Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-138-2021.pdf
PDF · 121.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-1Csp/138/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, právne zastúpeného: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka so sídlom Námestie sv. Egídie 42/97, Poprad, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. T. F. T., o zaplatenie 13.440,11 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 13.440,11 eur, zmluvný úrok vo výške 2.229,17 eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 13.380,09 eur od 02.12.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 86,88 %, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o konkrétnej výške trov po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 04.08.2021 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 13.440,11 eur, zmluvného úroku vo výške 3.199,13 eur, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 13.380,09 eur od 02.12.2020 do zaplatenia, poplatkov vo výške 24 eur, úroku z omeškania vo výške 106,59 eur a náhrady trov konania. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej aj len "právny predchodca žalobcu") uzatvorili dňa 14.01.2019 zmluvu o splátkovom úvere č. 5153631455 (ďalej len "predmetná zmluva"). Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému bezúčelový úver vo výške 14.000 eur. Úver bol čerpaný v plnej výške dňa 14.01.2019 tak, ako vyplýva z priloženej platobnej histórie. Žalovaný sa zaviazal úver hradiť formou mesačných splátok v celkovom počte 96 splátok, pričom splátka bola splatná vždy k 20. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná prvý kalendárny mesiac, nasledujúci po mesiaci v ktorom bola uzatvorená zmluva, t. j. 20.02.2019, a posledná splátka bola splatná 97 mesiacov po uzatvorení zmluvy, t. j. 20.01.2027. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť zmluvný úrok, ktorý bol dohodnutý v zmluve samotnej, a to vo výške, ktorá je uvedená v úvodnej časti zmluvy s názvom ,,Základné podmienky" a zároveň poplatok za poistenie vo výške 14,65 eur mesačne a poplatok za vedenie účtu vo výške 0,00 eur. Celkové náklady spojené s úverom predstavovali 9.041,77 eur. Žalovaný mal úver uhradiť najneskôr do dňa 20.01.2027. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť, činila 23.041,77 eur. Žalovaný pôvodnému veriteľovi však nehradil splátky riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu uplatnil svoje právo vyplývajúce z predmetnej zmluvy a dňa 30.10.2020 zaslal žalovanému výzvu k splneniu dlhu, v ktorej súčasne upozornil žalovaného ako spotrebiteľa na
možnosť vyhlásiť úver za splatný. Vzhľadom k tomu, že aj napriek tejto výzve žalovaný úver neuhradil, právny predchodca žalobcu vyhlásil listom zo dňa 01.12.2020 úver za predčasne splatný. Žalovaný uhradil pôvodnému veriteľovi sumu 1.745,79 eur. Žalovaný bol ku dňu zosplatnenia úveru t. j. ku dňu 01.12.2020 povinný uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu celkovo sumu 15.805,37 eur. Predmetná pohľadávka vrátane jej príslušenstva bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.03.2021 s účinnosťou do dňa 29.03.2021. Na súčasného veriteľa bola postúpená pohľadávka vo výške 16.503,87 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 13.380,09 eur, zmluvného úroku vo výške 2.756 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 106,59 eur a pôvodných poplatkov vo výške 84,02 eur. Žalovanému bola zmena veriteľa oznámená listom pôvodného veriteľa zo dňa 30.03.2021. Žalovaný uhradil v danom prípade pôvodnému veriteľovi celkovo sumu 1.745,79 eur. Presné dátumy a výšky splátok vyplývajú z priloženej platobnej histórie. Uviedol, že sa v prospech žalovaného ako spotrebiteľa rozhodol uplatňovať len sumy, vyplývajúce zo samotného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru so zákonným úrokom z omeškania a zmluvný úrok vo výške 13,5% ročne z dlžnej istiny vyčíslený od prvého dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Uplatňuje si tak v tomto spore voči žalovanému dlžnú istinu vo výške 13.380,09 eur, zmluvný úrok splatný ku dňu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 2.229,17 eur, poplatky splatné ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 84,02 eur, úroky z omeškania od prvého dňa omeškania do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 106,59 eur, zmluvný úrok vo výške 13,5% ročne z dlžnej istiny od prvého dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. od 02.12.2020 do dňa 15.06.2021 predstavujúceho deň podania žaloby vo výške 969,96 eur a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z istiny 13.380,09 eur od prvého dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. od 02.12.2020 do zaplatenia.
