Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/44/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: UNIVENTA, s.r.o., so sídlom Vyšný Kubín, 027 01, IČO : 36 373 761, zastúpený JUDr. Lenou Mišalovou, advokátkou, so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 47, proti žalovanej: G. H., U.. XX.X.XXXX, R. R. XX, XXX XX L., zastúpená JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol., Floriánska 16, 040 01 Košice, o neúčinnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. P r i z n á v a žalovanej náhradu nárok v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca podanou žalobou došlou súdu dňa 19.10.2004 sa domáhal, aby súd určil, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorená medzi manželmi B.. G. H., U.. XX.X.XXXX, A. XX, L. K. B.. G. H., U.. XX.X.XXXX, A. XX, L. na základe ktorej sa uskutočnil prevod nehnuteľnosti zapísaných na M. Č.. XXXXX L.. Ú. C. G., O. L. - C., K. F. N. E. Č.. XXX, D. U. D.. Č.. XXXX, N.: Q. D. K. U. O. H.G. XXX G.X, D.. Č.. XXXX, N.: Q. D. K. U. O. H.G. XXX G.X K. D. Č.. XXXX, N.: Q. O. H. XXX G.X, L. H. R. D. E. L. L. D. H.-XXXX/XXXX C. H.Č. Ž. D. U.. Ž. Ž. O. F., Ž. B.. G. H. - UNIVERSA 1724455 má voči žalobcovi ako dodávateľovi na základe faktúr pohľadávku v celkovej výške 1.458.830,50,- Sk, t. j. 48.424,30 Eur z titulu nezaplatených faktúr. Poukázal na to, že táto pohľadávka v tom čase bola predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 53Rob 2703/2003 a v predmetnej veci bol v čase podania žaloby vydaný platobný rozkaz dňa 10.5.2004. Uviedol, že na základe dohody o vyporiadaní BSM boli nehnuteľnosti zapísané na M. Č.. XXXXX prevedené na žalovanú, ktorá je manželkou dlžníka veriteľa a ide o osobu blízku s poukazom na § 116, § 117 Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že týmto úkonom - dohodou o vyporiadaní BSM, na základe ktorej sa uskutočnil prevod nehnuteľnosti zapísaných na M. Č.. XXXXX pre katastrálne územie Južné mesto, bol žalobca ukrátený pri uspokojovaní vymáhateľnej pohľadávky. Dodal, že pri skúmaní majetkových pomerov osoby zaviazanej na plnenie - dlžníka Ing. Miroslava Vojteka zistil, že tento nedisponuje žiadnym iným majetkom okrem vyššie uvedených nehnuteľnosti. S poukazom na § 42a ods. 1, 2, 3, § 42b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dôvodil, že dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá v tom istom roku, z ktorého je aj záväzok dlžníka veriteľa voči žalobcovi a žalobca má za to, že konanie dlžníka - uzatvorenie dohody o vyporiadaní BSM, ktorým sa uskutočnil prevod vyššie uvedených nehnuteľností na žalovanú, je účelovým konaním s cieľom vyhnúť sa plneniu, a teda úmyselne ukrátiť svojho veriteľa.

2. K žalobe sa vyjadrila žalovaná písomným podaním došlým súdu dňa 25.2.2005, v ktorom uviedla, že žalobca nijakým dôkazom neosvedčil, že by dlžník učinil kroky, ktorých dôsledkom by bolo zníženie hodnoty jeho majetku a ktorý by mal za následok - právo domáhať sa určenia neúčinnosti právneho úkonu voči žalovanej. Poukázal na to, že v čase podania žaloby žalobca nedisponoval žiadnym exekučným titulom voči dlžníkovi a teda nie je preukázaná jeho aktívna legitimácia v tomto spore.

3. V priebehu konania sa k predmetu sporu vyjadrovali strany sporu.

4. Žalobca prezentoval názor, že dlžník sa odporovaným právnym úkonom zbavil takej formy majetku, ktorá mohla byť zdrojom uspokojenia pohľadávky veriteľa a dôvodil, že v konaní preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, keď a) preukázal existenciu pohľadávky, ktorá existovala v období pred uskutočnením odporovaného právneho úkonu

- pohľadávka na istine vo výške 44.573,05 Eur priznaná rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 32Cb/40/2006-156 zo dňa 16.6.2009, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/87/2010, b) preukázal ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky, nakoľko pohľadávka priznaná exekučným titulom napriek prebiehajúcemu exekučnému konaniu nebola do dnešného dňa uspokojená čiastočne, c) preukázal, že v čase uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM, teda odporovaného právneho úkonu, dlžník nedisponoval takým majetkom, ktorým by bol reálne možné uspokojiť pohľadávku žalobcu, d) preukázal, že odporovaný právny úkon bol uskutočnený medzi dlžníkom a blízkou osobou - manželkou, s čím zákon spája existenciu úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa a zároveň aj vedomosť blízkej osoby o existencii takéhoto úmyslu, pričom žalovaná v konaní nepreukázala, že úmysel ukrátiť veriteľa pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

