trvalého charakteru bez možnosti ovplyvnenia tohto stavu ďalšou liečbou, d) úplná slepota oboch očí, e) praktická slepota oboch očí. II. Zoznam technicky náročných pomôcok, ktorých používaním dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a) elektrické vozíky, b) mechanické vozíky, c) kočíky, d) chodúľky, e) kraulery, f) ortézy z tuhých materiálov (dlahy, výstuže, pružiny) 1. ortézy krku, trupu, bedra a lumbálnej oblasti, 2. ortézy horných končatín okrem ortéz prstov a ruky, ktoré nemajú uchytenie na predlaktí, 3. ortézy dolných končatín okrem ortéz prstov a nohy, ktoré nemajú uchytenie na predkolení, g) protézy 1. protézy horných končatín okrem protéz prstov a ruky, ktoré nemajú uchytenie tuhou objímkou na predlaktí, 2. protézy dolných končatín okrem protéz chodidla, ktoré sú kompenzované výplňou a ortopedickou obuvou a nemajú uchytenie tuhou objímkou na predkolení.
Podľa ust. § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa ust. § 34 ods. 1 až 5 Správneho poriadku (upravujúceho dokazovanie v správnom konaní) na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa ust. § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
12. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného vyplynulo, že žalobkyňa dňa 06.10.2017 podala na úrade žalovaného žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Na základe podanej žiadosti bol úradom v súlade s lekárskym posudkom vydaný komplexný posudok č. P. č.z. XXXX/ XXXXXX zo dňa 13.11.2017, ktorým bola miera funkčnej poruchy žalobkyne stanovená na 50 % v zmysle a časti VIII.A.1.c) prílohy č. 3 zákona NR SR č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“). Žalobkyňa v zmysle § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nie je odkázaná na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu nebol stanovený. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne v oblasti zvýšených výdavkov úrad nenavrhol kompenzovať peňažným príspevkom na zvýšené výdavky, pretože nespĺňa podmienky prílohy č. 5 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, keďže u žalobkyne ide o cukrovku II. typu na inzulíne bez preukázaných komplikácií. Z obsahu rozhodnutí žalovaného a obsahu spisovej dokumentácie žalovaného vyplýva, že predmetný komplexný posudok bol podkladom pre vydanie rozhodnutia úradu č. MI1/RPPnKŤZP/SOC/2017/51574-4 zo dňa 22.11.2017, ktorým nevyhovel žiadosti žalobkyne zo dňa 06.10.2017 a nepriznal jej požadovaný peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. V rámci sociálnej posudkovej činnosti dňa 05.01.2018 bolo žalovaným zistené, že žalobkyňa je rozvedená, žije sama v bytovom dome. Vychovala tri deti. Je poberateľkou starobného dôchodku. Venuje sa záujmom primeraným svojmu veku. Uviedla, že pre pohybové obmedzenia nevládze chodiť, pohybuje sa samostatnou chôdzou, avšak pomalším tempom, je schopná pohybu len na krátke vzdialenosti, mimo domáceho prostredia na uľahčenie pohybu používa kompenzačnú pomôcku - francúzsku barlu. Sťažuje sa na nepretržité bolesti chrbtice, kolenného i bedrového kĺbu, na tŕpnutie a mravenčenie v nohách, na opúchanie nohy a na bolesti hlavy. Zanáša ju do strán pre časté závratové stavy. Už pri minimálnej námahe sa zadýchava, ťažko sa jej dýcha, máva pocit ťažoby, resp. slabosti v oblasti hrudnej kosti a búšenie srdca. Fyzicky nevládze a rýchlo sa unaví. Cíti sa slabá. V dôsledku cukrovky musí dodržiavať prísny diétny režim, čo vyžaduje obstarávanie osobitných potravinových výrobkov. V noci zle spáva pre lámavú bolesť v celom tele. Pri rozhovore verbálny kontakt nadviazala, na kladené otázky odpovedala adekvátne a primerane k svojmu veku. Nemá narušenú orientačnú schopnosť, je správne orientovaná.
