Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-15C/207/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v spore žalobcu : H. - U. L., H..U.., J. G. Č.. X, X., N.: XXXXXXXX, proti žalovanému: N.. J. V., B.. XX.X.XXXX, X. I. X, W., o zaplatenie 172,80 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 83,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 83,90 eur od 4.4.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 2,90 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu 18.6.2013, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 172,80 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 29.3.2013 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že dňa 7.8.2012 došlo k zatečeniu vody z prasknutej pancierovej hadičky v byte žalovaného na 6. posch. na Levočskej č. 1 v Košiciach do bytu jeho suseda na 4. poschodí N.. Š. - poisteného žalobcu, kedy pretekajúca voda poškodila maľovku v kuchyni, kúpeľni, obývačke a spálni, došlo aj k zatečeniu elektrickej inštalácie, čím vznikla škoda v byte poisteného. Žalobca poskytol poškodenému poistné plnenie dňa 11.9.2012 vo výške 193,27 eur a uplatnil si od žalovaného náhradu škody v sume 172,80 eur s prísl. v zmysle § 813 ods. 1 OZ, keďže na neho prešlo toto právo výplatou poisteného plnenia, s poukazom na ust. §§ 415, 420 a 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný neuhradil vymáhanú čiastku.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil z dôvodu, že pancierová hadička v jeho byte, ktorá spôsobila vznik škody na majetku suseda, patrí do súboru zariadenia domácnosti, na ktorý sa vzťahuje jeho poistenie zodpovednosti za spôsobenú škodu podľa poistnej zmluvy č. 033099398, uzavretej so žalobcom v r. 1993, preto mal žalobca uhradiť za neho škodu poškodenému z tejto poistnej zmluvy.

3. Tunajší súd medzitýmnym rozsudkom zo dňa 17.9.2014 rozhodol v zmysle ust. § 152 ods. 2 O.s.p. o základe nároku tak, že tento je opodstatnený. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca plnil poškodenému N.. Š. Š. na základe zmluvy č. 7101045260 o poistení domácnosti pre prípad poškodenia alebo zničenia vecí živelnou udalosťou. Za rozhodujúce považoval súd vzhľadom na obranu žalovaného posúdenie, či podľa zmluvy o poistení domácnosti č. 033099398 zo dňa 21.3.1994, uzavretej medzi predchodcom žalobcu (Slov. poisťovňou) a žalovaným, je žalobný nárok opodstatnený vzhľadom na dohodnuté poistné podmienky, platné pre združené poistenie domácnosti žalovaného. Z obsahu zmluvy o poistení domácnosti č. 033099398 zistil, že účastníci uzavreli základné poistenie, t.j. poistenie súboru zariadenia domácnosti v byte na Levočskej 1 v Košiciach, pre ktoré platí zmluvné dojednanie v bode I. Hornú hranicu plnenia dojednali na poistnú sumu 300.000,- Sk, so sadzbou poisteného 352,- Sk

ročne. K základnému poisteniu strany nedojednali ďalšie doplnkové poistenie, uvedené pod bodom II. a nasl. zmluvy. Posudzoval obsah poistných podmienok pre združené poistenie domácnosti bodom I. a pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že účastníci uzavreli typ poistenia 1, podľa ktorého v bode I. poistenie sa týka súboru zariadenia domácnosti v označenom byte, teda poistený bol byt a v ňom sa nachádzajúce zariadenie domácnosti a to aj pre prípad poškodenia vodou z vodovodných zariadení, nie veci a majetok iných osôb. Pod bodom I. d/ združeného poistenia domácnosti I. zmluva nezahŕňala o.i. plnenie za poistnú udalosť z poistenia zodpovednosti za škody vyplývajúcej z vlastníctva nehnuteľnosti. Poistná zmluva č. 033099398 z r. 1994 na poistenie domácnosti žalovaného sa nevzťahuje na škodu spôsobenú inému, (t.j. susedovi), ale len na poistenú vec, t.j. na súbor zariadenia domácnosti v byte žalovaného. Uvedená poistná zmluva zabezpečovala žalovanému právo na náhradu škody, ktorú spôsobil on sám alebo osoby bývajúce s ním v poistenom byte pri užívaní zariadenia domácnosti, na poistenej veci. Za mylný označil názor žalovaného, že sa poistenie z predmetnej poistnej zmluvy vzťahuje aj na poistnú udalosť, keď škoda bol spôsobená inému, alebo veci iného ako žalovaného. Súd konštatoval, že príslušná pancierová hadička, ktorou má žalovaný privedenú TÚV do batérii od rozvodu TÚV v šachte bytového domu, nie je súčasťou bytového domu (nezničí sa odobratím od hlavnej veci - batérie), ale je príslušenstvom veci, ktorá sa užíva s hlavnou vecou (v byte žalovaného). Vodovodná batéria spolu s pancierovou hadičkou patria do súboru zariadenia domácnosti v byte žalovaného, ale z predmetnej poistnej zmluvy by žalovanému vzniklo právo na plnenie iba vtedy, ak by poistnou udalosťou došlo k poškodeniu súboru zariadenia jeho domácnosti. Teda poistenie dohodnuté poistnou zmluvou č. 033099398 nie je možné použiť na úhradu regresného nároku poisťovne voči nemu.

4. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 13.4.2016 sp. zn. 9Co 47/2015 potvrdil napadnutý rozsudok, keďže ho považoval za vecne správny vzhľadom na to, že v poistení domácnosti žalovaného poistnou zmluvou č. 033099398 z r. 1994 sa nedohodlo poistenie pre prípad zodpovednosti žalovaného alebo jeho členov domácnosti za škodu spôsobenú inému, t.j. susedovi, ale naopak poistenie vecí a poistné plnenie pre prípad škody spôsobenej na veciach, patriacich do súboru domácnosti žalovaného. Podľa odvolacieho súdu v tomto prípade nie je podstatné, čoho príslušenstvom je pancierová hadička, či je súčasťou domácnosti žalovaného ako príslušenstvo jeho vodovodnej batérie v byte, alebo prívodnej hadice TÚV, umiestnenej v šachte bytového domu ako jej príslušenstvo. Pancierová hadička je príslušenstvom veci, spájajúcim prívodnú hadicu TÚV a batériu v byte žalovaného a slúži popri veci hlavnej. Správny je teda záver, že poistná zmluva neobsahuje poistenie zodpovednosti z vlastníctva nehnuteľnosti, bytu. Pokiaľ žalovaný neuzavrel iný typ poistenia, než preskúmavanú zmluvu č. 033099398, vystavil sa nebezpečenstvu zodpovednosti za škodu spôsobenú tretím osobám, vyplývajúcim z užívania bytu, teda aj vody a jej prívodu do svojho bytu. Pokiaľ je žalovaný nájomcom bytu, (zo spisu iné nevyplýva) alebo vlastníkom bytu, udržiavanie bytu v bezpečnom stave, t. j. takom, aby pri jeho užívaní nevznikla ujma tretím osobám, je jeho zodpovednosťou. Ak pri takomto užívaní bytu dôjde ku škode, ktorú uhradí poisťovateľ poistenému, možno chápať regresný nárok žalobcu za opodstatnený aj podľa § 415 OZ. Opakovane odvolací súd pripomenul, že z poistnej zmluvy č. 033099398 vyplýva, že poistenie uzavreli jej účastníci ako základné poistenie, bez doplnkového poistenia. Podľa poistných podmienok združeného poistenia domácnosti, v bode I. d/ pre poistenie zodpovednosti za škodu príslušníkov domácnosti platí, že poisťuje sa okruh poistených vecí nachádzajúci sa v domácnosti žalovaného a týka sa poistných udalostí v byte žalovaného, nie veci a majetku iných osôb. Na základe poistnej zmluvy č. 7101045260 o poistení domácnosti pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou, pre prípad krádeže ako aj poistenia zodpovednosti za škodu, ktorú uzavrel žalobca s poisteným N.. Š., bol žalobca povinný poskytnúť poistné plnenie v dojednanom rozsahu v prípade zmluvne dojednanej predpokladanej poistnej udalosti, potom tomu zodpovedá oprávnenie žalovaného uzavrieť taký typ poistenia, ktorý by pokryl riziko jeho zodpovednosti užívateľa, čo sa v danom prípade nestalo. Preto ak došlo k zatečeniu vody od vodomeru ku kúpeľňovej batérii žalovanému a následne pretiekla voda do bytu poškodeného, kde pretekajúca voda poškodila maľovku v kuchyni, kúpeľni, obývačke a spálni a došlo aj k zatečeniu elektrickej inštalácie, jedine žalovaný mohol predísť škode napr. pravidelnou kontrolou jej funkčnosti.

5. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu, pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. Súd vykonal dokazovanie prednesom zástupkýň žalobcu,

žalovaného, písomnými podaniami, odborným posudkom a rozhodol v zmysle § 215 C.s.p. po zistení tohto skutkového stavu.

6. Po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku zo dňa 17.9.2014 o základe nároku žalobcu, ktorý považoval súd za opodstatnený, zaoberal sa spôsobom a rozsahom náhrady škody. Súd považoval z dôkaznej situácie za nesporné, že došlo k poistnej udalosti 7.8.2012 na Levočskej ul.1 v Košiciach a ku škode v byte poisteného žalobcu Ing. Štefančíka v dôsledku zatečenia vody z bytu žalovaného, že žalobca z uvedenej poistnej udalosti plnil poškodenému poistné plnenie vo výške 193,27 eur dňa 11.9.2012 v dojednanom rozsahu poistných podmienok podľa poistnej zmluvy č.7101045260 a tak výplatou poistného plnenia mu vzniklo právo v zmysle ust. § 813 ods. 1 domáhať sa náhrady škody.

