Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/53/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Dany Bystrianskej, v právnej veci žalobcu PINGUIN REAL, s.r.o., Garbiarska 11, Košice, zast. advokátskou kanceláriou CHOCHOĽAK&ČESLA, s.r.o., Krmanova 6, Košice, za ktorú koná konateľ a advokát Mgr. Peter Česla, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100986067/2018 zo dňa 18.05.2018, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

l. Žalobou zo dňa 06. 07. 2018 elektronicky podanou dňa 09. 07. 2018 za splnenia podmienky autorizácie podľa osobitného predpisu sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100986067/2018 zo dňa 18. 05. 2018, ktorým žalovaný podľa § 74 ods.4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice I. č. 100213646/2018 zo dňa 23. 01. 2018. Prvostupňovým správnym rozhodnutím bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2012 v sume 3.541,70 eur, nebol priznaný nadmerný odpočet v sume 678,69 eur a bola vyrubená daň v sume 2.863,01 eur. Žalobca sa súčasne domáhal zrušenia prvostupňového správneho rozhodnutia.

2. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry zo dňa 28.09.2018 vystavenej spoločnosťou KM PROFIT, s.r.o. Ambrova 6, Bratislava, za „vykonané stavebné práce na základe dohody na akcii Rekonštrukcia výmenníkových staníc Važecká, Wuppertálska, Ľudová a Štítová“ v mesiaci september v sume 1.968,50 eur a z dodávateľskej faktúry zo dňa 31.08.2012 vystavený spoločnosťou RIAVA, s.r.o., Jurkovičova 13, Prešov, za „vykonané stavebné práce na základe dohody na akcii Rekonštrukcia výmenníkových Važecká, Wuppertálska, Ľudová a Štítová“ v sume 1.573,20 eur.

3. Správca dane konštatoval, že žalobca dňa 07. 08. 2012 uzatvoril s odberateľskou spoločnosťou PKB invest, s.r.o., Jilemnického 4, Prešov, zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo dielo „Rekonštrukcia samostatných výmenníkových staníc tepla na ulici Važecká, Štítová, Ľudová a Wuppertálska v Košiciach

- SPOTS - Kultúrno-spoločenské centrá“, ktorého investorom bolo mesto Košice. Správca dane na ústnych pojednávaniach so žalobcom zisťoval okolnosti realizácie predmetných stavebných a rekonštrukčných prác výsluchom konateľa žalobcu Ing. Róberta Mitra a splnomocnenej zástupkyne žalobcu - Kamila Mitro Nemčíkovej. Menované osoby uviedli, že:

- v rámci realizácie predmetného diela za žalobcu vystupoval konateľ a stavbyvedúci Jozef Trebuňák, ktorý riadil všetky práce, deklarované stavebné práce na výmenníkových staniciach zabezpečoval žalobca len v subdodávkach,

- stavebný materiál, mechanizmy, nástroje a zariadenia potrebné k výkonu stavebných prác spolu so stavebnými prácami zabezpečoval žalobca prostredníctvom subdodávateľov, spoločnosť PKB invest, s.r.o. podľa zmluvy o diele zaplatila prvú zálohu platby, za ďalšie zálohové platby vyplatené neboli,

- po vzniknutom sklze v stavebných prácach žalobca už v nich nepokračoval a od zákazky odstúpil. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu najskôr nevedela uviesť, aké stavebné práce boli konkrétne vykonané na jednotlivých výmenníkoch a uviedla, že bol vypracovaný súpis vykonaných stavebných prác,

- všetky vykonané práce boli zaznamenané v stavebných denníkoch, ktoré žalobca viedol a podpisovali ich zástupcovia mesta Košice,

- súpisy prác spoločnosťou PKB invest, s.r.o. odsúhlasené neboli, pretože táto spoločnosť poprela vykonanie prác žalobcom a tvrdila, že práce neboli vykonané ani v sume poskytnutých záloh,

- kontrolné dni na stavbe jednotlivých stavenísk sa konali každý týždeň za prítomnosti zástupcov mesta Košice, spoločnosti PKB invest, s.r.o. a žalobcu, pričom ako záznam z kontrolných dní slúžili stavebné denníky, ktoré na jednotlivých stavbách viedla spoločnosť PKB invest, s.r.o. a následne nimi disponovalo mesto Košice,

- žalobca nezabezpečil, ani nevytvoril žiadnu dokumentáciu v súvislosti s výstavbou diela,

- žalobca nepožiadal spoločnosť PKB invest, s.r.o. o písomný súhlas na realizáciu diela o subdodávke, hoci to bola zmluvná podmienka zmluvy o dielo. Žalobca sa vyjadril, že spoločnosť PKB invest, s.r.o. a to stavbyvedúci H.. Z. a V. W. mali vedomosti o tom, že žalobca vykonáva práce v subdodávkach, pričom proti tomu nemali žiadne výhrady,

- na staveniskách na ulici Štítovej a Ľudovej v Košiciach bol stavbyvedúcim Jozef Trebuňák, ktorý v marci 2015 zomrel, na staveniskách na ulici Wuppertálskej a Važeckej v Košiciach boli stavbyvedúci, ktorých zabezpečoval ďalší dodávateľ žalobcu - spoločnosť PINGUIN REAL, s.r.o.

