Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/53/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. B. H., nar. X.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny X., dieťa rodičov - matky: F. B., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu B., Q. XXXX/XX, zastúpená advokátom: JUDr. Eva Koleničová, adresa sídla Trnava, Paulínska 20, adresa na doručovanie: Dolné Dubové 249 a otca: Mgr. T. H., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu K., A. N. X, zastúpený splnomocnencom: Advokátska Kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., IČO: 47 241 543 adresa sídla Šaľa, Hlavná 6, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 12P/240/2017-287 z 21. novembra 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým matka navrhovala v podstate zmenu uznesenia Okresného súdu Galanta č.k. 12P/240/2000 17-140 z 20.3.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11 Cob/49/2018-190 z 3.9.2018 v časti úpravy styku otca s maloletým a to tak, že otec bude oprávnený sa s maloletým Z. B. stretávať každý párny piatok v čase od 14:30 hod. do 16:30 hod. v Súkromnom centre špeciálno-pedagogického poradenstva so sídlom v B. na B. ulici č. X za prítomnosti odborného pracovníka.

1.2.1 V konaní mal za osvedčené, že maloletý Z. B. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorý už nežijú v spoločnej domácnosti. Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu doposiaľ súdom upravené neboli, pričom na Okresnom súde Galanta prebieha konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému Z. B. pod sp. zn. 12P/240/2017.

1.2.2 Okresný súd Galanta uznesením č. k. 12P/240/2017-140 zo dňa 20.3.2018 zakázal matke vycestovať s maloletým Z. B. do zahraničia až do právoplatného skončenia konania o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a zároveň upravil styk otca s maloletým dieťaťom, tak že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Z. B. každý párny týždeň od piatka od 17:00 hod. do nedele do 19:00 hod.. Proti tomuto uzneseniu matka podala odvolanie a následne Krajský súd Trnava svojím uznesením č. k. 11CoP/49/2018-190 zo dňa 3.9.2018 zmenil uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 12P/240/2017-140 zo dňa 20.3.2018 tak, že zákaz matky vycestovať s maloletým do zahraničia zamietol a súčasne upravil styk otca s maloletým Z. B. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny víkend v sobotu od 9:00 hod. do 19:00 hod. a v nedeľu od 9:00 do 19:00 hod. s tým, že matka dieťaťa je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v stanovenom čase otcovi odovzdať v mieste bydliska matky a otec je povinný na rovnakom mieste dieťa matke vrátiť, a to až do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Z. B..

1.2.3 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny X., odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „úrad“) dňa 7.11.2018 kontaktoval e-mailom matku maloletého dieťaťa z dôvodu prešetrenia pomerov v jej domácnosti a vykonanie pohovoru s maloletým Z. B. vo veci podania návrhu na zmenu nariadenia neodkladného opatrenia zo strany matky maloletého dieťaťa. Matka maloletého dieťa úradu dňa 8.11.2018 potvrdila termín stretnutia na 14.11.2018 o 12:30 hod., no uvedené stretnutie sa nezrealizovalo, nakoľko matka maloletého Z. B. ospravedlnila svoju neúčasť, nakoľko jej mladší syn ochorel.

1.2.4 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny A., odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pracovisko A. I (ďalej len „úrad A.) šetrením pomerov v domácnosti otca maloletého Z. B. na prechodnom bydlisku, K. XX, A. zistil, že otec maloletého býva v prenajatom 3-izbovom byte u svojho kamaráta, ktorý je majiteľom bytu. K dispozícii má jednu izbu, kde má maloletý vlastné lôžko, má v nej hračky, oblečenie a knižky. Na chodbe má maloletý odrážadlo a v otcovom aute bicykel. Otec pracovníkom úradu A. uviedol, že keď mal určený styk so synom, bol v byte s maloletým sám, nakoľko majiteľ bytu odchádza na víkendy vždy mimo A.. Byt je priestranný, moderne zariadený, na veľmi dobrej socio-hygienickej úrovni. Otec maloletého informoval pracovníčku úradu A., že pracuje na letisku na zmeny, ale dokáže sa dohodnúť na službách tak, aby sa mohol plne venovať synovi. V prípade, ak by súd vyhovel jeho žiadosti, vie vybaviť maloletému predškolské zariadenie blízko bydliska, v Súkromnej materskej škôlke „M.“. Na základe vykonaného prešetrenia, je úrad A. I toho názoru, že otec má vytvorené vhodné bytové a sociálne podmienky pre zdravý vývoj maloletého.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok na bezodkladnú úpravu pomerov - obmedzenie práva styku otca s maloletým podľa § 2 ods. 1 C.m.p. (zákon číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016), § 36 ods. 1, § 25 ods. 1 a ods. 2 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov), § 324 ods. 1 a 2, § 325 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2 a § 329 ods. 1 a 2 C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016) a dospel k záveru, že takýto návrh matky maloletého nie je dôvodný.