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 27.08.2021 vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 4Up/1369/2021, ktorým súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom predmetný platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Tým, že žalobca navrhol pokračovanie v konaní na miestne príslušnom okresnom súde, v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. sa platobný rozkaz zrušil a vec bola postúpená tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, v spotrebiteľskom spore zostala pasívny.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28.02.2022, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu, nedostavil sa žalobca a žalovaný. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil neprítomnosť žalobcu na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný bol na pojednávanie predvolaný predvolaním doručeným podľa § 106 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 111 ods. 3 C.s.p., svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Na základe uvedeného súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti žalobcu i žalovaného a vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, podaní a listín doložených do spisu, konkrétne: žaloba č.l. 5-8, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 23.03.2021 č.l. 11-16, Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 14.01.2019 č.l. 20-22, ďalšia zmluvná dokumentácia č.l. 23-25, prehľad splátok úveru č.l. 26, výzva zo dňa 30.10.2020 č.l. 27, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.12.2020 s doručenkou č.l. 28-29, výzva zo dňa 17.12.2020 č.l. 30, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.03.2021 č.l. 31, predžalobná výzva zo dňa 01.06.2021 s podacím hárkom o jej doručovaní č.l. 32-33, lustrácia žalovaného v Obchodnom vestníku a ďalšieho obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Dňa 14.01.2019 právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako banka a žalovaný ako dlžník uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere č. 5153631455, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 14.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 96- tich mesačných splátkach vo výške 240,04 eur počnúc dňom 20.02.2019 s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.01.2027 (ďalej len "predmetná zmluva"). Splatnosť splátok bola stanovená k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Úroková sadzba bola dojednaná ako fixná do splatnosti vo výške 13,50 % ročne. V predmetnej zmluve bol uvedený aj poplatok za poistenie úveru vo výške 14,65 eur mesačne, splatný v termíne a periodicite splátky úveru. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola v predmetnej zmluve uvedená vo výške 14,41 %. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť, bola vyčíslená v sume 23.041,77 eur. V zmysle článku II bod 5 predmetnej zmluvy, ak dlžník pohľadávku banky nespláca riadne a včas, môže banka požadovať najmä zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a poskytnúť informácie o tejto skutočnosti do spoločného registra bankových informácií.
6. Z nerozporovaných skutkových tvrdení žalobcu a aj z platobnej histórie úveru vyplýva, že v deň uzavretia zmluvy, t.j. 14.01.2019 žalovaný čerpal úver celkovo v sume 14.000 eur a celkovo uhradil titulom predmetnej zmluvy sumu 1.745,79 eur.
7. Výzvou zo dňa 30.10.2020, adresovanej žalovanému na adresu uvedenú v predmetnej zmluve, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu 30.10.2020 je v omeškaní so splácaním pohľadávky právneho predchodcu žalobcu v sume 3.346,30 eur a vyzval ho k úhrade tejto dlžnej sumy najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň vo výzve uviedol, že ak dlžnú sumu žalovaný v stanovenej lehote neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu.
8. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.12.2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že vyhlásil ku dňu 01.12.2020 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z predmetnej zmluvy a vyzval žalovaného k úhrade sumy 15.805,37 eur v lehote 15 dní. Uvedená listina bola žalovanému doručovaná na adresu uvedenú v zmluve a právnemu predchodcovi žalobcu sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 29.12.2020.
9. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0216/2021/CE zo dňa 23.03.2021 a prílohy k tejto zmluve vyplýva, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) postúpil predmetnú pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
10. Oznámením zo dňa 30.03.2021 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0216/2021/CE uzatvorenej dňa 23.03.2021 postúpil žalobcovi predmetnú pohľadávku voči žalovanému.
11. Predžalobnou výzvou zo dňa 01.06.2021 žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy v celkovej výške 16.619,34 eur najneskôr do 11.06.2021.
12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len "Obchodný zákonník") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
16. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
18. Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
24. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
25. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len "zákon o bankách") ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
26. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 14.01.2019 má spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý čerpaním úveru uspokojoval svoje osobné potreby a žalobca, vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola pripravená vopred na formulári vrátane znenia obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Preto súd na posúdenie daného záväzkového vzťahu aplikoval okrem ustanovení Obchodného zákonníka i ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.
27. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zákon v tomto ustanovení vymedzuje nasledujúce podstatné časti úverovej zmluvy: určenie zmluvných strán, určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Zmluvný úrok je plnenie, ktoré ma akcesorickú povahu. Je teda spojené s istinou úveru a od jej existencie závisí aj zmluvný úrok. Veriteľ môže rozhodnúť, či bude úrok z poskytnutého úveru požadovať. Zmluvný úrok je vlastne odmena veriteľa za to, že poskytol finančné prostriedky dlžníkovi. Veriteľovi, ktorý poskytne dlžníkovi úver, popri nároku na vrátenie poskytnutej sumy úveru vzniká aj právo na zmluvné úroky, teda na akúsi odmenu za to, že svoje finančné zdroje poskytol inému, za podmienok a vo výške, ktoré si dohodnú v zmluve. Oproti zmluvným úrokom je úrok z omeškania odlišným inštitútom definovaným v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
28. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne
a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ. Na druhej strane postavenie veriteľa-dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo16. júna 2020, sp. zn. 5 Cdo 42/2020).
29. Súd po vyhodnotení dôkazov, predložených v tomto prípade len žalobcom, pretože žalovaný nevyužil svoje zákonné právo sa k žalobe vyjadriť, mal za jednoznačne preukázané, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Zo strany žalobcu bolo preukázané, že žalovaný vyčerpal na základe uzatvorenej úverovej zmluvy zo dňa 14.01.2019 prostriedky vo výške 14.000 eur. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorý úver žalovaný splatil len čiastočne (celkovo titulom poskytnutého úveru uhradil sumu 1.745,79 eur vyplývajúcu z prehľadu splátok) a vznikol mu nedoplatok na istine. Pri úverovej zmluve došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a to na základe podmienok ustanovených v § 565 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný nezaplatil posledné 3 splátky a po zročnosti týchto splátok, žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadne splatnosti úveru k 01.12.2020. Z tvrdení žalobcu, ktoré neboli zo strany žalovaného popreté, z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd za preukázané, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že poskytnutý úver riadne nesplácal, na čo bol žalovaný upozornený listom zo dňa 30.10.2020, a keďže žalovaný omeškané splátky nehradil žalobca pristúpil dňa 01.12.2020 k zosplatneniu úveru (časť II. bod 5 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.01.2019), ktorú skutočnosť písomne oznámil žalobca na adresu žalovaného oznámením zo dňa 02.12.2020, kedy žalovaného vyzval k úhrade dlžnej sumy v celkovej výške 15.805,37 eur.
30. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zákon v tomto ustanovení vymedzuje nasledujúce podstatné časti úverovej zmluvy: určenie zmluvných strán, určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Zo zmluvy zo dňa 14.01.2019 vyplýva, že žalovaný mal žalobcovi uhradiť celkom čiastku spojenú so spotrebiteľským úverom vo výške 23.041,77 eur, z ktorej čiastky si žalobca uplatnil ako istinu sumu vo výške 13.440,11 eur (dlžná istina vo výške 13.380,09 eur a neuhradené poplatky za poistenie vo výške 60,02), sumu 3.199,13 eur ako zmluvný úrok z úveru (v sume 2.229,17 eur zmluvný úrok splatný ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a v sume 969,96 eur zmluvný úrok vo výške 13,5% ročne z dlžnej istiny od prvého dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru). Preukázateľne žalovaný istinu úveru v uplatnenej výške žalobcovi neuhradil, pretože z poskytnutého úveru, finančných prostriedkov vo výške 14.000 eur uhradil len sumu 1.745,79 eur, z ktorej žalobca na istinu započítal sumu 619,91 eur, z ktorého dôvodu má žalobca, ktorý úver v celom rozsahu zosplatnil nárok na uplatnenú istinu vo výške 13.440,11 eur (pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 13.380,09 eur a sumy 60,02 eur ako zmluvne dohodnutého a nezaplateného poplatku za poistenie vo výške 60,02 eur). Z tvrdení žalobcu, ktoré neboli zo strany žalovaného popreté súd zistil, že žalovaný úver prestal splácať a v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo16. júna 2020, sp. zn. 5 Cdo 42/2020). Žalovaný bol povinný úver splácať do 20.01.2027, a za toto obdobie (od 20.02.2019 do 20.01.2027) by mu patril dohodnutý zmluvný úrok. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zmluvný úrok v sume 2.229,17 eur, ktorého výšku mal súd za preukázanú zo zostatku pohľadávky uvedenom v prehľade splácania, a tento mu súd priznal vzhľadom na záver vyplývajúci z rozhodnutia NS SR (sp. zn. 5 Cdo 42/2020), že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Žalobca si zo sumy vyčíslených úrokov z úveru uplatnil i zmluvný úrok vo výške 13,5% ročne z dlžnej istiny od prvého dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 969,96 eur, v ktorej časti súd žalobu zamietol, a to vzhľadom na záver vyplývajúci z rozhodnutia NS SR (sp. zn. 5 Cdo 42/2020) že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí, ktorý úrok súd žalobcovi priznal.