4. Správca dane zistil, že stavbyvedúci žalobcu Jozef Trebuňák zomrel dňa 04.03.2015, preto ho nebolo možné vypočuť ako svedka. V súvislosti s faktúrou zo dňa 28.09.2012 od spoločnosti KM profit, s.r.o. správca dane preveroval deklarovaný zdaniteľný obchod prostredníctvom ústnych pojednávaní so žalobcom, žiadosti zaslanej Sociálnej poisťovni a predvolaním konateľa dodávateľskej spoločnosti - Jaroslava Thera. K predmetu fakturácie žalobca najprv uviedol, že išlo o stavebné práce na všetkých štyroch výmenníkoch, nevedel však uviesť, o aké konkrétne práce sa jednalo. Súpisy vykonaných prác podľa vyjadrenia žalobcu vyhotovil dodávateľ KM PROFIT, s.r.o., žalobca však nimi nedisponoval. Za žalobcu v tomto obchode vystupovali Ing. Róbert Mitro a Jozef Trebuňák. Žalobca sa nevedel vyjadriť ku skutočnostiam, kto vystupoval za spoločnosť KM PROFIT, s.r.o., ako došlo ku kontaktu so spoločnosťou KM PROFIT, s.r.o., a ako žalobca komunikoval s deklarovaným dodávateľom počas deklarovanej realizácie stavebných prác. So spoločnosťou KM PROFIT, s.r.o. nebola podpísaná zmluva týkajúca sa fakturovaných stavebných prác, nebola vyhotovená ani písomná objednávka, cena fakturovaná v zmysle predmetnej faktúry bola stanovená na základe ústnej ponuky spoločnosti KN PROFIT, s.r.o. Žalobca neskôr uviedol, že všetky práce kontroloval a riadil Jozef Trebuňák, ktorý všetky realizované práce zapisoval do stavebného denníka. Žalobca si nespomínal, čo presne spoločnosť KN PROFIT, s.r.o. dodávala, či materiál, či stroje. Žalobca nevedel uviesť, či spoločnosť KN PROFIT, s.r.o. vykonávala stavebné práce vo vlastnej réžii alebo v subdodávke, ani koľko ľudí zo spoločnosti KN PROFIT, s.r.o. vykonávalo stavebné práce na jednotlivých výmenníkoch. Z odpovede Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava na výzvu správcu dane vyplynulo, že deklarovaná dodávateľská spoločnosť KN PROFIT, s.r.o. nie je evidovaná v registri zamestnávateľov. Správca dane z daňového spisu deklarovanej dodávateľskej spoločnosti KN PROFIT, s.r.o. zistil, že táto spoločnosť od správcu dane nekomunikuje, miestne príslušný správca dane vykonal miestne zisťovanie na adrese registrovaného sídla, kde sa nachádzal rodinný dom, v ktorom malo sídlo viacero spoločností. Spoločnosť KN PROFIT, s.r.o. na adrese sídla nemala označenú ani poštovú schránku, ani zvonček. Správca dane za účelom preverenia skutočnosti týkajúcich sa deklarovaného zdaniteľného obchodu predvolal na výsluch svedka, konateľa spoločnosti KN PROFIT, s.r.o. Jaroslava Théra, pričom zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou adresát neznámy. Neúspešný zostal aj pokus o výsluch menovaného svedka na návrh žalobcu vo vyrubovacom konaní.

5. Správca dane v súvislosti s faktúrou zo dňa 31. 08. 2012 od spoločnosti RIAVA, s.r.o. preveroval deklarovaný zdaniteľný obchod prostredníctvom ústnych pojednávaní so žalobcom, žiadosti zaslané

sociálnej poisťovni a predvolaním konateľa dodávateľskej spoločnosti - Františka Janečka. Žalobca k preverovanému zdaniteľnému obchodu uviedol, že išlo o stavebné práce na všetkých štyroch výmenníkoch, ale nevedel uviesť, o aké stavebné práce sa konkrétne jednalo. Tvrdil, že súpisy vykonaných prác týmto dodávateľom boli vyhotovené, ale nevedel ich predložiť, pretože nimi nedisponoval. Nespomínal si na to, kto vystupoval za spoločnosť RIAVA, s.r.o., ako sa skontaktoval s touto spoločnosťou, akým spôsobom bol v kontakte s touto spoločnosťou počas deklarovanej realizácie stavebných prác. Neskôr žalobca uviedol, že všetko riadil Jozef Trebuňák. Žalobca nevedel uviesť, či dodávateľská spoločnosť vykonávala stavebné práce vo vlastnej réžii alebo subdodávke, ani koľko ľudí sa zúčastnilo na stavebných prácach na jednotlivých výmenníkoch. Na výzvu správcu dane Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, oznámila správcovi dane, že spoločnosť RIAVA, s.r.o. nebola v období roka 2012 prihlásená do registra zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou. Z daňového spisu deklarovanej dodávateľskej spoločnosti RIAVA, s.r.o. správca dane okrem iného zistil, že miestne príslušný správca dane na adrese registrovaného sídla vykonal miestne zisťovanie, ktorým bolo zistené, že na tejto adrese sa spoločnosť RIAVA, s.r.o. nenachádzala. Za účelom preverenia skutočností týkajúcich sa deklarovaného zdaniteľného obchodu predvolal správca dane na výsluch svedka konateľa spoločnosti RIAVA, s.r.o. - Františka Janečka. Zásielka s predvolaním sa správcovi dane vrátila s poznámkou adresát neznámy. S rovnakým záverom skončil aj pokus o opätovný výsluch Františka Janečka vo vyrubovacom konaní.

6. Správca dane vyzval investora mesta Košice k predloženiu zapožičaním stavebných denníkov, záznamov z kontrolných dní, fotodokumentácie stavov prác predmetných výmenníkových staníc a iných dokumentov súvisiacich s realizáciou stavebných prác, v ktorých by boli zaznamenané skutočné realizované práce, osoby a spoločnosti zúčastnené na stavebných prácach. Správca dane zistil, že v stavebných denníkoch pri jednotlivých stavebných prácach sa nenachádzal žiadny záznam týkajúci deklarovaných dodávateľov žalobcu (RIAVA, s.r.o. a KM PROFIT, s.r.o.) teda v stavebných denníkoch sa nenachádzal žiaden záznam týkajúci sa toho, kto predmetné stavebné práce realizoval. Ani v zapožičanej fotodokumentácii sa nenachádzal žiaden záznam, ktorý by dokumentoval a preukazoval, kto predmetné stavebné práce realizoval. V 19 záznamoch z kontrolných dní ani v prezenčných listinách neboli uvedené osoby, ktoré by vystupovali v mene spoločnosti RIAVA, s.r.o. a ani KM PROFIT, s.r.o. V týchto dokumentoch neboli uvedené ani obchodné mená deklarovaných dodávateľských spoločností.

7. Správca dane vypočul ako svedkov bývalých zamestnancov spoločnosti PINGUIN, s.r.o., ktorá bola takisto dodávateľom rekonštrukčných a stavebných prác pre investora a mesto Košice, Š. X. U. B. X.. Svedkovia nevedeli uviesť, či stavebné práce na rekonštrukciu výmenníkových staníc na ulici Ľudovej a Štítovej vykonávali aj zamestnanci iných spoločností, pracovné oblečenie zamestnancov pracujúcich na týchto stavbách nebolo označené logom, menom nejakej spoločnosti.

