Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cpr-6-2021.pdf
PDF · 93.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-26Cpr/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Annou Vargovou, v právnej veci žalobcu U-Shin Slovakia s.r.o., IČO: 35 893 427, so sídlom v Košiciach - Poľov, K letisku Budova 1329, zastúpeného: IURISTICO s.r.o., IČO: 36 588 041, so sídlom v Košiciach, Cimborkova 13, proti žalovanej: Š. L., W.. XX.XX.XXXX, L. M. T. U. V., V. XXX/X, o zaplatenie 613,85 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 613,85 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 613,85 eur od 1.6.2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%..
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím podaním na Okresný súd v Banskej Bystrici v rámci upomínacieho konania domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 613,85 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 1.6.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.2017 pracovala žalovaná pre žalobcu ako zamestnávateľa na pozícii operátor výrobnej linky. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Listom zo dňa 8.11.2017 bola žalovaná písomne upozornená na porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko sa žalovaná nedostavila na riadnu zmenu bez upovedomenia svojho priameho nadriadeného a bez doručenia ospravedlnenia neprítomnosti. Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny bolo žalovanej zaslané opätovne listom zo dňa 23.11.2017. Nakoľko ani napriek opakovanému upozorneniu žalovanej na porušovanie pracovnej disciplíny žalovaná nenastúpila do práce, spoločnosť ukončila so žalovanou pracovný pomer výpoveďou a to listom zo dňa 17.12.2017. Výpovedná doba zamestnanca podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práca bola 1 mesiac a začala plynúť 1.1.2018 a skončila 31.1.2018. Počas výpovednej doby žalovaná ako zamestnanec nechodila do práce a jej neprítomnosť neospravedlňovala zákonom uznaná prekážka v práci. Žalovaná tak porušila základnú povinnosť zamestnanca v zmysle § 47 ods. 1 písm. b) a § 81 písm. b) Zákonníka práce. Žalobca odkázal na ust. § 62 ods. 8 Zákonníka práce a článok V bod 5.3 prvá veta pracovnej zmluvy, v zmysle ktorej sa žalobca a žalovaná dohodli, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli na práve zamestnávateľa na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčtom priemerného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, počas ktorej zamestnanec nezotrval počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa. Pred podaním žaloby bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie peňažnej náhrady, a to vo výške súčinu priemerného zárobku v relevantnom období a dĺžky výpovednej doby, počas ktorej zamestnanec nezotrval u zamestnávateľa, teda na zaplatenie sumy 613,85 eur najneskôr do 31.5.2018. Žalobca si v konaní uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania 5% ročne od 1.6.2018 do zaplatenia.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 9.12.2020 platobný rozkaz sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX-XX v znení: „I. Žalovaný(í) je(sú) povinný(í) do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi (žalobcom) istina 613,85 Eur úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 613,85 Eur od 1.6.2018 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor. II. Žalovaný(í) je(sú) povinný(í) do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 139,10 Eur a to žalobcovi(žalobcom) prostredníctvom jeho(ich) zástupcu v konaní. Z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu žalovanej do vlastných rúk vyzýval Okresný súd Banská Bystrica žalobcu na oznámenie pokračovania v konaní.“
3. Pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu žalovanej vyzýval Okresný súd Banská Bystrica žalobcu na návrh pokračovania v konaní. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP.
4. Okresný súd Košice II vyzýval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadrila k žalobe, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva, označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Súd zároveň žalovanej doručoval poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu.
5. Žalovanej bola zásielka doručovaná na adresu uvedenú v registri obyvateľov a o súčinnosť pri doručovaní požiadal aj Mestskú políciu Košice. Žalovaná na opakované doručenie nereagovala, a ani na uloženie zásielky. Súd uskutočnil všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovanej, avšak bezúspešne, preto pri doručovaní postupoval v súlade s ust. § 116 ods. 2 CSP. Písomnosť bola žalovanej doručená dňa 19.11.2021.
6. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, v celom konaní ostala nečinná.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pracovnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom a žalovanou dňa 1.7.2017, písomným upozornením na porušenie pracovnej disciplíny z 8.11.2017 a z 23.11.2017, skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo 7.12.2017, mzdovým listom žalovanej, výzvou na úhradu peňažnej náhrady z 15.5.2018, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:
8. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou dňa 1.7.2017 súd zistil, že zmluvné strany uzavreli pracovnú zmluvu, pracovný pomer vznikol dňom nástupu do práce 1.7.2017. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú - druh práce „operátor výrobnej linky“. V článku V bod 5.3 je uvedené, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, počas ktorej zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa. Na základe dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom je túto peňažnú náhradu zamestnávateľ oprávnený zraziť zo mzdy, prípadne z iných príjmov zamestnanca, s ktorými sa pri exekúcii nakladá ako so mzdou.
9. Z písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 8.11.2017 vyplýva, že zamestnávateľ upozorňoval žalovanú na to, že v mesiaci október - november 2017 sa dopustila konania spočívajúceho v tom, že odo dňa 31.10.2017 až po dnešný deň sa nedostavila na riadnu zmenu bez upovedomenia svojho priameho nadriadeného a bez doručenia ospravedlnenia neprítomnosti. Zamestnávateľ v súlade so Zákonníkom práce a platným prevádzkovým poriadkom žalobcu udelil žalovanej neospravedlnenú absenciu a klasifikoval konanie ako porušenie pracovnej disciplíny. Zároveň v súlade s ust. § 109 Zákonníka práce za každú neospravedlnenú zmeškanú zmenu krátil dovolenku o 1 deň. Zamestnávateľ tiež upozornil žalovanú, že v prípade, ak sa v lehote 6 mesiacov opätovne dopustí konania, ktorým poruší pracovnú disciplínu, môže s ňou byť skončený pracovný pomer. Zamestnávateľ zároveň vyzval žalovanú, aby sa písomne vyjadrila k upozorneniu v lehote 3 pracovných dní, v opačnom prípade budú mať za to, že voči uvedenému nemá námietky. Opätovne žalobca ako zamestnávateľ zasielal žalovanej ako zamestnancovi písomné upozornenie na porušenie disciplíny aj dňa 23.11.2017.
