Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/344/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, P.O.Box 205, Bratislava, proti žalovanej O. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. A. XX, A., o zaplatenie 3.708,79 €, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 28.3.2018 č.k. 8Csp/51/2017-70

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom I. vyhovujúcom výroku a súvisiacom V. výroku o spôsobe plnenia záväzku.

M e n í rozsudok vo IV. výroku o náhrade trov konania tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznáva náhradu trov prvoinštančného konania.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie") rozsudkom uvedeným v záhlaví I. výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.327,84 € s úrokom z omeškania 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 20.4.2014 do zaplatenia, II. výrokom zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, III. výrokom zastavil konanie o zaplatenie 25,74 € s úrokmi z omeškania 5,25 % ročne od 20.4.2014 až do zaplatenia, IV. výrokom priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 79,46 %, a V. výrokom povolil úhradu istiny s príslušenstvom a trovy konania uhradiť žalovanej v splátkach po 30 € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu zo zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 7124279, uzavretej dňa 13.9.2013 medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 4.000 € s úrokmi v hodnote 16 % ročne. Dlžnú sumu sa žalovaná zaviazala vrátiť veriteľovi v 36-tich mesačných splátkach vo výške 142,55 € mesačne, pri ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 16 % s termínom splatnosti „9/2018". Z dôvodu, že žalovaná nesplácala svoj dlh zo zmluvy riadne a včas, právny predchodca žalobcu vyhlásil záväzok zo zmluvy za predčasne splatný v celom rozsahu, ktorý dlh predstavoval 3.708,79 €. Po začatí konania bola pohľadávka postúpená z Consumer Finance Holding a.s. na žalobcu, o ktorej zmene žalobcu súd rozhodol uznesením zo dňa 26.7.2017. Právne posudzujúc vec podľa § 657, § 658 Občianskeho zákonníka (OZ), §1, §2, §9, §11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch"), súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá so žalovanou neobsahuje podstatné náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona o

spotrebiteľských úveroch, týkajúce sa splatnosti úveru a jednotlivých splátok, preto podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Majúc za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku vo výške 4.000 €, ktorú žalovaná uhradila v rozsahu 672,16 €, zaviazal súd žalovanú na zaplatenie zostatku dlhu vo výške 3.327,84 €. Nakoľko žalovaná bola v omeškaní s úhradou peňažného dlhu priznal žalobcovi tiež uplatňovaný nárok na úroky z omeškania v zhode s § 517 a vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013. Konanie zastavil v časti nároku podľa § 145 ods. 2 s prihliadnutím na procesný návrh žalobcu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, prihliadajúc na pomer úspechu žalobcu a žalovanej v spore (89,73 % -10,27 %), priznal žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 79,46 %. Zohľadňujúc fakt, že žalovaná je invalidná dôchodkyňa s príjmom 130 € povolil jej dlžnú sumu uhradiť v splátkach 30 € mesačne.

3. Proti výrokom rozsudku zaväzujúcich na plnenie, podala odvolanie žalovaná. Vychádzajúc z obsahu odvolania uplatnila odvolacie dôvody vymedzené § 365 ods. 1 písm. f/, h/ Civilného sporového poriadku (CSP), teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

4. Žalovaná v odvolaní vyjadrila nesúhlas s povinnosťou na zaplatenie dlhu tvrdiac, že boli nesprávne a nedostatočne vyhodnotené jej osobné pomery, ktoré jej bránia v plnení záväzkov. Zdôraznila, že v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu prišla o zamestnanie tak ona ako aj jej manžel, jej príjem zodpovedá iba invalidnému dôchodku v sume 135,72 € bez možnosti ďalej sa zamestnať a nebankové spoločnosti len využívajú ľudí v núdzi, pričom títo si zaslúžia druhú šancu. Pretože nemá z čoho svoj záväzok uhradiť, žiadala o prehodnotenie rozhodnutia a „o oslobodenie v plnom rozsahu".

