Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/90/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Marcely Malatkej na verejnom zasadnutí konanom 17. januára 2019 prejednal odvolanie podané prokurátorom proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/74/2018 z 2.10.2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/74/2018 zo dňa 2.10.2018, v časti: vo výroku o treste odňatia slobody.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine a treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/74/2018 zo dňa 2.10.2018,

obžalovaného Y. M., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom E., H. V. č. XXX/X, živnostník, slobodný, na slobode,

o d s u d z u j e

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák. na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp.zn. 6T/74/2018 z 2.10.2018 bol obžalovaný Y. M. uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., na skutkovom základe, že:

dňa 11.10.2017 v čase okolo 05.45 hodine viedol osobné motorové vozidlo značky ŠKODA OCTAVIA, evidenčné číslo NO 200 AO po ceste číslo I/78, a to smerom od mesta Námestovo na obec Oravská Jasenica, okres Námestovo, pričom keď sa nachádzal v kilometri 20,200, v blízkosti „Rybárskeho domu“, v rovnom úseku cesty, prešiel s vozidlom do protismerného jazdného pruhu, v ktorom sa v danom čase pohybovalo osobné motorové vozidlo značky SUZUKI SWIFT, evidenčné číslo NO ADIKA, ktoré v smere od obce Oravská Jasenica na mesto Námestovo viedla vodička R. F., narodená XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidiel, pri ktorej spolujazdkyňa vo vozidle SUZUKI poškodená U. M., narodená XX.XX.XXXX utrpela úrazovo-krvácivý šok v dôsledku kompresívnych poranení hrudníka, brucha a lebky, so zlomeninami skeletu hrudného koša a spodiny lebky, zlomeninou hrudnej chrbtice, trhlinou srdcovnice, trhlinami pľúc, trhlinami pečene a krvácaním do hrudnej a brušnej dutiny, čo bolo bezprostrednou príčinou jej smrti, vodička vozidla SUZUKI poškodená R. F., narodená XX.XX.XXXX utrpela direktnú zlomeninu tela stehennej kosti vľavo s posunom kostných úlomkov, pomliaždenie a krvný výron stehna vľavo, zlomeninu tela ramennej kosti vpravo s posunom kostných úlomkov, pomliaždenie vretenného nervu vpravo pri zlomenine tela ramennej kosti, pomliaždenie mozgu v spánkovej záhlavnej oblasti obojstranne s počínajúcim opuchom mozgu, zlomeninu IV.-X. rebra vpravo, pomliaždenie pľúc v oblasti stredného laloka vpravo a dolného laloka vľavo, zlomeninu kľúčnej kosti vľavo s posunom kostných úlomkov, zlomeninu oblúka 4.-5. krčného stavca bez posunu kostných úlomkov, trieštivú zlomeninu členkovej kosti vľavo bez posunu kostných úlomkov, pomliaždenie brušnej steny a pomliaždenie pečene s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života minimálne 7 mesiacov, spolujazdec vo vozidle ŠKODA OCTAVIA poškodený U. M., narodený XX.XX.XXXX utrpel zadné vykĺbenie ľavého bedrového kĺbu s čiastočným ochrnutím sedacieho nervu, trieštivú - viacúlomkovú zlomeninu hlavice stehennej kosti vľavo s jedným väčším a viacerými menšími kostnými úlomkami posunutými do kĺbovej štrbiny a aj mimo ľavý bedrový kĺb, zlomeninu I. rebra vpravo vzadu vedľa chrbtice, viacpočetné rezné rany tváre s maximom v oblasti nosa, hornej a dolnej pery úst, tržnú ranu na čele a v oblasti ľavého líca a otras mozgu ľahkého stupňa s dobou liečenia a práceneschopnosti minimálne 5 mesiacov, čím svojím konaním ako vodič porušil § 3 odsek 1, 2 písmeno a), § 9 odsek 1, § 16 odsek 1 Zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 37 písm. h), § 36 písm. j), l), Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 rokov.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného, čo do výroku o treste. Na rozdiel od súdu prvého stupňa je toho názoru, že nedostatok vodičských skúseností by nemal byť vyhodnocovaný v prospech obžalovaného. Mal za to, že práve nedostatok vodičskej praxe, ktorý si obžalovaný musel uvedomovať, mal u obžalovaného viesť k zvýšenej pozornosti a opatrnosti pri vedení motorového vozidla. V danom prípade treba brať do úvahy skutočnosť, že predmetná dopravná nehoda sa stala na prehľadnom, rovnom úseku cesty, kde v ranných hodinách je zvýšená cestná premávka. Za danej situácie obžalovaný, podľa výpovede svedkyne poškodenej R. F., ktorá viedla oproti idúce vozidlo, vykonal predbiehací manéver, zaradil sa pred predbiehané vozidlo a následne prešiel s vozidlom do protismeru, kde došlo k zrážke. V kontexte s touto svedeckou výpoveďou znalec z odboru dopravy konštatoval, že ak vodič vykonával zaradenie do jazdného pruhu a následne vyrovnanie do jazdného pruhu veľmi prudko, je možné, že tým vyvolal smerovú nestabilitu vozidla, jeho balansovanie a prejdenie do protismeru. Keby zmenu smeru jazdy spojenú s predchádzacím úkonom vykonával plynulo, dokázal by bezpečne jazdiť vo svojom jazdnom pruhu. Tu mal prokurátor za to, že práve pri nedostatku vodičských skúseností, uvedená technika jazdy, kedy neskúsený vodič predbieha pred ním idúce vozidlo v čase, v podstate, rannej špičky, na úseku medzi obcami, bola nezodpovedná a bola jedinou príčinou vzniku tragickej dopravnej nehody, pri ktorej došlo k usmrteniu jednej osoby a u dvoch osôb k vzniku ťažkých ujm na zdraví. Je nesporné, že žiaden trest neodstráni a nezmierni tragický následok, ktorý nastal pri predmetnej dopravnej nehode, avšak podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby nezodpovedá zásadám generálnej, ako ani individuálnej prevencie pri ukladaní trestov. V tejto súvislosti taktiež poukázal na skutočnosť, že zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, okrem iného, vyplýva, že zranenia, ktoré utrpeli poškodení pri predmetnej dopravnej nehode, môžu zanechať aj trvalé následky, kde rovnako možno u oboch predpokladať sťažené spoločenské uplatnenie, resp. zníženie pracovnej schopnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd v danej veci zrušil odvolaním napadnutý výrok o treste a súčasne uložil obžalovanému primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením obžalovaného pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v polovici zákonom stanovej trestnej sadzby.

