Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/60/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: Q. Q., nar.: XX.XX.XXXX, trv. bytom V. XXXX/XX, Q. - W. proti žalovanému: Silicate World, s.r.o., so sídlom Maloveská 68, 984 01 Lučenec, IČO: 35 852 941, o zaplatenie sumy 2.500,-eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 10C/400/2015-58 z 22.09.2017 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.500,-eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 631, § 633 ods. 1, § 642 ods. 1, § 48 ods. 1, ods. 2, § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 84, § 85 ods. 2, § 87 OSP. Výrok o trovách konania ustanoveniami § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Najprv sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal s námietkou svojej miestnej nepríslušnosti vznesenej žalovaným, a to tak, že v zmysle § 84, § 85 ods. 2 a § 87 písm. f/ OSP v znení účinnom v čase podania žaloby si žalobca mohol vybrať, ktorý súd vec ako miestne príslušný prejedná, keďže ide o tzv. príslušnosť danú na výber. Žalobca podal žalobu na Okresný súd Q., ktorý si ako miestne príslušný zvolil. Námietka miestnej príslušnosti žalovaného bola preto vyhodnotená ako nedôvodná.

4. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.500,-eur a trov konania na základe skutočnosti, že dňa 06.05.2015 bola uzavretá Zmluva o dielo medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom, predmetom ktorej bola úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri výstavbe jednopodlažného rodinného domu typu bungalov, podľa projektu dodaného zhotoviteľom za celkovú cenu 55.583,-eur s DPH. Žalobca uhradil dohodnutú sumu vo výške 2.500,-eur, ktorá je predmetom tohto konania, ako prvú časť z celkovej sumy prostredníctvom V.. Túto úhradu žalobca preukázal podacím lístkom č. XXXXX zo dňa 06.05.2015. Dňa 28.07.2015 žalobca odstúpil od zmluvy zo dňa 06.05.2015 a požiadal o vrátenie sumy 2.500,-eur. Účinky odstúpenia od zmluvy nastali dňa 28.07.2015, teda v deň, kedy prejav vôle žalobcu odstúpiť od zmluvy bol doručený žalovanému, pričom súd pre úplnosť dodal, že odstúpenie od zmluvy bolo zo strany žalobcu doručené dňa 28.07.2015. Listinu prevzal E.. arch. U., ktorý za žalovaného jednal so žalobcom.

5. Strany sporu mali uzatvorenú zmluvu o dielo, ktorá okrem toho, že má v danom prípade spotrebiteľský charakter, umožňuje zákon ( § 642 ods. 1 ) od takejto zmluvy odstúpiť, aj keď si to strany vyslovene nedojednali. ( 48 ).

6. Nakoľko zákon v ustanovení § 642 uvádza, že objednávateľ (žalobca) môže od zmluvy odstúpiť až do momentu zhotovenia diela, pričom zhotovením toto právo zaniká, súd mal za to, že odstúpením od zmluvy došlo k zániku zmluvy o vykonanie diela ex tunc, pričom zákon určuje priame dôsledky odstúpenia od zmluvy, a to že v prvom rade je objednávateľ povinný zaplatiť sumu, ktorá pripadá na vykonané doterajšie práce, a to bez zreteľa na to, či z týchto prác má objednávateľ prospech a zároveň je povinný nahradiť zhotoviteľovi (žalovanému) účelne vynaložené náklady. Žalovaný žiadne nároky voči žalobcovi na práce vykonané do času podania žaloby počas konania si neuplatnil. Preto je žalovaný, ako dodávateľ povinný vrátiť žalobcovi prijaté plnenie vo výške 2.500,- eur.

7. Tento rozsudok odvolaním napadol žalovaný nestotožňujúc sa s názorom vysloveným súdom prvej inštancie. Z obsahu odvolania vyplýva, že podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal okolnosti prípadu a odignoroval dôkazy tu poukazujúc na čl. 7.3. zmluvy z predmetu sporu, ktorého výkladom sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, ďalej poukázal na znenie článku 13, body 13.06-13.08 zmluvy z predmetu sporu s tým, že z hľadiska financovania nemohlo ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ďalej, že nie je pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že sa žalovaný nezúčastnil pojednávania, na ktorom bolo rozhodnuté bez jeho ospravedlnia, tu poukazujúc na svoje podanie zo dňa 31.08.2017, v ktorom sa z pojednávania ospravedlnil a trval na zákonom postupe z dôvodu nerozhodnutia o ním vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti a ďalej, že súd prvej inštancie dôsledne neskúmal odstúpenie od zmluvy z predmetu sporu, za účelom čoho navrhuje vypočutie svedka E. arch. U.. Žalobcovi dňa 08.09.2017 zaslal vyčíslenie zmluvnej pokuty, čo bolo neskôr doručené aj súdu prvej inštancie. Opakovane zdôraznil, že súd prvej inštancie nerozhodol o ním vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Nasledovala kontra argumentácia strán sporu, jej bližší obsah vzhľadom na to, že do sporu nepriniesla žiadne nové svetlo, nebolo potrebné premietnuť do dôvodov tohto rozhodnutia.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 , preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní viazaný rozsahom ( § 379 a dôvodmi odvolania ( § 380 posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok, i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

13. Možno teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

14. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s obsahom podaného odvolania dopĺňa nižšie uvedené.