1.4.1 Matka neosvedčila potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy styku otca s maloletým a okrem toho takáto úprava styku otca s maloletým by nebola ani v záujme maloletého Z. B..

1.4.2 Matka svoj návrh odôvodnila najmä incidentom zo dňa 21.10.2018, ku ktorému došlo za prítomnosti maloletého Z.. Súd po preskúmaní vyjadrení matky, otca, týkajúcich sa uvedenej udalosti, vychádzajúc pritom z vyjadrení matky v návrhu dospel k záveru, že vznik udalosti nemožno pripísať jednoznačne ani jednej z osôb prítomných pri odovzdávaní dieťaťa dňa 21.10.2018 a nemožno ani jednoznačne uzavrieť, že na základe nej sa maloletý odmieta stretávať s otcom, tak ako to popisuje matka vo svojom návrhu. V tento deň bol otec v zmysle právoplatného uznesenia Okresného súdu Galanta č. k. 12P/240/2017-140 zo dňa 20.3.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/49/2018-190 zo dňa 3.9.2018, oprávnený na styk s maloletým každý párny víkend, vždy v sobotu v čase od 9:00 hod. do 19:00 hod. a v nedeľu v čase od 9:00 hod. do 19:00, pričom zo skutkových tvrdení oboch účastníkov konania vyplýva, že otec v tom čase pre maloletého prišiel. Súd nechápe dôvody, pre ktoré sa preberania detí zúčastňovalo množstvo ďalších osôb (starí rodičia zo strany matky). Zároveň z vyjadrení účastníkov konania nie je zrejmé, prečo ku konfliktu došlo po tom, čo už maloletého Z. B. otec odovzdal matke. Súd ďalej podrobne neskúmal priebeh tejto udalosti, zároveň nepovažoval za podstatné ani skutočnosti, že starý otec maloletého dieťaťa z matkinej strany je v dôsledku incidentu zo dňa 21.10.2018 na PN. Súd sa zameral na záujem maloletého dieťaťa, nie na záujmy ich matky, resp. otca a na to, či skutočne došlo od poslednej úpravy k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala značné obmedzenie styku otca s maloletým dieťaťom, na rozdiel od terajšej úpravy, spôsobom navrhovaným matkou.

1.4.3 V konaní nebolo osvedčené, že by sa otec o maloletého nevedel postarať, ani že by starostlivosť o dieťa v čase, keď je maloletý s otcom nebola riadna.

1.4.4 V konaní nebolo osvedčené, že sa maloletý Z. B. bojí byť v prítomnosti svojho otca, a to, že sa bojí toho, že ho otec matke nevráti.

1.4.5 Súd má za to, že doposiaľ nedošlo k žiadnej takej závažnej situácii, kedy by matka objektívne mohla mať dôvodnú obavu o život a zdravie maloletého dieťaťa. Matka v návrhu vôbec netvrdila, že sa otec o maloletého v čase, keď je v jeho opatere nevie postarať, že zanedbáva starostlivosť o neho.

1.4.6 Z uvedených dôvodov mal súd za to, že nebola preukázaná naliehavá potreba okamžitého zásahu súdu nariadením neodkladného opatrenia. V konaní neboli osvedčené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obmedzenie styku otca s maloletým Z. B. v priestoroch a za prítomnosti odborného pracovníka. Nariadením neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky by nedošlo k obnoveniu dôvery medzi maloletým Z. B., ale naopak k ohrozeniu väzieb medzi maloletým a jeho otcom.

1.5 Na záver súd poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24CoP/49/2018 zo dňa 31.07.2018, v ktorom odvolací súd zdôraznil, že po rozpade rodiny s maloletým dieťaťom nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, niet (ani pri plnom rešpektovaní práv maloletých detí) zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený. Rodičia by mali byť po rozchode schopní v záujme spoločných detí vzájomného kultivovaného správania sa, ktoré je základným predpokladom zdravej výchovy maloletých detí a ktorým deti získavajú aj pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti. Rodičia by mali byť schopní v záujme spoločných detí spolupracovať a rozchodovú situáciu by nemali zneužívať na zničenie vzťahu detí k druhému rodičovi, či dieťa využívať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča.

1.6 Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2.1 Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie len matka s návrhom na jeho zmenu nariadením predbežného opatrenia v zmysle jej návrhu dôvodiac, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko skutočnosti uvádzané v návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne odôvodňujú potrebu takéhoto rozhodnutia v záujme aspoň dočasného vyriešenia konfliktnej situácie.

2.2 Súd konal unáhlene a najmä dal zbytočný priestor otcovi na to, aby fabuloval a vyjadroval sa zavádzajúco a nepravdivo. Otcom uvádzané okolnosti budú predmetom dokazovania v riadnom konaní.

2.3 Pri odovzdávaní a preberaní maloletého sa nachádzajú buď starí rodičia zo strany matky alebo matka z dôvodu, že otec maloletého na matku neustále slovne útočí a prejavuje sa agresívne, pričom matku aj fyzicky napadol. Je preto logické, že matka sa otca maloletého Z. B. bojí a potrebuje ochranu a oporu. Súdu vôbec neprekáža, že pri preberaní boli s otcom maloletého aj jeho rodičia, ktorí následne predkladajú súdu akési čestné prehlásenia, pričom otec všetko a všetkých nakrúca na mobilný telefón, čo už samo osebe vyvoláva nepríjemnú atmosféru a maloletému nekomfortné situácie. Matka nechápe, že súd sa vyjadril, že nepovažuje za podstatné ani skutočnosti, že otec matky, s ktorým má maloletý vytvorený bližší vzťah ako s vlastným otcom je v dôsledku napadnutia zo strany otca maloletého Z. B. PN, keď maloletý je nadmieru vnímavý chlapec a dal si do súvislosti skutočnosť, že potom čo ostal jeho otec s dedkom, musela dedka odviesť sanitka a dedko bol niekoľko dní opuchnutý a modrinový. Matka ako aj nezúčastnené tretie osoby evidujú, že takáto situácia by negatívne poznačila každé jedno dieťa.

2.4 Matka do uvedeného incidentu aj napriek nedodržiavaniu časov zo strany otca, otcovi vždy styk umožňovala a maloleté dieťa spolu s rodičmi a manželom motivovala.

2.5 V čase, keď je maloletý v starostlivosti otca, je neustále vystavený riziku, na základe čoho by mohlo dôjsť k ohrozeniu jeho zdravého psychického vývinu. Maloletý musí navštevovať odbornú pomoc v centre V..

2.6 Otcovým zámerom je psychicky a citovo vydierať a ničiť matku spôsobom ako to bolo aj v prípade pri stretnutí otca s maloletým v dňoch 1.12. 2018 a 2.12.2018, kedy otec vyzváňal agresívne na domový zvonček a cez maloletého pýtal sánky napriek tomu, že mu matka predtým vysvetlila, že v danom čase nebola súvislá vrstva snehu, tobôž vhodná na sánkovanie. Otec maloletého nechal vyzváňať maloletého aby si sám pýtal sánky a nevysvetlil mu, že sa to nedá. Namiesto toho ho nahrával ako plače, v dôsledku čoho bola matka nútená zísť dole k maloletému a opakovane mu vysvetliť, že je málo snehu a tento to v pohode pochopil a neplakal.

2.7 Je poburujúce, že bez dokazovania vo veci samej sa súd rozhodol konštatovať, že matka maloletého porušuje aktuálne neodkladné opatrenie, keď nebola vždy prítomná pri preberaní a odovzdaní maloletého. Takéto konštatovanie je iracionálne, nakoľko účelom rozhodnutia je, aby sa riadne realizoval styk maloletého s otcom. V tejto súvislosti ďalej matka uviedla, že otcovi vopred oznámila, že syna odovzdajú alebo preberú jej rodičia alebo len jeden z nich, nakoľko má novorodeniatko a buď v danom čase maloleté dieťa uspávala, alebo kojila alebo mala len mokré vlasy a nechcela sa vystaviť prechladnutiu v období po pôrode a v čase dojčenia. Takto odovzdávanie a preberanie prebiehalo od nariadenia neodkladného opatrenia, avšak otcovi to začalo prekážať až potom, čo Krajský súd v Trnave zrušil zákaz matky vycestovať s maloletým synom.

2.8 Poukazuje na to, že k napadnutiu starého otca prišlo až potom čo syna otec odovzdal k jej rukám a ona so synom zašla do vchodu, kedy sa otec za nimi rozbehol a v útoku mu zabránil starý otec zo strany matky. Matka nechápe, prečo otec neodišiel potom čo syna odovzdal, avšak domnieva sa, že jej chcel ublížiť. S vysokou pravdepodobnosťou bude začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví.

2.9 Je nevyhnutné zabrániť negatívnemu vplyvu otca na maloletého, kedy otec prejavuje nedostatok empatie voči maloletému, nedokáže uspokojiť jeho potreby a doslova ho citovo vydiera a psychicky ničí, tým že ho nepripravuje na to, aby sa v kľude a pokoji vrátil matke, vždy mu kúpi nejakú novú hračku, ktorú mu nedovolí vziať si k matke. Tento následne plače a nedá sa utíšiť, čo si otec nahráva na mobil a prezentuje túto skutočnosť, že maloletý sa k matke nechce vrátiť. Takéto konanie otca nie je v súlade so zdravým rozumom. Je potrebné odstrániť strach maloletého z toho, že by ho otec matke nevrátil a najmä nevyhnutné, aby pod odborným dohľadom bol otec vedený ako sa správne k maloletému správať a ako vnímať jeho potreby. Zdravý psychický vývoj maloletého je bezprostredne ohrozený. O tom svedčí iracionálny návrh otca na zverenie maloletého do jeho výlučnej starostlivosti v zmysle ktorého štvorročný chlapček, o ktorého sa dennodenne stará jeho matka má byť na základe ľubovôľe otca od nej odlúčený.

2.10 Je nepochybné, že v priamej súvislosti s otcom maloletý navštevuje psychológa.

2.11 Matka sa nebráni, ak by bolo návrhu vyhovené a stretnutia sa realizovali v zmysle podaného návrhu, stretnutia otca s maloletým rozširovať a ak budú už pripravený a bude otcovi dôverovať, že ho matke vráti, tak aj bez dozoru tretej osoby, aj mimo určeného času. Avšak vzhľadom na nezvládnuté situácie zo strany otca, sa situácia vyhrotila tak ako je uvádzané matkou a maloletý Z. B. otcovi nedôveruje a bojí sa čo bude, keď s ním odíde.

2.12 Záujem otca o syna do jeho cca troch rokov bol vágny, takmer žiadny, v rannom veku dokonca matka chodila často k rodičom, aby si otec údajne „oddýchol". Otec maloletého nikdy neprebalil, neprezliekol, neokúpal, nenakŕmil .... s odôvodnením, že je to ženská práca.

2.13 Otec nepriaznivo vplýva na vývoj dieťaťa najmä no nielen tým, že ho učí neprimeranému spoločenskému správaniu, očierňuje pred ním jeho matku, zastrašuje ho, aby nerozprával o ničom, čo s otcom robí, zaťahuje ho od súdneho procesu, keď mu hovorí, že matka na neho volá políciu a v neposlednom rade mu spôsobuje stresové situácie, keď ho provokuje k plaču a následne si plačúce dieťa nahráva.

2.14 Súd sa nevysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, čím bolo porušené právo matky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

3.1 Otec maloletého odvolanie nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť pridržiavajúc sa svojich tvrdení obsiahnutých vo svojom vyjadrení z 12.11.2018, popierajúc tvrdenia matky uvádzané v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

3.2 Matka maloletého a jej rodinní príslušníci sa účelovo snažia kriminalizovať osobu otca s tým cieľom, aby bol otec v očiach súdu a taktiež kolíznej opatrovníčky vykreslený ako agresívna násilnícka osoba. Otec však popiera, že by sa voči maloletému, respektíve matke maloletého alebo jej rodinným príslušníkom správal agresívne. Matka maloletého nerešpektuje výkon práva otca na styk so synom a otcovi v uvedenom čase maloletého neodovzdáva, ani ho neinformuje o mieste jeho pobytu, čím porušuje právo maloletého na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom.

3.3 Otec zásadne nesúhlasí s obmedzením jeho práva na riadny a primeraný styk s maloletým a nesúhlasí, aby sa tento realizoval za prítomnosti tretej osoby, nakoľko na to nie je žiaden dôvod a prítomnosť ďalšej osoby je zbytočnou prekážkou pre ďalšie rozvíjanie sa vzťahu otca so synom. V období trvajúceho neodkladného opatrenia, si dieťa mohlo postupne zvyknúť na prítomnosť otca a rovnako mal otec možnosť osvojiť si všetky praktické zručnosti a manipuláciu s dieťaťom.

4. Procesný opatrovník odvolanie nepodal a k odvolaniu matky sa nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 C.m.p.), pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

6.1 Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodním napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

6.2 Podľa § 111 písm. d) C.m.p. v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o styku s maloletým.

6.3 Podľa § 25 ods. 1 a 3 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

6.4 Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

6.5 Podľa § 121 C.m.p., rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo pozbavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

6.6 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že vlastnosťou právoplatných, meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je základnou súčasťou záruky právneho štátu. Len výnimočne zákon pripúšťa, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak len pri splnení prísne stanovených podmienok alebo v zákonom taxatívne vymedzených prípadoch. Do druhej skupiny výnimiek patrí § 121 C.m.p.. Zmenu tam uvedených rozhodnutí možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní. Podľa tohto ustanovenia môže súd zmeniť alebo zrušiť aj rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. S ohľadom na skutočnosť, že tu nie sú vymenované iné konania, diferencované v § 111C.m.p., na ktoré sa nesporne tiež vzťahuje ustanovenie o zmene pomerov (napríklad úprava styku rodiča s dieťaťom, ako to bolo aj v práve prejednávanej veci) je potrebné túto výnimku vysvetľovať rozširujúco a nechápať rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností len ako rozsudky vydané podľa § 24, respektíve § 36 ZoR. Môže ísť o všetky rozsudky (a aj meritórne uznesenia), ktorými súd fakticky zasiahol do výkonu rodičovských práv a povinností, vrátane úpravy styku hoc aj neodkladným opatrením. Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa (vrátane úpravy styku rodiča s dieťaťom) len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Tak je tomu obvykle v tých prípadoch, v ktorých sa skôr vykonaná úprava výchovy maloletého dieťaťa stane vzhľadom na zmenu pomerov úpravou, ktorá naďalej nezabezpečuje priaznivejšie podmienky pre úspešný vývoj dieťaťa. Rozhodujúcim hľadiskom pre úvahu o najvhodnejšej úprave výchovy maloletého dieťaťa zostáva vždy záujem dieťaťa (R 97/1967), ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie.

7. Vzhľadom na úvahy uvedené vyššie odvolací súd uzavrel, že nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by sa nemal stotožniť s podstatnou časťou záverov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, teda s tou časťou argumentácie, na ktorej bol postavený názor súdu prvej inštancie o dôvodoch, pre ktoré návrhu matky v prejednávanej veci nebolo možné vyhovieť. Na tieto jasne pomenované dôvody by tak pre ich výstižnosť zásadne postačovalo na ne i len odkázať (prvá časť ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p.), pričom odvolací súd len z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami matky považuje za potrebné (resp. vhodné) uviesť ešte nasledovné:

8. Účelom konania o predbežnom opatrení je dočasná a podľa možnosti čo najrýchlejšia úprava pomerov účastníkov za situácie, že tieto upravené nie sú a je tu potreba bezodkladnej úpravy pomerov (alebo obava, že exekúcia bude ohrozená), pre ktorú vec neznesie odklad až do vydania rozhodnutia vo veci samej, teda do rozsudku upravujúceho pomery účastníkov definitívne. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veciach neodkladných opatrení pristupovať, však kladie zvýšené nároky na doloženie tvrdení uvádzaných v návrhu tak, aby tu bolo možno považovať potrebu navrhovanej dočasnej úpravy za osvedčenú (to preto, lebo súd pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení zásadne nevykonáva žiadne dokazovanie, ktoré je takto vyhradené až konaniu vo veci samej).

9. Žiadna z podmienok zhora však ani podľa názoru odvolacieho súdu v tejto konkrétnej veci splnená nebola.

10. Predovšetkým tu totiž nebol stav nedostatku úpravy pomerov majúcich sa upraviť navrhovaným neodkladným opatrením, nakoľko (ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie) otázka prístupu otca k právu podieľať sa na výchove dieťaťa a kontakte s ním formou úpravy styku bola dočasne upravená právoplatným uznesením Okresného súdu Galanta z 20.3.2018 č.k. 12P/240/2017-140 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 3.9.2018 č.k. 11CoP/49/2018-190.

11. Neobstoja námietky matky o bezdôvodnej unáhlenosti konania zo strany súdu prvej inštancie a vytvorenia zbytočného priestoru otcovi (doručením mu návrhu na nariadenie odkladného opatrenia na vyjadrenie sa k nemu pred samotným rozhodnutím o takomto návrhu matky), nakoľko o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je povinný súd rozhodnúť najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 C.s.p. (§ 328 ods. 2 veta prvá C.s.p.). Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia bol doručený súdu prvej inštancie 5.11.2018 a súd o ňom rozhodol dňa 21.11.2018, teda v zákonnej lehote. Nakoľko styk otca s maloletým Z. B. už bol upravený skorším rozhodnutím Okresného súdu Galanta, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave a návrh matky smeroval k zmene takejto úpravy styku otca s maloletým, jeho výrazným obmedzením, súd prvej inštancie správne pred rozhodnutím o návrhu matky vyzval otca na vyjadrenie sa k takémuto návrhu a jeho prípadnú argumentáciu ku skutkovým tvrdeniam matky uvádzaným v návrhu, na ktorých matka stavala svoju argumentáciu podporujúcu jej návrh na výrazné obmedzenie práva otca stretávať sa s maloletým v rozsahu a spôsobom, ako to dočasne upravovalo skoršie právoplatné rozhodnutie súdu. Právo súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie odkladného opatrenia bez vyjadrenia protistrany, zasahujúc tak do princípu rovnosti strán je na jednej strane namieste vtedy, ak by vyjadrenie protistrany znemožnilo poskytnutie rýchlej a účinnej procesnej ochrany, a to najmä z časového hľadiska, prípadne ak by tu bolo riziko zmarenia účelu neodkladného opatrenia osobou, proti ktorej návrh smeruje - čo nebol prípad práve prejednávanej veci. Na druhej strane, obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa § 25 ods. 3 ZoR je opatrením, ktoré prenikavo zasahuje do práv a povinností rodiča; preto ho možno vysloviť až po riadnom zistení skutkového stavu veci. K riadnemu zisteniu skutkového stavu veci patrí tiež rozlíšenie, či uskutočňovanie styku rodiča s maloletým dieťaťom ohrozuje zdravie dieťa/záujem dieťaťa, prípadne či ide iba o predstieraný stav, vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do výchovy.

12. Obdobne neobstojí ani námietka matky o nesprávnosti záverov súdu prvej inštancie, že matka porušuje aktuálne neodkladné opatrenie a to tým, že sa osobne nezúčastňuje pri odovzdávaní maloletého na stretnutia s otcom, nakoľko takéto súdom prvej inštancie vytýkané správanie sa matky samotná matka potvrdzuje aj v jej vyjadrovaní sa o okolnostiach za ktorých sa styk otca s maloletým realizuje. Sama matka tvrdí, že vo viacerých prípadoch otcovi vopred oznámila, že syna odovzdajú alebo preberú jej rodičia alebo len jeden z nich, nakoľko má novorodeniatko a buď v danom čase maloleté dieťa uspávala, alebo kojila alebo mala len mokré vlasy a nechcela sa vystaviť prechladnutiu v období po pôrode a v čase dojčenia s tým, že takto odovzdávanie a preberanie prebiehalo od nariadenia neodkladného opatrenia, avšak otcovi to začalo prekážať až potom, čo Krajský súd v Trnave zrušil zákaz matky vycestovať s maloletým synom.

13. Pokiaľ ide o okolnosti incidentu medzi otcom maloletého a starým otcom maloletého, ku ktorému malo dôjsť dňa 21.10.2018 v podstate bez účasti matky maloletého ako aj samotného maloletého Z. B. (ako to uviedla sama matka maloletého, že k incidentu došlo potom, čo otec maloletého Z. B. odovzdal matke a táto s ním vošla do vchodu) odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky v tomto štádiu konania správne neprihliadol na takéto prípadné riešenie konfliktov medzi starým otcom maloletého a otcom maloletého, nakoľko v čase rozhodovania súdu o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo zrejmé, aké boli príčiny a priebeh tejto udalosti a hlavne nebolo osvedčené, že by matka maloletého alebo maloletý Z. B. boli predmetom prípadného útoku zo strany otca maloletého. Skúmanie príčin, priebehu, ako aj následkov prípadného závadného konania a správania sa otca maloletého v tento deň je podľa samotného vyjadrenia sa matky predmetom iného konania, ktoré doposiaľ skončené nebolo a tak nebolo možné na jeho výsledky ani v rámci rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia prihliadať.

14. Matka neosvedčila svoje skutkové tvrdenia, že v čase, keď je maloletý v starostlivosti otca, je neustále vystavený riziku ohrozenia jeho zdravého psychického vývinu. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že bezprostredné ohrozenie psychického zdravia maloletého nie je možné vyvodiť ani z toho, že otec maloletého nahráva na telefón, keď plače (i keď sa odvolací súd absolútne stotožňuje s názorom matky, že takéto správanie sa otca je necitlivé a nevhodné a je potrebné, aby sa mu otec v budúcnosti vyvaroval) prípadne, že sa otec samostatným návrhom domáha zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti, ako to namietala matka maloletého v odvolaní. Spoľahlivé poznanie skutočnosti, či styk rodiča s dieťaťom ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie dieťaťa, podľa ustálenej súdnej praxe vyžaduje spravidla spoluprácu súdu s odborníkmi z iných vedných odborov (R 96/1967). Matke maloletého Z. B. bude v ďalšom konaní poskytnutý dostatočný priestor na to, aby svoje tvrdenia o nevhodnosti doterajšej úpravy styku otca s maloletým čo do jeho rozsahu a spôsobu jeho vykonávania preukázala.

15.1 Pokiaľ ide o námietku o riadnom neodôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza: Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016).

15.2 Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky takýchto zistení a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka matky, týkajúca sa nedostatku obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia, ako i jeho arbitrárnosti, preto nemohla obstáť, rovnako ako ani argument o porušení práva na spravodlivý proces.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a preto jeho uznesenie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

17. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože šlo o prípad rozhodovania o neodkladnom opatrení, v ktorom rozhodovanie patrí až konečnému rozhodnutiu.

18. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).