5. Žalovaná na svoju obranu uviedla, že základným predpokladom pre úspešné odporovanie právneho úkonu dlžníka je preukázanie, že v dôsledku neho vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/2426/1999 a sp. zn. 21Cdo/2088/2000, z ktorých citovala právnu vetu: „ k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, teda nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, avšak dlžník napriek odporovanému úkonu a ďalším svojím dlhom vlastní taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil“. Dôvodila, že je samozrejmým a automatickým dôsledkom každého vyporiadania BSM, či už k nemu dochádza dohodou, súdnym ,rozhodnutím, či zákonnou fikciou, že sa majetok účastníkov tohto vyporiadania týmto vyporiadaním zmenší. Ak totiž pred vyporiadaním vlastnili obaja všetko bez podielov, po tomto vyporiadaní už tomu tak nie je. Podstatným z pohľadu odporovateľnosti takémuto vyporiadaniu dohodou je preto to, či aj po tomto vyporiadaní dlžník vlastní taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil. Pokiaľ dlžník takýto majetok aj po uzavretí dohody o vyporiadaní BSM vlastní, potom týmto jeho úkonom objektívne nemohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Potom nie je možné hovoriť ani o jeho úmysle ukrátiť veriteľa a už vôbec nie je možné hovoriť o vedomí (poznaní) druhej strany tohto úmyslu. Zdôraznila, že dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti zaťažuje žalobcu, ktorý tvrdí, že dohoda o vyporiadaní BSM ukrátila uspokojenie jeho pohľadávky a tiež zdôraznila, že žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol. Žalovaná poukázala na to, že samotný podnik C. H. - UNIVERSA mal ku dňu 31.12.2001, teda po vyporiadaní BSM, aj po zohľadnení záväzku voči žalobcovi hodnotu plus 219.944, - Sk, t. j. 7.300,80 Eur, teda, že majetok tohto podniku postačoval na to, aby sa z neho žalobca uspokojil. Uviedla, že záväzok voči žalobcovi mal dlžník riadne vedený v účtovníctve svojho podniku a tento aj postupne uhrádzal. V tejto súvislosti poukázala na výsledky dokazovania v konaní 32 Cb/40/2006 na Okresnom súde Košice II. Uviedla, že dlžník bol platcom DPH a platcom dane z príjmov, a tento záväzok vyplývajúci z faktúr žalobcu preto musel riadne zaevidovať vo svojom účtovníctve a tento záväzok postupne tiež splácal a to nielen on, ale aj jeho právny nástupca - nadobúdateľ podniku spoločnosť UNIVERSA Košice, s.r.o. Uviedla, že z celkovej dlžnej sumy 2,9 milióna Sk takto postupne bolo uhradených 1,5 milióna Sk a v tejto súvislosti žalovaná predložila dôkaz - odsúhlasenie zostatkov (záväzkov) medzi žalobcom a dlžníkom veriteľa v zmysle zákona o účtovníctve, z ktorého je zrejmé, že B.. H. mal záväzok voči žalobcovi riadne vedený vo svojom účtovníctve. Dôvodila, že preto nie je namieste pochybnosť vyslovená žalobcom, že tento záväzok nebol zohľadnený v celkovej hodnote pasív podniku C. H. v odbornom posudku č. 2/2017 vypracovaného Ing. Zuzanou Baumöhl Schwartzovou, PhD., ktorý predložila žalovaná do konania. Dôvodila, že aj pri predaji podniku B.. H. a dlžníkom v roku 2004 mal tento podnik i po zohľadnení zostatku záväzku voči žalobcovi hodnotu, čo znamená, že jeho majetok bol vyšší ako jeho záväzky. Dôvodila, že mimo vyššie uvedeného podniku, však dlžník do svojho výlučného vlastníctva nadobudol aj ďalšie hnuteľné veci, napr. motorové vozidlá a podiely v obchodných spoločnostiach UNIVERSA Košice, s.r.o., HUNGARI-UNIVERSA K.f.t. V tejto súvislosti poukázala na dôkazy ňou predložené - osvedčenia o evidencii motorových vozidiel a výpisy z obchodných registrov vyššie uvedených spoločnosti. Uviedla, že účastníci dohody o vyporiadaní BSM ku dňu 7.12.2001 nevyporiadali spoločný členský podiel L. X-B. N.E. R. Č.. XX U. E. U. X. D. U. Z. R. XX H. L., tzn., že aj po uzavretí dohody o vyporiadanie BSM bol dlžník bezpodielovým spoluvlastníkom tohto členského podielu, ktorého trhová hodnota predstavovala v tom čase sumu 40.000 Eur. V tejto súvislosti žalovaná predložila potvrdenie ÚBD Košice Ťahanovce. Zhrnula, že vyššie uvedené fakty a dôkazy jednoznačne preukazujú, že aj po uzavretí dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 7. 12.2001 dlžník B.. C.U. H. vlastnil taký majetok, ktorý sám o sebe postačoval na to, aby sa z neho žalobca uspokojil a že touto dohodou preto objektívne nemohlo dôjsť k jeho ukráteniu ako veriteľa. Uviedla, že keďže v konaní nebola preukázaná tzv. existencia základnej podmienky pre úspešné odporovanie právnemu úkonu, ktorou je ukrátenie veriteľa týmto právnym úkonom, potom nie je dôvod pre zisťovanie existencie ďalších podmienok a je namieste žalobu žalobcu bez ďalšieho zamietnuť ako nedôvodnú.