13. Ďalej z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného vyplýva, že posudkový lekár ústredia po preskúmaní predloženej zdravotnej dokumentácie, vrátane lekárskeho nálezu z ambulancie neurológie a pediatrickej neurológie zo dňa 19.12.2017 predloženého v odvolacom konaní, vydal lekársky posudok č. J. zo dňa 15.01.2018. Následne ústredie dňa 17.01.2018 vydalo komplexný posudok č. J., podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobkyne bola stanovená na 50 % podľa časti VIII.A.1.c) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre postihnutie srdca - stavy zodpovedajúce NYHA III., v dôsledku ktorej skutočnosti sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Vzhľadom na kardiologické vyšetrenie posudkový lekár ústredia pri určení miery funkčnej poruchy v rámci rozpätia 50 - 70 % sa priklonil k dolnej hranici percentuálneho rozpätia. Žalobkyňa sa lieči aj pre poruchy krvného tlaku - arteriálnu hypertenziu - 3. stupňa, ťažkej formy a pre cukrovku I. a II. typu kompenzovateľnú inzulínom a diétou bez komplikácií, ktoré sú hodnotené mierou funkčnej poruchy taktiež 50 %. Miera funkčnej poruchy u ďalšieho ochorenia - poruchy chrbtice s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, nedosahuje 50 %. Posudkový lekár ústredia v zmysle ustanovenia § 11 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pozval žalobkyňu na posúdenie jej zdravotného stavu na deň 11.01.2018. Posudkový lekár ústredia vykonal posúdenie zdravotného stavu za prítomnosti žalobkyne. Konštatoval, že žalobkyňa z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nie je odkázaná na sprievodcu. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár ústredia nestanovil.
14. Z lekárskeho posudku ústredia č. J. zo dňa 15.01.2018 taktiež vyplýva, že žalobkyňa v zmysle ust. § 14 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nie je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, nakoľko jej zdravotné postihnutie nie je uvedené v prílohe č. 6 skup. I., II. a III. zákona o peňažných príspevkoch. Chronický stav uvedený v prílohe č. 7 skup. I. u žalobkyne nie je prítomný. Žalobkyňa nepoužíva technicky náročnú pomôcku uvedenú v prílohe č. 7 skup. II. zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. V zmysle ustanovenia § 14 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch nie je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Pretože žalobkyňa nesplnila hmotnoprávne podmienky pre priznanie peňažného príspevku v zmysle vyššie uvedených posudkov vydaných na základe zákona, správne žalovaný rozhodol, ak zamietol odvolanie žalobkyne a odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odboru sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) č. MI1/ RPPnKŤZP/SOC/2017/51574-4 zo dňa 22.11.2017 potvrdil.
15. K žalobnej námietke žalobkyne, že: „Rozhodnutie sa obmedzuje len na suché mechanické opisovanie záverov lekárskeho a komplexného posudku, pričom vôbec nie je zrejmé, ako správnou úvahou dospel úrad k rozhodnutiu, žiadnu argumentáciu, ako sa vysporiadal s mojimi námietkami v odvolaní, ktoré lekárske správy boli predmetom lekárskeho posudku, ktoré nie a pod..“, súd uvádza, že ak žalovaný poukázal na právny záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku č. 7Sžso/51/2011 zo dňa 27.06.2012 vyslovil právny záver, že podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na príslušnú formu kompenzácie, tak súd sa s týmto právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, o ktorý sa opiera aj žalované rozhodnutie, musí stotožniť a dodáva, že inak v prípade nerešpektovania právnych záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných sociálnych veciach by bolo rozhodovanie súdov nejednotné a svojvoľné. Žalovaný bol povinný vychádzať zo záverov lekárskeho a komplexného posudku posudkových lekárov, pretože mu to ukladá zákon. Ak je rozhodnutie žalovaného podmienené správnou úvahou, ktorá vyplýva zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, potom do takéhoto hodnotenia dôkazov by súd mohol zasiahnuť len v prípade, keby rozhodnutie žalovaného odporovalo obsahu spisov alebo zásadám logického myslenia. Takéto pochybenia žalovaného v rámci správneho konania súdom zistené neboli.
