Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2To-82-2018.pdf
PDF · 92.21 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/82/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov JUDr. Ľubici Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného C.. I. V., pre trestný čin vydierania podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno d) Trestného zákona č.140/1961Zb. účinného do 31.12.2015, o odvolaniach Okresného prokurátora Komárno, obžalovaného C.. I. V. a poškodeného D. Y., proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 07.03.2018 sp. zn. 3T/143/2004, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 16.01.2019 takto
rozhodol:
Podľa § 256 Trestného poriadku (zákona číslo 141/1961 Zb.) sa odvolania obžalovaného C.. I. V., poškodeného D. Y. a Okresnej prokurátorky v Komárne z a m i e t a j ú, pretože nie sú dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný C.. I. V. uznaný vinným z trestného činu vydierania podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona č.140/1961Zb. v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že: dňa 4. novembra XXXX v čase medzi XX.XX hod. a XX.XX hod. v M. na ulici P. panoráme po predchádzajúcej hádke vybral z ruky svojho bývalého svokra D. Y. mobilný telefón značky F., aby mu tak zabránil telefonovať a utekal s ním k svojmu osobnému motorovému vozidlu značky Škoda 120, EČ: NZ-XXXAV, ktoré mal zaparkované na ulici U. V., poškodený ho najprv začal prenasledovať pešo, potom nasadol na bicykel, obžalovaný nasadol do vozidla a naštartoval ho a poškodený sa domáhal vrátenia telefónu a keď búchal obžalovanému na ľavé predné okno vozidla, obžalovaný toto stiahol do polovice, pričom poškodený strčil ruku do priestoru vozidla a pokúšal sa vybrať mobilný telefón, obžalovaný však rýchlo vytiahol okno a privrel mu ruku, zaradil rýchlosť a pomaly sa pohol v smere svojej jazdy, čím nútil poškodeného, aby sa pohyboval spolu s ním v smere svojej jazdy. Za to mu bol podľa § 235 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len Trestný zákon) za použitia ustanovenia § 53 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. uložený peňažný trest vo výške 200,- eur. Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. mu bol uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený. Zároveň podľa § 228 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný zaplatiť poškodenému D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., V. XX/XX škodu vo výške XXX,XX eur. Podľa § 229 ods. 2 Tr. por. bol poškodený D. Y. so zvyšok nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces a podľa § 229 ods. 1 Tr. por. bola poškodená spoločnosť X. zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom V., P. cesta X s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces. Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podali odvolanie obžalovaný C.. I. V. čo do výroku o vine a treste, prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno proti výroku o vine a treste a poškodený D. Y., prostredníctvom svojho splnomocnenca, čo do výroku o náhrade škody. Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania, podaných prostredníctvom obhajcu, poukázal na to, že rozhodnutie súdu I. stupňa považuje za nezákonné, nesprávne a nedôvodné. Po vykonanom dokazovaní súd I. stupňa dospel k nesprávnemu záveru, keď nezákonne a zle vyhodnotil zabezpečené dôkazy, pretože ničím nebolo preukázané, že by mal zobrať mobilný telefón poškodenému, keďže dôkazy, ktoré boli zabezpečené počas prípravného konania a dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní sú rozporuplné a rozpory neboli odstránené počas dokazovania pred súdom. Výpovede poškodeného Y. a taktiež jeho dcéry boli počas rokov značne pozmenené a to tak, aby to vyhovovalo verzii poškodeného. Podľa jeho názoru súd I. stupňa neobjektívne vyhodnotil, ktoré z výpovedí poškodeného a svedkyne V., sú dôveryhodné a ktoré dôveryhodné nie sú. Sám poškodený, ako aj jeho dcéra, zmenili svoje výpovede. Od podania obžaloby ubehlo 15 rokov a tvrdenia obsiahnuté v ich svedeckých výpovediach preto nie je možné vyhodnotiť ako dôveryhodné. Poškodený od začiatku popieral, že spadol, neskôr túto skutočnosť priznal a na hlavnom pojednávaní v roku 2018 vyhlásil opäť, že nespadol. Poukázal na výpoveď svedka P., ktorý potvrdil, že videl, ako poškodený spadol na ruky a kolená. Aj pokiaľ ide o mobilný telefón, za celý