Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoPr-4-2018.pdf
PDF · 103.53 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoPr/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v spore žalobkyne Q., zastúpenej T. proti žalovanému W., zastúpenému W., o určenie neplatnosti dohody o náhrade škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 01. decembra 2016, č.k. 12Cpr/1/2015-86, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom (zo dňa 01.12.2016) žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.) a vyslovil, že žalovaný má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa domáhala proti žalovanému určenia absolútnej neplatnosti dohody o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných povinností, uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 23.04.2015, v ktorej uznala svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú zamestnávateľovi v období od 01.01.2014 do 31.12.2014 a od 01.01.2015 do 31.03.2015 vo výške 26.113,34 Eur. Svoju žalobu odôvodnila tým, že zo strany riaditeľa žalovaného aj hlavnej účtovníčky žalovaného bol na ňu vyvíjaný nátlak, bolo jej hrozené „kriminálom“, a aby myslela na svoje tri deti, ktorý nátlak bol neznesiteľný, čo sa prejavilo jej kolapsom. Pod takýmto tlakom podpísala predmetnú dohodu o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných povinností - uznanie dlhu, ktorý nikdy neexistoval, a ktorého si nebola vedomá. K danému právnemu úkonu bola zo strany žalovaného jednoznačne prinútená, jednalo sa o bezprávnu vyhrážku, t. j. psychické donútenie, a preto boli splnené zákonné podmienky podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka na určenie, že dohoda o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných povinností, uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 23.04.2015, je absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný poukázal na znenie ust. § 137 CSP a konštatoval, že od 01.07.2016 došlo k zmene koncepcie určovacej žaloby a od tohto obdobia už nie je možné domáhať sa určovacou žalobou neplatnosti právneho úkonu. Súd prvej inštancie citoval ust. § 80 písm. c) O.s.p., účinného do 30.06.2016 a § 137 písm. c) CSP, účinného od 01.07.2016 a dospel k záveru, že s poukazom na § 470 ods. 1 CSP nebolo možné postupovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016, a to § 80 písm. c) O.s.p., podľa ktorého sa mohla žalobkyňa domáhať, aby súd určil, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý bol podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby. Citoval judikatúru, týkajúcu sa naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a konštatoval, že pokiaľ by žalobkyňa chcela za účinnosti predchádzajúcej úpravy osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musela na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci, vedúce k sporu medzi účastníkmi a
k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetlí, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši a odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania, alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. V zmysle ustanovenia § 473 CSP bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku sa postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní riadi ustanoveniami CSP. Civilný sporový poriadok upravil koncepciu určovacej žaloby v ustanovení § 137 písm. c) CSP. odlišne od určovacej žaloby v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. V zmysle novej právnej úpravy sa žalobkyňa môže domáhať iba určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem zo strany žalobkyne nie je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Z dôvodovej správy vyplýva, že záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť žaloby o určenie neplatnosti/ platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby, teda určovacou žalobou sa už nemožno domáhať určenia, či tu právny vzťah je alebo nie je. Na základe uvedených skutočností sa žalobkyňa nemôže domáhať určenia neplatnosti dohody o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných povinností, pretože predmetná určovacia žaloba nie je spôsobilým, resp. prípustným prostriedkom ochrany práva žalobkyne, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Súčasne konštatoval, že podaná žaloba nie je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobkyne, pretože ňou nemôže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, keďže súčasne prebieha trestné konanie voči žalobkyni a v prípade, ak sa rozhodne žalovaný ako zamestnávateľ uplatniť si voči žalobkyni ako bývalej zamestnankyni nárok na náhradu škody, bude nutné podať žalobu o náhradu škody, pričom platnosť dohody o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných povinností bude riešená ako predbežná otázka O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. h) CSP. Poukázala na znenie ust. § 80 písm. c) O.s.p. a dôvodila, že určenia neplatnosti dohody o náhrade škody sa domáhala žalobou datovanou dňa 04.06.2015 z dôvodu, že absentovala jej slobodná vôľa uzavrieť so žalovaným predmetnú dohodu, bola pod psychickým nátlakom a donútená takúto dohodu uzavrieť. Má za to, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej dohody existuje aj po zmene právnej úpravy, teda po nadobudnutí účinnosti CSP, nakoľko jej právne postavenie je naďalej bez autoritatívneho rozhodnutia