Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/128/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému A. G., nar. XX.XX.XXXX v J., okres J., trvale bytom G. XXX, okres E. A. nad K., t. č. vo väzbe v inej trestnej veci v Ústave na výkon väzby Ilava, pre trestný čin zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písm. b), odsek 4 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22. júna 2018 pod sp. zn. 15T/1/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 17. januára 2019 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného A. G. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22. júna 2018 pod sp. zn. 15T/1/2018 bol obžalovaný A. G., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania trestného činu zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písm. b), odsek 4 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 01.01.2018 v čase okolo 02:00 hodine na parkovisku medzi autobusovou stanicou a OD Lidl v E. A. nad K. odcudzil osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia Combi, zelenej farby, r.v.1996, VIN:J EČV: E tým spôsobom, že murársku šnúrku, ktorú si vopred zadovážil, pretiahol cez tesnenie ľavých predných dverí, pričom následne potiahol murársku šnúrku smerom hore, a následne odišiel do obce G., čím tak spôsobil poškodenému B. F., škodu vo výške 400,- Eur, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T 157/16 zo dňa 12.12.2017, právoplatného dňa 13.12.2017 odsúdený za zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona.

Za to bol odsúdený podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 5 Tr. zákona, § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona za použitia § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 4 (štyri) mesiace, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. V adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenému B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, okres E. A. nad K. v sume -400,- Eur.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal obžalovaný A. G. ihneď po jeho vyhlásení odvolanie proti výroku o treste. V písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajcu uviedol, že odvolaním napáda iba výrok u uloženom nepodmienečnom treste odňatia slobody, ktorý je neprimerane prísnym trestom vzhľadom na celkové okolnosti prípadu, jeho osobu a vykonané dôkazy, keď prvostupňový súd nedostatočne zohľadnil jeho vyhlásenie o uznaní viny. Súd prvého stupňa dostatočne nezohľadnil poľahčujúce okolnosti v pomere 2:0 k priťažujúcim okolnostiam. Na ďalšiu poľahčujúcu okolnosť - jeho vek blízky mladistvému súd prvého stupňa neprihliadol. Nemenej

významným faktom je aj skutočnosť, že vo výkone trestu ešte nebol. Prvostupňový súd mohol u neho mimoriadne znížiť trest aj postupom podľa § 39 odsek 1 Tr. zákona, kedy by bol takto uložený trest na úrovni 2 rokov či mierne nad 2 roky zákonným aj spravodlivým. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o treste zrušil a uložil mu ešte miernejší trest odňatia slobody.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sa k písomným dôvodom odvolania obžalovaného vyjadrila tak, že napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za správny a zákonný. S odvolacími argumentmi obžalovaného sa nemôže stotožniť. Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d) Tr. zákona, t. j. vek obžalovaného blízky mladistvému podľa jej názoru nie je možné uznať a pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek 1 Tr. zákona tak, ako sa domáhal obžalovaný podľa jej názoru tiež nie sú dostatočne splnené zákonné podmienky a pre to prvostupňový súd, ktorý mimoriadne znížil trest obžalovanému analogicky podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona postupoval správne. Uložený trest obžalovanému vo výmere 4 roky a 4 mesiace považuje ešte za mimoriadne zhovievavý a preto navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry uviedla, že napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch považuje za správny a zákonný a navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázal na písomné dôvody odvolania, okolnosti prípadu, kedy hodnota odcudzenej veci nebola vysoká a nikoho tým obžalovaný neohrozil. Poukázal tiež na vek obžalovaného, ktorý bol blízky veku mladistvého ako i skutočnosť, že doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Navrhol odvolaniu vyhovieť a obžalovanému uložiť miernejší trest za použitia ustanovenia § 39 odsek 1 Tr. zákona.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa stotožňuje vo všetkom, čo uviedol jeho obhajca právom konečného návrhu a dodal, že ľutuje spáchanie žalovanej trestnej činnosti s tým, že sa to už nebude opakovať.

Podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd preskúmal v intenciách § 317 odseku 1 Tr. poriadku napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo právoplatne prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku o vine, uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným zo spáchania trestného činu zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písm. b), odsek 4 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona , pretože tento svojím konaním popísaným v skutku naplnil všetky štyri zákonné formálne znaky citovaného trestného činu. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe okresného súdu výroku o vine predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. G., hoci bolo podané včas, nie je dôvodné.