6. K tejto obrane žalovanej zaujal stanovisko žalobca, ktorý uviedol, že má za to, že žalovaná v priebehu konania variovala svoje obranné tvrdenia, kedy pôvodne v prvých písomných podaniach ako aj vo vyjadreniach na pojednávaniach argumentovala najprv neplatnosťou dohody o vyporiadaní BSM, neskôr v konaní predložila dodatok k dohode o vyporiadaní BSM, ktorý mal preukazovať, že spôsob vyporiadania medzi manželmi nebol jednostranný a že manželovi zostal k dispozícii ďalší majetok. Žalobca zdôraznil, že s ohľadom na všetky okolnosti prípadu je zrejmé, že tento dodatok bol vyhotovovaný dodatočne, je účelový, urobený dodatočne na mieru práve v súvislosti s prebiehajúcim konaním, poukazujúc na to, že žalovaná tento dodatok predložila až v roku 2011 a táto nevedela logicky vysvetliť, prečo v jeden deň uzatvorili dva písomné úkony týkajúce sa vyporiadania BSM a okrem toho žalovaná nepredložila originál uzatvoreného dodatku. Žalobca v tejto súvislosti spochybnil pravosť a obsah tejto listiny - dodatku k dohode o vyporiadaní BSM, majúc za to, že sa jedná o súkromnú listinu, ktorej pravosť aj obsah bol spochybnený a teda dôkazné bremeno na preukázanie pravosti listiny - leží sa žalovanej, ktorá z listiny vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Dôvodil, že žalovaná v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, nepredložila originál listiny a nepreukázala, že k vyporiadaniu ohľadne hnuteľných vecí malo dôjsť tak, ako to uviedla. Žalobca zastával názor, že žalovaná v konaní ani nepreukázala, že v čase odporovaného právneho úkonu skutočne existovali predmetné hnuteľné veci. K obrane žalovanej ohľadom jej tvrdení, že dlžník - manžel žalovanej ako majiteľ podniku B.. H. SZČO disponoval aj po rozdelení BSM majetkom postačujúcim na uspokojenie pohľadávky, žalobca uviedol, že účelové a z predložených listín žalovanou je zrejmé, že sa jedná len o fiktívne účtovné sumy, určené odhadom bez reálnych podkladov. Dôvodil, že predložené odborné vyjadrenie nemôže byť spôsobilé vyvrátiť preukázané ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa a z tohto nevyplýva skutočnosť, ktorú tvrdí žalovaná, a to, že dlh voči žalobcovi mal byť zohľadnený v celkovej hodnote aktív a pasív podniku dlžníka. Žalobca uviedol, že samotná skutočnosť, že žalovaná prezentuje hodnotu podniku dlžníka k roku 2001 v celkovom výsledku ako o plus 7.300 Eur neznamená, že nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Samotný plusový zostatok firmy vykázaný účtovne nedokazuje, že dlžník disponoval dostatočným majetkom na reálne (nielen papierové) uspokojenie pohľadávky veriteľa. Ocenenie podniku nebolo zrealizované spôsobom, ktorý by mal výpovednú hodnotu. Formálne účtovné zostavy, napr. pri účtovnej položke pohľadávky, neobsahujú určenie reálnej hodnoty týchto pohľadávok (zohľadňujúc také kritéria ako sú počet dní po lehote splatnosti, bonita zmluvného partnera, premlčanie atď.) a rovnako sú v podkladoch zahrnuté obstarávacie ceny hnuteľného majetku, pričom však ich hodnota v čase odporovaného úkonu (ak vôbec reálne existovali) bola zanedbateľná. O umelom navýšení cien uvedených v zozname podnikov (a teda aj majetku podniku obsiahnutom v odbornom vyjadrení) svedčí aj fakt, že rovnaké veci a celý podnik predal dlžník ako SZČO za celkovú sumu 10.000,- Sk, t. j. 331 EUR spoločnosti UNIVERSA Košice, s.r.o. Dôvodil, že predmetom dohody a vyporiadanie BSM, ktorej žalobca odporuje, bola nehnuteľnosť - rodinný dom so súpisnom Č.. XXX/X U. Z. O. H. L., pričom o úmysle dlžníka prevodom tohto domu do výlučného vlastníctva jeho manželky ukrátiť veriteľa nepochybne svedčí aj fakt, že v tejto nehnuteľnosti - aj po prevode do vlastníctva manželky - obaja manželia naďalej spoločne podnikajú, okrem iného je v tejto nehnuteľnosti sídlo obchodnej spoločnosti MUROSERVIS, s.r.o., ktorej spoločníkmi je žalovaná a jej manžel - dlžník B.. H.. Žalobca poukázal na to, že jediným cieľom uzatvorenej dohody o vyporiadaní BSM bolo formálne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá jediná by mohla byť potencionálnym skutočným zdrojom uspokojenia pohľadávky žalobcu, na iný objekt, než bol dlžník. Paradoxne, jedná sa o nehnuteľnosť, ktorá bola postavená okrem iného z materiálu, dodaného na túto nehnuteľnosť žalobcom, za ktorý žalobcovi dlžník B.. H. ako bezpodielový spoluvlastník tejto stavby nezaplatil. Žalobca uviedol, že podľa súdnej praxe, právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka - hoci nebyť týchto úkonov - by sa z majetku dlžníka uspokojiť mohol; nie je dôležité, aký veľký bol dlžníkov majetok v rozhodnej dobe, ale to, že tento majetok bol odporovateľným právnym úkonom zmenšený. Dodal, že v posudzovanom prípade bolo preukázané, že dohodou o vyporiadaní BSM sa zmenšil majetok dlžníka B.. H. (z majetku dlžníka odbudla nehnuteľnosť, pričom nedošlo k reálnej protihodnote vo forme iných aktív za túto nehnuteľnosť) a zostávajúci majetok nebol schopný pokryť pohľadávku žalobu, ktorá zostala v celom rozsahu neuspokojená. Žalobca k dôkazom dôkaz predložených žalovanou, t. j. k účtovnému odsúhlasenie zostatkov a k uzneseniu o zamietnutí sťažnosti ako poškodeného proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania uviedol, že tieto listiny nič nemenia na skutkovom stave, ktorý vyplynul z dokazovania, len potvrdzujú existenciu pohľadávky žalobcu, ktorá pohľadávka doposiaľ nebola uspokojená. Žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Žalovaná na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložila dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretú dňa 7.12.2001 medzi žalovanou a jej manželom B.. G. H. - dlžníkom žalobcu - veriteľa, predmetom ktorej bolo vyporiadanie BSM účastníkov dohody po zrušení BSM, ku ktorému došlo rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 29C/562/2000 zo dňa 30.11.2000, právoplatným dňa 5.1.2001, ktorým teda bolo zrušené BSM účastníkov za trvania ich manželstva v dôsledku ich podnikateľskej činnosti. Z predmetnej dohody o vyporiadaní BSM vyplýva, že žalovaná do svojho výlučného vlastníctva nadobudla nehnuteľnosti zapísané na M. Č.. XXXXX D. L. Ú. L. - C., D. T. D. U. D. Q. D. Č.. XXX/XXXX predstavovala sumu 1.132.400,- Sk, t.j. 37.588,79 EUR, nadobudla do výlučného vlastníctva všetky hnuteľné veci pozostávajúce zo zariadenia trojizbového družstevného bytu Č.. XX, U. E. H. L. U. Z. R. XX, nadobudla pasívum a to na základe zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere č. 1174496602 zo dňa 27.11.1998. Dlžník veriteľa do výlučného vlastníctva nadobudol finančné prostriedky v sume 360.000,- Sk, t. j. 11.949,81 Eur. Žalovaná tiež predložila dodatok k dohode o vyporiadaní BSM uzavretý medzi žalovanou a jej manželom - dlžníkom žalobcu ako veriteľa zo dňa 7.12.2001, z ktorého vyplýva a bolo súdom zistené, že dlžník veriteľa do svojho výlučného vlastníctva nadobudol hnuteľný majetok, obchodný podiel spoločnosti UNIVERSA Košice, s.r.o. IČO: 36 194 506 a nadobudol hodnotu podniku SZČO Ing. Vojtek - UNIVERSA, v celkovej hodnote 69.327,36 Eur a nadobudol aj pasívum. V zmysle tohto uzavretého dodatku žalovaná tiež nadobudla do výlučného vlastníctva obchodný podiel 1/5 spoločnosti UNIVERSA Košice, s.r.o. IČO: 36 194 506 v sume 40.000,- Sk, t.j. 1.327,76 EUR a nadobudla pasívum vyplývajúcim zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 8.5.2000. Žalovaná predložila ďalšie listinné dôkazy, a to daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za roky 2001, 2002, 2003 daňového subjektu B.. G. H. - UNIVERSA, IČO: 17244455, z ktorých vyplýva, že dlžník veriteľa mal v roku 2003 zisk 6.470,39 Eur, v roku 2002 zisk 10.815,11 Eur a v roku 2001 zisk 11.162,22 Eur. Žalovaná na podporu svojich skutkových tvrdení tiež súdu predložila odborné vyjadrenie č. 2/2017 vo veci stanovenia účtovnej hodnoty majetku a záväzkov k 31.12.2001 živnostníka B.. G. H. - UNIVERSA vypracovaného Ing. Zuzanou Baumöhl Schwartzovou, PhD., z ktorého je zrejmé, že predmetom odborného vyjadrenia bolo stanoviť účtovnú hodnotu majetku a záväzkov k 31.12.2001 a na základe predložených listín - výkazu o majetku a záväzkov zostavenom k 31.12.2001 bola štruktúra majetku a záväzkov nasledovná: majetok činil spolu sumu 3.533,668,- Sk ( 117.296,28 EUR ), záväzky spolu 3.313.724,- Sk ( 109.995,48 EUR ), teda rozdiel majetku a záväzkov je plus 219.944,- Sk ( 7.300,80 EUR ). Z uvedeného teda vyplynulo, že účtovná hodnota majetku k 31.12.2001 vo výške 3.533.668,- Sk ( 117.296,28 EUR ) prevyšuje účtovnú hodnotu záväzkov vo výške 3.313.724,- Sk ( 109.995,48 EUR ) a to o sumu 219.944,- Sk, t. j. 7.300,80 Eur. Do majetku dlžníka veriteľa bola zahrnutá aj jeho pohľadávka voči žalobcovi, a to v celkovej výške 1.638.768,- Sk, t.j. 54.397,13 EUR. Žalovaná predložila súdu aj dôkaz o odsúhlasení zostatkov medzi žalobcom a dlžníkom - B.. H. - UNIVERSA ku dňu 31.7.2001 (odsúhlasenie zostatkov bolo učinené dňa 2.8.2001), kde bola potvrdená žalobcom a jeho dlžníkom správnosť zostatku vo výške 2.108.534,10,- Sk ( 69.990,51 EUR ). Žalovaná tiež súdu predložila potvrdenie ÚBD zo dňa 19.12.2018, z ktorého vyplynulo, že žalovanej a aj jej manželovi B.. G. H. bol pridelený trojizbový družstevný R. Č.. XX, U. E. U. X. D., U. Z. R.Š. XX H. L. Z. Č.. XXXX/ XX/XX zo dňa 19.6.1990, pričom menovanými vzniklo spoločné členstvo v družstve a spoločný nájom k predmetnému bytu. V tejto súvislosti poukázala na svoje skutkové tvrdenia, že po uzavretí dohody o vyporiadanie BSM dlžník veriteľa, t. j. žalobcu bol naďalej bezpodielovým spoluvlastníkom členského podielu k trojizbového bytu v hodnote 40.000 Eur, ktorý sám o sebe postačoval na to, aby sa z neho žalobca mohol uspokojiť. Z uvedeného vyplýva, že manželom, t. j. žalovanej a dlžníkovi veriteľa za trvania manželstva vzniklo nielen právo spoločného nájmu družstevného bytu, ale aj spoločné členstvo v bytovom družstve (§ 703 ods. , členské práva a povinnosti spojené s členstvom družstve predstavujú majetkovú hodnotu, ktorá patrí obom manželom a ktorá vyjadruje mieru ich účasti na majetku (vlastnom kapitále) družstva.