7. V konaní si žalobca uplatnil od žalovaného náhradu škody vo výške 172,80 eur, pričom túto zdôvodnil vyčíslením poškodených častí bytu v m2, za ktoré plnil poškodenému na základe zmluvného poistného vzťahu. Podľa žalobcu skutočnú škodu preukazuje zápis z ohliadky a prejednania škody s rozsahom poškodenia u poisteného žalobcu, rovnako likvidačná správa z vypočítanou výškou škody, zaslanej na účet poškodeného, teda výšku škody považoval žalobca za preukázanú listinami, tvoriacimi prílohu žaloby. V likvidačnej správe je presný popis poškodenia bytu, pričom žalobca vymáha nižšiu sumu cca o 20 eur bez bližšieho zdôvodnenia. Likvidačná správa zachytáva meranie poškodených izieb v byte ohliadkárom a na základe týchto mier sa vypočítava materiál potrebný na opravu, ohliadkar postúpi tieto údaje likvidácii a na základe toho poškodený uvedie miestnosti do pôvodného stavu, predloží o tom doklady a dochádza k likvidácii poistnej udalosti v miere zmeranej a zachytenej vo fotodokumentácii ohliadkarom. Zástupkyňa žalobcu zdôraznila pred súdom, že v takom prípade zatečenia sa prepláca vymaľovanie celej steny a nielen jej zatečená časť. Výpočet škody vyhotoví likvidátor v počítači, k čomu existuje spôsob výpočtu. Žalovaný naopak tvrdil, že žalobca dá vymaľovať pri zatečení časti steny celú miestnosť kvôli jednotnému odtieňu, aj keď z fotodokumentácie je zrejmé, že poškodená bola len časť miestnosti. Rovnako namietal rozmery jednotlivých miestností, kde do plochy stien započítaval žalobca aj dvere, okná, skrine, a.t.ď. Poukazoval na to, že nebol zohľadnený vek maľovky a nesúhlasil s výškou uplatnenej škody.

8. Žalovaný ako škodca však vždy zodpovedá len za škodu skutočnú, ktorú spôsobil, nie za iné poskytnuté plnenia, ak by ich aj žalobca plnil poškodenému v súlade s poistnou zmluvou. V danom prípade sporným zostal medzi stranami rozsah tohto poškodenia. Ak žalobca plnil poškodenému sumu 193,27 eur, nie je možné toto poistné plnenie bez ďalšieho pokladať za skutočnú škodu, ako sa zrejme mylne domnieval žalobca. Skutočnou škodou treba rozumieť treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného oproti stavu pred poškodením. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Z ceny poškodenej veci po jej poškodení sa vychádza aj podľa § 443 OZ. Žalobca ako poisťovňa plnil poškodenému v rámci poistného plnenia za vymaľovanie celých izieb (stien a stropov), ale nebolo v konaní preukázané žiadnym relevantným dôkazom, aby došlo k poškodeniu bytu v takom rozsahu, ako plnil, ktoré dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, teda preukázať nielen vznik škody, ale aj jej rozsah a tým výšku škody, zodpovedajúcu rozsahu poškodenia, prípadne nákladom na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu.

9. Ako už bolo uvedené, žalobca považoval svoj nárok ohľadne výšky škody za preukázaný zo zápisu z ohliadky a likvidačnej správy, na tomto žalobnom návrhu zotrval v priebehu konania napriek tomu, že žalovaný v rámci procesnej obrany poprel jeho skutkové tvrdenia, ktoré sa týkali konania žalobcu alebo vnímania a uviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, teda došlo podľa názoru súdu k účinnému popretiu skutkových tvrdení žalobcu. Žalovaný už v písomnom odpore proti platobnému rozkazu, ktorý podal 20.9.2013 súdu, nesúhlasil s výškou uplatnenej škody jednak z dôvodu, že žalobca viackrát zmenil spôsob výpočtu škody, jednak namietal rozmery jednotlivých miestností poškodeného bytu, kde do plochy stien započítaval žalobca aj dvere, okná, skrine, a.t.ď. Súčasne namietal, že nebol zohľadnený vek maľovky. Výšku škody žalobca menil voči žalovanému a požadoval od neho rôzne sumy: listom zo 6.11.2012 sumu 192,27 eur bez udania položiek, listom z 21.11.2012 sumu 175,27 eur plus 18 eur za opravu elektrických rozvodov, listom zo 7.2.2013 172,80 eur, z toho 142,93 eur za maľovanie, 25,50 eur za čistenie, sušenie, zbieranie vody, plus 5,10 eur za svojpomocné práce bližšie nešpecifikované, plus 1,74 eur za škrabanie maľovky, plus 18 eur oprava el. rozvodov. Žalovaný počas celého konania poukazoval na to, že z fotodokumentácie, ktorú mu žalobca po urgenciách nakoniec poslal, je zrejmé, že pri poistnej udalosti došlo následkom zatečenia k poškodeniu len časti maľovky.