ten čas nebolo preukázané, že by poškodený ho mal pri sebe. Súd vychádzal iba zo správy spoločnosti Eurotel, že v tom čase poškodený vykonával 9 sekundový hovor. Celé trestné stíhanie od začiatku je nezákonné s poukazom na krivú výpoveď svedkyne V. Keďže v celom konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz svedčiaci o jeho vine, navrhol, aby bol spod obžaloby oslobodený. Sám obžalovaný v odôvodnení odvolania podrobne poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu I. stupňa a poukazuje na to, že súd neobjektívne vyhodnotil výpovede poškodeného a svedkyne V.. Nesúhlasil so závermi súdu I. stupňa o jeho vine, podrobne rozobral dôkaznú situáciu, nesúhlasil s hodnotením dôkazov a tvrdil, že je nevinný. Prokurátor v odôvodnení odvolania uvádzal, že rozhodnutie súdu považuje za nezákonné, pretože dôkazná situácia zadokumentovaná v spisovom materiáli nekorešponduje s právnou kvalifikáciou, ktorú súd zvolil a následne aj uložený trest je nezákonný. Bol toho názoru, že obsah dôkazov, ktoré tvorili súčasť pôvodného trestného spisu, zostal bez zmeny, pričom aj zo záverov znaleckého posudku, ktoré predložil sám poškodený, vyplynulo, že tento utrpel hematóm na vnútornej strane ľavého kolena s následným vznikom nekrózy z nedokrvenia, v dôsledku čoho došlo k pretrhnutiu drobných ciev zásobujúcich oblasť poškodenej časti kože a táto odumretá časť kože bola odstránená. Zranenia, ktoré utrpel poškodený, svedčia pre mechanizmus úrazu taký, ako to uviedol poškodený vo svojich výpovediach a teda, že mu vozidlo pri pohýňaní sa prešlo po vnútornej strane ľavého kolena v čase, keď ležal na zemi. S týmito závermi korešpondujú aj závery znaleckého posudku MUDr. Štefana Kováča ako aj závery odborného vyjadrenia prof. MUDr. Petra Šimka CSc. Tento svedok, ktorý bol vypočutý na hlavnom pojednávaní, uviedol, že pri vypracovávaní svojho stanoviska mal výpisy zo zdravotnej dokumentácie poškodeného. Tvrdil, že je ťažko predstaviteľné, aby takéto zranenia, ktoré poškodený utrpel, by vznikli pri páde z bicykla. Keďže proti sebe ohľadne mechanizmu zranenia stoja dve skupiny dôkazov, na jednej strane znalecký posudok MUDr. Šimona Kónyu a na druhej strane znalecký posudok MUDr. Štefana Kováča a Znaleckej lekárskej organizácie s.r.o. Zvolen, je potom nelogické, že súd I. stupňa sa priklonil k záverom znalca MUDr. Šimona Kónyu a Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. Bratislava (ďalej len Forensic), ktorý pri vypracovávaní znaleckého posudku nemali k dispozícii všetky potrebné dokumenty zo zdravotnej dokumentácie poškodeného. Práve z dôvodov, že prof. MUDr. Peter Šimko CSc. a Znalecká lekárska organizácia s.r.o. Zvolen uvádzali, že hore uvedený znalec MUDr. Kónya a Inštitút nemali k dispozícii všetky potrebné dokumenty, bolo potrebné vychádzať práve z odborného vyjadrenia prof. Šimku a z posudku Znaleckej lekárskej organizácie s.r.o. Zvolen. S poukazom na tieto skutočnosti mal potom súd konanie obžalovaného kvalifikovať ako trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. Pokiaľ ide o trest, o jeho druhu a výmere súd rozhodol nezákonne, pretože obžalovaný v priebehu celého konania popieral skutok, kladený mu za vinu a ani v jednom prípade nepreukázal ani len minimálnu ľútosť nad tým, čo sa stalo poškodenému a správal sa voči nemu arogantne a neúctivo. Súd I. stupňa nevysvetlil, čo ho viedlo k uloženiu peňažného trestu a len uplynutie času nemôže byť dôvodom na nespravodlivé rozhodnutie v súvislosti s druhom a výmerou trestu. Trest, ktorý bol obžalovanému uložený, nie je postačujúci na nápravu obžalovaného vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj osobu páchateľa. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného uzná vinným z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Poškodený prostredníctvom svojho splnomocnenca podal odvolanie čo do výroku o náhrade škody, ktoré odôvodnil na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu tak, že sa pripojil k vyjadreniu prokurátora. Na verejnom zasadnutí zástupca krajského prokurátora zotrval na dôvodoch uvedených v odvolaní a navrhol zrušiť rozsudok podľa § 258 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. účinného do 01.01.2006 s tým, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol podľa § 259 ods. 3 Tr. por. a obžalovaného uznal vinným z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. a uložil mu primeraný podmienečný trest.