31. Ďalej súd z uplatneného nároku nepriznal žalobcovi ani nárok na zaplatenie sumy 24 eur ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (poplatky za odoslané upomienky). Poplatok za upomienky nemožno priznať žalobcovi ani sčasti, pretože svojou povahou sú tieto poplatky skrytou sankciou za to, že žalovaný je v omeškaní s platením ceny služieb. Nejde však o zákonné sankcie, ale o sankcie, ktoré môže mať iba zmluvnú povahu, a preto mali byť dohodnuté iba vo forme zmluvnej pokuty písomne, čo preukázateľne neboli, a preto sú neplatné. Z tohto dôvodu tieto poplatky žalobcovi nemožno priznať. Okrem toho účtovanie poplatku za upomienku považuje súd za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, keď postupca tým, že môže zaslať viacero upomienok, môže pre seba privodiť zisk v podobe uvedeného poplatku. Tento poplatok je paušálnym a nepredstavuje skutočné náklady na zaslanie upomienky, a preto ho nemožno považovať za príslušenstvo pohľadávky - náklady spojené s jej uplatnením, ale len za sankciu, ktorá však nie je platne písomne dohodnutá. Žalobca taktiež o skutočnej výške týchto nákladov nepredložil dôkaz a na preukázanie tohto svojho nároku dôkazy ani neoznačil. Predloženie sadzobníka poplatkov bez ďalšieho nepreukazuje dôvodnosť nároku. O dôkaznej povinnosti podľa ustanovení C.s.p. si žalobca zastúpený advokátom musel byť vedomý.
32. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, vzniklo žalobcovi právo popri dlžnej istine i právo na úhradu úroku z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 13.380,09 eur od 02.12.2020 do zaplatenia. Nakoľko uvedený vzťah medzi účastníkmi zmluvy bol posúdený ako občianskoprávny vzťah, i dojednania ohľadne úroku z omeškania sa musia spravovať občianskoprávnymi ustanoveniami, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., účinného v čase uzatvorenia právneho úkonu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase keď sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku predstavovala výšku 0,00 % a preto v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úroku z omeškania je 5,00 % ročne. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne t.j. v súlade s občianskoprávnymi predpismi upravujúcimi úrok z omeškania. Je zrejmé že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny v celkovej výške 13.380,09 eur, ktorú sumu súd žalobcovi priznal a keďže žalovaný je naďalej v omeškaní, uložil mu i povinnosť z tejto sumy zaplatiť úrok z omeškania od 02.12.2020, t.j. deň nasledujúci po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ako žiadal v žalobe. Súd žalobcovi však nepriznal úroky z omeškania z úrokov z úveru (nárok uplatnený ako úrok z omeškania od prvého dňa omeškania do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 106,59 eur), nakoľko nemožno priznať príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky. Ide o tzv. anatocizmus, na ktorý poukázal aj Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 35 Odo 101/2002, ktorý uviedol, "že Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Inak povedané, ani Obchodný ani Občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva.
33. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust,. § 232 ods. 3 C.s.p. Podľa § 232 ods.3 C.s.p, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
34. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný v sume 15.669,28 eur (istina vo výške 13.440,11 eur a zmluvný úrok vo výške 2.229,17 eur), čo predstavuje 93,44 % a žalovaný bol úspešný v zostávajúcej časti 1.100,55 eur (zmluvný úrok 969,96 eur, poplatky 24 eur a úrok z omeškania 106,59 eur), čo predstavuje 6,56 %. Čistý úspech žalobcu v spore tak predstavuje 86,88 % (po odčítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu), pričom podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.