8. Správca dane preveroval okolnosti týkajúce sa vykonania rekonštrukčných a stavebných prác na predmetných výmenníkových staniciach aj u odberateľa daňového subjektu - spoločnosti PKB invest., s. r. o., H.. U.. V. W. zamestnaný u uvedenej spoločnosti ako manažér stavebnej výroby uviedol, že bol stavbyvedúcim pre stavbu so štyrmi staveniskami - výmenníkovými stanicami. Svedok za spoločnosť PKB invest, s.r.o. vykonával technické kontroly, viedol stavebný denník, viedol kontrolné dni, kde bol stavebným dozorom určeným mestom. Svedok uviedol, že stavební pracovníci na jednotlivých staveniskách mali iba signalizačné vesty a iné označenie nemali. Svedok H.. Q. Z. bol v III. štvrťroku 2012 zamestnaný ako výrobný riaditeľ spoločnosti PKB invest, s.r.o. nevedel uviesť, akým spôsobom sa žalobca nakontaktoval na spoločnosť PKB invest, s.r.o. K realizácii a odovzdaniu kompletného diela žalobcom v zmysle zmluvy o dielo nedošlo. Asi v prvej polovici októbra 2012 podľa svedka došlo k odovzdaniu kľúčov zo stavieb a zástupcovia žalobcu odišli zo stavby, keďže stavebné práce v posledných dňoch nepokračovali vôbec a spoločnosť PKB invest, s.r.o. musela na staveniská dosadiť svojich ľudí. Svedok nevedel uviesť, či žalobca vykonával realizované stavebné práce vo vlastnej réžii alebo v subdodávke, či požiadal spoločnosť PKB invest, s.r.o. o písomný súhlas na realizáciu subdodávok, či objednávateľ PKB invest, s.r.o. takýto súhlas daňovému subjektu udelil, či odvolala spoločnosť PKB invest, s.r.o. akéhokoľvek subdodávateľa, ale mal vedomosť o tom, že existoval dodávateľ oceľových konštrukcií. Na kontrolných dňoch na jednotlivých stavbách, ktoré sa konali v rovnaký deň v rôzne hodiny, boli na stavbách tí istí ľudia. Svedok uviedol, že nevidel žiadne označenie robotníkov.

9. Správca dane ďalej vypočul konateľa odberateľskej spoločnosti PKB invest, s.r.o. PhDr. Jána Bynca, PhD. Svedok nevedel uviesť, či žalobca vykonal realizované stavebné práce vo vlastnej réžii alebo v subdodávke, nevedel ani uviesť, či ľudia na staveniskách boli zamestnancami žalobcu, ale s odstupom času si myslí, že nie, ľudia sa na staveniskách striedali, na každom kontrolnom dni boli vždy iní.

10. Správca dane oboznámil žalobcu so svojimi zisteniami na ústnom pojednávaní dňa 09. 02. 2017. Dňa 08. 03. 2017 žalobca predložil správcovi dane rukou písané poznámky, ktoré žalobca označil za osobné záznamy p. Trebuňáka s vykonaných prác - SPOT Važecká, Ľudová, Štítová. Z predloženého dôkazu - ručne písaných poznámok zistil, že k stavenisku na ulici Važeckej boli uvedené konkrétne stavebné práce a taktiež písaná poznámka „PM PROFIT - cigáni, RIAVA a PINGUIN“, pričom pri každom názve spoločnosti boli uvedené konkrétne stavebné práce. K staveniskám na Ľudovej ulici a Štítovej ulici boli v poznámkach uvedené konkrétne stavebné práce bez poznámok o tom, kým mali byť realizované. V predložených rukou písaných poznámkach absentoval údaj, či identifikácia osoby, ktorá ich viedla, nebolo na nich uvedené meno p. Trebuňáka, ani žiadne iné meno.

11. Na návrh žalobcu správca dane doplnil dokazovanie, a to výsluchom svedkov p. I. Q. a svedka P. Z.. Svedkyňa I. Q. na ústnom pojednávaní so správcom dane uviedla, že bola kontaktnou osobou v rámci rekonštrukčných a stavebných prác na predmetných výmenníkových staniciach za investora mesto Košice v roku 2012. Uviedla, že je možné, že pre žalobcu robili aj iné spoločnosti, uvedené však neskúmala, pre mesto Košice bola zmluvným partnerom spoločnosť PKB invest, s.r.o. Ďalej uviedla, že hlavne pri búracích a zemných prácach boli prítomní rómski občania. Nevedela uviesť, kto vystupoval ako subdodávateľ a nikdy to ani nesledovala. Chod všetkých prác sledoval stavbyvedúci žalobcu Jozef Trebuňák. Na ústnom pojednávaní svedok P. Z. - pomocný stavbyvedúci Jozefa Trebuňáka uviedol, že sa zúčastnil niektorých kontrolných dní na stavenisku na Važeckej ulici. Podľa svedka práce na stavbe, na ktorej sa zúčastňovala, zabezpečovala spoločnosť PINGUIN, s.r.o. a v subdodávke spoločnosť KM PROFIT, s.r.o. a spoločnosť RIAVA, s.r.o., ktoré dodávali pracovníkov na pomocné práce. Uviedol, že vedomosť o tom, že pracovníci prítomní na stavbe boli pracovníkmi práve spoločnosti KM PROFIT, s.r.o. a RIAVA, s.r.o. má z dôvodu, že mu túto skutočnosť oznámil p. Trebuňák pred začatím realizácie stavebných prác, ako aj že p. Trebuňák mu pri každej prítomnosti na stavenisku uviedol, o akých zamestnancov na stavbe sa jedná a tiež uviedol, že tieto informácie sám videl aj v stavebnom denníku vedenom na danej stavbe.

12. Na výzvu správcu dane zo dňa 07.09.2017 o predloženie dôkazov preukazujúcich opodstatnenosť odpočítania dane v III. štvrťroku 2012 od dodávateľov RIAVA, s.r.o. a KM PROFIT, s.r.o. žalobca uviedol, že komunikáciu s dodávateľmi viedol p. Trebuňák, a preto sa žalobca nevie bližšie vyjadriť ku skutočnostiam vyžiadaným správcom dane.

13. Na základe vykonaného dokazovania správca dane konštatoval, že v daňovom konaní nebolo preukázané, že stavebné práce, ktorých obstaranie žalobca preukazoval predložením faktúr od spoločnosti RIAVA, s.r.o. a KM PROFIT, s.r.o. boli vykonané práve dodávateľmi na týchto faktúrach uvedenými. Správca dane konštatoval, že nebolo zo strany žalobcu preukázané, aby došlo k dodaniu stavebných prác pre žalobcu tak, ako je to deklarované na faktúrach. Správca dane konštatoval, že zo všetkých vykonaných preverovaní, získaných informácií, ústnych pojednávaní, výziev na poskytnutie súčinnosti, či na predloženie dôkazov, ako aj zo svedeckých výpovedí vyplýva, že počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, ako a kým mali byť služby - stavebné práce dodané. Správca dane preto spochybnil obstaranie stavebných prác v zmysle faktúr od dodávateľov KN PROFIT, s.r.o. a RIAVA, s.r.o. Žalobca tak preukázateľne podľa správcu dane nesplnil podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z predmetných dodávateľských faktúr v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. Predloženie daňových dokladov od týchto dodávateľov nepreukazujú skutočnosť reálneho dodania služieb.

14. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane, pričom zotrval na skutkových zisteniach správcom dane a ich právnom posúdení.

15. Poukázal pritom na zásadu zákonnosti, zásadu voľného hodnotenia dôkazov, právnu úpravu dokazovania vymedzenú v § 24 ods. 1, 2 a 4 Daňového poriadku a vymedzenie práva platiteľa dane na odpočítanie dane v ust. § 49 zák. č. 222/2004 Z. z. a vymedzenie formálnej stránky uplatnenia práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.