7. Tieto listinné doklady, ktoré tvoria obsah spisu boli žalobcovi známe a týmito sa oboznámil a zaujal k nim aj písomné stanovisko (bod 6).

8. Súd vykonal dokazovanie prednesom advokátov strán sporu, výsluchom žalovanej, svedeckou výpoveďou.

9. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že v čase vykonania právneho úkonu - dohody o vyporiadaní BSM 7.12.2001, resp. 13.12.2001 - povolenie vkladu v prospech výlučného vlastníctva žalovanej nehnuteľností zapísaných na M. Č.. XXXXX, XXXXX, L. Ú. L. - C., D. H. XXXX/XXX1, pracovala v spoločnosti UNIVERSA, kde manžel, t. j. dlžník žalobcu podnikal ako fyzická osoba - podnikateľ. Jej pracovnou činnosťou, resp. náplňou bol predaj tovaru, mala na starosti sklad a viedla v tom čase aj účtovníctvo. Dôvodila, že v tom čase bola táto spoločnosť vždy v plusových číslach, bola v zisku, platila riadne dane a poukázala v tejto súvislosti na doložené daňové priznania. Poukázala na to, že so žalobcom bola v tom čase uzavretá taká dohoda, že potom, čo vznikol dlh, najprv spoločnosť UNIVERSA bude uhrádzať faktúry postupne, avšak najprv sa mal splácať nový tovar, ktorá dohoda bola zo strany spoločnosti UNIVERSA aj takto plnená. So žalobcom sa obchodovalo aj v rokoch 2002, 2003, pričom spoločnosť UNIVERSA uhradila žalobcovi celkovo cez 5.000.000,- Sk, tak ako to vyplýva aj z daňových priznaní. Poukázala na to, že po zrušení BSM bola medzi ňou a dlžníkom veriteľa uzavretá písomná dohoda o vyporiadaní BSM a ešte v ten deň bol vyhotovený dodatok k tejto dohode ohľadom vysporiadania hnuteľných vecí, konkrétne motorových vozidiel a obchodného podielu spoločnosti UNIVERSA Košice, s.r.o.. Žalovaná tiež poukázala na to, že v čase vykonania úkonu - dohody o vyporiadaní BSM mala vedomosť a mala prehľad o podnikateľských aktivitách svojho manžela

- dlžníka žalobcu, mala tiež vedomosť o tom, že prebieha súdne konanie na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 32Cb/40/2006 a dôvodila, že aj v čase v urobenia dohody o vyporiadaní BSM jej manžel disponoval dostatočným majetkom na uspokojenie dlhu žalobcu.

10. Z výpovede svedka - B.. G. H. - dlžníka žalobcu (veriteľa) vyplynulo, že k vypracovaniu dohody o vyporiadaní BSM v písomnej forme dňa 7.12.2001 došlo tak z jeho strany ako aj zo strany žalovanej potom, čo ju vypracoval notár, ktorému predtým on poskytol podklady na prípravu tejto dohody. Pripustil, že po uzavretí tejto dohody ešte v ten deň bol medzi ním a žalovanou uzatvorený dodatok k dohode ohľadom vyporiadania hnuteľných vecí - motorových vozidiel a v tejto súvislosti poukázal aj na to, že aj samotný notár po podpise dohody o vyporiadaní BSM mal povedať, že nič im nebráni sa vyporiadať o zostatku veci patriacich do BSM, či už ústne, pokiaľ sa jedná o hnuteľné veci alebo môžu to robiť aj písomne.

11. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

12. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

13. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117).

14. Podľa § 42b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. (2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

15. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Odporovať možno len úkonom dlžníka. Len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.

