Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_18Co-142-2018.pdf
PDF · 82.7 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/142/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariány Muránskej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobkyne D.. E. F. O. X.., nar. XX.X.XXXX, bytom F. Q.j 4, XXX XX X., právne zastúpená JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.133,92 EUR o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 14Csp 50/2017-41 zo dňa 1.6.2018, jednohlasne takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal, rovnako ako ani žalovanému. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 100, § 101 a § 107 OZ. Uviedol, že žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a preto sa prioritne súd zaoberal touto námietkou. Z prehľadu splácania úveru zistil, že žalobkyňa poslednú platbu uhradila 27.2.2009. Žalobu podala 17.2.2017. Keďže uplynula trojročná objektívna premlčacia lehota, žalobu zamietol. Žalobkyňa poukazovala na to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať desaťročnú premlčaciu lehotu, keďže súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov ako úmyselné konanie porušujúce spotrebiteľské práva. Podľa názoru súdu v podstate ani nie je možné preukázať, aby žalovaný konal formou priameho, či nepriameho úmyslu. Žalobkyňa v rámci odôvodnenia žaloby poukázala na to, že úver sa ma považovať za bezúročný a bez poplatkov, keďže absentujú náležitosti ako úroková sadzba, RPMN, priemerná RPMN, čo má za následok teda bezúročný a bezpoplatkový úver. Subjektívna lehota v zmysle vyššie citovaných ustanovení začína plynúť vtedy, keď sa oprávnený subjekt dozvie o bezdôvodnom obohatení, teda o jeho výške, ale aj o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Toto je v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 26Cdo 785/2011, 1Cdo 67/2011 a ďalšie. Zásadné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 169/2017, kedy v obdobnej právnej veci odmietol dovolanie spotrebiteľky za situácie keď súdy nižších stupňov zamietli žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby. Išlo o rozhodnutie Krajského súdu Žilina 7Co 302/2016. Dovolanie bolo síce odmietnuté pre jeho neprípustnosť, keďže právna otázka, ktorú dovolateľka nastolila bola už vyriešená v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 1Cdo 67/2011 a 6MCdo 9/2012. Rovnako zamietol žalobu o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky z toho dôvodu, že úverová zmluva už bola ukončená plnením. Určenie už nemá pre spotrebiteľa žiaden význam, pričom v tejto veci súd nevyhovel žalobe o plnenie. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Poukázala na to, že súd prvej inštancie úplne negoval rozlíšenie subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty a subjektívnu premlčaciu lehotu stotožnil s objektívnou. Plynutie premlčacej lehoty začína odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Je zjavné, že zákonodarca rozlišuje, kedy sa mohlo právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia vykonať po prvýkrát z hľadiska začatia plynutia objektívnej premlčacej lehoty a kedy z hľadiska začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Pri bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v splátkach úveru, ktoré získava dodávateľ na úkor spotrebiteľa, nikdy nenastane začatie plynutia objektívnej premlčacej lehoty súčasne so subjektívnou. Z toho dôvodu, že dlžníci splácajú nad rámec skutočného dlhu dobrovoľne a to svedčí o tom, že nemajú nárok a chcú sa nechávať okrádať. Z pohľadu státisícov zadlžených spotrebiteľov by nebolo tragické, ale až komické, že súd sa snaží presvedčiť, že žalobkyňa, ale aj ďalší spotrebitelia systematický pravidelne a celé roky bezdôvodne obohacujú dodávateľov titulom úžerných úrokov plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, neplatných zmlúv, zmlúv, ktoré neobsahujú zákonom požadované náležitosti. Rozdiel je vlastne pri subjektívnej a v objektívnej premlčacej lehote vyjadrený už pomenovaním, keď zákon len pri premlčaní práva pri náhrade škody rozlišuje tento atribút, ako aj pri premlčaní práva na bezdôvodné obohatenie. Pre kategóriu objektívnosti je podstatou nezávislosť od ľudského vedomia na proti tomu kategória subjektívnosti je podstatou existencie vo vedomí, teda od získania vedomostí. V tomto prípade sa vyžaduje skutočná, nie len predpokladaná vedomosť oprávneného a citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 145/2004. Žalobkyňa žila v omyle, domnievala sa, že je povinná platiť to, čo požadoval dodávateľ, keďže považovala dodávateľa za znalého zákona a takého, ktorý tento zákon aj dodržiava. Z pohľadu žalobkyne vlastne subjektívna vedomosť začala plynúť až tým, že sa dozvedela o tom, že sa bezdôvodne žalovaný na jej úkor obohatil a to tým, že navštívila združenie na ochranu občana, spotrebiteľa v septembri 2016 a bola informovaná, že predmetná zmluva nemá náležitosti predpísané zákonom. V tejto súvislosti citoval celý rad rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 2581/98, 33Odo 528/2006, Cpj37/78, 25Cdo 3306/2007, 33Odo 766/2002, 33Cdo 3003/99. Následne poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktorý v obdobných právnych veciach dospel k rovnakým záverom po začatí plynutia subjektívnej lehoty premlčacej a tiež rozdiel medzi subjektívnou a objektívnou lehotou a cit. rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 1Co 293/2014, 2Co 9/2012, 3Co 85/2017, 7Co 84/2011, 10Co 75/2016, 12Co 46/2017 a od senátu 17 až po 21 Krajského súdu v Prešove. Zároveň poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Mcdo 9/2012. Tieto rozhodnutia aj pripojil k odvolaniu v kópii. Zároveň poukázal aj na odborný článok z 8.3.2018 na portáli najpravo.sk. Vyjadril sa aj k 10 ročnej premlčacej lehote vo vzťahu k dodávateľovi finančnej služby a jeho konania, prijímania platieb od spotrebiteľa napriek tomu, že neboli naplnené zákonom stanovené podmienky zmluvy o úvere. Citoval tiež publikáciu V., L., B., G., Q. a K. v Občianskom zákonníku I. komentár z roku 2015. Preto navrhol zrušiť vec súdu prvej inštancie a vrátiť na ďalšie konanie.