16. Žalovaný reagoval na odvolacie námietky žalobcu. Za neopodstatnené považoval námietky žalobcu týkajúce sa rozsahu vykonaného dokazovania a popísal úkony, ktoré správca dane vykonal v rámci rozsiahleho dokazovania v záujme zistenia, či žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane z predmetných dodávateľských faktúr. Ako nedôvodnú hodnotil žalovaný aj odvolaciu námietku žalobcu, podľa ktorej závery správcu dane sú nesprávne a v rozpore s vykonaným dokazovaním, pretože žalobca predložil správcovi dane doklady o reálnom vykonaní časti stavebných prác v zmysle zmluvy o dielo. Žalovaný uviedol, že v zmysle zákona o DPH základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane je reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Samotná existencia faktúr a ich predloženie, hoci by obsahovali všetky formálnoprávne náležitosti, nie sú automatickým predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH, pretože nie sú dôkazom o tom, že sa zdaniteľné obchody - dodanie stavebných prác uskutočnili tak, ako je to nimi deklarované, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie. Daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú faktúrami deklarované. Ak daňový subjekt v súvislosti s dodaním služieb neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť ani úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH. V súvislosti s dôkazným bremenom žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR č. III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16. 12. 2009, v zmysle ktorého má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (daňová povinnosť). Žalovaný poukázal na skutočnosť, že aj v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudok č. k. 2Sžf/28/2010 zo dňa 18. 05. 2011), vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania.

17. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobca preukazoval svoj nárok na odpočítanie dane len predložením faktúr, ktoré navyše neboli vyhotovené v súlade s § 74 ods. 1 písm. f/ zákona o DPH, výdavkovými pokladničnými dokladmi a príjmovými pokladničnými dokladmi od spoločnosti KM PROFIT, s. r. o., a Riava, s. r. o., ktoré boli vyhotovené bez čísla s uvedeným účelom platby. Podľa ust. § 74 ods. 1 písm. f/ zákona o DPH faktúra musí obsahovať informáciu o množstve a druhu dodaného tovaru alebo o rozsahu a druhu dodanej služby. Žalovaný uviedol, že faktúry, z ktorých si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane neobsahovali údaje o druhu a rozsahu stavebných prác, ktoré mu mali byť dodávateľmi dodané. Na predložených faktúrach bolo ako predmet služby uvedené „za vykonané (stavebné) práce na akcie, rekonštrukcie výmenníkových staníc Važecká, Wuppertálska, Ľudová a Štítová.“ Z týchto faktúr nie je jasné, čo je predmetom fakturácie, aké konkrétne stavebné práce, v akom rozsahu a za akého obdobie mali byť dodané, faktúry neobsahovali ani odkaz na konkrétnu zmluvu, či zmluvy, na základe ktorých malo k deklarovaniu stavebných prác dôjsť. K faktúram neboli priložené ani objednávky, súpisy vykonaných prác či stavebné denníky, na základe ktorých by bolo možné zistiť, aké konkrétne stavebné práce a v akom rozsahu mali jednotliví dodávatelia vykonať. K ďalším predloženým dokladom

- príjmovým a výdavkovým pokladničným dokladom žalovaný uviedol, že k bezhotovostnej úhrade faktúr bankovým prevodom nedošlo, daňový subjekt správcovi dane nevedel uviesť, komu konkrétne za deklarované dodávky stavebných prác hotovosť vyplácal, kto v mene dodávateľských spoločností od daňového subjektu platby prijal, ani kto za dodávateľské spoločnosti vystavil príjmové pokladničné doklady, teda žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, že za deklarované dodanie služieb zaplatil. Žalovaný nezohľadnil ani námietku žalobcu, podľa ktorej časť stavebných prác bola zo strany daňového subjektu reálne vykonaná, či už samotným žalobcom alebo prostredníctvom tretích osôb. Žalovaný konštatoval, že skutočnosť, že reálne existuje hmotný výsledok, teda, že časť stavebných prác bola zrealizovaná, nie je právne významná, pretože nepreukazuje, že tieto práce boli reálne vykonané práve deklarovanými dodávateľmi, resp. ich dodávateľmi tak, ako to deklarovali predložené faktúry.

18. Ako neopodstatnenú hodnotil žalovaný aj odvolaciu námietku žalobcu, podľa ktorej vykonanie stavebných prác v subdodávke prostredníctvom uvedených obchodných spoločností bolo preukázané osobným denníkom Jozefa Trebuňáka a výpoveďami svedkov. K dodatočne predloženým rukou písaným poznámkam, ktoré žalobca označil za osobné poznámky stavbyvedúceho Jozefa Trebuňáka, žalovaný uviedol, že išlo o záznamy o vykonaných stavebných prácach na jednotlivých staveniskách

- výmenníkových staniciach, pričom písaná poznámka „KM PROFIT a RIAVA“ bez uvedenia počtu pracovníkov sa nachádza iba pri stavenisku na Važeckej ulici, pri ostatných troch staveniskách nie je uvedený názov ani jednej z uvedených deklarovaných spoločností. Uvedené rukou písané poznámky nenahrádzajú stavebný denník a nepreukazujú, že predmet fakturácie uvedený na predmetných

faktúrach dodali daňovému subjektu práve spoločnosti KM PROFIT, s. r. o., a RIAVA, s. r. o. K svedeckej výpovedi pomocného stavbyvedúceho P. Z.Ž. žalovaný uviedol, že tento sa podľa svojho vyjadrenia zúčastnil stavebných prác iba na stavenisku na ulici Važeckej, teda o priebehu stavebných prác na ostatných staveniskách nemohol mať vedomosť. Svedok síce uviedol, že stavebné práce boli dodávateľsky realizované už uvedenými spoločnosťami, toto tvrdenie však nepreukázal žiadnym dokladom ani poskytnutím informácií o menách, či počte pracovníkov, subdodávateľských spoločností, ktorých pravdivosť by mohol správca dane preveriť. Ani vyjadrenia svedkov H.. Q. Z., konateľa odberateľskej spoločnosti PhDr. Jána Bynca, PhD., osoby za investora Mesta Košice (Terézia Milkovičová), nepreukazujú, že práce vykonali deklarovaní subdodávatelia, pretože títo svedkovia iba uviedli, že je možné, že práce boli vykonané v subdodávkach.