16. K pojmu vymáhateľná pohľadávka súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu z 30.augusta 2010, sp. zn. IV.ÚS 284/2010 - 13, kde Ústavný súd uviedol, že „ vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 sa rozumie taká pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia, či exekúciu“. Na to, aby žalujúci veriteľ bol vecne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby, stačí, aby jeho pohľadávka voči dlžníkovi bola vymáhateľná aspoň v čase rozhodovania súdu o ním podanej odporovacej žalobe.

17. V spore bolo nepochybne preukázané, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby majúc za to, že pohľadávka voči dlžníkovi bola vymáhateľná v čase rozhodovania súdu o ním podanej odporovacej žaloby, čo jednoznačne vyplýva z rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 32Cb/40/2006 zo dňa 16.6.2009, potvrdeného Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 3Cbo 87/2010 zo dňa 26.8.2010. Predmetný rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach nadobudol právoplatnosť dňa 6.9.2010.

18. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu, alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti sú: a) k právnemu úkonu ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch ( uvedená lehota sa počíta spätne od urobenia úkonov, ktorým sa odporuje ), b) právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy, c) úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná výnimka. Uvedené neplatí, ak druhá strana - blízka osoba dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom prípade.

19. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

20. Je nepochybné, že žalovaná je pasívne legitimovanou osobou v tomto konaní, nakoľko pasívnu legitimáciu v konaní, predmetom ktorého je odporovateľný právny úkon, má ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Tiež je nepochybné, že žalovaná je manželkou dlžníka veriteľa, a že teda právny úkon, ktorému žalobca odporuje, bol urobený medzi dlžníkom a blízkou osobou.

21. Pri právnych úkonoch, na základe ktorých práva vznikajú vkladom do katastra nehnuteľnosti, za právny úkon urobený dlžníkom, prípadne za právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, v zmysle § 42a ods. 2 možno považovať len taký právny úkon, na základe ktorého bolo vložené právo do katastra nehnuteľnosti. Trojročná lehota na uplatnenia práva odporovať právnym úkonom dlžníka v týchto prípadoch začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľnosti.

22. Žalobca odporuje právnemu úkonu - dohode o vyporiadaní BSM uzavretej medzi žalovanou ( osobou blízkou dlžníkovi ) a dlžníkom veriteľa dňa 7.12.2001. Aj keď z tejto dohody jej účastníkom vznikajú práva a povinnosti, k prechodu vlastníctva podľa nej ešte nedochádza; ten nastáva až vkladom vlastníckeho práva uskutočneného na základe právoplatného rozhodnutia katastrálneho úradu o jeho povolení, ktoré nadobúda právne účinky ku dňu, keď bol návrh na vklad doručený katastrálnemu úradu. Z administratívneho spisu Správy katastra Košice (pripojeného ku konaniu) vyplynulo, že Správa katastra Košice povolila vklad predmetných nehnuteľnosti zapísaných na M. Č.. XXXXX D. L. Ú. L. - C. N. XX.XX.XXXX D. H. prospech žalovanej a keďže žaloba bola podaná na súd 19.10.2004, táto bola podaná v zákonom stanovenej trojročnej lehote.

23. Je nepochybné, že v prejednávanom prípade sa jedná o podanie odporovacej žaloby podľa § 42a ods. 2,3 Občianskeho zákonníka. Podmienky, za ktorých môže právnemu úkonu dlžníka veriteľ odporovať sú uvedené v ustanovení § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý teda urobil v posledných troch rokov v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak bol tento úmysel druhej strane známy. Dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia v tomto smere nesie veriteľ. Preukázanie úmyslu dlžníka cum animo fraudandi nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby dlžníkovi blízke, t. j. osoby, ktoré sú uvedené v § 116 Občianskeho zákonníka; úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v dobe právneho úkonu nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať. Úspešne je možné odporovať aj dohode o vyporiadaní BSM. Musí však ísť o platný právny úkon.

24. Je pravdou, že spočiatku žalovaná mala za to, že dohoda o vyporiadaní BSM nie je platným právnym úkonom, poukazujúc na to, že táto neobsahuje vyporiadanie všetkého majetku, ktorý žalovaná spolu so svojím manželom - dlžníkom veriteľa nadobudli počas trvania manželstva. Neskôr zmenila svoju právnu argumentáciu majúc za to, že dohoda o vyporiadaní BSM nemusí obsahovať vyporiadanie všetkého majetku nadobudnutého počas manželstva.

25. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

26. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

27. K uvedenému súd uvádza nasledovné : Od účinnosti novely zákonom č. 131/1982 Zb. ( 1. apríla 1983 ) sa objavili argumenty, že nie je účelné postupovať podľa doterajšej súdnej praxe, podľa ktorej bolo vyporiadanie BSM dohodou platné len vtedy, keď sa týkalo všetkých vecí patriacich do tohto majetkového spoločenstva. Právna teória a aj súdna prax v súčasnosti pripúšťa výklad, podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM je platná, pričom je potrebné vziať na zreteľ vôľu účastníkov vykonať vyporiadanie len k jednotlivým veciam patriacim do BSM a tiež v súvislosti s doplnením § 149 ods.4 z dôvodu právnej istoty občianskoprávnych vzťahov. Touto novelou ustanovil trojročnú lehotu, v ktorej účastníci môžu predmet BSM vyporiadať dohodou alebo podať návrh na súd. Ak táto lehota márne uplynie, nastanú zákonné účinky vyporiadania uvedené v § 149 ods. 4 OZ. Je potrebné rešpektovať vôľu strán, ktoré sú ochotné uzavrieť dohodu týkajúcu sa aj vyporiadania jednotlivých vecí, resp. časti majetku patriaceho do BSM, ato bez ohľady zásadz uvedené v § 150 OZ. Tieto sa totiž použijú v prípade, keď medyi účastníkmi k dohode nedôjde a je podaný návrh na vyporiadanie BSM súdom, ako i v prípade, keď účastníci sa v uzatvorenej dohode uvedeným zásadami riadia a nedohodnú sa inak. Uvedené ustanovenie sa však neuplatní v prípade, keď sa účastníci dohodnú inak. pripúšťajúc dohodu a umožňujúc účastníkom dohodnúť sa o vyporiadaní BSM, tak umožňujú odchýliť sa od § 150 OZ. Pokiaľ je totiž BSM vyporiadavané dohodou, uplatňuje sa pri jej uzatváraní dispozitívna voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Preto dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou i prípadne jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, prípdane nenadobudne nič, ani dohoda, ktorá sa netýka celého majetku, ktorý bol v BSM, nie je neplatná pre rozpor s § 150 OZ. Vychádza sa totiž z vôle účastníkov ako má byť vyporiadané zaniknuté BSM a pokiaľ dôjde k zhode vôle oboch účastníkov, nemožno dohodu považovať na neplatnú pre rozpor s § 150 ( porovnaj 4 Cdo 147/2011, NS SR ).