súdu neisté a ohrozené. Podaním žaloby sledovala aj ďalší cieľ, a to odvrátenie sporu o zaplatenie škody, ktorý by mohla žalovaná v budúcnosti iniciovať. Procesný postup súdu prvej inštancie jej znemožnil realizáciu jej práv ako strany sporu domáhať sa určenia neplatnosti dohody o náhrade škody, ktorý dosiahol takú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie na okresnom súde bolo nespravodlivé, neakceptovateľné, nakoľko súd jej odoprel poskytnúť ochranu ohrozenému právu z dôvodu zmeny právnej úpravy, ktorá nastala po začatí sporu. Citoval článok 4 ods. 1, ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie svojím procesným postupom porušil základnú zásadu civilného sporu postupovať v spore tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, nakoľko vykonával dokazovanie a následne vydal rozhodnutie, ktorým žalobu zamietol pre nespôsobilosť podanej žaloby ako právneho nástroja ochrany jej práva.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na znenie ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 137, § 473 CSP a uviedol, že v zmysle novej úpravy sa žalobca môže domáhať určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem zo strany žalobcu nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti, a preto nie je ďalej možné pokračovať v konaní podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. napriek tomu, že žaloba bola podaná počas platnosti a účinnosti tohto procesného predpisu. Následne zaujal stanovisko vo veci samej a dôvodil, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázala, že dohodu o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných povinností podpísala pod nátlakom zo strany riaditeľa škody, prípadne iných osôb. Následne svoje vyjadrenie doplnil tak, že poukázal na skutočnosť, že si uplatnil právo na náhradu škody voči žalobkyni žalobou podanou na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 10Cpr/13/2017, ktorou sa domáha od žalobkyne
v postavení žalovanej náhrady škody vo výške 26.113,34 Eur. Z tohto dôvodu je podanie určovacej žaloby nadbytočné a nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobkyňou, nakoľko v predmetnom konaní si súd ako predbežnú otázku vyrieši platnosť dohody o náhrade škody.
4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych skutočností, uvádzaných vo svojom odvolaní zo dňa 08.03.2017. Konštatovala, že dňa 01.07.20016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený Občiansky súdny poriadok, pričom v zmysle § 470 ods. 1 CSP platí, že tento zákon sa použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Poukázala však na ust. § 470 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto s prihliadnutím na vyššie uvedené bolo potrebné posudzovať právny vzťah podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase podania žaloby, a to podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. pri posudzovaní otázky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Uviedla, že v tomto konaní, v ktorom išlo o žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, mohlo dôjsť k odstráneniu stavu právnej neistoty, v ktorom sa nachádzala, pretože len rozhodnutím v danej veci a vyslovením neplatnosti dohody o náhrade škody sa mohla vo vzťahu k bývalému zamestnávateľovi vyhnúť uplatňovania nároku na náhradu škody. V čase podania predmetnej žaloby nemala v zmysle platnej právnej úpravy iný právny inštitút, ktorým by bolo možné nastoliť istotu v právnom vzťahu medzi ňou a žalovaným. Bolo by v príkrom rozpore s princípmi právneho štátu, aby čakala na podanie žaloby o náhradu škody zo strany žalovaného a do tohto okamihu mala žiť v právnej neistote. Existenciu spornosti medzi stranami sporu, ktorá existovala v čase podania predmetnej žaloby, by nebolo možné odstrániť ani rozhodnutím vydaným v prebiehajúcom trestnom konaní, nakoľko v danom konaní sa nepreskúmava platnosť, resp. neplatnosť dohody o náhrade škody podľa § 37 Občianskeho zákonníka.
5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že trvá na svojom vyjadrení k odvolaniu. Mal za to, že žalobkyňa vo veci samej dôkazné bremeno neuniesla, nepreukázala, že dohodu podpísala pod nátlakom zo strany riaditeľa škody, prípadne iných osôb - hlavnej účtovníčky. Naopak, osoby prítomné pri podpise dohody zhodne tvrdili, že k žiadnemu nátlaku nedošlo. Žalobu preto považuje za účelovú a trvá na predchádzajúcich vyjadreniach, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa dohodu neuzatvárala v tiesni, pod nátlakom, dohoda je platná, žalobkyňa nepreukázala svoj zlý psychický stav následkom ňou tvrdenej bezprávnej vyhrážky. Z tohto dôvodu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
6. Krajský súd po predložení veci súdom prvej inštancie (dňa 29.11.2018) preskúmal vec podľa ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
7. Žalobkyňa sa žalobou, podanou na súd prvej inštancie dňa 15.06.2015, domáhala určenia, že dohoda o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných povinností, uzatvorená medzi účastníkmi dňa 23.04.2015, v ktorej uznala svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú zamestnávateľovi v období od 01.01. do 31.12.2014 a od 01.01. do 31.03.2015 vo výške 26.113,34 Eur, je absolútne neplatná s poukazom na ust. § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a § 37 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka.