Podľa Občianskeho zákonníka zodpovedá len za skutočne spôsobenú škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou a nenesie teda zodpovednosť za škodu, resp. náklady na to, že poškodený si vymaľuje nanovo celú izbu. Ak žalobca do vymaľovateľnej plochy započítal aj dvere, okná, obklady a obhajoval to stanovením inej jednotkovej ceny za opravu m2, toto jeho tvrdenie nepodložil žiadnymi faktami a išlo o hypotetické tvrdenie. Z predložených fotografií žalobcu je totiž jasne vidieť, že pri poistnej udalosti došlo k poškodeniu len časti stien a preto je nutné od tejto plochy odpočítať nemaľovateľné plochy dvier, okien, obkladov, a.t.ď. Žalobca zastával stanovisko, že v prípade poškodenia časti steny prepláca sa vymaľovanie celej miestnosti, nedoložil toto tvrdenie ale žiadnym relevantným zdôvodnením a neuviedol žiadnu právnu normu, z ktorej vychádzal. Žalovaný preto žiadal od žalobcu vysvetliť, akým zanedbaním právnej povinnosti spôsobil žalovaný, že sa museli premaľovať steny, ktoré dokázateľne poškodené neboli. Z fotodokumentácie tohto prípadu považoval žalovaný za zrejmé aj to, že nereálne vykázal žalobca 15 hodín práce potrebných na čistenie, dezinfekciu a zbieranie vody bez vysvetlenia predpisu, ako k takému číslu dospel. Rovnako žiadal vysvetliť zo zápisu likvidátora údaj pri výmene káblov za 6 hodín práce, ako k tomu dospel, pretože z priloženej fotodokumentácie je zrejmé, že elektrorozvody u poškodeného boli realizované v chráničke a tak cena žalobcu za inštaláciu pri uvedení veci do pôvodného stavu nepripadá do úvahy. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že dostatočne vysvetlil výpočet výšky škody.

10. Žalobca poukazoval v konaní na fakt, že pri výpočte skutočnej škody vychádzal zo zápisu z ohliadky poškodeného bytu a zohľadnil aj vek pôvodných maľoviek, že pri stanovení výšky škody sa riadil programom Cenkros, stavebným softvérom na tvorbu stavebných rozpočtov a kvalitné oceňovanie a riadenie stavebnej výroby, preto spochybňovanie výpočtu podľa tohto softvéru zo strany žalovaného nepovažoval za dôvodné. Rovnako podľa tohto programu Cenkros pristupoval žalobca k vymaľovaniu celých miestností, teda nezohľadňoval námietku žalovaného, že do výpočtu výšky škody zahrnuli aj plochy v byte, ktoré nepodliehali maľovaniu (okná, dvere, skrine). Maľovanie celej miestnosti odôvodňoval potrebou dodržania odtieňu jedného celého celku miestnosti a vzhľadom na uvedené skutočností považoval cenu za opravu maľoviek za primeranú. Žalovaný ale namietal, že žalobca v prvotnom vyčíslení škody neodpočítal amortizáciu za vek maľovky a urobil tak až po jeho upozornení, pričom neuviedol spôsob výpočtu amortizácie. Nesprávne počítanie maľovateľnej plochy bytu, do ktorej započítal okná, dvere, obklady, nakoniec žalobca doznal podľa žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 19.12.2016, kedy svoj postup obhajoval tým, že v prípade odpočítania týchto plôch by mu vznikli dodatočné náklady, čo žalovaný považoval za domnienky a nie fakty. Žalovaný zdôraznil, že žalobca napriek tomu, že uvádza, že sa riadil programom Cenkros pri vyčísľovaní škody, tento program nepoužil pri výpočte maľovateľnej plochy bytu a túto plochu vypočítal aj s oknami, dverami. Program Cenkros podľa žalovaného neurčuje plochy, resp. množstvo hodín potrebných na odstránenie škody, ale tieto údaje mu zadáva likvidátor a preto namietal voči údajom, ktoré zadal do programu likvidátor. Ďalej namietal, že v položke č. 14 (v likvidačnom protokole) pod názvom čistenie, sušenie, dezinfekcia, sú zahrnuté aj náklady na práce ,potrebné pre samotné maľovanie (presun materiálu, odvoz odpadu, dočisťovanie a doprava) z dôvodu, že všetky tieto činnosti už sú zahrnuté v cene za maľovanie. Ak žalobca tvrdí, že tomu tak nie je, žiadal, aby predložil o tom príslušné doklady. Žalovaný ešte podotkol, že na vykonanie odborných elektrikárskych prác musí mať zhotoviteľ potrebné osvedčenie a skúšky, pričom by mal žalobca predložiť doklad o odbornom vykonaní týchto prác, lebo odborné spôsobilá osoba by takúto opravu nemohla vykonávať 6 hodín, ako tvrdí žalobca. Na základe týchto tvrdených skutočností žiadal žalovaný súd, aby nepriznal žalobcovi ním uplatnenú škodu a upravil ju v zmysle jeho stanoviska zo dňa 4.1.2017 a priznal žalobcovi iba sumu 56,83 eur, ktorú bližšie, podľa jednotlivých položiek špecifikoval v podaní zo dňa 10.2.2017. K tomuto stanovisku sa žalobca nevyjadroval, nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. V podaní, doručenom súdu 7.11.2017 zotrval na vyčíslení škody v žalovanej sume 172,80 eur s tým, že detailný rozpis platieb vyplatených za poistnú udalosť zaslal žalovanému listom zo dňa 7.2.2013, kde rozpísal plnenia za jednotlivé poškodenia nasledovne: kuchyňa - 44,80 m2 - 38,05 eur, obývacia izba 69,30 m2 - 58,89 eur, spálňa 47,80 m2 - 40,61 eur, kúpeľňa 2,6 m2 - 5,38 eur, škrabanie maľovky - 1,74 eur, svojpomocné práce - 5,10 eur, čistenie, sušenie, zbieranie vody - 25,50 eur, oprava el. rozvodov - 18, 00 eur, spolu plnenie 193,27 eur, skutočná škoda 172,80 eur. Opätovne zopakoval, že pri výpočte jednotlivých poškodení vychádzal zo zápisu z ohliadky poškodeného bytu so zohľadnením veku pôvodných maľoviek a riadením sa programom Cenkros pri určení výšky škody, ktorý program využíva žalobca pri všetkých poistných udalostiach stavebného charakteru. Poukázal na to, že žalovaným spochybňovaný problém zadania časti plôch bytu, ktoré nepodliehali maľovaniu, vysvetlil podaním zo dňa 30.1.2017, kde uviedol, že do opravy jednotlivých miestností je potrebné zahrnúť aj zakrývanie podláh a zariadení fóliou, oblepovanie zásuviek