Splnomocnenec poškodeného navrhol rozhodnúť o škode tak, aby súd obžalovaného zaviazal k jej náhrade. Obhajca obžalovaného a obžalovaný navrhli rozhodnúť o oslobodení obžalovaného spod obžaloby a odvolanie prokurátora a poškodeného zamietnuť. Podľa § 564 ods. 3 Tr. por. súd pri rozhodovaní postupoval podľa Trestného poriadku účinného do 01.01.2006, pretože vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na okresný súd pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (zákona č. 301/2005 Z.z.), vykoná konanie okresný súd podľa doterajších predpisov. Konanie o riadnom opravnom prostriedku proti takémuto rozhodnutiu vykoná krajský súd podľa doterajších predpisov. Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenými osobami Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 254 Tr. por. účinného do 01.01.2006 preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môžu odvolatelia podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli v odvolaní vytýkané. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že v predmetnej veci už rozhodoval dvakrát, keď rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 06.09.2006 sp. zn. 3T/143/04 zrušil a uznesením zo dňa 06.09.2007 sp. zn. 2To/35/2006 vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Následne rozsudkom zo dňa 15.10.2014 sp. zn. 2T/143/2004 bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, ktorý rozsudok bol opäť uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.04.2015 sp. zn. 2To/11/2015 zrušený a vec vrátená súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Rozsudkom zo dňa 07.03.2018 bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a bol mu uložený peňažný trest vo výške 200,- eur, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený. Trestného činu vydierania podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno d) Trestného zákona č.140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 sa dopustí páchateľ, ktorý iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel a spácha taký čin so zbraňou a pôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo značnú škodu. Podľa § 2 ods. 5 Tr. por. účinného do 01.01.2006, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať všetky okolnosti prípadu. Podľa § 2 ods. 6 Tr. por. účinného do 01.01.2006, orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 5 Tr. por. účinného do 01.01.2006. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanoveniami § 125 ods. 1 Tr. por. účinného do 01.01.2006, súd I. stupňa v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 6 Tr. por. účinného do 01.01.2006, preto na ne v podrobnostiach len poukazuje. Súd I. stupňa podrobne vo svojom rozhodnutí uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia. Poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný, ktorý mal konflikt s poškodeným pred domom na ulici Pri panoráme v Komárne, tomuto zobral mobilný telefón, aby mu zabránil telefonovať a potom, ako s týmto telefónom utekal k svojmu motorovému vozidlu, bežal za ním aj sám poškodený, ktorý počas toho, ako utekal za obžalovaným, spadol, avšak keď sa poškodený dostal k motorovému vozidlu obžalovaného, strčil ruku do motorového vozidla cez okno, ktoré obžalovaný privrel a s týmto vozidlom sa pohol, v dôsledku čoho nútil poškodeného, aby sa pohyboval s ním v smere jazdy. Krajský súd sa stotožňuje so závermi súdu I. stupňa v časti, že nebolo preukázané, že by prišlo v dôsledku konania obžalovaného k ťažkej ujme na zdraví poškodeného D., nakoľko zo znaleckého posudku znaleckej organizácie Forensic, ktorá bola do konania pribratá na podklade vyslovenia právneho názoru Krajského súdu v Nitre v zrušujúcom uznesení zo dňa 06.09.2007 sp. zn. 2To/35/2006 vyplynulo, že poškodený podľa lekárskych záznamov utrpel dňa 04.11.2002 zmliaždenie kolena a predkolenia vľavo ťažšieho stupňa, odreniny v oblasti kolena vľavo, odreniny v sedacej časti vľavo a odreniny v oblasti kolena vpravo. V zmysle záverov tohto posudku takéto poranenia v žiadnom prípade nemohli vzniknúť tak, ako uvádza poškodený, a to prejdením ľavého kolena zadným kolesom auta, keďže objektívny nález a ani následná liečba nezodpovedá charakteru takéhoto poranenia, pričom treba brať do úvahy následky a skutočnosť, že v prípade prejdenia kolesom po nohe, by došlo k roztrhnutiu kože, alebo k porušeniu mäkkých tkanív prejdenej končatiny, ku krvnému výronu a opuchu a tiež k zanechaniu kresby dezénu vozidla na nohe. Naopak je veľmi pravdepodobné, že