Obžalovaný Y. M. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že toto len stručne reaguje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Pravdou je, že napadnutý rozsudok sa s otázkou trestu vo vzťahu k výroku o vine vysporiadal rozsiahlejšie. Podané odvolanie nedokáže túto argumentáciu v ničom vyvrátiť, je len ponukou vlastného názoru a pohľadu na vec. To je samozrejme právom strany v konaní, no nemôže byť z toho vyvodzovaná nesprávnosť myšlienkového postupu súdu a jeho následného rozhodnutia vo veci. Súd sa, na rozdiel od tvrdení okresného prokurátora v podanom odvolaní, neobmedzil len na jeho nedostatok vodičských skúseností. Vyhodnocoval a posudzoval jeho osobu veľmi komplexne - aj vo vzťahu k registru priestupkov, registru trestov a jeho pracovnému a občianskemu životu. Je tomu presne naopak, ako uvádza okresný prokurátor v podanom odvolaní - súd zvažoval všetky roviny generálnej aj individuálnej prevencie pri ukladaní trestu. V podanom odvolaní je nosná argumentácia postavená na jednom tvrdení, ktoré zaznelo v prípravnom konaní. Ide o tvrdenie o jeho údajnom predbiehaní iného vozidla. Pravdou však je to, že on žiadne vozidlo pred vznikom kolíznej situácie nepredbiehal - vypovedal takto aj ako svedok, aj ako obvinený. Išiel rýchlosťou o 5 až 15 km/h (podľa znaleckého posudku Ing. Rabčana) nižšou ako bola najvyššia povolená rýchlosť v danom úseku. Pri takejto rýchlosti sa na takomto úseku nepredbiehajú vozidlá. O tom, že nepredbiehal vozidlo, svedčí aj výpoveď nezaujatého svedka - záchranára U. V. (výsluch zo dňa 12.1.2018, str. 4 zápisnice). Nikoho nepredbiehal a ani za ním v blízkosti nešlo žiadne vozidlo (hoci išiel takou rýchlosťou, ako už uvádzal). Napriek tomu, že dôkazne nie je ustálené jeho údajné predbiehanie iného vozidla, podané odvolanie z neho robí skutočnosť, na ktorej sa snaží navyše usvedčiť súd z nesprávnej úvahy pri ukladaní trestu, teda jeho výmery. Vzhľadom na uvedené mal za to, že podané odvolanie nedokáže odôvodniť nesprávnosť napadnutého rozsudku, a preto navrhol, aby odvolací súd toto odvolanie uznesením v zmysle ust. § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor uviedol, že odvolanie smeruje len do výroku o treste odňatia slobody. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o treste podľa § 322 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, navrhol, aby krajský súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel tak, ako bol uložený okresným súdom. Splnomocnenec poškodeného JUDr. Pavel Labáth sa pripojil k návrhu prokurátora k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému. Pokiaľ ide o náhradu škody, čiastočne bola realizovaná z povinného zmluvného poistenia vozidla obžalovaného. Pokiaľ ide o ostatné nároky, tie budú uplatňovať v civilnom konaní. Obhajca v súlade s písomným vyjadrením k odvolaniu prokurátora navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. Rozsudok okresného súdu vo výroku o treste považuje za správny a zákonný. Ide o správny prienik medzi potrebou potrestania páchateľa trestného činu, ale aj individuálnymi charakteristikami tohto prípadu, kedy ide o mladého človeka, ktorý nehazardoval, nesprával sa pohrdlivo, akurát nemal dostatočný čas na to, aby si osvojil všetky zručnosti, ktoré musí mať vodič vozidla, aby takáto situácia nenastala.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por. zistil, že odvolanie bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por. Odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1 Tr. por., obsah odvolania spĺňa náležitosti podľa § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. K výroku o vine