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Prv ako odvolací súd pristúpil k odvolaciemu prieskumu, zaoberal sa prípustnosťou odvolania z hľadiska včasnosti podaného opravného prostriedku. Odvolanie žalovanej bolo do podateľne súdu Krajského súdu v Košiciach doručené poštovým úradom dňa 4.5.2018 ako zásielka prvej triedy opatrená úhradou poštovného pre daný druh zásielky, avšak bez podacej pečiatky pošty osvedčujúcej dátum podania na poštovú prepravu. Žalovaná zásielku neodosielala ako doporučenú zásielku s potvrdením o podaní, alebo iba ako zásielku prvej triedy, ktorú je možné podať aj vhodením do poštovej schránky. V prípade zásielok prvej triedy platí dodacia lehota pre adresáta jeden deň. Žalovaná prevzala rozsudok podľa potvrdenia o doručenke dňa 18.4.2018, 15-dňová lehota na podanie odvolania pripadla na deň 3.5.2018, ktorý bol pracovným dňom. Vzhľadom na povahu odvolacej lehoty ako lehoty procesnoprávnej postačovalo, aby v posledný deň lehoty bola zásielka obsahujúca odvolanie proti rozsudku odovzdaná na poštovú prepravu. Nakoľko súdu bola zásielka odovzdaná poštovým úradom ku dňu 4.5.2018, je možné dôvodne predpokladať, že na prepravu bola odovzdaná najneskôr dňa 3.5.2018. V súlade so zásadami ochrany procesných práv strán sporu platí, že ak súd nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (III. ÚS 249/08, IV. ÚS 379/08, NS SR 3 Cdo 13/18). Zohľadňujúc uvedené odvolací súd vychádzal zo záveru, že pokiaľ bola zásielka zo strany pošty doručená podateľni súdu dňa 4.5.2018, pričom sa jednalo o zásielku prvej triedy, nie je možné bez rozumných pochybností vylúčiť, že opravný prostriedok žalovaná uplatnila v zákonnej lehote, a preto odvolanie považoval odvolací súd za podané včas, odovzdaním na poštovú prepravu najneskôr dňa 3.5.2018.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrário, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné len v časti výroku o trovách konania, v ostatnom rozsahu napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku a súvisiaci výrok o spôsobe plnenia ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.1.2019 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o zastavení konania nebol odvolaním dotknutý, preto v tomto rozsahu nadobudol právoplatnosť (§367, §379 .

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § § 193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

11. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ dochádza pri činnosti súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu; nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, ku ktorej dochádza vtedy, keď súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo keď síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo keď zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú dané, rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania i právnej úprave vzťahujúcej sa na zásady ochrany práv spotrebiteľa.

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil v zhode s § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv, ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade so zásadami vyplývajúcimi z § 220 uvádzajúc, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôvodov žalobu zamietol, ako posudzoval osobnú situáciu na strane žalovanej.

14. Žalovaná sa v zásade dovoláva ochrany pred povinnosťou na splnenie záväzku, čo odôvodňuje nepriaznivou osobnou a sociálnou situáciou prameniacou zo zlého zdravotného stavu, keď akékoľvek plnenie finančných záväzkov hraničí s ohrozením jej životnej existencie. Aj napriek tejto skutočnosti si však žalovaná musí byť vedomá, že zásady spravodlivosti a právneho štátu sú založené na zodpovednosti každého jednotlivca za svoje konanie vychádzajúce z princípov, že práva patria bdelým a ostražitým (vigilantibus iura scripta sunt), že dohodnuté zmluvné povinnosti sa musia dodržiavať (pacta sunt servanda). V oblasti súkromnoprávnych vzťahov sa vo všeobecnosti sa uplatňuje zásada, že je dovolené to, čo zákon nezakazuje, a pokiaľ táto dovolenosť sa deje v limitoch vymedzených zákonnou úpravou a zásadou dobrých mravov, tak strany musia svoje záväzky dodržiavať bez ohľadu na fakt, v akom rozsahu sa to dotýka ich osobných, či majetkových pomerov. Ani princíp spravodlivosti a dobrých mravov nezbavuje dlžníka povinnosti zo záväzku, ktorý pre nepriaznivé osobné pomery nie schopný splniť, pokiaľ nie sú splnené zákonom vyžadované podmienky vyplývajúce z ochrany spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami alebo z rozhodnutia o oddlžení podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Žalovaná netvrdí, a ani to v konaní nebolo zistené, aby voči jej osobe bolo vydané rozhodnutie o oddlžení majúce za následok podmienečné zastavenie konania o splnení záväzku (§ 166 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurzne a reštrukturalizácii).