16. K žalobnej námietke žalobkyne, v zmysle ktorej vyslovuje nesúhlas „...s časťou odôvodnenia v ktorej správny orgán uvádza, že nízky dôchodok neovplyvňuje odkázanosť na požadované kompenzačné peňažné príspevky, ktorými štát nerieši nepriaznivú životnú situáciu...“, súd uvádza, že nízky dôchodok nie je kritériom pre posudzovanie odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na príslušnú formu kompenzácie, čo správne konštatoval aj žalovaný v žalovanom rozhodnutí (bod 1 tohto rozsudku).
17. K žalobnej námietke žalobkyne, že „...postupom a rozhodnutím ústredia práce ako druhostupňového orgánu boli porušené moje práva, ktoré mi garantuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť dňa 25. júna 2010, zverejnením v zbierke zákonov č. 317/2010 konkrétne článku 9 - prístupnosť v zmysle ktorého, zmluvné strany prijmú príslušné opatrenia, ktoré zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými okrem iného prístup k fyzickému prostrediu, k doprave tak, aby mohli žiť nezávislým spôsobom života a plne sa podieľať na všetkých aspektoch života, článku 20 - osobná mobilita, v zmysle ktorého zmluvné strany prijmú účinné opatrenia na zabezpečenie osobnej mobility s najväčšou možnou nezávislosťou pre osoby so zdravotným postihnutím, a to aj tým, že uľahčia osobnú mobilitu osôb so zdravotným postihnutím takým spôsobom a v takom čase, aký si zvolia ony samy, a to za prijateľné ceny; článku 30 - účasť na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových aktivitách a športe v zmysle ktorého osoby so zdravotným postihnutím majú právo zúčastňovať sa na rovnakom základe s ostatnými na kultúrnom živote a okrem iného mali prístup k miestam určeným na kultúrne predstavenia alebo služby, ako sú divadlá, múzeá, kiná, knižnice a služby cestovného ruchu a v najväčšej možnej miere mali prístup k historickým pamiatkam a k významným miestam národného kultúrneho dedičstva.“, súd uvádza, že aj keď žalobkyňa vo všeobecnosti poukazuje na porušenia práv uvedených v dohovore, tak tieto jej práva, ktoré jej garantuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť dňa 25. júna 2010, zverejnením v zbierke zákonov č. 317/2010, nepriznaním príspevku na zvýšených výdavkoch súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, nemohli byť porušené, pretože žalobkyňa nesplnila hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie v zmysle vyššie uvedených posudkov vydaných na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. v znení nepriamej novely zákona č. 8/2009 Z.z., zákona č. 551/2010 Z.z., zákona č. 180/2011 Z.z., zákona č. 468/2011 Z.z., zákona č. 136/2013 Z.z. zákona č. 219/2014 Z.z., zákona č. 263/2014 Z.z., zákona č. 375/2014 Z.z., zákona č. 353/2015 Z.z., zákona č. 378/2015 Z.z., zákona č. 125/2016 Z.z. a zákona č. 355/2016 Z.z., ktorý zákon č. 447/2008 Z.z. v platnom znení garantuje práva žalobkyne v súlade s uvedeným dohovorom, ale po splnení v zákone uvedených hmotnoprávnych podmienok, ktoré podmienky žalobkyňa v preskúmavanom prípade nesplnila.