8. Žalobkyňa žalobu podala za účinnosti ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.06.2016). Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, za účinnosti ktorého žalobkyňa žalobu vo veci samej podávala.
9. Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) , ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Prechodné (intertemporálne) ustanovenia zákona upravujú režim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva. Počas pôsobenia prechodných ustanovení sa v stanovenom rozsahu dočasne používajú skoršie právne normy, ktorých platnosť a účinnosť zanikla.
10. Nová právna úprava, obsiahnutá v prechodných ustanoveniach, dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti CSP, zároveň však v ust. § 470 ods. 2 CSP pamätá aj na situácie, ktorý by nová právna úprava zhoršila postavenie strany.
11. Slovenská republika je právny štát (viď článok 1 Ústavy Slovenskej republiky). K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka právnej istoty a ochrany dôvery v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz retroaktívneho pôsobenia zákonov. Z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva, že zákon pôsobí iba do budúcnosti. V opačnom prípade jednotlivé subjekty práva (strany civilného sporového konania) by nemali istotu, či ich procesné úkony, urobené podľa predchádzajúcej právnej úpravy, nebudú neskôr (po prijatí nového zákona) a s účinkami ex tunc posudzované ako právne neúčinné, s vylúčením možnosti uplatniť riadne a v súlade so zákonom už nadobudnuté práva. Ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 36/95).
12. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa podala na súd žalobu o určenie neplatnosti dohody o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných povinností dňa 15.06.2015, t. j. viac ako rok pred účinnosťou nového procesného predpisu, nie je možné s prihliadnutím na všeobecné princípy právneho štátu, predovšetkým princípu legitímnych očakávaní, ochrany nadobudnutých práv a dôvery subjektov v právo samotné posudzovať jej žalobu výlučne podľa ustanovení Civilného sporového poriadku a vylúčiť možnosť posúdenia jej žaloby podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., ktorý bol účinný a platný v čase podania jej žaloby, nakoľko procesné úkony subjektov civilného sporového konania, vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu, sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Procesný úkon, ktorým je i podanie určovacej žaloby, vyvoláva procesné účinky do procesnej budúcnosti, v ktorej sa účinky (následky) tohto úkonu uznávajú aj vtedy, ak nová práva úprava už s takýmto následkom nepočíta.
13. Z tohto dôvodu záver súdu prvej inštancie, že určovacia žaloba žalobkyne nie je spôsobilým, resp. prípustným prostriedkom ochrany práva žalobkyne v zmysle ust. § 137 CSP, a preto žalobu zamietol, nebol správny. V danej veci bez akýchkoľvek pochybností bolo potrebné posudzovať určovaciu žalobu podanú žalobkyňou podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., účinného do 30.06.2016 a skúmať, či je daný naliehavý právny záujem na určení požadovanom žalobkyňou.
14. Súdna prax do 30.06.2016 považovala za určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. aj žalobu o určenie neplatnosti dohody o náhrade škody. Právny záujem, ktorý bol podmienkou procesnej prípustnosti takejto žaloby, musel byť naliehavý. Pri skúmaní existencie tohto záujmu išlo o posúdenie procesnej otázky, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva. Nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť, ktorý sám osebe bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby. Uvedený názor opakovane vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach, ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky.
15. Žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení v podanej žalobe, ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie neodôvodňovala. Až na pojednávaní dňa 01.12.2016 ( pred vyhlásením rozsudku) a následne vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie uviedla, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, nakoľko nemá inú možnosť sa brániť a bez autoritatívneho rozhodnutia súdu je jej postavenie neisté a ohrozené. Podaním žaloby o určenie absolútnej neplatnosti dohody o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných povinností sledovala odvrátenie sporu o zaplatenie škody, ktorý by mohol žalovaný v budúcnosti iniciovať.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v postavení žalobcu podal dňa 07.03.2017 proti žalobkyni v postavení žalovanej žalobu o zaplatenie 26.113,34 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, vyplývajúcej jednak z dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorú účastníci uzatvorili dňa 02.01.2012 a dohody o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných povinností, uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 23.04.2015, ktorá je vedená na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 10Cpr/13/2017. Uznesením zo dňa 25.10.2018, č.k. 10Cpr/13/2017-90 súd konanie
prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 1T/49/2017. Pod sp. zn. 1T/49/2017 sa na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom vedie trestné konanie vo veci prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, v ktorom je obvinená žalobkyňa zo skutku, že ako zamestnanec v pracovnej pozícii ekonómka podnikateľskej činnosti na W. v K. na O. č. XX v čase od 01.01.2014 do 31.03.2015 prevzala postupne od 62 ubytovaných hostí v turistickej ubytovni patriacej W. v K. finančnú hotovosť za ubytovanie na základe uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti so zamestnávateľom zo dňa 02.01.2012, na základe ktorej prevzala hmotnú zodpovednosť za pokladničnú hotovosť a ceniny, a ktoré finančné prostriedky mala následne po zúčtovaní odviesť na účet zamestnávateľa, pričom z takto prevzatej čiastky si finančné prostriedky vo výške 24.758 Eur ponechala pre vlastnú potrebu a neodviedla, čím spôsobila poškodenému zamestnávateľovi škodu v uvedenej výške, a to tak, že prijaté peniaze za ubytovanie na vrátnici neboli prevedené do účtovníctva a neboli vložené do pokladne, teda prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Konanie nie je právoplatne skončené.
17. Pre možnosť úspešného uplatnenia žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu - v danej veci dohody o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných povinností zo dňa 23.04.2015, je pre rozhodnutie súdu o tom, že tento právny úkon je neplatný, potrebné, aby bol daný naliehavý právny záujem na takomto určení, pričom tento musí byť naliehavý. Podľa ustálenej judikatúry je tento naliehavý právny záujem daný vtedy, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia, a ak by právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch. Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu strán sporu a predchádza sa vzniku ďalších sporov, prípadne, ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. Žaloba o určenie v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., účinného do 30.06.2016, nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k inej právnej otázke.
18. V danej veci je nesporné, že na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom prebieha konanie o náhradu škody pod sp. zn. 10Cpr/13/2017, v ktorom sa žalovaný v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej domáha zaplatenia 26.113,34 Eur titulom náhrady škody. V žalobe žalobca skutkovo svoj nárok vymedzil a ako jeden z dôkazov predkladá i dohodu o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných povinností, uzavretej dňa 23.04.2015 medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie bude musieť ako predbežnú otázku riešiť i platnosť dohody o náhrade škody, a to predovšetkým z dôvodu posúdenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Samotná platnosť / neplatnosť dohody o náhrade škody však neznamená odstránenie spornosti vo vzťahu medzi stranami sporu, ani odstránenie neistoty v právnom postavení žalobkyne, nakoľko pre konanie o náhradu škody je významné len to, či budú splnené predpoklady pre ustálenie zodpovednosti žalobkyne za spôsobenú škodu v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka - či bude preukázané protiprávne konanie žalobkyne (prebieha i trestné konanie), existencia škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. I v prípade, že by súd dospel k záveru o neplatnosti dohody o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných povinností, uzavretej dňa 23.04.2015 medzi stranami sporu, nedošlo by k odstráneniu neistého a ohrozeného postavenia žalobkyne a ani automaticky (bez ďalšieho) k zamietnutiu žaloby o náhrade škody, ale súd by sa musel zaoberať predpokladmi zodpovednosti za škodu v zmysle citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka.
19. Nakoľko na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom prebieha súdne konanie o plnenie (sp. zn. 10 Cpr/13/2017), v ktorom platnosť, resp. neplatnosť predmetnej dohody o náhrade škody bude súd riešiť ako predbežnú otázku, odvolací súd zastáva názor, že v čase jeho rozhodovania nebol v danej veci v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., účinného do 30.06.2016, daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti dohody o náhrade škody spôsobenej zamestnancom pri plnení pracovných povinností, uzavretej dňa 23.04.2015 medzi stranami sporu.
20. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej i vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý nebol odvolateľkou vecne spochybnený, potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
22. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP) .
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) .
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP) .