15. Súd prvej inštancie v súlade so svojou povinnosťou ex offo (aj bez návrhu) skúmať existenciu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vychádzajúcej zo zásady ochrany slabšej zmluvnej strany, správne vyhodnotil absenciu podstatných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy uzavretej so žalovanou, z ktorého titulu nie je žalovaná povinná na plnenie úrokov a poplatkov zo zmluvy, ale iba na vrátenie tej finančnej čiastky, ktorá jej reálne bola veriteľom poskytnutá. Zmluvná dohoda so

žalovanou napriek jej nepriaznivej sociálnej situácii neprekročila zákonné limity, je preto v rozsahu ako vyplýva z rozhodnutia súdu prvej inštancie pre strany záväzná, aj keď sa subjektívne pre žalovanú môže javiť ako nevýhodná. Pokiaľ sa žalovaná v dôsledku negatívnych vonkajších okolností ocitla vo finančnej tiesni, bolo na jej rozhodnutí i zodpovednosti, či finančné prostriedky bude získavať pôžičkou od nebankových spoločností, alebo sa bude snažiť riešiť svoju osobnú životnú situáciu inou formou. Súd prvej inštancie v rozsudku zohľadnil charakter zmluvy uzavretej so žalovanou ako zmluvy spotrebiteľskej, ktorú posudzoval podľa zodpovedajúcich zákonných ustanovení o spotrebiteľských úveroch v kontexte zásad ochrany slabšej zmluvnej strany. Jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť absenciu zákonnosti, rozumnosti, či princípov spravodlivosti. Práve s prihliadnutím na situáciu v akej sa žalovaná nachádza, umožnil jej tiež uhradiť dlžnú sumu v splátkach, keď zákon preferuje úhradu v kratšej trojdňovej lehote (§ 232 . Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o plnení a spôsobe plnenia ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

16. Ako dôvodné vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalovanej proti výroku o trovách konania, keď súd prvej inštancie nevyhodnotil vzájomné pomery strán zodpovedajúco zásadám spravodlivého usporiadania pomerov, pretože neprihliadol k výrazne nerovnovážnemu postaveniu strán sporu, čo vzhľadom na okolnosti prípadu odôvodňovalo pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikáciu § 257 CSP.

17. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní podľa § 255 CSP. Aplikácia § 257 pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu výnimočne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach u strán sporu, ale aj v okolnostiach danej veci.

18. Účelom ustanovenia § 257 je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára práve sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť súd k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajú teda buď zo sociálneho aspektu, kedy povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a súd môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (napr. Ústavný súd SR sp.zn. II. ÚS 563/2001-14 z 8.12.2011). Ustanovenie § 257 teda súd aplikuje iba výnimočne, a nepriznanie náhrady trov konania sa vzťahuje na prípady, keď by išlo o tak závažný zásah do majetkových pomerov povinnej osoby, že by tento zásah predstavoval neprimeranú tvrdosť pri uplatnení pravidla procesnej úspešnosti v spore.

19. Práve okolnosti prejednávanej veci týkajúce sa postavenia strán sporu, ako aj ich osobného a sociálneho statusu vyhodnotil odvolací súd ako také, ktoré odôvodňujú výnimočne nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu. Existencia nepriaznivého zdravotného stavu žalovanej, bola v konaní pred súdom prvej inštancie preukázaná doloženou zdravotnou dokumentáciou, výška jej príjmu na úrovni cca 130 € vyplýva z potvrdenia o invalidnom dôchodku. V pomere k priemerným životným nákladom i minimálnej mzde je nepochybné, že životná situácia žalovanej je obzvlášť tiesnivá. Z konania tiež vyplýva snaha žalovanej o úhradu dlhu, o čom svedčí čiastočné splnenie dlhu. Na strane druhej vystupuje žalobca ako podnikateľský subjekt disponujúci takým majetkovým zázemím, ktorý mu umožňuje odplatné nadobudnutie pohľadávok dlžníkov, ako aj uhrádzanie nákladov spojených s ich vymáhaním v súdnom konaní. Niet pochybností, že v porovnaní so žalovanou je v neporovnateľne priaznivejšej situácii, keď nepriznanie náhrady trov žalobcovi proti žalovanej neovplyvní zásadným spôsobom chod jeho inštitúcie, zatiaľ čo pre žalovanú akékoľvek navyšovanie záväzkov, aj len o niekoľko desiatok eur, predstavuje vážny zásah do uspokojovania existenčných životných potrieb, čo nie je schopná zvládať bez pomoci iných. Uvedená situácia zakladá výnimočnosť dôvodov pre aplikáciu § 257 CSP, čím sa predchádza neprimeranému a nerovnovážnemu zásahu do osobného postavenia strán

sporu. Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a náhradu trov konania stranám sporu podľa § 257 nepriznal.

20. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 s prihliadnutím na zásady aplikácie § 257 CSP, keď z dôvodov vyššie uvedených, ktoré sa vzťahujú aj na odvolacie konanie, odvolací súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .