Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-6C/32/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Barbarou Plaskurovou v právnej veci žalobcu: D.Ľ. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. Y. F. Č.. XXX, štátna občianka SR, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Mgr. Miroslav Pavlík, so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Podjavorinskej 1922/9, proti žalovanému: X. T., O.. XX.XX.XXXX, V. Z. M. XXX/XX, O. U. O. X., štátny občan SR, o platobný rozkaz o 6.017,87 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.017,87 Eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.017,87 Eur od 22.03.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.017,87 Eur spolu s 5%-tným úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.017,87 Eur od 22.03.2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní. Súčasne žalovaného žiadal zaviazať na zaplatenie trov konania. Uviedol, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 350.000,- Sk, čo po prepočte konverzným kurzom zodpovedá sume 11.617,87 Eur. Napriek tomu, že žalobca písomne vyzval žalovaného na splnenie povinnosti zaplatiť dlžnú sumu listom zo dňa 08.03.2017, ktorý bol žalovanému zaslaný prostredníctvom právneho zástupcu a žalovaným prevzatý dňa 14.03.2017, žalovaný si svoj záväzok nesplnil. Ku dňu podania žaloby splnil žalovaný svoj záväzok len čiastočne, a to úhradou sumy vo výške 5.600,- Eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že v uvedenej zmluve o pôžičke nebol stanovený termín plnenia má za to, že v danej veci je potrebné aplikovať § 563 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak čas plnenia nie je dohodnutý, upravený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť svoj dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ (žalobca) o plnenie požiadal. Žalobca ako veriteľ požiadal o plnenie prostredníctvom právneho zástupcu na základe uvedenej výzvy na vrátenie pôžičky, pričom žalovanému bola poskytnutá lehota plnenia nad rámec zákona, a to lehota sedem dní. Žalovaný si však napriek uvedenej skutočnosti svoju povinnosť nesplnil. Dal súdu do pozornosti, že v zmluve o pôžičke je uvedené, že manželia X. T. R. R. T. si požičali peňažnú hotovosť, avšak podpísaný na tejto zmluve je len žalovaný. Rovnako žalovaný vrátil časť pôžičky, čo potvrdil svojim podpisom. Poukázal na ustanovenie § 657, 563 a 517 Občianskeho zákonníka.

2. Súd vo veci vydal dňa 21.06.2017 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom v lehote 15 dní alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na tomto súde.

3. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal odpor, v ktorom uviedol, že s manželkou nemali požičané peniaze v uvedenej dlžnej sume 350.000,- Sk, ale v sume 300.000,- Sk a vrátená suma je väčšia o sumu minimálne 1.500,- Eur. Zmluvu o pôžičku v takejto podobe nikdy nepodpísali vzhľadom na skutočnosť, že na zmluve je uvedený prepočet na eurá.

4. Uznesením sp. zn. 6C/32/2017-23 zo dňa 30.10.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2017 bol platobný rozkaz sp. zn. 6C/32/2017-17 zrušený. Súčasne bol odpor doručený na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu.

5. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že v nadväznosti na odpor žalovaného považuje za potrebné upriamiť pozornosť najmä na nasledovné skutočnosti uvádzané žalovaným: a) „s manželkou sme nemali požičané peniaze v uvedenej výške 350.000,- Sk, ale v sume 300.000,- Sk a vrátená suma je vyššia minimálne o sumu 1.500,- Eur“, b) „zmluva o pôžičke nebola v takejto forme nikdy podpísaná vzhľadom na skutočnosť, že je na nej prepočte na eurá“. Dal súdu do pozornosti, že už z obsahu samotnej listiny, ktorú predložili ako dôkaz vyplýva, že nejde o listinnú podobu pôvodného formátu uzatvoreného v mesiaci november 2008. K uzatvoreniu tejto zmluvy však skutočne v uvedenom mesiaci došlo, pričom samotné ustanovenie § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka pripúšťa, že k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke môže dôjsť aj v ústnej forme. Zo žalobcom predloženého listinného dôkazu vyplýva skutočnosť, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzatvorená v mesiaci november 2008 zmluva o pôžičke, na základe ktorej si mal žalovaný požičať sumu 350.000,- Sk. Rovnako zo žalobcom predloženého dôkazu vyplýva skutočnosť, že žalovaný dňa 23.11.2012 z dlžnej sumy uhradil 5.600,- Eur. Uvedené skutočnosti, tak v časti zmluvy o pôžičke, ako o vyhlásení čiastočnom vyplatení dlžnej sumy, potvrdil žalovaný svojim podpisom. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný k svojmu podaniu nepredložil žiadny listinný dôkaz, či nenavrhol vykonať iný dôkazný prostriedok, ktorým by došlo k preukázaniu jeho tvrdení, že pôžička bola na základe zmluvy poskytnutá v nižšej výške alebo že vrátil viac prostriedkov z dlžnej sumy, ako len sumu 5.600,- Eur. Žiadal, aby súd vyhovel jeho žalobe.

6. Žalovaný sa v lehote stanovenej súdom uloženej mu na poskytnutie vyjadrenia k vyjadreniam žalobcu a ani po uplynutí tejto lehoty, písomne nevyjadril.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s listinným dôkazom nazvaným ako Zmluva o pôžičke a Prehlásenie o vyplatení dlžnej sumy, s výzvou na vrátenie pôžičky a s doručenkou k predmetnej výzve, ako i s obsahom ďalšieho spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalobcom bol predložený doklad nazvaný Zmluva o pôžičke, v zmysle ktorého manželia T., X. R. R., E.. M., F. V. M. XX, O. U. O. X. prehlásili, že si od žalobkyne požičali v novembri 2008 peňažný obnos vo výške 350.000,- Sk, t.j. 11.618,- Eur.

9. Žalobcom bol predložený tiež doklad nazvaný Prehlásenie o vyplatení dlžnej sumy, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa prehlásila, že dňa 23.11.2012 prevzala vyplatenie polovice z dlžnej sumy v hodnote 5.600,- Eur od žalovaného v tom čase bytom M. XX, O. U. O. X..

10. Zo žalobcom podaného dôkazu Výzva na vrátenie pôžičky je zrejmé, že tento vyzval žalovaného na vrátenie sumy 6.018,- Eur do 7 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 14.03.2017.

11. Súd označil, ktoré skutočnosti považuje za sporné, pričom za spornú považoval tú skutočnosť, medzi kým bola uzatvorená zmluva o pôžičke na strane dlžníka, ktorá spornosť vyplývala i zo samotnej výzvy žalobcu na vrátenie dlžnej pôžičky zažurnalizovanej pod č.l. 7 spisu, kde sa uvádza „spoločne s manželkou R. T.“. Za spornú považoval tiež skutočnosť, či je na predloženom listinnom dôkaze žalobcom podpis žalovaného, a to v časti predloženého dokladu nazvaného Zmluva o pôžičke v časti prehlásenia o vyplatení dlžnej sumy. Za sporné považoval tiež skutočnosť, že by bola požičaná suma 300.000,- Sk tak, ako uviedol žalovaný vo svojom podanom odpore.

12. Za nesporné označil skutočnosti, že došlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy o pôžičke minimálne so žalovaným v novembri 2008, keď uvedené žalovaný nepoprel. Tiež považoval za nesporné, že došlo k vráteniu polovice z dlžnej sumy v hodnote 5.600,- Eur. Následne, že bola žalovanému doručená výzva na vrátenie pôžičky dňa 14.03.2017 a že mu došla poskytnutá na plnenie lehota 7 dní, z čoho vyplýva, že mal plniť do 21.03.2017.

13. Súd predbežne právne posúdil vec podľa § 657, 563 a 564 Občianskeho zákonníka, tiež podľa § 517 Občianskeho zákonníka.

14. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 16.01.2019 súd zistil, že táto požičala peniaze manželom T., následne však bolo zistené, že pri uzatváraní zmluvy o pôžičke manželka žalovaného nebola, pričom požičané finančné prostriedky prevzal len jej brat. Na tomto skutkovom závere súd uzavrel, keďže už z predchádzajúceho dokazovania vyplynulo, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo a že k nej došlo konkludentným spôsobom, pričom reálne prevzal finančné prostriedky brat žalobkyne

- žalovaný. K právnemu vzťahu došlo iba medzi žalobkyňou a žalovaným, keďže pri uzavretí zmluvy o pôžičke je zákonom predpokladané a vyžadované, aby došlo i k prevzatiu finančných prostriedkov, ktoré boli predmetom pôžičky.

15. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že peniaze mu požičiavala sestra - žalobkyňa. Poukazoval na skutočnosť, prečo by z tohto vzťahu mala byť vyňatá jeho manželka, keď on predal nejaký pozemok, vždy z toho mala nejaké finančné prostriedky aj jeho manželka. Poukazoval na skutočnosť, že jeho družka do vlastných rúk odovzdala žalobkyni 1.000,- Eur a on po drobných peniazoch jej dal a dával 20, 30 aj 100,- Eur.

16. Žalovaný žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v podanom odpore, a to konkrétne, že bola požičaná iná suma, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená i s jeho manželkou a že bola ním vrátená vyššia suma, ako suma uvádzaná žalobkyňou, súdu nepredložil. Naopak, potvrdil, že pri uzatváraní zmluvy o pôžičke bol iba on a jeho sestra. Potvrdil, že sestra - žalobkyňa mu požičala finančné prostriedky a na termíne vrátenia sa dohodli v takom smere, že finančné prostriedky vráti, keď ich bude mať.

17. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd považoval za nesporné, že medzi stranami sporu došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému sumu vo výške 350.000,- Sk, t.j. sumu zodpovedajúcu sume vo výške 11.617,87 Eur, pričom z tejto sumy dňa 23.11.2012 vrátil žalovaný žalobcovi sumu 5.600,-Eur. Nespornou zostala skutočnosť, že termín vrátanie pôžičky nebol presne stanovený, vychádzajúc z predloženého dokladu žalobcom, tento doručil žalovanému prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvu na vrátenie pôžičky zo dňa 08.03.2017, ktorá výzva bola doručená žalovanému dňa 14.03.2017. Vychádzajúc z predmetnej výzvy žalovanému bola poskytnutá lehota na splatenie predmetnej pôžičky do 7 dní od doručenia predmetnej výzvy. Uvedenú lehotu 7 dní vzhľadom k dobe trvania pôžičky súd považoval za primeranú. Nesporným je po vykonanom dokazovaní, že žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o pôžičke uzavretej konkludentným spôsobom, nesplnil.

18. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

19. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

20. Podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

21. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, predložených dôkazov právnym zástupcom žalobcu, navrhnutých dôkazov, nepredložených dôkazov a nenavrhnutých dôkazov zo strany žalovaného, po právnom posúdení veci, súd v zmysle citovaných ustanovení zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Nesporným je, že výzva na zaplatenie pôžičky, teda realizáciu plnenia zo strany žalovaného, žalovanému bola doručená dňa 14.03.2017, lehota na plnenie mu uplynula 21.03.2017 a do omeškania s plnením peňažného dlhu sa dostal dňa 22.03.2017.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súdu prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol vo veci úspešný v plnom rozsahu, preto súd rozhodol tak, že žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.