18. Súd k prepúšťacím správam doručeným žalobkyňou súdu spolu so žalobou dňa 03.04.2018 zo dňa 25.01.2018, zo dňa 21.02.2018, k ambulantným správam zo dňa 18.03.2018, zo dňa 28.03.2018, k lekárskej správe zo dňa 27.02.2018, k prepúšťacej správe z hospitalizácie na internom oddelení Michalovskej nemocnice v dobe od 04.06.2018 do 08.06.2018 a k lekárskej správe od P.. O. - odborného lekára angiológa, ktoré priložila v prílohe k replike, nemohol prihliadať z dôvodu, že v tom mu bránilo vyššie citované ust. § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, keďže ani v správnom konaní tieto dokumenty objektívne nemohli byť brané do úvahy. Lekárske správy s dátumom po vydaní rozhodnutia žalovaného môžu byť eventuálnym podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu o prípadne novej žiadosti žalobkyne o peňažný príspevok na kompenzáciu. Poukazovanie žalobkyne na neskoršie lekárske správy je vo vzťahu k posudzovaniu zákonnosti skôr vydaných rozhodnutí správneho orgánu právne irelevantné.
19. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe namieta, že nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia žalovaného, súd konštatuje, že je to jej právo, avšak zákonný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného súd nezistil.
20. Podľa názoru súdu vypracované posudky vzhľadom na povahu a charakter informácií, ktoré sú v nich obsiahnuté, vychádzajú zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne a záverov odborných lekárov. Samotný posudok je základným podkladom pre vydanie samotného rozhodnutia vo veci peňažných príspevkov, prípadne inej formy kompenzácie občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý má zníženú mieru funkčnej poruchy. Kompenzáciu, jej formu a rozsah určuje, resp. navrhuje lekár na základe zistení a posúdení zdravotného stavu a miery funkčnej poruchy, ktorá si prípadnú kompenzáciu vyžaduje. Správny orgán postupoval správne a v súlade so zákonom o správnom konaní a zákonom č. 447/2008 Z.z., keď v prípade žalobkyne rozhodol o nepriznaní predmetného peňažného príspevku, pretože žalobca nespĺňa zákonom požadované hmotnoprávne podmienky pre priznanie takéhoto príspevku. Záverom súd poznamenáva, že v rámci posudzovania zákonnosti napadnutých rozhodnutí neposudzuje vecnú správnosť odborných medicínskych záverov, ale posudzuje len zákonnosť postupu, pri ktorom boli medicínske závery prijaté. Súd nezistil pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti žiadny rozpor so zákonom. Keďže žalobkyňa nespochybnila závery lekárskej posudkovej činnosti, napr. podaním vlastného znaleckého posudku v zmysle ust. § 34 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý by vyvracal závery zistené v predmetnom konaní, nemal súd dôvod ani pochybovať o odborných medicínskych záveroch, ku ktorým dospel posudkový lekár.
21. V žalobe uvedené pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, sú neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvodom na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovými lekármi. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli podľa názoru súdu dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska zistenia skutkového stavu úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.
22. Na základe uvedeného, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, preto súd uzatvára, že ani námietky žalobkyne uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože žalobkyňa relevantným spôsobom svojou žalobou nepreukázala také poškodenia zdravia, v dôsledku ktorých by reálne dochádzalo k mimoriadnym zvýšeným výdavkom súvisiacim s jej diétnym stravovaním. Skutkové okolnosti, z ktorých žalovaný pri dodržaní zásady voľnej úvahy vychádzal, boli zistené správnym procesným postupom, rozhodnutie žalovaného ku dňu 30.01.2018 vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci a z vyššie citovanej a žalovaným správne aplikovanej právnej úpravy, ako na to správne poukázal aj poverený zástupca žalovaného na pojednávaní súdu dňa 18.01.2019.
23. Preto z uvedených dôvodov súd, majúc za to, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne a zákonné, nepovažujúc žalobné námietky žalobkyne za dôvodné podľa ust. § 190 SSP, za použitia ust. § 199 ods. 3 SSP, žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii ust. § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP, bez použitia § 175 SSP. Žalobkyňa nebola úspešná v konaní, nemá ani právo na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 SSP a contrario, pretože neboli
splnené podmienky (výnimočnosť) na náhradu trov konania a žalovaný si ich ani neuplatnil, preto súd vo výroku vyriekol, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.