Treba stručne pripomenúť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom Námestovo konanom 2.10.2018 urobil vyhlásenie o priznaní viny k súdenému skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. (č.l. 402 spisu), čím sa vzdal práva na prerokovanie svojej veci pred nestranným a nezávislým súdom na hlavnom pojednávaní v časti prieskumu správnosti skutkových zistení obžaloby. Uvedeným vyhlásením obžalovaný súčasne prejavil súhlas, že mu súd uloží trest bez dokazovania viny. Logickým dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, bol aj ďalší postup súdu, keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd ako súd odvolací preskúmavať, zasahovať, meniť či spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa prezentované vo výroku o vine v napadnutom rozsudku.

Krajský súd bol však povinný preskúmať zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného. V tomto smere nezistil odvolací súd žiadne pochybenia.

K výroku o treste

Pri rešpektovaní obmedzeného revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. sa predmetom odvolacieho prieskumu stal výrok súdu prvého stupňa o treste odňatia slobody uloženom obžalovanému Y. M..

Krajský súd sa po preskúmaní obsahu spisu nestotožnil so záverom okresného súdu, pokiaľ ide o druh a výmeru trestu, ktorý za súdenú trestnú činnosť uložil obžalovanému a osvojil si argumenty prokurátora o neprimeranosti uloženého trestu okresným súdom z hľadiska jeho prísnosti.

Pokiaľ sa prokurátor vo svojom odvolaní podanom v neprospech obžalovaného domáhal u obžalovaného uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody, krajský súd sa s takýmto návrhom stotožnil. Odvolací argument prokurátora, že prvostupňový súd nepostupoval pri ukladaní trestov správne a v súlade s ustanovením § 34 Tr. zák., je dôvodný.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo

b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

V okolnostiach danej veci krajský súd považuje trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu síce za trest uložený obžalovanému v rámci zákonnej sadzby, avšak so zreteľom na spôsob spáchania činu a jeho následok, za trest neprimerane mierny. Záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu. Z toho vyplýva, že keď bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivým je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste. Pri rešpektovaní uvedených princípov krajský súd považoval trest odňatia slobody uložený obžalovanému Y. M. rozsudkom súdu prvého stupňa vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za neprimeraný, a preto v tejto časti musel vyhovieť odvolacej požiadavke prokurátora. Je nepochybné, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život a doteraz sa nedopustil žiadneho trestného činu, ani priestupku, a to ani na úseku dopravy. Obžalovaný sa k spáchanému trestnému činu priznal, svoje konanie úprimne oľutoval. Na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o priznaní viny k súdenému skutku Je tiež nepochybné, že proti obžalovanému je vedené trestné konanie pre nedbanlivostné trestné činy. Podľa názoru krajského súdu pri posudzovaní všetkých skutočností rozhodujúcich pre ukladanie druhu a výmery trestu nemožno v okolnostiach prípadu favorizovať len poľahčujúce okolnosti na strane obžalovaného, ale treba v rovnováhe vyhodnotiť všetky skutočnosti, na podklade ktorých súd rozhoduje o druhu a výmere trestu. Súd prvého stupňa nedocenil najmä spôsob spáchania činu a jeho neodstrániteľný následok - smrť poškodenej U. M. a ťažké ujmy na zdraví u poškodených R. F. a U. M.. Aj pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu je potrebné posúdiť všetky okolnosti skutkového charakteru v prejednávanej veci. V tejto súvislosti považuje krajský súd za významné poukázať na závery Ing. Jána Rabčana - znalca z odboru doprava cestná, ktorý v znaleckom posudku konštatoval, že k dopravnej nehode došlo tak, že vodič vozidla Octavia (obžalovaný) prešiel do protismerného jazdného pruhu, kde prednou časťou vozidla narazil do prednej ľavej časti vozidla Suzuki, ktoré viedla vodička R. F. smerom na obec Námestovo a v mieste zrážky sa nachádzala v jazdnom pruhu určenom pre jazdu smerom na Námestovo. Znalec doslova odpovedal, že spôsob smerového vedenia vozidla Suzuki možno považovať z technického hľadiska za správny. Vodička viedla vozidlo úsekom, kde je maximálna dovolená rýchlosť 90 km/hod, čiže keď v čase zrážky malo vozidlo Suzuki rýchlosť cca 70 až 80 km/hod., jazdila rýchlosťou o 10 až 20 km/hod nižšou, ako je maximálna dovolená rýchlosť v úseku. Z analýzy vyplynulo, že vodička mohla kolíznu situáciu rozpoznať a na pohyb vozidla Octavia reagovať v čase 0,5 s pred zrážkou. V tomto čase už nemala možnosť vykonať nejaký úkon, aby dokázala kolíznu situáciu odvrátiť. Čas 0,5 s je kratší ako priemerný reakčný čas vodiča, ktorý priamo sleduje objekt. V technike jazdy vodičky vozidla Suzuki neboli zistené nesprávne prvky. Vodička vozidla Suzuki nemala žiadnu možnosť z technického hľadiska zabrániť zrážke.