19. Žalovaný reagoval na odvolaciu námietku, podľa ktorej nemôže ísť na ťarchu daňového subjektu, že si dodávateľské spoločnosti nesplnili povinnosti voči Sociálnej poisťovni a že spoločnosť RIAVA, s. r. o., nemá zapísaný predmet činnosti - stavebné práce, ani to, že sa správcovi dane nepodarilo predvolať na výsluch konateľov dodávateľských spoločností. Žalovaný k týmto námietkam uviedol, že správca dane k záveru neuznania odpočítania dane z preverovaných faktúr nedospel len na základe zistení o dodávateľských spoločnostiach, ale predovšetkým na základe zistení, že samotný daňový subjekt (či už jeho splnomocnená zástupkyňa, ktorá je jeho jedinou spoločníčkou alebo jediný konateľ Ing. Róbert Mitro) neuviedol žiadne konkrétne okolnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov, nevedel uviesť, kto za dodávateľské spoločnosti s ním rokoval, s kým obchod dojednával, koľko pracovníkov dodávateľských spoločností na stavbu zabezpečili, aké konkrétne práce vykonali. Zo skutočností, že spoločnosť RIAVA, s. r. o., podľa výpisu z obchodného registra dokonca nemá ako predmet činnosti zapísané stavebné práce, či pomocné a prípravné stavebné práce vyplýva, že žalobca nepreveroval ani dôveryhodnosť a spôsobilosť svojich obchodných partnerov na dodávky stavebných prác. Žalovaný uviedol, že základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Obchodných partnerov si vyberá daňový subjekt, ktorý je povinný v akomkoľvek prípade, v každej situácii mať dostatočné podklady na to, aby riadne preukázal existenciu nároku v zmysle daňových zákonov.

20. Žalovaný nepovažoval za opodstatnené ani námietky žalobcu týkajúce sa záznamov z kontrolných dní a k tejto námietke uviedol, že záver správcu dane nebol založený iba na zisteniach o týchto získaných dôkazoch. Správca dane si na návrh žalobcu záznamy z kontrolných dní spolu s ostatnými dokladmi vyžiadal od investora projektu z dôvodu, aby získal akékoľvek informácie o osobách prítomných na staveniskách, keďže žalobca správcovi dane nepredložil žiadne súpisy vykonaných prác, stavebné denníky, či akúkoľvek ďalšiu dokumentáciu, ktorá by preukazovala vykonávanie prác dodávateľskými spoločnosťami a žalobca sa k jednotlivým skutočnostiam nevedel ani vyjadriť.

21. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane zo dňa 23. 01. 2018. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nevykonal všetky dôkazy potrebné na čo najúplnejšie zistenie a preukázanie skutočností nevyhnutných na správne zistenie dane, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, žalovaný sa riadne nevysporiadal s dôkazmi preukazujúcimi tvrdenia žalobcu, žalovaný dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Nesúhlasil so záverom žalovaného, podľa ktorého napriek vykonanému dokazovaniu žalobca nepreukázal, že stavebné práce fakturované spoločnosťami RIAVA, s. r. o., a KM PROFIT, s. r. o., skutočne dodali žalobcovi stavebné práce tak, ako to deklarujú predložené faktúry. Podľa žalobcu vykonanie stavebných prác uvedenými subdodávateľmi preukazuje existencia faktúr, výdavkových pokladničných dokladov a príjmových pokladničných dokladov v súvislosti s dodávkami stavebných prác, existencia zmluvy o dielo zo dňa 07. 08. 2012, osobný denník stavbyvedúceho žalobcu pána Trebuňáka, výpoveď P. Z. - pomocného stavbyvedúceho žalobcu, výpovede zamestnancov PKB Invest, s. r. o., H.. U.. V. W., H.. Q.K. Z., výpoveď konateľa spoločnosti PKB Invest, s. r. o., PhDr. Jána Bynca, PhD., konateľa žalobcu a I. Q., kontaktnej osoby za investora Mesto Košice.

22. Žalobca súhlasil, že činnosť žalovaného sa síce riadi zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ale túto zásadu nemožno vnímať absolútne. Žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán pri vyhodnocovaní

dôkazov vzali do úvahy iba tie dôkazy, ktoré svedčili proti žalobcovi a vôbec sa nevysporiadali s dôkazmi, ktoré svedčili v prospech reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a subdodávateľmi.

23. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného a správcu dane, podľa ktorých samotná existencia faktúr a ich predloženie nie sú automatickým predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zák. č. 222/2004 Z. z. Podľa žalobcu žalovaný opomenul pritom uviesť, že reálne dodanie služieb - stavebných prác v posudzovanej veci nepotvrdzovali iba faktúry od dodávateľov, ale aj iné dôkazy, ktorými podľa neho majú byť samotné faktúry od subdodávateľov a zmluva o dielo zo dňa 07. 08. 2012.

24. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa dôkazného bremena v daňovom konaní, podľa ktorého dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 8Sžf/36/2010. Žalobca tvrdil, že v citovanej právnej veci bol skutkový stav taký, že daňový subjekt so správcom dane neokomunikoval, ani nespolupracoval, a preto žalovaným citovanú právnu vetu z tohto rozsudku nemožno aplikovať na posudzovanú právnu vec žalobcu.

25. Žalobca ďalej uviedol, že jeho dôkazná pozícia bola značne sťažená úmrtím stavbyvedúceho Ing. Jozefa Trebuňáka, ktorý mal plnú dôveru žalobcu, bol poverený výberom a jednaním so subdodávateľmi a preto ani konateľ ani spoločníčka žalobcu nemali vedomosť o procese výberu subdodávateľov, ani nevedeli presne uviesť, čo subdodávatelia konkrétne vykonali. Tieto skutočnosti vyplývajú z poznámok vyhotovených Ing. Trebuňákom a sú potvrdené výpoveďou pomocného stavbyvedúceho Dušanom Z.. Žalovaný preniesol na žalobcu dôkaznú núdzu, pretože Ing. Jozef Trebuňák, ktorý za žalobcu objednával práce od subdodávateľov a tieto práce aj kontroloval, zomrel dňa 04. 03. 2015. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že správca dane začal výkon daňovej kontroly s odstupom takmer 4 rokov od skončenia kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. S poukazom na pomerne značný časový odstup výkonu daňovej kontroly od skončenia zdaňovacieho obdobia nemožno spravodlivo požadovať od daňového subjektu rozptýlenie akýchkoľvek pochybností. Žalobca nesúhlasil s konštatovaním žalovaného o neúplnosti sporných faktúr. Tvrdil, že z povahy veci služba nemôže byť tovarom, z čoho logicky vyplýva, že predmetné faktúry ani nemohli obsahovať špecifikáciu množstva a druhu tovaru.

26. Žalobca vytýkal žalovanému, že sa nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca nemal vlastné kapacity a predsa vykonal značnú časť prác na diele. Podľa žalobcu existencia hmotného výsledku je dôkazom o dodaní predmetných stavebných prác subdodávateľmi. Žalobca vytýkal žalovanému, že nevzal do úvahy ani ďalší dôkaz žalobcu a to výpoveď svedka P. Z. z dôvodu, že tento svedok sa mal podľa svojho vyjadrenia zúčastniť stavebných prác iba na stavenisku na Važeckej ulici, teda o priebehu stavebných prác na ostatných staveniskách nemohol mať vedomosť. Podľa žalobcu táto skutočnosť potvrdzuje, že žalobcom navrhnuté dôkazy jednoznačne preukázali vykonanie prác subdodávateľmi minimálne na stavenisku na ulici Važecká tak, ako bolo vyfakturované vo faktúre.

27. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, podľa ktorého je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti, nielen vedomosť o obsahu a rozsahu obchodnej spoločnosti, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými podniká. Žalobca uviedol, že v reálnom obchodnom styku je nepredstaviteľné, aby štatutárny orgán vopred podrobne preveroval každého jedného svojho dodávateľa. Takýto názor nie je ani súladný s čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Ani správca dane ako orgán verejnej moci nemôže požadovať, aby si daňové subjekty podrobne preverovali každého svojho dodávateľa, a to ani značne rozširujúcim výkladom zákonných povinností.

28. V súvislosti s dôkazným bremenom daňového subjektu ohľadne svojich dodávateľov žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/269/2016 zo dňa 13. 07. 2017. Podľa žalobcu v rozpore s právnym názorom obsiahnutým v tomto rozsudku žalovaný ani správca dane nepredložili jediný dostatočný dôkaz, ktorý by preukazoval, že právo na odpočítanie dane žalobcovi neprináleží. Žalobca napokon navrhol správnemu súdu vykonať dokazovanie v rozsahu výsluchu konateľa žalobcu, výsluchu konateľov subdodávateľov, ktorí účasť žalobca na pojednávaní nevie zabezpečiť a výsluch pomocného stavbyvedúceho P. Z..

29. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 23. 08. 2018 navrhol žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Zotrval na stanovisku, že žalobca nepreukázal reálne dodanie služby subdodávateľmi. Uviedol, že pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z

dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a to práve osobou uvedenou na faktúre, a že toto plnenie následne použil na dodanie svojich tovarov a služieb ako platiteľ. Ak daňový subjekt dôkazné bremeno v tomto zmysle neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH. Skutočnosť, že si žalobca splnil svoju formálnu povinnosť a to predložením faktúr, príjmových a pokladničných dokladov neznamená, že došlo k preukázaniu splnenia zákonných podmienok pre priznanie odpočítania dane. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku o neúplnosti vyhotovených faktúr, pretože žalobcom predložené faktúry neobsahovali informáciu o druhu a rozsahu stavebných prác.

30. Žalovaný opätovne ako nedôvodnú hodnotil žalobnú námietku, podľa ktorej reálne dodanie služieb bolo potvrdené poznámkami Ing. Jozefa Trebuňáka a výpoveďou pomocného stavbyvedúceho P. Z.. Žalobca nepreukázal, že predložený doklad je skutočne písomnosťou, ktorú si viedol Ing. Jozef Trebuňák. Rukou písané poznámky sa týkali prác - „SPOT Važecká, Ľudová, Štítová“, pričom pri stavenisku na ulici Važecká bola okrem konkrétnych stavebných prác vpísaná aj poznámka KM PROFIT

- cigáni, RIAVA a PINGUIN“ žalovaný uviedol, že žiadna z realizovaných svedeckých výpovedí svedkov hodnoverne nepotvrdila, že žalobca stavebné práce vykonával v subdodávke práve prostredníctvom deklarovaných dodávateľských spoločností KM PROFIT, s. r. o., a RIAVA, s. r. o. Uvedené nepotvrdili ani výpovede bývalých zamestnancov spoločnosť PINGUIN, s. r. o., ktorí sa zúčastnili prác na stavenisku na ulici Ľudovej a Štítovej Štefana Juhása a Vincenta Jakaba. Toto nepotvrdili ani výpovede svedkov z odberateľskej spoločnosti. Svedok P. Z., ktorý mal byť pomocným stavbyvedúcim Ing. Jozefa Trebuňáka síce uviedol, že stavebné práce zabezpečovali v subdodávke uvedené spoločnosti, ktoré dodávali pracovníkov na pomocné práce, avšak nevedel uviesť konkrétne mená pracovníkov, s ktorými sa mal na stavbe stretávať, ani iné skutočnosti, ktoré by správca dane mohol preveriť. K žalobnej námietke, podľa ktorej žalovaný nebol oprávnený v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázať na už citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR a uznesenie Ústavného súdu SR, pretože v prípade žalobcu ide o odlišný skutkový stav, žalovaný uviedol, že hoci prípady, o ktorých pojednávali uvedené súdy, neboli obsahovo identické, právne závery týkajúce sa dôkazného bremena je možno aplikovať aj na prípad žalobcu.

31. Žalobca vo svojej replike zo dňa 28. 09. 2018 namietal, že z ust. § 49 ani § 51 zákona o DPH nevyplýva nevyhnutnosť údajného kumulatívneho splnenia týchto podmienok pre odpočítanie DPH tak, ako to tvrdí žalovaný. Ďalej namietal, že v čase vyhotovenia sporných faktúr obsahové náležitosti faktúr neupravovalo ust. § 74 ods. 1 písm. f/ zákona o DPH, ale ust. § 71 ods. 2 písm. f/ zákona o DPH, hoci s rovnakým textom, pokiaľ ide o špecifikáciu služby „rozsah a druh služby“. Tvrdil, že predmetné faktúry v dostatočnom rozsahu obsahovali uvedené množstvá a druh služby, ktorá bola subdodávateľmi žalobcovi poskytnutá.

32. Žalobca ďalej správnemu súdu navrhol, aby na základe ust. § 25 SSP 1. veta v konaní postupoval podľa ust. § 150 a nasl. Civilného sporového poriadku. Ďalej žalobca uviedol, že má za preukázané, že poznámky, ktoré predložil správcovi dane písal Ing. Trebuňák. Podľa žalobcu z výsluchu svedkov Ing. Róberta Mitra, P. Z., B. X., Š. X. a H.. U.. V. W. vyplýva, že všetky práce na stavenisku a to vrátane na ulici Važeckej a Wuppertálskej organizoval a zabezpečoval Ing. Trebuňák. Ohľadom námietky žalovaného, že svedok P. Z. neuviedol konkrétne mená pracovníkov, žalobca uviedol, že je nepredstaviteľné, aby svedok v strednom veku, ktorý ročne pôsobí na desiatkach stavieb, na ktorých pracujú desiatky robotníkov, poznal s odstupom takmer piatich rokov presne mená pracovníkov subdodávateľov. Žalobca zotrval na svojom stanovisku, že je povinnosťou správcu dane preukázať, že právo na odpočítanie daňovému subjektu neprináleží.

33. Žalobca ďalej uviedol, že nepreveroval svojich obchodných partnerov v prvom rade preto, že mu v tej dobe žiaden právny predpis neprikazoval. Opätovne poukázal na ust. čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Napokon namietal, že nie je povinnosťou daňového subjektu vyvracať akékoľvek, často až účelovo fabulované a umelé spochybnenia správcu dane ohľadom predložených a vykonaných dôkazov.

34. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

35. Povinnosťou správneho súdu v prvom rade je potrebné reagovať na procesnú námietku žalobcu v jeho podaní zo dňa 09. 01. 2019, ktorým navrhoval odročenie pojednávania nariadeného na termín 17.

01. 2019 z dôvodu, že jeho replika zo dňa 28. 09. 2018 nebola doručená žalobcovi, v dôsledku čoho došlo k porušeniu procesných práv žalovaného. Podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 17. 01. 2019 replika žalobcu nebola žalovanému doručená nedopatrením, pričom súd doručil repliku poverenej zástupkyni žalovaného na pojednávaní. Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že v priebehu pojednávania sa s ňou oboznámi a nežiada z toho dôvodu odročiť pojednávanie. Preto súd dňa 17. 01. 2019 vo veci konal, ako aj rozhodol rozsudkom.

36. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisoch, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

37. Podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,

c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.

38. Podľa § 24 ods.2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

39. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pres správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

40. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

41. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a slúži iba ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

42. Podľa § 51 ods. 1 písm. a zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

43. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiskálne záujmy štátu, špecificky upravuje zisťovanie, preverovanie základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ju konkrétnemu daňovému subjektu.

44. V rámci dokazovania v daňovom konaní daňová povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. V otázke daňovej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napríklad v rozsudku č. k. 2Sžf/4/2009 z 23. 06. 2010, keď judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zák. č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím

právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a zo zákonom stanovených podmienok“. Obdobne judikoval dôkaznú povinnosť daňového subjektu Najvyšší súd SR aj v rozsudku č. k. 2Sžf/28/2010 zo dňa 18. 05. 2011.

45. Otázkou daňového bremena sa Najvyšší súd SR opakovane zaoberal aj v poslednom období. Napríklad v rozsudku č. k. 1Sžfk/74/2017-89 zo dňa 09. 10. 2018 uviedol:

„Judikatúra Najvyššieho súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom ale v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu, preberací protokol s položkami v prílohe, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Kasačný súd príkladmo poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžf/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 705/2017 - ods. č. 28.“

Najvyšší súd SR v tomto rozsudku súčasne konštatoval v bode 30: „Pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu neunesenia dôkazného bremena však postačuje dôvodné spochybnenie dôkazov o dodaní služby. V tejto situácii tak skutočnosť, že niekto búracie práce vykonal, ale nie je preukázané (resp. je pochybné), že ich vykonal vystaviteľ faktúry, podľa zákona môže a má viesť správcu dane k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom.“

V bode 33 rozsudku Najvyšší súd SR uzavrel, „že preukázanie skutočnej realizácie zdaniteľného obchodu tak, ako je deklarovaný faktúrou a ostatnými dokladmi je podmienkou priznania práva na odpočítanie DPH.“

46. Z citovaných judikatúr od Najvyššieho súdu SR, ale predovšetkým z jeho rozsudku č. k. 1Sžfk/74/2017 zo dňa 09. 10. 2018, v ktorom Najvyšší súd SR komplexne posúdil otázku dôkazného bremena v daňovom konaní, nespochybniteľne vyplýva záver o povinnosti daňového subjektu preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia v prípade uplatnenia nároku na odpočítanie DPH.

47. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH v ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa Daňového poriadku. Ustanovenie § 49 ods. 2 a § 51 cit. zákona určujú, ako musí platiteľ prijať a tiež zdaniteľné plnenie použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukazovať uplatnenie práva na odpočet a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky ustanovené v § 49 ods. 2 písm. a/ cit. zákona, t. j., že nadobudol tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávku tovaru alebo služieb ako platiteľ.

48. Správny súd v prvom rade konštatuje, že v konaní nezistil existenciu ani jedného z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 SSP, pre ktorý by bolo možné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného.

49. Podľa žalobcu je nesprávny záver žalovaného, podľa ktorého aj napriek vykonanému dokazovaniu „daňový subjekt nepreukázal, že stavebné práce fakturované spoločnosťami RIAVA, s. r. o., a KM PROFIT, s. r. o., tieto spoločnosti, resp. jej subdodávatelia, skutočne dodali daňovému subjektu tak, ako to deklarujú predložené faktúry“. Podľa žalobcu vykonanie predmetných stavebných prác subdodávateľmi vyplýva z dôkazov vykonaných pre správcov dane, na ktoré poukázal v bode 3.1 - 3.7 žaloby. V týchto bodoch žaloby žalobca poukazuje na existenciu dodávateľských faktúr, výdavkových a príjmových pokladničných dokladov, existenciu zmluvy o dielo, osobný denník stavbyvedúceho žalobcu Ing. Trebuňáka, výpoveď svedka - pomocného stavbyvedúceho P. Z., zamestnancov odberateľskej spoločnosti žalobcu PKB Invest, s. r. o., H.. U.. V. W., H.. Q. Z. a konateľa tejto spoločnosti PhDr. Jána Bynca, PhD., výpoveď bývalého zamestnanca spoločnosti PINGUIN, s. r. o., (ďalšieho subdodávateľa žalobcu) B. X., výpoveď konateľa žalobcu a kontaktnej osoby za investora Mesto Košice pani I. Q.. K týmto dôkazom správny súd uvádza, že existencia dodávateľských faktúr, výdavkových a pokladničných dokladov, ako aj zmluvy o dielo zo dňa 07. 08. 2018 spolu s ich obsahom v daňovom konaní

nebola sporná a tieto dôkazy samy o sebe nepreukazujú reálne dodanie stavebných prác žalobcovi subdodávateľmi.

50. Podľa názoru správneho súdu reálne dodanie stavebných prác uvedenými subdodávateľmi nie je preukázané, ani v žalobcom predloženou písomnosťou, ktorú mal viesť stavbyvedúci žalobcu Ing. Jozef Trebuňák. Tieto rukou písané poznámky (ich fotokópia pod č. 97 administratívneho spisu) obsahovali údaje o konkrétnych stavebných prácach na výmenníkových staniciach Važecká, Ľudová a Štítová, pričom len pri stavenisku na ulici Važecká bola vpísaná aj poznámka „KM PROFIT - cigáni, RIAVA a PINGUIN“. Okrem toho, že táto písomnosť nebola nikým autorizovaná, neobsahuje konkrétne údaje preukazujúce skutočné dodanie stavebných prác subdodávateľmi žalobcu.

51. Konateľ odberateľskej spoločnosti žalobcu PKB Invest, s. r. o., PhDr. Ján Bync, PhD., ako aj zamestnanci tejto spoločnosti H.. U.. V. W. a H.. Q. Z. nevedeli uviesť, či stavebné práce na štyroch výmenníkových staniciach boli vykonávané aj subdodávateľmi žalobcu obchodnými spoločnosťami KM PROFIT, s. r. o., a RIAVA, s. r. o. Túto skutočnosť nevedeli potvrdiť ani svedkovia Š. X. a B. X. - bývalí zamestnanci spoločnosti PINGUIN, s. r. o., ktorá bola dodávateľom rekonštrukčných a stavebných prác pre investora Mesto Košice. To isté vyplýva z výsluchu I. Q., ktorá bola kontaktnou osobou za investora Mesto Košice.