28. Zhrnúc vyššie uvedenú právnu argumentáciu, súd uzatvára, že Dohoda o vyporiadaní BSM uzavretá medzi žalovanou ( osobou blízkou dlžníkovi ) a dlžníkom veriteľa dňa 7.12.2001 je platná.

29. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu

- dohody o vyporiadaní BSM, ktorá bola uzavretá medzi žalovanou a dlžníkom veriteľa - manželom žalovanej dňa 7.12.2001, predmetom ktorej okrem iného bol aj prevod do výlučného vlastníctva žalovanej nehnuteľností zapísaných v M. Č.. XXXXX D. L. Ú. L. C. - A.Ý. N. E. Č.. XXX, D. U. D. Č.. XXXX, N.: Q. D. K. U. O. H. XXX G.X K. D.. Č.. XXXX, N.: Q. O. H. XXX G.X. Touto dohodou bol vyporiadaný aj ďalší majetok manželov, teda žalovanej a dlžníka veriteľa, a to hnuteľné veci pozostávajúce zo zariadenia trojizbového družstevného R. Č.. XX U. E. H. L.Š. U. Z. R. XX, ktoré hnuteľné veci nadobudla do výlučného vlastníctva žalovaná a predmetom dohody bolo aj vyporiadanie finančnej hotovosti v sume 360.000,- Sk, t.j. 11.949,81 EUR, ktorú sumu do výlučného vlastníctva nadobudol dlžník veriteľa. Touto dohodou žalovaná nadobudla aj pasívum, a to zostatok úverového dlhu v zmysle zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere č. 1174496901 a č. 1174496602 zo dňa 27.11.1998. Vzhľadom k tomu, že predmetom dohody o vyporiadaní BSM boli nehnuteľnosti, táto dohoda bola uzavretá písomne, tak ako si to vyžaduje ustanovenie § 149a OZ. Z administratívneho spisu Správy katastra Košice (pripojeného ku konaniu) vyplynulo, že Správa katastra Košice povolila vklad predmetných nehnuteľnosti zapísaných na M. Č.. XXXXX D. L. Ú. L. - C. N. XX.XX.XXXX D. H., teda dohoda o vyporiadaní BSM týkajúca sa nehnuteľnosti nadobudla účinnosť vkladom do katastra nehnuteľnosti. Je nesporné, že žalovaná spolu so svojím manželom - dlžníkom veriteľa uzavrela dohodu o vyporiadaní BSM po tom, čo rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 30.11.2000 sp. zn. 29C/562/2000, právoplatným dňa 5.1.2001 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa 27.1.1990. Súčasťou administratívneho spisu je aj znalecký posudok č. 218/2001 na ohodnotenie nehnuteľnosti zapísaných na M. Č.. XXXXX D. L. Ú. L. - C., z ktorého vyplýva, že ku dňu vyporiadania BSM hodnota nehnuteľnosti predstavovala čiastku 1.132.400,- Sk, t.j. 37.588,79 EUR.

30. Je nepochybné, že ide o právny úkon, ktorému žalobca odporuje, a tento bol urobený medzi dlžníkom žalobcu ako veriteľom a osobou jemu blízkou - manželkou a v prípade takéhoto právneho úkonu je odporovacia žaloba dôvodná, ak bude v konaní preukázané, že žalovaná - dlžníkovi blízka osoba o jeho úmysle odporovateľným právnym úkonom ukrátiť veriteľa vedela, alebo musela vedieť; aj keď zákon žalujúcemu veriteľovi neukladá povinnosť tvrdiť a preukazovať, že žalovanej musel byť známy úmysel dlžníka odporovateľným právnym úkonom ukrátiť veriteľa, procesnú aktivitu mu v tomto smere nezakazuje a nebráni mu, aby týmto spôsobom vylúčil úspech prípadnej obrany žalovanej o tom, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohol ani pri náležitej starostlivosti poznať. Žalovaná - dlžníkovi blízka osoba sa v odporovacej žalobe ubráni iba vtedy, ak preukáže, že úmysel dlžníka odporovateľným právnym úkonom veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Nie len veriteľ, ale aj osoba dlžníkovi blízka nemôže poznať úmysel dlžníka cum animo fraudandi priamo, ale len z okolnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorný psychický vzťah dlžníka k jeho právneho úkonu prejavuje navonok, teda len z takých okolností, z ktorých možno vyvodiť, že dlžník pri svojom právnom úkone naozaj sledoval ukrátenie veriteľa v priamom alebo nepriamom úmysle. Ak sa od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby (ak má sa úspešne ubrániť odporovacej žalobe) tvrdila a preukázala, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať, z hľadiska dokazovania, tzn. že blízka osoba môže tvrdiť a preukazovať len to, že nevedela ani nemohla vedieť o okolnostiach, z ktorých bolo (prípadne) zistené, že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, hoci v tomto smere vyvinula náležitú starostlivosť. Ak teda počas konania o odporovacej žalobe nebudú žalujúcim veriteľom tvrdené a preukázané okolnosti o tom, že dlžník v rozhodujúcom čase vedel o veriteľovej pohľadávke a že dlžník mal priamy alebo nepriamy úmysel odporovaným právnym úkonom ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu, je to dané už povahou veci, nemožno dospieť k záveru, či osoba blízka dlžníkovi, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník urobil právny úkon, preukázala, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

31. Žalovaná v konaní tvrdila, že vyvinula náležitú starostlivosť a presvedčila sa, že dohodou o vyporiadaní BSM nedošlo k ukráteniu veriteľa dlžníka, t. j. žalobcu, poukazovala na to, že v čase urobenia úkonu pracovala v spoločnosti svojho manžela ako účtovníčka mala vedomosť o finančnom obrate uvedenej spoločnosti, taktiež mala vedomosť o vzniknutom dlhu uvedenej spoločnosti voči žalobcovi a dôvodila, že jej manžel ako dlžník veriteľa v čase urobenia úkonu disponoval aj ďalším majetkom, z ktorého sa žalobca ako veriteľ mohol uspokojiť.