Je potrebné uviesť, že pri ukladaní trestu obžalovanému prvostupňový súd (na rozdiel od názoru obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania) správne prihliadol na všetky dôležité skutočnosti a zásady, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ale i generálnu a individuálnu prevenciu. Na jednej strane je možné sa stotožniť s odvolacími námietkami obžalovaného v tom, že sa trestnej činnosti (formálne) dopustil vo veku blízkom mladistvom, ale súd prvého stupňa správne túto poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d) Tr. zákona aj podľa názoru odvolacieho súdu obžalovanému (mechanicky) nepriznal, pretože neboli u obžalovaného celkom splnené zákonné podmienky pre jej priznanie. U obžalovaného v posudzovanom prípade nešlo o spáchanie trestnej činnosti po prvýkrát,

ale trestnej činnosti sa dopustil opakovane (už po tretíkrát) po tom, čo už bol odsúdený aj pre závažnú úmyselnú násilnú trestnú činnosť (lúpež) a bola mu daná príležitosť k tomu, aby preukázal, že je schopný nepokračovať v páchaní trestnej činnosti uložením výchovných trestov odňatia slobody, nespojených s jeho bezprostredným výkonom, pričom u obžalovaného jeho vek nemal preukázateľne vplyv na jeho rozumovú a vôľovú spôsobilosť. Prvostupňový súd správne priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, t. j. priznanie sa obžalovaného s prejavom účinnej ľútosti, ktorej bolo možné ešte uveriť. Nesprávne však súd prvého stupňa priznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, t. j. napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a súdu. Je síce pravdou, že obžalovaný urobil vyhlásenie o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku, ktoré aj po splnení zákonných podmienok bolo prijaté, avšak súd prvého stupňa túto skutočnosť už zohľadnil pri aplikácii moderačného oprávnenia podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam, čo je možné v súlade s existujúcou platnou judikatúrou a ustálenou súdnou praxou. Aj napriek tomu však odvolací súd uvádza, že u obžalovaného v konečnom dôsledku by náprava tohto pochybenia nemala relevantný vplyv na existenciu prevažujúcich poľahčujúcich okolností pri neexistencii priťažujúcich okolností. U obžalovaného prvostupňový súd však správne aplikoval ustanovenie § 38 odsek 5 Tr. zákona, keďže obžalovaný opätovne spáchal zločin, čo malo za následok zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/2 potom, čo primárne súd upravil hornú hranicu trestnej sadzby jej znížením o 1/3 postupom podľa odseku 8 ustanovenia § 38 Tr. zákona. Obžalovanému mal byť pre to ukladaný trest odňatia slobody v zákonnej konečnej upravenej sadzbe trestu odňatia slobody od 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov do 8 rokov. V posudzovanom prípade potom súd prvého stupňa správne použil aj ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu (5 rokov a 6 mesiacov) postupom podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam. Ani odvolací súd nezistil žiaden relevantný dôvod k tomu, aby nebolo možné toto moderačné oprávnenie u obžalovaného aplikovať. Pokiaľ sa však obžalovaný domáhal aplikácie moderačného oprávnenia, t. j. mimoriadneho zníženia trestu podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Tr. zákona so zákonnými limitmi podľa § 39 odsek 3 písm. e) Tr. zákona, v rámci ktorého by do úvahy pripadalo aj uloženie trestu odňatia slobody bezprostredne nespojeného s jeho výkonom, ani odvolací súd nie je toho názoru, že v posudzovanom prípade u obžalovaného existujú relevantné a zákonné dôvody pre jeho aplikáciu, a to s už poukazom na osobu obžalovaného a jeho opakovane páchanú trestnú činnosť v krátkom čase. Trest vymeraný a uložený súdom prvého stupňa obžalovanému v napadnutom rozsudku je v intenciách § 39 odseku 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam a je dostatočný aj naplniť účel trestu v zmysle § 34 Tr. zákona a teda napĺňa individuálno-preventívny účinok a s ním spojený generálno-preventívny účinok. Takto uložený trest obžalovanému je spôsobilý relevantne výchovne pôsobiť nielen na samotného obžalovaného ale aj na ostatných členov spoločnosti, aby sa tak vyvarovali páchaniu trestnej činnosti a je i dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia protiprávneho konania obžalovaným. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal predmetný žalovaný skutok krátko po začatí plynutia určenej skúšobnej doby v inej jeho trestnej veci (Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/157/2016), ustanovenie § 49 odsek 2 Tr. zákona bráni uloženiu výchovného trestu odňatia slobody, t. j. nespojeného s bezprostredným jeho výkonom v posudzovanej trestnej veci.

Na podklade vyššie uvedených skutočností odvolanie obžalovaného A. G. odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.