15. Pravdou je, že žalovaný pri svojom prvom procesnom úkone voči súdu prvej inštancie v tomto spore

- v odpore proti platobnému rozkazu (čl. 26) o.i. vzniesol i námietku miestnej nepríslušnosti súdu prvej inštancie. Následne správne súd prvej inštancie podľa stavu začatia konania žalovaným vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti bez vydania osobitného rozhodnutia vyhodnotil ako nedôvodnú, v konaní riadne pokračoval, a dôvody, ktoré ho k tomu záveru viedli, uviedol v bodoch 20. a 24. napadnutého rozsudku.

16. Ak nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie o vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti rozhodovať osobitným rozhodnutím, správny je i jeho postup, ak pristúpil k vykonaniu pojednávania, na ktorom meritórne rozhodol, a to bez prítomnosti žalovaného, tu postupujúc podľa § 180 CSP. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 22.09.2017 ( konkrétne čl. 55) vyplýva, že tak súd prvej inštancie učinil, keď po vyvolaní veci zistil, že žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu, že trvá na rozhodnutí o ním vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti, hoc v písomnom vyhotovení rozsudku mylne uviedol, že sa žalovaný neospravedlnil.

17. Pokiaľ ide o žalovaným v odvolacom konaní navrhnutý dôkaz výsluchom svedka Ing. arch. U., k tomu odvolací súd uvádza, že už v samotnom odpore proti platobnému rozkazu žalovaný namietal nedoručenie odstúpenia od zmluvy z predmetu sporu, no za tým účelom nenavrhol vykonať dokazovanie výsluchom vyššie uvedeného svedka, iba hmlisto uviedol, že všetky doklady o skutočnostiach ním uvedených, predloží súdu. Do momentu ukončenia dokazovania na súde prvej inštancie však tak neurobil. Je teda zrejmé, že v danom prípade nie sú kumulatívne splnené zákonné podmienky v zmysle § 384 ods. 2 na doplnenie dokazovania odvolacím súdom (a/ návrh strany na vykonanie dôkazu pred súdom prvej inštancie, b/ jeho nevykonanie súdom prvej inštancie, c/ návrh na jeho vykonanie v odvolacom konaní). Uvedený návrh nemožno hodnotiť ani ako novotu v odvolacom konaní, lebo ten by bol prípustný ako novota len za predpokladu, že by bol žalovaný bezpochyby preukázal, že ho bez svojej viny nemohol v doterajšom konaní použiť. Tento predpoklad však žalovaný úspešne nesplnil, dôsledkom čoho je jeho diskvalifikácia v odvolacom konaní (§ 366 . Na čl. 6 spisu sa nachádza odstúpenie od zmluvy podpísané Ing. arch. U., ako to ustálil i súd prvej inštancie.

18. Odvolací súd poukazuje, že z ustanovenia § 642 ods. 1 totiž vyplýva, že až do zhotovenia veci môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Právo objednávateľa (žalobcu) od zmluvy o dielo odstúpiť (a to aj bez uvedenia dôvodu) je teda zákonným právom účastníka tohto záväzkového vzťahu vystupujúceho na strane objednávateľa, ku uplatneniu ktorého žalobca v súdenom spore aj pristúpil, pričom žalovaný naproti tomu nijakým spôsobom nepreukázal, aký rozsah prác vykonal, resp. aké náklady na vykonanie diela vynaložil. Uvedené atribúty nespĺňa ani žalovaným vyčíslená zmluvná pokuta na ťarchu žalobcu. Okrem toho, súd prvej inštancie svoj záver o kvalifikovanom a účinnom odstúpení od zmluvy z predmetu sporu, ktorá je bezpochyby spotrebiteľskou zmluvou, nezaložil na neprijateľnosti zmluvných dojednaní v nej obsiahnutých, preto ani táto odvolacia námietka žalovaného neobstojí.

19. Potom správnemu výroku vo veci samej zodpovedá i správny výrok o trovách konania.

20. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 .

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).