32. Tak ako bolo súdom vyššie konštatované, v prejednávanom prípade ide o urobenie právneho úkonu, ktorému žalobca žalobou odporuje medzi veriteľom dlžníka a osobou blízkou - jeho manželkou a preukázanie úmyslu dlžníka cum animo fraudandi nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby dlžníkovi blízke; úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá, a bolo preto na žalovanej ako osobe blízkej dlžníkovi, aby preukázala opak, t. j. že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Z uvedeného teda vyplýva, že bolo na žalovanej bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tom smere, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu ani pri vyvinutí náležitej starostlivosti nemohla poznať. Vynaloženie náležitej starostlivosti na poznanie úmyslu ukrátiť veriteľa nemôže znamenať to, že by osoba dlžníkovi blízka mala sama aktívne pátrať po záväzkoch dlžníka; od osoby blízkej dlžníkovi sa v skutočnosti požaduje iba to, aby poznala iba úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovateľného právneho úkonu objektívne musel byť a prejavovať sa v správaní, konaní dlžníka. Súčasne treba vziať do úvahy, že osoba blízka dlžníkovi nemôže, nemusí poznať úmysel dlžníka cum animo fraudandi priamo, ale vždy iba z okolnosti vonkajšieho sveta, ktorých prostredníctvom sa vnútorný psychický vzťah dlžníka k jeho právnemu úkonu prejavuje navonok, teda iba z takýchto okolností, z ktorých možno vyvodiť, či dlžník pri svojom právnom úkone skutočne sledoval ukrátenie veriteľa v priamom alebo nepriamom úmysle. Súd má zato, že okrem iného, žalovaná v konaní preukázala svoje tvrdenia, že nevedela a ani nemohla vedieť o okolnostiach dlžníkovho úmyslu urobiť právny úkon v úmysle ukrátiť svojho veriteľa a v tejto súvislosti vyvinula náležitú starostlivosť, keď nielen tvrdila, ale aj preukázala, že s finančnou situáciou svojho manžela ako dlžníka veriteľa bola oboznámená, táto dohoda bola v podstate vyústením vyporiadania ich majetku po zrušení BSM za trvania manželstva, nešlo o náhodilé urobenie právneho úkonu. Žalovaná vedela o pohľadávke svojho manžela voči žalobcovi, táto pohľadávka sa nielen pred spísaním dohody o vyporiadaní BSM, ale aj po nej, plnila. Súd teda uzatvára, že žalovaná uniesla dôkladné bremeno a preukázala svoje tvrdenia, z ktorých možno bez pochybností vyvodiť, že motívom, pohnútkou uzavretia dohody nebola snaha zbaviť sa majetku dlžníka.

33. Žalovaná v konaní tiež poukázala na to, že v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu dlžník veriteľa disponoval majetkom, ktorým možno preukázateľne uspokojiť pohľadávku žalobcu. Uvedené preukazovala odborným vyjadrením č. 2/2017 vo veci stanovenia účtovnej hodnoty majetku a záväzkov k 31.12.2001 dlžníka veriteľa vypracovaného Ing. Zuzanou Baumöhl Schwartzovou, PhD., z ktorého vyplynulo, že účtovná hodnota majetku dlžníka veriteľa k 31.12.2001 prevyšovala účtovnú hodnotu záväzkov o sumu 7.300,80 Eur. Z odborného vyjadrenia vyplýva aj tá skutočnosť, že do účtovnej hodnoty majetku bola zarátaná aj pohľadávka dlžníka veriteľa voči žalobcovi v sume 1.638.768,- Sk ( 54.397,13 EUR ), t. j. tento dlh bol zohľadnený ako pasívum, pričom bolo konštatované, že dlžník veriteľa ma likvidný majetok - peniaze, pohľadávky, zásoby. Ďalej ňou tvrdenú skutočnosť preukazovala aj ďalším dôkazom, a to, že v čase urobenia dohody o vyporiadaní BSM, v konečnom dôsledku nebol vyporiadaný členský podiel manželov v bytovom družstve, z čoho vyplýva, že dlžník veriteľa ku dňu urobenia právneho úkonu vlastnil majetkovú hodnotu, ktorá vyjadruje mieru jeho účasti na majetku družstva. Túto hodnotu žalovaná vyčíslila na sumu 40.000 Eur. Na podporou svojich tvrdení o existencii ďalšieho majetku, ktorý by postačoval na úhradu dlžníkovej pohľadávky voči žalovanému ako veriteľovi poukazovala aj na dodatok k dohode o vyporiadaní BSM zo dňa 7.12.2001, z ktorého vyplýva, že dlžník veriteľa nadobudol do svojho výlučného vlastníctva majetok v hodnote 69.327,36 Eur a jednalo sa o motorové vozidlá, ku ktorým žalobkyňa predložila aj ďalšia listinné dôkazy - osvedčenia o evidencii predmetných motorových vozidiel, ako aj hnuteľné veci a to kompletná potápačská výstroj, vrátane fotoaparátu s podvodným puzdrom, notebook Toshiba S 4070 CDT a dlžník veriteľa nadobudol aj obchodný podiel v spoločnosti UNIVERSA Košice, s.r.o., IČO: 36 194 506. K uvedenému dodatku o vyporiadaní BSM zaujal stanovisko žalobca, ktorý namietol hodnovernosť tejto dohody, považoval ju za dodatočne a účelový urobený úkon. Žalovaná k uvedenému dodatku k dohode o vyporiadaní BSM uviedla, že keďže sa jednalo o vyporiadanie hnuteľných vecí, zákon si nevyžaduje urobenie vyporiadania dohodou ohľadom hnuteľných vecí písomnú formu a to, že ďalšie hnuteľné veci boli manželmi vyporiadané v písomnej forme nemôže byť na jej škodu, pretože zákon umožňuje vyporiadať hnuteľné veci aj ústne.

34. Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vzdať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

35. Podľa § 149a Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a 149 týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

36. Právna úprava vzťahov týkajúcich sa vyporiadania BSM rešpektuje zmluvnú voľnosť vlastníkov a umožňuje bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadať predovšetkým dohodou a to bez akýchkoľvek obmedzení. Zákon platnosť dohody nepodmieňuje písomnou formou, okrem, ak je predmetom vyporiadania nehnuteľnosť. ustanovenie § 149 ods. 2 iba ukladá povinnosť, aby si manželia navzájom o vyporiadaní spoluvlastníctva dohodou vydali písomné potvrdenie. nevydanie potvrdenia však nemá za následok neplatnosť dohody.

37. Z vyššie uvedenej právnej argumentácie vyplýva, že písomnú formu musí mať dohoda o vyporiadaní BSM len, ak sa týka vyporiadania nehnuteľnosti ( samozrejme v trojročnej lehote od zániku BSM ) a postačuje, ak písomná forma je zachovaná len ohľadne vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Ostatné veci ( hnuteľné, pasíva ) môžu manželia vyporiadať ( samozrejme v lehote troch rokov od zániku BSM ) aj ústne na základe ich zhodného prejavu vôle.