a.t.ď., čo vyplýva zo spomínaného softvérového programu Cenkros. Zaujal aj stanovisko k námietke žalovaného, týkajúceho sa čistenia, sušenia, a.t.ď., aj opravy elektrických rozvodov s tým, že výšku škody niekoľkokrát písomne žalovanému vysvetlil, avšak žalovaný nevie prijať jeho výpočet. Nákup materiálu, ako aj práce súvisiace s opravou postihnutých častí bytu žalobca nereguluje a je len vecou poškodeného, v akej výške a kde si zakúpi materiál a zabezpečí práce s uvedením do pôvodného stavu. V súvislosti s námietkou žalovaného, že poškodenému uhradil žalobca maľovku v celých izbách a nielen v zatečených častiach, poukázal žalobca na fakt, že poškodením časti izby vzniká nárok poškodenému podľa všeobecné poistných podmienok pre poistenie domácnosti na opravu celej izby do pôvodného stavu a nielen zatečenej časti. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.11.2017 argumentoval opätovne tým, že žalobca počas sporu nedokázal priamu súvislosť medzi škodovou udalosťou a potrebou vymaľovania všetkých plôch izieb škodovou udalosťou nepostihnutých. Ak žalobca tvrdí, že pri stanovení výšky škody vychádzal z programu Cenkros, v skutočnosti tento použil na sadzby vymaľovania jedného m2 plochy, hodinovú sadzbu za odbornú a neodbornú prácu. Na výpočet skutočne maľovateľnej plochy však Cenkros nepoužil, čo potvrdil aj v stanovisku zo dňa 30.1.2017, že do maľovateľnej plochy započítal aj okná, dvere, skrine, a.t.ď., čiže cenu pomocných operácii vo vyjadrení z 30.1.2017 žalobca uvádza, ale v praxi ich nepoužil. Množstvo času potrebného na sanáciu škôd neurčuje Cenkros, ale je to subjektívny názor likvidátora žalobcu. Opakovane žalovaný zdôraznil, že tvrdenie žalobcu o tom, že poškodenému vzniká nárok pri poškodení časti izby na opravu celej izby, je pravdivá vo vzťahu vyplývajúceho z poistnej zmluvy medzi žalobcom a poškodeným p. Štefančíkom, avšak tento vzťah sa žalovaného ako škodcu netýka, pretože tu je potrebné postupovať podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa pri zodpovednosti za škodu uhrádza len skutočná škoda. Preto je logickou jeho požiadavkou zníženie nákladov na čistiace a upratovacie práce, ak je potrebné vymaľovanie len 43 m2 plochy a nie 162 m2, ako uvádza žalobca a tak to je adekvátne potrebné požadovanú sumu znížiť na ním uvedenú sumu v podaní z 10.2.2017, t.j. na sumu 56,83 eur.