10. Dňa 7.12.2017 pristúpil žalobca ako zamestnávateľ ku skončeniu pracovného pomeru podľa § 63 Zákonníka práce. V liste zamestnávateľ uvádza, že žalovanú listom zo dňa 8.11.2017 upozornil na porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v tom, že sa odo dňa 31.10.2017 až po dnešný deň nedostavila na riadnu zmenu bez upovedomenia priameho nadriadeného, neprítomnosť vopred neoznámila a nepožiadala o poskytnutie pracovného voľna, neupovedomila zamestnávateľa o prekážke v práci a o predpokladanom tvrdení a ani tu prekážku nepreukázala. týmto závažne porušila ust. § 81 písm. b) Zákonníka práce. Opätovné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny bolo žalovanej oznámené listom z 23.11.2017. K žiadnemu z vytýkaných nedostatkov sa žalovaná nevyjadrila a zároveň vo všetkých písomných upozorneniach na porušenie pracovnej disciplíny bola upozornená na možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Žalobca ako zamestnávateľ takto dal žalovanej ako zamestnancovi výpoveď v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce pre porušovanie pracovnej disciplíny. Výpovedná doba bola 1 mesiac, začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončila sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.
11. Listom zo dňa 15.5.2018 vyzýval právny zástupca žalobcu žalovanú na úhradu peňažnej náhrady s odôvodnením, že žalobca so žalovanou skončil pracovný pomer výpoveďou zamestnávateľa listom zo dňa 7.12.2017 v dôsledku porušovania pracovnej disciplíny neodôvodnenými absenciami. Pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby dňa 31.1.2018. Počas výpovednej doby žalovaná nechodila do práce a svoju neprítomnosť neospravedlňovala žiadnou zákonom uznanou prekážkou v práci, pre ktorú je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci a poskytnúť pracovné voľno. Žalovaná porušovala základnú povinnosť zamestnanca v zmysle § 47 ods. 1 písm. b) a § 81 písm. b) Zákonníka práce. Za toto obdobie nemala nárok na mzdu, ani na náhradu mzdy. Pre neospravedlnené zameškanie práce zamestnávateľ žalovanej krátil nárok na dovolenku. Neospravedlnené absencie zamestnanca sú správaním, ktoré zamestnávateľ nemôže akceptovať, je totiž spôsobilé zamestnávateľovi spôsobiť škodu spočívajúcu okrem iného v tom, že zamestnanec nevytvára svojou prácou pre zamestnávateľa hodnoty, čím zamestnávateľ neplní stanovený plán vo vzťahu k odberateľom, z čoho mu vznikajú sankčné povinnosti. Podľa článku V bod 5.3 prvá veta pracovnej zmluvy má zamestnávateľ právo na peňažnú náhradu, ktorú žalobca vyčíslil na sumu 613,85 eur, čo je priemerný zárobok za posledný štvrťrok v roku 2017. Právny zástupca za žalobcu žalovanú zároveň vyzval, aby v lehote do 31.5.2018 sumu 613,85 eur uhradila na označený bankový účet. Zároveň bola žalovaná upozornená na možnosť vymáhania nároku súdnou cestou.
12. Podľa § 62 ods. 2, 4 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len Zákonník práce), (2) Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. 4)výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.
13. Podľa § 62 ods. 7, 8 Zákonníka práce, (7) Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak. (8) Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
14. Podľa § 81 písm. a) Zákonníka práce, zmestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
15. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej
vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
16. Podľa § 134 ods. 2, 4 Zákonníka práce, (2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. (4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh žalobcu je v celom rozsahu dôvodný, a preto považoval za dôvodné mu vyhovieť. Vychádzajúc z ust. § 81 písm. a) Zákonníka práce je zamestnanec povinný zodpovedne a riadne plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi. V zmysle § 62 ods. 8 Zákonníka práce v prípade, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tomto dohodli písomne. Uvedenú peňažnú náhrady za nezotrvanie zamestnanca v pracovnom pomere Zákonník práce viaže na dĺžku výpovednej doby zamestnanca. V danom prípade bola výpovedná doba v súlade s ust. § 62 ods. 2 v trvaní 1 mesiaca. Možnosť uplatnenia peňažnej náhrady bola dohodnutá v pracovnej zmluve, čo je predpoklad uplatnenia si tohto nároku v zmysle článku V bod 5.3. Zo mzdového listu vyplýva, že priemerný zárobok za posledný štvrťrok roku 2017 bol vo výške 613,85 eur v súlade s ust. § 134 ods. 1 Zákonníka práce. Keďže sa žalovaná počas jedného mesiaca nezúčastňovala na pracovnom pomere podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce má nárok na zaplatenie peňažnej náhrady spolu vo výške 613,85 eur.
18. Podľa § 517 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Zároveň súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania, pričom výška úrokov z omeškania určená v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odkedy sa žalovaná dostala do omeškania. Žalobca poskytol žalovanej lehotu na zaplatenie do 31.5.2018 a od 1.6.2018 je žalovaná v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy.
21. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci
22. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. O trovách konania súd rozhodol v súlade so zásadou úspechu v konaní, keď neúspešná žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 357 písm. a/ a m/ CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).