38. Žalovaná a jej manžel - dlžník veriteľa potom, čo došlo k zániku ich BSM učinili vyporiadanie vecí patriacich do BSM dohodou, a to vo vzťahu k nehnuteľnosti písomne ( § 149a ), ostatný majetok si tiež vyporiadali písomne ( hnuteľné veci, pasíva, obchodný podiel ), pričom takto učinili v trojročnej lehote od zániku BSM. V trojročnej lehote od zániku BSM si však manželia nevyporiadali zostatkovú hodnotu členského podielu v bytovom družstve, kde pre toto majetkové právo platí právna úprava podľa § 149 ods. 4 OZ, podľa ktorého, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

39. Súd uzatvára, že námietka žalobcu o ( ne ) hodnovernosti tejto dohody - dodatku v prejednávanom prípade) neobstojí, s poukazom na vyššie uvedené ( body 37,38,39 ). Pri uzavretí „ dodatku“ išlo o zhodný prejav vôle manželov vyporiadať aj ďalší majetok ( hnuteľný, pasíva, obchodný podiel ) nadobudnutý počas trvania manželstva, a to, že takto učinili v písomnej forme, je zdôraznenie právnej istoty.

40. Súd zastáva názor, že ak by dlžník veriteľa právnym úkonom zmenšil síce svoj majetok, avšak zostávajúci majetok by postačoval na uspokojenie pohľadávky veriteľa, nie je dôvodné vyslovovať neúčinnosť právneho úkonu. Je tomu tak preto, že inak by nemohla byť naplnená podmienka uvedená v § 42a ods. 1 OZ, podľa ktorej odporovateľný právny úkon je vedený úmyslom dlžníka ukrátiť veriteľa a musí veriteľa ukracovať na jeho vymáhateľnej pohľadávky, pričom naplnenie tejto podmienky je vylúčené v prípade, ak sa veriteľ môže spoľahlivo uspokojiť v čase vykonávaného úkonu, ktorý je predmetom odporovateľnosti, z iného majetku dlžníka.

41. Žalovaná listinným dôkazmi preukazovala, že dlžník veriteľa v čase vykonania úkonu, ktorému žalobca odporuje vlastnil taký majetok, ktorý sám o sebe postačoval na uspokojenie veriteľa ( body 7,34 ).

42. K týmto listinným dôkazom zaujal stanovisko žalobca, že podľa jeho názoru sa jedná len o fiktívne účtovné sumy určené odhadom bez reálnych podkladov a samotná skutočnosť, že mal byť dlžník veriteľa v čase urobenia právneho úkonu v tzv. plusových číslach v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou ešte neznamená, že nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prezentoval názor, že účtovná hodnota majetku dlžníka veriteľa nie je skutočnou hodnotou jeho majetku a v tejto súvislosti podal návrh na vykonanie dokazovania znalcom.

43. Uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 26C/44/2005-563 zo dňa 16.5.2018 bola žalobcovi uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu v sume 2.700,- Eur s poukazom na § 253 ods. 1 a zároveň žalobca bol upovedomený, resp. poučený v súlade s § 253 ods. 3 CSP.

44. Žalobca nezložil preddavok na vykonanie dôkazu - znaleckého posudku, ktorého vykonanie žalobca v konaní navrhol, súd poukazujúc na § 253 ods. 3 CSP, podľa ktorého, ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná, súd žalobcom navrhnutý dôkaz nevykonal. Súd preto vychádzal z listinných dôkazov predložených žalovanou a mal za to, čo bolo aj v konaní preukázané, že dlžník veriteľa v čase urobenia právneho úkonu - dohody o vyporiadaní BSM disponoval existenciou iného majetku, ktorým bolo možné preukázateľne uspokojiť pohľadávku žalobcu v dobe urobenia právneho úkonu, pričom súd má za to, čo bolo aj v konaní preukázané, že dlžník veriteľa v čase urobenia právneho úkonu disponoval majetkom v celkovej hodnote plus 7.300,80 Eur - účtovná hodnota majetku dlžníka veriteľa ako fyzickej osoby - podnikateľa po zohľadnení záväzku voči žalobcovi, plus 11.949,81 Eur - finančná hotovosť podľa dohody o vyporiadaní BSM, plus 40.000 Eur, t. j. majetková hodnota, resp. hodnota členského podielu v bytovom družstve ku dňu urobenia právneho úkonu, plus 69.327,36 Eur - hodnota hnuteľného majetku a hodnota obchodného podielu podniku SZČO B.. H. - UNIVERSA. Dlh žalobcu voči jeho dlžníkovi činil 48.424,30 Eur, z čoho možno usudzovať, že dlžník veriteľa v čase urobenia úkonu disponoval majetkom, ktorý prevyšoval dlh žalobcu ako jeho veriteľa.

45. Súd uzatvára, že nemohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, pretože dlžník, napriek odporovanému úkonu vlastnil ( v čase urobenia tohto úkonu ) taký majetok, ktorý sám o sebe postačoval na to, aby sa z neho veriteľ mohol uspokojiť. Z uvedeného teda vyplýva, že právnym úkonom, ktorému žalobca odporuje, objektívne nemohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky.

46. Žalovaná uniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, majúc za to, že žalobca, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že odporovateľným právnym úkonom došlo k takému zmenšeniu majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo sčasti, to znamená, že žalobca musí nielen tvrdiť, ale aj dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, t. j. nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku a vzhľadom k tomu, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno; naopak žalovaná uniesla tak bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno, preukázala, že vynaložila ( vyvinula ) náležitú starostlivosť, vykonávala takú činnosť, aktivitu so zreteľom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka - dohody o vyporiadaní BSM, aby úmysel dlžníka veriteľa ukrátiť, ktorý bol v čase odporovaného právneho úkonu, poznala, t. j. aby sa o jeho úmysle dozvedela.

47. Ináč povedané žalovaná vyvinula náležitú starostlivosť na rozpoznanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť, nebol ňou zistený, nakoľko tento úmysel sa u dlžníka veriteľa neprejavil navonok, resp. v správaní dlžníka veriteľa, žalovaná sa náležitým spôsobom presvedčila, že právny úkon - dohoda o vyporiadaní BSM neukracuje veriteľa dlžníka, poukazujúc aj na to, že aj po uzavretí dohody o vyporiadaní BSM, dlžník veriteľa objektívne vlastnil taký majetok, ktorý sám o sebe postačoval na to, aby sa z neho žalobca, t. j. veriteľ mohol uspokojiť, čo znamená, že dohodou o vyporiadaní BSM objektívne nemohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.

48. Zhrnúc vyššie uvedené súd žalobu žalobcu zamietol.

49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. V spore bola úspešná žalovaná v celom rozsahu a má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 1 ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).