11. Žalobca nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a trval na žalobnom návrhu. Žalovaný taktiež zotrval na svojich tvrdeniach s tým, že z fotodokumentácie je nesporné, ktoré steny v byte poisteného boli poškodené, plocha je jasná, pretože existuje výmer od bytu, ktorý má rozmery. Žalovaný bol ochotný uhradiť celé steny, ktoré boli poškodené poistnou udalosťou, ale nie celé izby podľa výpočtu žalobcu, ktorý počítal aj s oknom, dverami, a.t.ď., kedy odpočítal tieto nemaľovateľné plochy, pretože má totožný byt a je mu zrejmá rozloha jednotlivých miestností. Súhlasil s cenou vymaľovanej plochy vo výške 0,85 eur/m2 podľa výpočtu žalobcu, ale nesúhlasil s plochou poškodených stien a teda so zaplateným vymaľovania celých miestností. Uznal aj položku za výmenu elektrických zariadení a neuznal škodu za utieranie a zbieranie vody, pretože z fotodokumentácie je zrejmé, že voda nestekala na zem. Tvrdil, že po 6 rokoch od poistnej udalosti nedá sa vypracovať znalecký posudok a je možné vychádzať iba z fotodokumentácie, ktorú vyhotovil sám žalobca a ponúkol uzavrieť žalobcovi zmier, keď uznal niektoré ním vyúčtované položky, ale neuznal celý nárok, lebo nepoškodil celé steny, preto nemôže znášať náklady na ich vymaľovanie. Na preukázanie jeho tvrdení si dal vyhotoviť odborné posúdenie za účelom stanovenia skutočnej škody, teda rozsahu poškodených stien a stropov v dôsledku zatečenia bytu Ing. Štefančíka. Predložil súdu odborný posudok zo dňa 4.9.2018 od autorizovaného architekta Ing. Roderika Baltazára, vyhotovený za účelom identifikovania poškodených stien a určenia ich plochy, pričom architekt vychádzal z fotodokumentácie žalobcu a z jeho odborného posudku vyplýva, že celková poškodená plocha bola v rozsahu 49,45 m2. Žalobca po predložení odborného posudku v podaní z 1.10.2018 zaujal stanovisko, že tento posudok sa zaoberá celkovou poškodenou plochou bytu, no nerieši ďalšie rozpory o nákupe materiálu, hodnotu prác a cien, vypočítaných v zmysle programu Cenkros. Poškodenou plochou podľa odborného posudku je plocha, ktorá bola zatečená, bez vyjadrenia sa k tvrdeniam žalobcu o odpočte otvorov vstavaných skriniek, linky a pod. Rovnako žalobca namietal, že odborný posudok autorizovaný architekt nie je oprávnený vykonávať v zmysle zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch a z toho dôvodu neakceptoval odborný posudok Ing. arch. G. X.G.. Trval na správnosti jeho výpočtu výšky škody a na podanej žalobe. Žalovaný zaujal písomné stanovisko k vyjadreniu žalobcu k odbornému posudku v podaní zo 14.11.2018 s tým, že žalobca k posudku zaujal odmietavé stanovisko, ktoré zhrnul do 3 bodov a žalovaný znova zdôraznil, že žalobca použil program Cenkros len pri stanovení ceny za vymaľovanie 1m2 plochy. Ohodnotenie ostatných prác, ktoré Cenkros obsahuje, ako je oblepovanie prekážok v maľovaní, a.t.ď..., nepoužil. V žiadnom prípade žalobcu neoprávňuje uplatňovať si nárok na vymaľovanie nepoškodených plôch bytu a teda tvrdenie žalobcu, že cena za 1m2 maľovky by sa odpočítaním nemaľovateľných častí bytu (okná, dvere, skrine) zvýšila, je podľa neho hypotetické. Rovnako považoval na nepravdivé tvrdenie žalobcu, že N.. X. nemá oprávnenie vyhotovovať odborné posudky, keď jednoznačne z § 4 písm. g/

cit. zákona vyplýva, že architekti môžu vyhotovovať odborné posudky, odhady a dobrozdania. Keďže podľa predloženého odborného posudku je celková plocha poškodenia bytu 49,45 m2, čo je o 6,45 m2 viac, ako navrhol žalobcovi zohľadniť v návrhu na zmier zo dňa 16.2.2018, s prihliadnutím na žalobcom uvádzanú cenu za vymaľovanie 1m2 vo výške 0,85 eur, to činí o 5,48 eur viac (6,45 m2 x 0,85 eur ) a o túto sumu bol ochotný zvýšiť sumu 78,37 eur, uvádzanú v návrhu na zmier a zaplatiť žalobcovi 83,90 eur.