Naproti tomu bolo zistené a znalecky preukázané, že ak by obžalovaný viedol vozidlo svojim jazdným pruhom, potom by ku zrážke nedošlo. Znalec k obrane obžalovaného, že počas jazdy dostal balans, konštatoval, že na vozidle nebola zistená žiadna technická závada, ktorá by mohla vyvolať nestabilitu vozidla Octavia a jeho balansovanie. Neboli zistené ani žiadne nečistoty, nerovnosti, výtlky na vozovke, ktoré by mohli spôsobiť balans vozidla. Prípadná smerová nestabilita mohla byť vyvolaná len konaním vodiča Octavia (t.j. obžalovaného), napr. natáčaním volantu. Znalec v uvedených súvislostiach tiež uviedol, že sa nedá vylúčiť zakývanie vozidla, ktoré aj vzhľadom na vek, skúsenosti vodiča následne viedlo k prejdeniu do protismeru. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prokurátora, že nedostatok vodičských skúseností nemal byť vyhodnocovaný v prospech obžalovaného. Aj odvolací súd je toho názoru, že samotný obžalovaný si mal byť vedomý toho, že je držiteľom vodičského oprávnenia krátko (podľa svojich tvrdení vodičský preukaz mal pred nehodou cca 6 týždňov a najazdil 1000 km), a teda si mal byť vedomý toho, že prejsť uvedený úsek (aj keď išlo o prehľadný rovný úsek cesty) za daných podmienok (povrch vozovky bol mokrý), v skorých ranných hodinách v čase o 05.45 hod., keď je znížená viditeľnosť (v čase nehody bolo šero, rozvidnievalo sa), s malými vodičskými skúsenosťami, sa môže stať nebezpečným nielen pre neho, najmä však pre ostatných účastníkov cestnej premávky. Obžalovaný tak svojím nezodpovedným konaním, keď bezdôvodne a nelogicky v rovnom úseku cesty s vozidlom prešiel do protismerného jazdného pruhu, v ktorom sa v tom čase pohybovalo osobné motorové vozidlo Suzuki, vystavil účastníkov cestnej premávky ohrozeniu na zdraví a živote. V konečnom dôsledku spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k usmrteniu jednej osoby a k vzniku ťažkej ujmy na zdraví u dvoch osôb.

Krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa zistil, že na strane obžalovaného existujú poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), l) Tr. zák. a jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák.

Pri prevahe poľahčujúcich okolností bolo potrebné upraviť trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., t.j. znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a krajský súd mal možnosť uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v rozpätí od 2 rokov až 4 rokov. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s odvolacími argumentmi prokurátora, že u obžalovaného je potrebné zvýšiť účinnosť trestu v záujme dosiahnutia jeho účelu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.), a preto uložil obžalovanému prísnejší trest, pokiaľ ide o jeho druh, keď podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné prevýchovu obžalovaného zabezpečovať výkonom trestu vo forme nepodmienečného odsúdenia.

Po zvážení všetkých okolností potom krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/74/2018 z 2.10.2018 v časti výroku o treste a sám s poukazom na § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine a výroku o treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel rozsudku súdu prvého stupňa uložil obžalovanému podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Po splnení podmienok stanovených § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. krajský súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Takto uložený trest spolu s trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 5 rokov, t.j. v polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, považuje krajský súd za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie. Podľa názoru krajského súdu uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v kombinácii s trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, ktorý patrí k najúčinnejším prostriedkom ochrany bezpečnosti cestnej premávky, splní účel trestu vymedzený v ustanovení § 34 Tr. zák. Netreba zabúdať ani na to, že aj trest zákazu činnosti má generálne preventívny aspekt.

Na záver treba uviesť, že vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni aj v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.