52. Správca dane v daňovom konaní postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Pre toto konštatovanie správneho súdu svedčia podrobné dôvody rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného. Preto správny súd neakceptuje tvrdenie žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný pri vyhodnocovaní dôkazov vzali do úvahy iba tie dôkazy, ktoré svedčili proti nemu. Navyše žalobca nekonkretizoval, ktoré dôkazy svedčiace v prospech žalobcu žalovaný, resp. správca dane nevyhodnotili. Správca dane, ako aj žalovaný vyhodnotili aj výpoveď svedka P. Z. - pomocného stavbyvedúceho žalobcu, ktorý podľa žalobcu mal preukázať reálne dodanie stavebných prác subdodávateľmi. Tento svedok uviedol, že vedomosť o tom, že pracovníci prítomní na stavenisku na Važeckej ulici, kde sa zúčastňoval niektorých kontrolných dní na požiadanie Ing. Trebuňáka, boli pracovníkmi subdodávateľských spoločností KM PROFIT, s. r. o., a RIAVA, s. r. o. iba z oznámenia Ing. Trebuňáka pred začatím realizácie stavebných prác. Ing. Trebuňák mu pri každej prítomnosti na tomto stavenisku mal uviesť, o akých zamestnancov na stavbe ide. Tieto tvrdenia však svedok nevedel preukázať žiadnymi dôkazmi. Preto považuje hodnotenie dôkaznej sily tejto svedeckej výpovede správcom dane a žalovaným za správne. Navyše správny súd poznamenáva, že uvedené tvrdenia tohto svedka sa týkali stavebných prác iba na jednom zo štyroch stavenísk.

53. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, podľa ktorého existencia reálneho plnenia postačuje na preukázanie dodania služieb - stavebných prác subdodávateľmi, ktorí mu fakturovali vykonanie stavebných prác. Podľa nespornej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR reálna existencia hmotného výsledku (tovaru alebo služby) sama o sebe nepostačuje pre záver o splnení podmienok na odpočítanie DPH, pokiaľ nie je preukázané, že tovar alebo služby boli reálne dodané dodávateľmi tak, ako je to deklarované na faktúrach predložených daňovým subjektom správcovi dane.

54. Ako právne nevýznamné hodnotí správny súd aj tvrdenie žalobcu, že správca dane začal výkonné daňové kontroly s odstupom takmer štyroch rokov od skončenia kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, v dôsledku čoho nemožno od daňového subjektu spravodlivo požadovať, aby rozptýlil akékoľvek pochybnosti správcu dane alebo žalovaného. Pre posúdenie zákonnosti výkonu daňovej kontroly je rozhodujúce, či jej začatie, priebeh a výkon bol v súlade s Daňovým poriadkom. V tomto smere zo strany žalobcu neboli vznesené námietky.

55. Súd sa stotožňuje so záverom správcu dane a žalovaného, podľa ktorého sporné faktúry v rozpore s ust. § 71 ods. 2 písm. f/ zákona o DPH, ktoré bolo účinné v príslušnom zdaňovacom období (žalovaný nesprávne citoval ust. § 74 ods. 1 písm. f/ zákona o DPH účinné v čase jeho rozhodovania, pričom právna úprava v týchto ustanoveniach bola identická).

56. Správny súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že žiaden právny predpis mu neukladá, aby v rámci podnikania preveroval svojich obchodných partnerov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že obchodných partnerov si vyberá daňový subjekt sám, pričom je povinný v akomkoľvek prípade, v každej situácii mať dostatočné podklady na to, aby riadne vedel preukázať existenciu nárokov v zmysle

daňových zákonov. Preto je v záujme každého podnikateľského subjektu, aby pri uzavieraní obchodov mal prehľad o obsahu a rozsahu činností ďalších podnikateľských subjektov, s ktorými obchoduje. V opačnom prípade sa vystaví riziku, že nebude schopný preukázať existenciu svojich nárokov v zmysle daňových zákonov, t. j. ani existenciu nároku na odpočítanie DPH.

57. Právny názor žalobcu, podľa ktorého bol žalovaný a správca dane povinný predložiť dôkazy na preukázanie, že mu právo na odpočítanie dane neprináleží. Tento právny názor žalobcu je v rozpore s právnou konštrukciou dôkazného bremena, ktorým je zaťažený daňový subjekt v daňovom konaní (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku).

58. Žalobca navrhol správnemu súdu vykonať dôkazy výsluchom svojho konateľa, výsluchom zamestnanca konateľa P. Z. a výsluchom konateľov subdodávateľov KM PROFIT, s. r. o., a RIAVA, s. r. o. Tomuto návrhu súd nevyhovel, žeby išlo o vykonanie dôkazov nad rámec zákonnej úpravy § 119 SSP (Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci).

59. K argumentácii žalobcu obsiahnutej v jeho replike zo dňa 28. 09. 2018 správny súd uvádza:

Skutočnosť, že z ustanovení § 49 a 51 zákona o DPH nevyplýva, že podmienky pre odpočítanie DPH uvedené v týchto ustanoveniach musia byť kumulatívne splnené, neznamená, že ich je potrebné posudzovať izolovane. Pre vznik nároku na odpočítanie DPH musia byť splnené jednak formálne predpoklady uvedené v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, ako aj hmotno-právne podmienky stanovené v § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH.

Právnu úpravu skutkových tvrdení a popretí skutkových tvrdení protistrany ako prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany obsiahnutú v § 149 - 151 Civilného sporového poriadku, ktorým sa upravuje súkromnoprávne súdnictvo, nemožno aplikovať v správnom súdnom konaní ako vo verejnoprávnom súdnictve, a to ani za použitia § 25 SSP veta prvá. Vzhľadom na absurdnosť tohto právneho názoru žalobcu sa touto otázkou správny súd nemieni ďalej zaoberať.

60. Ostatnou argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho replike sa súd vysporiadal v súvislosti s hodnotením žalobných námietok.

61. Správny súd v konaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 ods. 1, 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH na odpočítanie dane z predmetných obchodov. Preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. Napokon ako nedôvodnú správny súd hodnotí aj žalobnú námietku, podľa ktorej je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Rozhodnutie žalovaného zodpovedá zákonným požiadavkám v zmysle § 63 ods. 3, 5 Daňového poriadku. Správny súd pritom poznamenáva, že žalobca túto svoju námietku ani bližšie nekonkretizoval.

62. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP voči žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

63. Žalovaný nepreukázal, aby mu vzniklo právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalobcovi v zmysle § 168 SSP, a preto mu takisto právo na náhradu trov konania nepriznal. Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).