12. Žalobca zotrval v konaní na tvrdení, že rozsah poškodenia bytu poisteného preukázal zápisom o ohliadke, výpočtom poistného plnenia a výpočtom skutočnej škody a tým preukázal aj nárok čo do výšky, dôkazné bremeno tak uniesol na rozdiel od žalovaného a preto žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Žalovaný spochybňoval už v odpore proti platobnému rozkazu výšku spôsobenej škody, stanovenú likvidátorom žalobcu, lebo vysoko presahuje výšku skutočne spôsobenej škody. Čo sa týka výšky škody, z hľadiska zodpovednosti za škodu môže zodpovedať len za skutočne spôsobenú škodu, t. zn. vymaľovanie stien, ktoré boli preukázateľne poškodené a pri poistnej udalosti došlo následkom zatečenia k poškodeniu len časti maľovky, čo zistil z fotodokumentácie, ktorú mu žalobca po urgenciách napokon poslal. Nemôže preto niesť zodpovednosť za škodu, resp. náklady za to, že poškodený si vymaľuje nanovo celú zasiahnutú izbu, pretože jeho zodpovednosť je ohraničená škodou vzniknutou priamym zatečením TÚV a tak nie je možné, aby žalobca všetky náklady, vyplývajúce z jeho poistných vzťahov, presúval na iné subjekty a nezohľadňoval vo svojich výpočtoch vek maľovky. Na základe uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

13. Z predloženého Zápisu z ohliadky a prejednania škody zo dňa 28.8.2012 vykonanej Eugenom Kováčom - zamestnanec žalobcu, vyplývajú údaje o škode pri obhliadke v poškodenom byte, kedy pretekajúca voda poškodila maľbu kuchyne, spálne, obývačky a kúpeľne, došlo aj k zatečeniu elektroinštalácie (v kúpeľni skratovaný svetelný obvod). Z fotodokumentácie samotného žalobcu boli preukázané jednotlivé poškodené miestnosti. Žalobca predložil výpočet poskytnutého poistného plnenia vo výške 193,27 eur, za skutočnú škodu považoval sumu 172,80 eur, ale túto rozporoval žalovaný a predložil vlastný výpočet skutočnej škody s tým, že vychádzal z odborného vyjadrenia N.. X., ktorým posúdil poškodenú plochu bytu zo žalobcom vyhotovenej fotodokumentácie a určil jej plochu v rozsahu 49,45 m2 (na rozdiel od žalobcu v rozsahu 164,50 m2). Žalovaný pritom súhlasil s cenou žalobcu za m2 vymaľovanej plochy bytu 0,85 eur. Žalobca síce vyplatil poškodenému poistné plnenie za vymaľovanie celého bytu, resp. celých stien a stropov, ale nepreukázal v konaní poškodenie všetkých stien a stropov v byte poisteného. Vznik poškodenia majetku poisteného v rozsahu ním prezentovaného musí žalobca preukázať a náväzne na to výšku skutočnej škody, čo sa nestalo. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy, potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal na návrh, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

14. Takto zistený skutkový stav súd posúdil právne podľa týchto ustanovení zákonov.

15. Podľa ust.§ § 420 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 16. Podľa ust. § 442 ods.1,3 uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch. 17. Podľa ust. § 813 ods. 1, 2 OZ, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. 18. Ak prešlo na poistiteľa právo podľa ods. 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerané ust. § 450.

19. V spore o náhradu škody, aký je prejednávaná vec, má žalobca bremeno tvrdenia, že boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, že žalovaný škodu nezaplatil a že škoda vznikla vo výške, ktorej náhrady sa v spore domáha. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, a to aj pokiaľ ide o výšku škody 172,80 eur. Ak táto skutočnosť bude preukázaná, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Naopak žalovaný, ak sa chce úspešne

brániť, musí tvrdiť, že skutočná škoda nepredstavuje žalovanú sumu a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Popretie pravdivosti listiny žalobcu o výpočte výšky škody žalovaným malo za následok presun dôkazného bremena na žalobcu a žalobca dôkazné bremeno ohľadne správnosti výpočtu výšky skutočnej škody (ktorá nie je rovnaká ako výška zmluvného poistného plnenia) neuniesol. Skutkový stav bolo preto potrebné vyhodnotiť v prospech žalovaného, keď odborný posudok vypracovaný Ing. Baltazárom potvrdil, že ku škode v byte poškodeného došlo v menšom rozsahu, ako tvrdil žalobca.