3. K odvolaniu žalobkyne vyjadril sa žalovaný, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Nestačí len všeobecné tvrdenie o poskytnutí úverov zo strany žalovaného v súvislosti s 10 ročnou premlčacou lehotou, ale aj preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie. V danom prípade nebolo toto preukázané. Nikdy zmluva nebola vyhlásená za neplatnú, ani sa nezistil dôvod na plnenie z tejto zmluvy, ktorý by odpadol alebo že žalovaný ho získal z nepoctivých zdrojov. Preto navrhol rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
4. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
5. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
6. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
7. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
8. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa 12.5.2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 40.000,- Sk, t.j. 1.327,76 EUR, ktorý sa zaviazala splatiť v 12-tich mesačných splátkach po 6.180,- Sk, t.j. 205,14 EUR, teda celkovo mala zaplatiť sumu 74.160,- Sk, t.j. 2.461,68 EUR. Z prehľadu úhrad k uvedenej zmluve (čl. 7 spisu) vyplýva, že žalobkyňa zaplatila celkovú sumu 2.461,68 EUR. Z citovaného prehľadu vyplýva, že žalobkyňa
uhrádzala žalovanému jednotlivé platby od 10.7.2008 do 27.2.2009, kedy bola uhradená posledná platba.
9. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (porovn. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1 Cdo 67/2011, R 25/1986).
10. V prípade plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný na moment, kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je totožný so začiatkom plynutia objektívnej premlčacej doby, t.j. momentom vzniku bezdôvodného obohatenia s poukazom na zákonnú fikciu znalosti právnych predpisov. Je zrejmé, že v danom prípade bol medzi žalobkyňou a žalovaným zmluvou zo dňa 01.07.2005 založený spotrebiteľský záväzkový vzťah. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, čo vyslovil aj NS SR v uznesení vo veci 6 MCdo 9/2012. Odvolací súd pripomína rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza Claro cit.: „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25). Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 26, ako aj Cofidis, bod 33).
11. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania odvolací súd ďalej poznamenáva, že žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu (deň zápisu 01.04.1992) má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov, správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva, finančný lízing, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
12. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie mal správne vychádzať z 10-ročnej premlčacej doby na uplatnenie práva pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. Súd konštatuje, že žalovaná obchodná spoločnosť je poskytovateľom úverov na profesionálnej báze, je podnikateľom, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. Zmluvné podmienky sú tvorené poskytovateľom úveru aj s dôsledkami pre navrhovateľa zmluvných podmienok. Žalovaná ako odborná organizácia a banka, pri uzatváraní zmlúv koná evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia zisku, preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností. Od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS žalobkyňa zistila, že plnenie voči žalovanému nebolo v celom rozsahu dôvodné a následne podala žalobu na súd. Preto sa odvolací súd plne stotožnil s argumentáciami žalobkyne v tom, že žalovaný ako subjekt pôsobiaci dlhoročne na finančnom trhu mal vedomosť o nárokoch, ktoré uplatňoval v rozpore so zákonom, napriek tomu tak postupoval v množstvách ďalších zmlúv a jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. V zmysle ust. § 107 ods. 2 OZ (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.12.2011, sp. zn. 7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.1.2013, sp. zn. 2Co 9/2012). Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).
13. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP. Súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 3 CSP.
14. V ďalšom konaní bude úlohou prvej inštancie opätovne vec prejednať a rozhodnúť s tým, že sa vyporiada so samotným nárokom žalobkyni na vydanie bezdôvodného obohatenia po hmotnoprávnej stránke, rešpektujúc vyššie vyslovený právny názor odvolacieho súdu vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).