uvedené poranenia vznikli v dôsledku pádu z bicykla, ako to uvádzal svedok Paluška a obžalovaný, pričom poranenia poškodeného sú v zhode s takýmto opisom mechanizmu vzniku jeho zranení. Pokiaľ ide o znalecký posudok MUDr. Štefana Kovácsa, ktorý mal protichodný záver k danej otázke, k tejto sa znalecká organizácia Forensic vyjadrila tak, že znalec vo svojom znaleckom posudku nevysvetľuje, ako došlo k poraneniu pravého kolena a ako vznikli odreniny na oboch kolenách, ktoré by prejdením vozidla po ľavom kolene nemohli vzniknúť, nevysvetľuje ani prečo nedošlo k závažnejšiemu poškodeniu kolena a mäkkých štruktúr, ku ktorému by muselo dôjsť, ak by bola oblasť kolena prejdená motorovým vozidlom. Preto považovali závery tohto znalca za objektívne nepodložené a nesprávne. Pokiaľ ide o znalecký posudok MUDr. Šimona Kónyu, tento je podrobne zdokumentovaný s rozobratím nálezu, liečby a možných traumatických zmien pri jednotlivých druhoch poranení a jeho závery sa zhodujú s ich závermi, a tieto považujú za súladné s objektívnym nálezom poškodeného. Znalec MUDr. Šimon Kónya vo svojom znaleckom posudku a následne i v jeho doplnku ako aj vo svojej výpovedi uviedol, že pri vypracovávaní znaleckého posudku mal všetky podklady, pôvodný znalecký posudok, celý chorobopis, vychádzal z lekárskych správ i výsledkov RTG snímok a vykonanej magnetickej rezonancie. Vec konzultoval i s primárkou rehabilitačného oddelenia, na ktorom poškodený rehabilitoval, pričom uviedol, že mechanizmus vzniku zranení ako ich popisuje poškodený, je krajne nepravdepodobný, nakoľko chýbala kresba pneumatiky na kolene, poškodenie vnútorných štruktúr, odlúčenie kože a podkožia od pevných štruktúr, poškodenie kolenného kĺbu, hybnosť kolena nebola obmedzená, chodil bez pomôcok, čo vyplývalo i zo správy rehabilitačnej primárky. Liečba poškodeného bola preto skôr z dôvodu degeneratívneho ochorenia kolena, čo nemá súvis so skutkom. Z týchto dôvodov sa krajský súd stotožňuje so závermi súdu I. stupňa v tom, že ťažká ujma na zdraví nebola poškodenému spôsobená v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného a časť skutku spočívajúca v konaní obžalovaného opísaná v skutkovej vete slovami „po chvíli okno stiahol, čím však spôsobil to, že poškodený stratil rovnováhu, spadol na zem a zadným kolesom vozidla prešiel cez ľavé koleno,“ nebola v konaní preukázaná. A to ani napriek podanému odbornému vyjadreniu prof. Šimka, ktorý je odborník vo svojom odbore, ako správne súd I. stupňa konštatoval, nie je znalcom zapísaným v príslušnom odbore a nie je teda v trestnom konaní kompetentný podať znalecký posudok a posudzovať správnosť zodpovedaných odborných otázok znaleckou organizáciou alebo iným znalcom. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že rozdiel medzi odborným vyjadrením a znaleckým posudkom je v tom, že znaleckým posudkom sa objasňujú zložitejšie, závažnejšie veci. Z tohto dôvodu návrh prokurátora na doplnenie dokazovania o vyjadrenie znaleckej organizácie k odbornému vyjadreniu prof. Šimka bol v konaní správne zamietnutý. I napriek námietkam uvedených v odvolaniach tak prokurátora, ako aj obžalovaného, je zrejmé, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a tento bol správne právne kvalifikovaný, pretože obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 01.01.2006. Aj pokiaľ ide o trest, tento považoval odvolací súd vzhľadom na osobu obžalovaného za správny a postačujúci na prevýchovu obžalovaného, pretože tento doposiaľ nikdy nebol trestaný, od spáchania skutku uplynulo už viac ako 15 rokov. Aj po spáchaní skutku viedol riadny život a preto aj odvolací súd bol toho názoru, že trest nespojený s odňatím slobody, t.j. trest alternatívny, v danom prípade peňažný, na uloženie ktorého boli splnené všetky podmienky uvedené v § 53 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., je primeraný a postačujúci na prevýchovu obžalovaného. Správne súd I. stupňa tiež ustanovil pre prípad úmyselného zmarenia tohto trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Aj pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento je v súlade so zákonom, keď súd I. stupňa podrobne uviedol, na základe akých skutočností rozhodol spôsobom uvedeným v tomto výroku. S poukazom na hore uvedené skutočnosti, keďže neboli zistené žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolací súd odvolania obžalovaného, prokurátora, ako aj obžalovaného D. zamietol, pretože nie sú dôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.