20. Súd na základe vykonaného dokazovania (keďže iné dôkazy strany sporu nenavrhli súdu vykonať), dospel k tomu záveru, že odborný posudok Ing. Baltazára, ktorý bol predložený žalovaným ako listinný dôkaz v konaní, dáva dostatočne objektívny a spoľahlivý záver o tom, že škoda za maľovanie nie je v rozsahu a hodnote, ako stanovil žalobca (za 164,50 m2 v sume spolu 142,93 eur- čl. 166 spisu) a preto ani skutočná výška škody nemôže byť v sume 172,80 eur, prezentovanej žalobcom. Súd za danej dôkaznej situácie mohol priznať žalobcovi len sumu uznanú žalovaným vo výške 83,90 eur. Ing. Baltazár ako odborne spôsobilá osoba nestranne, zrozumiteľne a jasne zdôvodnil svoj postup pri vypracovaní odborného posudku a všetky okolnosti, na ktoré prihliadal pri výpočte poškodenej plochy bytu. Súd nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti listinného dôkazu - odborného posudku, ktorý považoval za objektívny, stotožnil sa s jeho závermi v plnom rozsahu a tento dôkaz považoval súd za podstatný pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu v časti za maľovanie bytu. Žalovaný po predložení odborného posudku s celkovou plochou poškodenia bytu 49,45 m2, zistil, že je o 6,45m2 viac, ako navrhol zaplatiť v návrhu na zmier zo dňa 16.2.2018 a o túto sumu navyše uznal nárok žalobcu na náhradu skutočnej škody v sume 83,90 eur ( zvýšil sumu 78,37 eur o 5,48 eur (6,45m2 x 0,85 eur), pričom uznanú škodu v sume 78,37 eur riadne vyargumentoval, ako bolo uvedené vyššie a špecifikoval za: kuchyňu 4,05 eur, obývaciu izbu 22,80 eur, spálňu 9,70 eur, kúpeľňu 5,38 eur, škrabanie maľovky 1,74 eur, svojpomocné práce 5,10 eur, čistenie a zbieranie vody 13,60 eur a opravu el. rozvodov 16 eur Z toho potom vyplýva, že skutočná škoda v byte poškodeného nepredstavuje vymáhanú čiastku a mohol tak súd žalobcovi priznať len sumu 83,90 eur, žalovaným fakticky uznanú v tomto rozsahu a vypočítanú podľa odborného posudku o rozsahu poškodenia bytu zatečením z jeho bytu. Stenu, nepoškodenú zatečením, nebolo potrebné uviesť do pôvodného stavu a akékoľvek náklady s úpravami takýchto stien nie sú náhradou škody. Žalobca nepreukázal ani tvrdenie, spochybnené žalovaným, aby použil program Cenkros pri vyčíslení škody (použil ho len pri cene za vymaľovanie) a ohodnotenie ostatných prác, ktoré systém Cenkros obsahuje (oblepovanie prekážok pri maľovaní, maľovanie ostenia okien atď.), nepoužil. V prevyšujúcom rozsahu nad priznanú čiastku 83,90 eur neostávalo súdu iné, ako žalobu zamietnuť vzhľadom na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že skutočná výška škody je v žalovanej sume 172,80 eur.

21. Moderačné právo súdu znížiť náhradu škody podľa § 450 súd nevyužil, pretože nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na takéto zníženie.

22. Žalovanému bola výzva žalobcu z 12.3.2013 na zaplatenie skutočnej škody 172,80 eur doručená 19.3.2013, o čom svedčí predložená doručenka a uplatnený nárok žalovaný v uvedenej lehote 15 dní nezaplatil, z toho dôvodu sa podľa názoru súdu dostal žalovaný do omeškania s peňažným plnením dňom nasledujúcim po dni, do ktorého mal plniť, t.j. dňom 4.4.2013. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi z priznanej istiny aj úrok z omeškania v zákonnej výške 5,5% ročne odo dňa omeškania až do zaplatenia, nakoľko omeškanie žalovaného stále trvá. V prevyšujúcom rozsahu v úroku z omeškania za obdobie od 29.32013 do 3.4.2013 súd žalobu ako právne nedôvodnú zamietol.

23. O nároku na náhradu trov konania (vrátane konania do vydania medzitýmneho rozsudku) súd rozhodoval podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. v tomto rozsudku, ktorým sa konanie končí. Podľa ust.§ 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom na rozhodnutie súdu je zrejmé, že úspech žalobcu pohltil jeho neúspech (namiesto žalovanej sumy 172,80 eur bola mu priznaná suma 83,90 eur ) a tak napokon konečný úspech vo veci mal žalovaný, keď pomer jeho úspechu (51,45%) a neúspechu (48,55%) predstavuje mieru úspechu v spore 2,90 %. Preto vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému v uvedenom rozsahu v zmysle ust. § 255 ods. 2 C.s.p.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.

V odvolaní proti rozsudku sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).