Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-55-2018.pdf
PDF · 94.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-16C/55/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava proti žalovanému Ľ. M., A.. XX.X.XXXX, W. T. XXX, T. o zaplatenie 219,87 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 219,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 13.1.2016 do zaplatenia.
II. Žalobu v zostávajúcom rozsahu príslušenstva pohľadávky zamieta.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.3.2018 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 219,87 Eur s príslušenstvom titulom náhrady poistného plnenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu č. 6815128301 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: O. XXX T. s účinnosťou od 16.5.2014. Dňa 20.10.2014 došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný ako vodič motorového vozidla. Žalobca dňa 12.3.2015 vyplatil poškodenému poistné plnenie vo výške 219,87 Eur. Nakoľko žalovaný nepostupoval podľa pokynov poisťovateľa a nepristavil vozidlo k obhliadke, hoci bol k vykonaniu obhliadky vyzvaný, žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho poškodenému vyplatil. Žalobca výzvou zo dňa 21.12.2015 vyzval žalovaného na náhradu poskytnutého poistného plnenia vo výške 219,87 Eur, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný však dlžnú sumu neuhradil, čím sa dostal do omeškania.
2. Na preukázanie tvrdených skutočností žalobca predložil poistnú zmluvu č. 6815128301 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: O. XXX T., hlásenie o spôsobnej škode, uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným zo dňa 6.11.2014 a výzvu na zaplatenie náhrady poistného plnenia zo dňa 21.12.2015.
3. Súd vydal vo veci dňa 17.4.2018 pod č. k. 16C/55/2018-18 platobný rozkaz, ktorý bol zrušený uznesením č.k. 16C/55/2018-22 zo dňa 27.6.2018 z dôvodu odporu podaného žalovaným.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podanom odpore, v ktorom potvrdil uzavretie poistnej zmluvy so žalobcom, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V čase nehody motorových vozidiel dňa 20.10.2014 bolo jeho vozidlo poistené. Žalovaný sa však necíti byť zodpovedný za to, že škodovú udalosť nenahlásil včas, nakoľko mu to nedovoľoval jeho zdravotný stav. Keď sa vyliečil, ihneď zašiel na pobočku žalobcu a nahlásil celú udalosť.
5. Na pojednávania dňa 15.11.2018 a 17.1.2019 sa nedostavil žalobca, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil písomnými podaniami doručenými súdu dňa 7.11.2018 a 10.1.2019, v ktorých súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie konané dňa 17.1.2019 sa nedostavil žalovaný, ktorý vzal termín pojednávania na vedomie na pojednávaní dňa 15.11.2018. Svoju neúčasť na pojednávaní žalovaný neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania. Súd preto v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.) vec prejednal dňa 15.11.2018 v neprítomnosti žalobcu a dňa 17.1.2019 v neprítomnosti žalobcu i žalovaného.
6. Žalovaný vo vyjadrení na pojednávaní dňa 15.11.2018 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že so žalobcom po dopravnej nehode komunikoval, ako vedel. Do motorového vozidla nemohol sadnúť, pretože sa v tom čase cítil veľmi zle, jazdou by ohrozoval seba aj iných. V uvedenom čase nebola v jeho rodine alebo blízkom okruhu osoba, ktorá by mohla dopraviť motorové vozidlo na obhliadku k žalobcovi. Asi po niekoľkých týždňoch, maximálne do mesiaca po vyzvaní, ako náhle mohol, chcel záležitosť riešiť, avšak žalobca s ním odmietol komunikovať. Na pobočke žalobcu predkladal lekársku správu, ktorá potvrdzovala jeho zlý zdravotný stav, pre ktorý sa nemohol dostaviť na obhliadku, avšak pracovníčka žalobcu ju odmietla prevziať s tým, že už je neskoro a ju to nezaujíma. Na pobočke bol sám a meno uvedenej pracovníčky si nepamätá. Pamätal si, že dotyčná pracovníčka o tom spisovala nejaký záznam. Zdôrazňoval, že so žalobcom komunikoval, vec sa snažil riešiť, niekoľkokrát volal na zadané číslo, avšak odkázali ho navštíviť konkrétnu pobočku. Poukazoval na to, že v čase dopravnej nehody mal u žalobcu poistené motorové vozidlo a splátky poistného riadne uhrádzal. Doklad o svojom zlom zdravotnom stave nevedel predložiť, pretože originál lekárskej správy zaslal poisťovni Allianz, ktorá mu prepláca lieky. Prisľúbil nájsť nejaké listiny preukazujúce jeho zlý zdravotný stav v uvedenom období.
7. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 16.5.2014 poistnú zmluvu č. 6815128301 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Škoda Felicia EČV: KS 888 DJ na dobu neurčitú.
9. Z hlásenia o spôsobenej škode zo dňa 20.10.2014 a z uplatnenia nároku na náhradu škody zo dňa 6.11.2014 vyplynulo, že dňa 20.10.2014 v čase o 9:00 hod. došlo v obci Drienovec k poistnej udalosti, keď žalovaný pri prudkom cúvaní zadnou ľavou časťou vozidla poškodil ľavé zadné dvere zaparkovaného motorového vozidla zn. Škoda Favorit EČV: KS 184 DF poškodeného Milana Petra. Celková škoda bola vyčíslená na sumu 219,87 Eur, pričom poistné plnenie ako náhradu škody žalobca poukázal poškodenému, čo je preukázané interným výpisom žalobcu o úhrade.
10. Výzvou zo dňa 21.12.2015 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady poistného plnenia vo výške 219,87 Eur do 15 dní odo dňa doručenia výzvy z dôvodu, že žalovaný porušil povinnosti poisteného podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“) tým, že nepostupoval podľa pokynov poisťovateľa a nepristavil svoje vozidlo k obhliadke. Výzva bola žalovanému doručená dňa 28.12.2015.
11.Poistná zmluva uzavretá medzi sporovými stranami svojim charakterom spadá medzi spotrebiteľské zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Za dodávateľa je považovaná osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti nekoná (52 Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“).
12. Súd v súlade s § 295 C.s.p., nakoľko ide o spotrebiteľský spor, za účelom rozhodnutia vo veci vyzval žalobcu na zdokladovanie tvrdenia, že žalovaného vyzval na dostavenie sa k obhliadke. Súd tiež vyzval žalobcu na oznámenie, či v januári - februári 2015 ho kontaktoval žalovaný za účelom oznámenia nemožnosti pristaviť motorové vozidlo k obhliadke z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu a na predloženie záznamu o návšteve žalovaného na pobočke v Košiciach, ak bol spísaný.
13. Na výzvu súdu žalobca predložil list zo dňa 9.1.2015, ktorým vyzval žalovaného na absolvovanie obhliadky jeho vozidla za účelom preukázania technickej prijateľnosti poškodenia motorových vozidiel pri škodovej udalosti zo dňa 20.10.2014. Žalovanému bola výzva doručovaná doporučenou zásielkou.
14. Podľa písomného oznámenia žalobcu zo dňa 8.1.2019 žalobca neeviduje záznam o osobnej návšteve žalovaného na pobočke v Košiciach.
15. Podľa § 788 ods. 1, ods.3 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
16. Podľa § 790 OZ poistiť možno najmä: a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
17. Povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr (§ 795 ods. 1 OZ).
18. Podľa § 797 ods. 1, ods. 2 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
19. Podľa § 799 ods. 1 OZ poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
20. Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá (§ 822 OZ).
21. V zmysle § 789 ods.2 OZ osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).
22. Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu vyplýva z ust. § 3 ods.1 zákona o PZP, podľa ktorého povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
23. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o PZP poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
24. Podľa § 10 ods. 2 zákona o PZP vo všeobecných poistných podmienkach možno určiť prípady, keď možno lehoty podľa odseku 1 primerane predĺžiť. Po oznámení škodovej udalosti je poistený povinný postupovať podľa pokynov poisťovateľa a predložiť v dohodnutej lehote doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada.
25. Poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 (§ 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP).
26. V zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
26. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená poistná zmluva, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného. Prevádzkou uvedeného vozidla, vodičom ktorého v čase dopravnej nehody bol žalovaný došlo dňa 20.10.2014 k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu iného motorového vozidla. Žalobca ako poistiteľ vyplatil poškodenému poistné plnenie vo výške 219,87 Eur. Keďže žalovaný nepostupoval podľa pokynov poisťovateľa, nepristavil motorové vozidlo k obhliadke a neumožnil žalobcovi zdokumentovať rozsah poškodenia predmetného motorového vozidla, žalobca ho vyzval na zaplatenie náhrady vyplateného poistného plnenia, a to vo výške 219,87 Eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Žalobca preukázal zaslanie výzvu žalovanému. Žalovaný túto skutočnosť nepopieral, tvrdil však, že jeho zlý zdravotný stav po poistnej udalosti mu neumožňoval riadiť motorové vozidlo a pristaviť ho na potrebnú obhliadku. Uvádzal, že na výzvu žalobcu reagoval telefonicky, kde bol odkázaný navštíviť pobočku žalobcu. Tieto svoje tvrdenia však ničím nezdokladoval a ani na výzvu súdu, aby preukázal svoj zlý zdravotný stav v čase po poistnej udalosti, vôbec nereagoval. Napriek zisťovaniu súdu súd nemal nijako preukázané ani to, že žalovaný sa osobne dostavil na pobočku žalovaného za účelom objasnenia škodovej udalosti. Žalovaný teda nepreukázal žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by ospravedlňovali porušenie jeho povinnosti vyplývajúcej z § 10 ods. 1 až 4 zákona o PZP. Uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie 219,87 Eur voči žalovanému tak súd považuje za dôvodný.
26. Súd zdôrazňuje, že v záujme procesného úspechu v súdnom konaní musí strana sporu splniť jednak povinnosť tvrdenia skutočností rozhodujúcich pre predmet sporu a vyplývajúcich z ustanovení hmotného práva, ktoré sa na právne pomery sporových strán vzťahujú, ako aj povinnosť dôkaznú t.j. preukázať, že ňou tvrdené skutočnosti sú pravdivé. V tomto smere stranu sporu zaťažuje dôkazné bremeno, teda predloženie takých dôkazných prostriedkov, ktoré sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie o skutočnostiach ním tvrdených tak, aby ich na základe vykonaného dokazovania súd uznal za pravdivé. Pri vyhodnocovaní dôkazov pritom súd v súlade s ust. § 191 ods.1 CSP postupuje podľa svojej úvahy a hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo.
27. V danom prípade žalovaný, ako strana sporu si túto svoju povinnosť nesplnil a nepreukázal tvrdenia, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa nevedel splniť pokyny žalobcu. Na tieto tvrdené skutočnosti nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Iba tvrdenie však postačujúce nie je, pretože strany sporu sú nielen povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, ale aj svoje tvrdenia podoprieť dôkazmi na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení (čl.8 CSP).
28. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Žalovaný nárok žalobcu neuhradil riadne a včas, preto sa dostal s plnením do omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí doby na dobrovoľné plnenie v zmysle písomnej výzvy žalobcu zo dňa 21.12.2015, ktorá bola žalovanému doručená dňa 28.12.2015. Žalobcovi preto vznikol aj nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., t.j. o 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa do omeškania s plnením sumy 219,87 Eur dostal dňa 13.1.2016 (t.j. deň nasledujúci po uplynutí 15 dní od doručenia výzvy zo dňa 21.12.2015). Ku dňu 13.1.2016 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,05 %.
30. Žalobca nepreukázal skoršie doručenie výzvy na úhradu dlhu žalovanému, súd preto vychádzal z doručenia ako vyplýva z odseku 29??? a nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania v zostávajúcom rozsahu zamietol.
31. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 veta prvá CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Nakoľko žalobca bol neúspešný len v nepatrnom rozsahu žalovanej pohľadávky, považuje sa za procesne úspešnú stranu sporu, z ktorých dôvodov mu bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%. Súd nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP).
35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.